Pe goviérno oguerútava ñandéve peteĩ Paraíso
Oĩrõ guare Jesús ko Yvy ape ári, heʼivaʼekue hemimboʼekuérape oñemboʼe hag̃ua Ñandejára Rréinore: “Tou ne rréino, tojejapo ne rembipota yvy ári yvagapeguáicha” (Mateo 6:9, 10, BNP). Omombeʼu meme avei pe marandu porãite oñeʼẽva “Ñandejára rréino” rehe (Mateo 4:23, BNP). Añetehápe, haimete upévare meme oñeʼẽ. Mbaʼérepa upéva? Ñandejára oiporútagui igoviérno omyatyrõ hag̃ua umi provlemaita koʼág̃a rupi ñanderereko asýva. Upe Goviérno rupive, Ñandejára koʼẽrõite ohundipáta ñorairõ guasu, ñembyahýi, mbaʼasy ha violénsia, ha oguerúta jeiko porã ha pyʼaguapy.
Ndépa reikose upeichagua múndope? Upéicharamo, releevaʼerã ko folléto. Ipype reikuaáta Ñandejára ogovernataha, ha igoviérno iporãveha oimeraẽ goviérnogui oĩva koʼág̃a peve ko Yvy ape ári. Avei nemokyreʼỹta rehechávo mbaʼéichapa Ñandejára omyesakãvaʼekue isiervokuérape mbaʼépa ojapóta ko Goviérno rupive. Rehecháta avei mbaʼéichapa nepytyvõkuaa Ñandejára Goviérno koʼág̃ama voi.
Upeichaite, ikatu koʼág̃ama voi reñemoĩ Ñandejára Goviérno poguýpe. Péro rejapo mboyve upéva, tekotevẽ reikuaave mbaʼeichaguápa upe goviérno. Upévare hiʼã oréve rehechami mbaʼépa heʼi ko folléto. Opa mbaʼe heʼíva ipype Ñandejára Goviérnore oñerenohẽ la Bíbliagui.
Jahecha raẽta koʼág̃a mbaʼérepa ñaikotevẽterei Ñandejára Goviérno.
Iñepyrũme, Ñandejára ojapovaʼekue perfékto pe kuimbaʼe ha omoĩ peteĩ yvy neporãvape térã hardínpe. Upérõ guare noñekotevẽivaʼekue upe Goviérno.
Upéicharamo jepe, Adán ha Eva, ñande ru ha ñande sy ypykue, ohendu Satanáspe, upe ánhel opuʼãvaʼekue Ñandejárare. Ko ánhel oñeʼẽ vai Ñandejárare ha upéicha haʼekuéra avei opuʼã hese. Upévare, Adán ha Eva omanovaʼerã, heʼiháicha la Biblia: “Mbaʼe vai apo oporogueraha ñemanóme” (Romanos 6:23).
Peteĩ kuimbaʼe iñimperféktoramo, itaʼýra osẽ jey vaʼerã upéicha. Upévare Adán raʼykuéra iñimperfektojoa, ha omanovaʼerã (Romanos 5:12).
Upe guive, yvyporakuéra oikotevẽ Ñandejára Goviérnore ojehekýi hag̃ua pekádo ha ñemanógui. Upe goviérno rupive avei oñemopotĩta Ñandejára réra umi japu Satanás heʼivaʼekuégui.
Ñandejára Jehová oprometevaʼekue onasevaʼerãha peteĩ “ñemoñare” (térã descendencia) oipeʼa hag̃ua pekádo poguýgui yvyporakuérape (Génesis 3:15). Ko “ñemoñare” ogovernavaʼerã Ñandejára Goviérnope.
Mávanepa upéva?
Ohasa rire 2.000 áño rupi opekahague Adán, oikovaʼekue peteĩ kuimbaʼe jeroviaha hérava Abrahán. Jehová heʼi Abrahánpe osẽ hag̃ua pe táva oikohágui ha oiko hag̃ua umi óga kárpape pe lugár hérava Palestínape.
