Isaïe
14 Pas Jéova ké pran pityé pou Jakòb, é i ké viré chwazi Israyèl ankò. I ké mété yé annan yé péyi, é moun vini ké jwenn yé épi yé ké rété ké pitit di pitit Jakòb. 2 Wi, plizyèr pèp ké viré mennen yé annan yé koté, é yé ké travay pou pitit di pitit Israyèl annan péyi Jéova-a ; yé ké fè sa-ya ki té mété yé lajòl, alé lajòl osi é yé ké dominé sa-ya ki té ka fòrsé yé travay. 13 To té ka di to kò : “Mo ké monté annan syèl-a. Mo ké fè mo tronn monté pi rot pasé zétwèl Bondjé é mo ké asiz asou montangn réinyon-an, koté ki pi lwen o nòr. 14 Mo ké monté laro niyaj-ya ; mo ké kou sa-la ki Pi-Rot-a.” 15 Mé yé ké fè to désann annan Tonm-an, koté ki pi fon annan trou-a. 23 « Wi, mo ké fè di sa koté-a roun koté pou pòrképik é roun koté ki gen marékaj, é mo ké balé l’ pou fè l’ disparèt nèt », a sa Jéova chèf larmé-ya ka di. 24 Men sa Jéova chèf larmé-ya promèt : « Sa mo prévwè, a sa ki ké rivé ; sa mo désidé, a sa ki ké fèt. 25 Mo ké krazé Asiryen-an annan mo péyi, mo ké maché asou li asou mo montangn. É mo ké tiré charj-a ki té asou mo pèp, mo ké tiré sa ki té ka pézé asou yé zépol. »