Matthieu
17 Sis jou apré, Jézi mennen Pyèr, Jak ké so frè Jan asou roun montangn ki té rot, koté yé té yé rounso. 2 Épi i koumansé chanjé douvan yé : so vizaj koumansé kléré kou solèy-a é so lenj té ka kléré kou limyèr-a. 3 Apré sa, Moyiz ké Éli vin parèt, yé té ka palé ké li. 4 Alòr yé di Jézi : « Sényèr, a roun bon bagaj, nou tout la. Si to lé, mo ké monté trwa tant, roun pou to, roun pou Moyiz ké roun pou Éli. » 5 Toupannan i té ka palé, roun niyaj plen ké limyèr kouvri yé, épi roun vwa ki té ka soti di niyaj-a di : « Men mo Pitit, sa-la mo kontan-an é ki ka fè mo plézi. Kouté li. » 19 Apré sa, lò yé té yé rounso ké li, disip-ya doumandé Jézi : « Poukisa nou pa rivé mété l’ dèrò ? » 20 I réponn yé : « Paské zòt pa gen bokou lafwa. Wi, mo ka di zòt ki si zòt lafwa gro kou roun grenn moutard, zòt ké di sa montangn-an : “Soti isi-a pou alé laba”, é i ké fè l’. É i pa ké gen anyen zòt pa ké pouvé fè. »