Abrahán ojapopaite Jehová heʼivaʼekue chupe, ha umíva apytépe peteĩ mbaʼe hasyetereíva. Jehová heʼi chupe ojuka hag̃ua itaʼýra Isaac peteĩ altár ári.
Jehová ndoipotaivaʼekue ojejuka peteĩ yvypóra. Péro oikuaase mbaʼeichaitépa ohayhu chupe Abrahán. Abrahán oĩmavaʼekue ojuka hag̃uáicha Isaácpe ojokórõ guare chupe Jehová.
Tuichaitereígui Abrahán jerovia, Jehová heʼi omeʼẽtaha itaʼyrakuérape Palestina, ha heʼi pe Ñemoñare oñeprometevaʼekue ouvaʼerãha Abrahán ha itaʼýra Isaac rupive (Génesis 22:17, 18; 26:4, 5).
Isaac itaʼýra mellíso, héra hikuái Esaú ha Jacob. Jehová heʼi pe Ñemoñare ouvaʼerãha Jacob rupive (Génesis 28:13-15).
Jehová ombohéra avei Jacóbpe Israel, ha 12 itaʼýra vaʼekue. Upe rire haʼekuéra itaʼýra heta avei, ha upéicha Abrahán raʼykuéra oñepyrũ oñemboheta (Génesis 46:8-27).
Oúrõ guare peteĩ ñembyahýi guasu haʼekuéra oikohápe, Jacob ha ifamília ova Egíptope, oinvitágui chupe Faraón, mburuvicha guasu upepegua (Génesis 45:16-20).
Egíptope oĩrõ guare, ojehechauka pe Ñemoñare ouvaʼerãha Jacob raʼy Judá rupive (Génesis 49:10).
Upe rire omano Jacob, ha itaʼyrakuéra oñemboheta peteĩ tetãicha. Okyhyjégui, umi Egiptoygua oñemohembiguái hesekuéra (Éxodo 1:7-14).
Ipahápe Jehová omondo Moiséspe, peteĩ kuimbaʼe jeroviaha, ha ojerure Faraónpe opoi hag̃ua Israel raʼykuéragui (Éxodo 6:10, 11).
Faraón ndojaposéi upéva, upémaramo Jehová ombou diez plága hesekuéra. Ipahaitépe ombou peteĩ ánhel ojuka hag̃ua umi Egiptoygua raʼy ypykuépe (Éxodo, kapítulo 7 guive 12 peve).
Ñandejára heʼi umi Israelguápe ojukáramo peteĩ ovecha osena hag̃ua ha ohypýiramo huguykue hóga rokẽ márkore, pe ánhel oporojukátava ndojapomoʼãi mbaʼeve hesekuéra. Upéicha ojesalva umi Israelgua raʼy ypykue (Éxodo 12:1-35).
Upéicha rupi, Faraón heʼi umi Israelguápe osẽ hag̃ua Egíptogui. Péro upéi ombyasy ha ojepoi hapykuerikuéra ogueru jey hag̃ua.
Jehová ojapo peteĩ tape már Rojo paʼũme umi Israelgua ohasa hag̃ua. Ha ojepoírõ guare hapykuerikuéra Faraón ha ijehérsito, ojahogapa hikuái (Éxodo 15:5-21).
Jehová ogueraha umi Israelguápe Sinaí montáñape, oĩva desiértope. Upépe omeʼẽ chupekuéra iléi ha heʼi iñeʼẽrendúramo hikuái oservitaha chupe saserdóteramo Igoviérnope, ha oikotaha chuguikuéra peteĩ puévlo ipotĩva. Upéicha, umi Israelgua ohecha ikatutaha oĩ Ñandejára Goviérnope (Éxodo 19:6; 24:3-8).
Oĩ rire un áño rupi umi Israelgua Sinaí montáñape, Jehová ogueraha chupekuéra Palestina gotyo, pe yvy oprometevaʼekue ijypykue Abrahánpe.
Palestínape oĩ rire, Ñandejára oheja oisãmbyhy chupekuéra peteĩ rréi. Upéicha, Ñandejára oreko peteĩ goviérno ko Yvy ape ári.
Pe segundo rréi oĩvaʼekue Israélpe héra David ha ouvaʼekue Judágui. Haʼe ipuʼakavaʼekue iñenemigokuérare, ha ojapo Jerusaléngui pe táva haʼe ogovernaha.
Umi mbaʼe oikovaʼekue David ogoverna aja, ohechauka Jehová oipytyvõramo peteĩ rréipe ndaiporiha mburuvicha ikatuvaʼerã ipuʼaka hese.
Jehová heʼivaʼekue pe Ñemoñare ouvaʼerãha David rupive (1 Crónicas 17:7, 11, 14).
Salomón ogoverna itúva David rendaguépe. Haʼe iñaranduvaʼekue, ha Israel tuicha opuʼã igoviérno poguýpe.
Salomón ojapo avei Jehovápe g̃uarã peteĩ témplo iporãitereíva Jerusalénpe. Umi mbaʼe oĩvaʼekue Israélpe Salomón oisãmbyhýrõ guare, ohechauka heta mbaʼe porã oguerútava Ñandejára Goviérno yvyporakuérape (1 Reyes 4:24, 25).
Upéicharamo jepe, heta rréi ouvaʼekue Salomón rire iñañaiterei.
Péro ogoverna aja gueteri Jerusalénpe umi David ñemoñare, Jehová heʼi iproféta Isaías rupive oĩvaʼerãha peteĩ David raʼyre ogoverna porãtava ko Yvy tuichakue. Kóva hína pe Ñemoñare oñeprometevaʼekue (Isaías 9:6, 7).
Pe proféta Isaías heʼivaʼekue igoviérno iporãvetaha Salomón goviérnogui (Isaías, kapítulo 11 ha 65).
Upe rire, umi Ñandejára siervokuéra koʼýte oikuaase mávanepa pe Ñemoñare.
Péro pe Ñemoñare ou mboyve, umi rréi oĩvaʼekue Israélpe iñañaiterei, ha upévare pe áño 607 Jesús ou mboyve, Jehová oheja pe tetã hoʼa Babilonia poguýpe. Haimete entéro umi tapicha ojegueraha upe tetãme. Péro Ñandejára ndahesaráiri oprometevaʼekuégui. Pe Ñemoñare ouvaʼerã gueteri David famíliagui (Ezequiel 21:25-27).
Umi mbaʼe oikovaʼekue Israélpe ohechauka peteĩ rréi ikatúramo jepe ojapo heta mbaʼe iñarandu ha ijeroviahágui, koʼã mbaʼe ndopytaʼaréi. Umi kuimbaʼe jeroviaha omano, ha umi opytáva hendaguépe ikatu iñaña. Mbaʼe solusiónpa oĩ? Pe Ñemoñare oñeprometevaʼekue.
Ohasa rire heta tiémpo, ou pe Ñemoñare. Mávapa upéva?
Peteĩ ánhel Ñandejára ombouvaʼekue omombeʼu upéva peteĩ kuñataĩ Israelguápe, hérava María. Heʼi chupe imembytaha peteĩ mitã ombohératava Jesús. Kóicha heʼi pe ánhel: “Haʼe tuicha mbaʼéta ha ojeʼéta hese: [Ñandejára] Yvatetegua Raʼy. Ha [. . .] Ñandejára ojapóta chugui mburuvicha guasu, ijypykue Davídcha. [Ha] haʼe oisãmbyhýta” (Lucas 1:32, 33).
Upéicha Jesús haʼevaʼerã pe Ñemoñare oñeprometevaʼekue ha avei ogovernátava Ñandejára Goviérnope. Péro mbaʼérepa Jesús ndahaʼeivaʼekue umi kuimbaʼe jeroviaha ymave guaréicha?
Jesús onase peteĩ milágro rupive. Isy vírhen vaʼekue, ha itúva ndahaʼéi peteĩ yvypóra. Jesús oikomavaʼekue yvágape, ha espíritu sánto térã Ñandejára puʼaka rupive, oñembohasa hekove María retepýpe. Upévare, haʼe ndoguerúi ijehe Adán pekádo. Jesús arakaʼeve ndojapoi ivaíva (1 Pedro 2:22).
Orekórõ guare 30 áño, Jesús ojevautisa.
Oñeʼẽ umi tapichakuérape Ñandejára Goviérnore ha upéi ohechauka haʼe voi omoakãtaha pe goviérno (Mateo 4:23; 21:4-11).
Ojapo avei heta milágro.
Omonguera umi hasývape (Mateo 9:35).
Omongaru umi iñembyahýivape (Mateo 14:14-22).
Omanovaʼekuépe jepe omoingove jey (Juan 11:38-44).
Koʼã milágro ohechauka mbaʼe mbaʼépa ojapóta Jesús yvyporakuéra rehehápe ogoverna vove Ñandejára Goviérno.
Nemanduʼápa David ogovernahague Jerusalén guive? Jesús heʼivaʼekue Ñandejára Goviérno noĩmoʼãiha ko Yvy ape ári, síno yvágape (Juan 18:36). Upévare upe Goviérnope oñehenói “Jerusalén yvagapegua” (Hebreos 12:22, 28, BNP).
Jesús omboʼevaʼekue umi léi okumplivaʼerã umi oikótava Ñandejára Goviérno poguýpe. Koʼã léi jatopa koʼág̃a la Bíbliape. Umi iñimportantevéva heʼi yvypóra ohayhuvaʼerãha Ñandejárape ha ojoayhuvaʼerãha (Mateo 22:37-39).
Jesús avei omombeʼu nogovernamoʼãiha haʼeño. Oĩta ojeporavóva yvyporakuéra apytégui ogoverna hag̃ua hendive yvágape (Lucas 12:32; Juan 14:3). Mboýpa oĩta? Apocalipsis [Revelación] 14:1 omombeʼu: 144.000.
Ha 144.000 añoite ohótaramo ogoverna hag̃ua Jesús ndive, mbaʼépa ohaʼarõ umi yvyporakuéra ndohomoʼãiva yvágape?
La Biblia heʼi: “Heko potĩvape opytapáne ko yvy, ha upépe haʼekuéra oikóne opa árape” (Salmo 37:29).
Umi oikótavape opa ára g̃uarã ko Yvy ape ári oñehenói ‘ambue ovechakuéra’ (Juan 10:16).
Upéicharamo oñehaʼarõ mokõi mbaʼe. Ñandejára Jehová oinvita 144.000 yvypórape oho hag̃ua yvágape ogoverna Jesucristo ndive. Péro hetaitereive oĩ ohaʼarõva oiko opa ára g̃uarã ko Yvy ape ári Igoviérno poguýpe (Apocalipsis [Revelación] 5:10).
Satanás ndaijaʼeivaʼekue Jesucrístore ha oñemoĩ hese. Opredika rire Jesús tres áño rasa, Satanás ojagarrauka ha ojukauka chupe peteĩ yvyráre. Mbaʼérepa Ñandejára oheja oiko upéva?
Ñanemanduʼavaʼerã: jajuhaguére Adángui, enterove jajapoha ivaíva ha upévare ñamanovaʼerãha (Romanos 6:23).
Ñanemanduʼavaʼerã avei, Jesús onasehague peteĩ milágro rupive, upévare iperfékto ha nomanoivaʼerã. Upéicharamo jepe, Ñandejára oheja Satanás ‘oisuʼu Jesúspe ipytápe’, térã ojuka chupe. Péro Ñandejára omopuʼã jey Jesúspe peteĩ espírituicha, ikatuveʼỹva omano. Imbaʼe gueteri hekove, ha upéva ikatu oiporu ñandepeʼa hag̃ua pekádogui (Génesis 3:15; Romanos 5:12, 21; Mateo 20:28).
Jahecha porãve hag̃ua mbaʼépa heʼise Jesús sakrifísio, la Biblia oiporu umi mbaʼe oikovaʼekue ehémploramo.
Jahechami peteĩ. Nemanduʼápa Jehová ojerurehague Abrahánpe ojuka hag̃ua itaʼýra ha upéicha ohechauka ohayhuha Chupe?
Upéva hína peteĩ ehémplo ohechaukáva pe sakrifísio Jesús ojapótava. Ohechauka mbaʼeichaitépa Jehová ohayhu yvyporakuérape ohejávo Itaʼýra Jesús omano ñanderehehápe ikatu hag̃ua jaikove (Juan 3:16).
Nemanduʼápa mbaʼéicha Jehová onohẽvaʼekue umi Israelguápe Egíptogui ha ndohejái pe ánhel ojuka itaʼyrakuéra ypykuépe? (Éxodo 12:12, 13.)
Upéva avei oikovaʼekue ehémploramo. Pe ovecha ruguy osalvahaguéicha itaʼyrakuéra ypykuépe, upéicha avei Jesús ruguy oñeñohẽvaʼekue omoingove umi hese ojeroviávape. Ha umi mbaʼe oikóva upe pyharépe osalvahaguéicha umi Israelguápe, upéicha avei omanóvo Jesús oipeʼa yvyporakuérape pekádo ha ñemano poguýgui.
Upévare Jesúspe oñehenói “Ñandejára ovecha raʼy oipeʼáva yvyporakuéra pekádo” (Juan 1:29, BNP).
Upéicharamo jepe, oĩrõ guare Jesús ko Yvy ape ári ombyaty ha ombokatupyry umi hemimboʼépe opredika hag̃ua pe notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Goviérnore. Omano rire jepe ojapo hag̃ua hikuái upéva (Mateo 10:5; Lucas 10:1).
Koʼãva hína umi Ñandejára oiporavo ypy vaʼekue ogoverna hag̃ua Jesucristo ndive (Lucas 12:32).
Nemanduʼápa Ñandejára oprometehague umi Israelguápe iñeʼẽrendúramo oservitaha chupe saserdóteramo igoviérnope? Koʼág̃a ikatúta ogoverna avei hikuái ha oservi saserdóteramo yvágape ojapóramo Jesús heʼíva. Péro hetave oĩvaʼekue ndojapóiva Jesús heʼíva.
Upévare, upe guive umi hudío ndahaʼevéima pe tetã Ñandejára oiporavovaʼekue. Ha Palestina ndahaʼevéima pe Yvy oñeprometevaʼekue (Mateo 21:43; 23:37, 38).
Jesús ára guive koʼág̃a peve, Jehová ombyaty oikóvo umi ogovernátava Jesús ndive yvágape. Oĩ gueteri miles umíva apytepeguáva oikovéva ko Yvy ape ári (Apocalipsis [Revelación] 12:17).
Koʼág̃a reñepyrũma reikuaa mbaʼépa Ñandejára Rréino: peteĩ goviérno yvagapegua oisãmbyhýtava Jesucristo, ha hendive oĩta 144.000 ojeguerahátava ko Yvýgui. Pe Rréino ogovernáta yvyporakuéra heko potĩvape, ha oguerúta pyʼaguapy ko Yvy ape ári.
Omano rire, Jesús oñemoingove jey ha oho yvágape. Upépe ohaʼarõ Ñandejára heʼi peve chupe oñepyrũ hag̃ua ogoverna (Salmo 110:1). Arakaʼépa oikovaʼerã upéva?
Sapyʼánte Jehová ohechauka peteĩ tapichápe iképe mbaʼépa ojapóta igoviérno.
Oikórõ guare pe proféta Daniel, Jehová ojapo upéva Nabucodonosor ndive, pe rréi oĩva Babilóniape. Ko rréi ohecha iképe peteĩ yvyra máta tuichaitereíva (Daniel 4:10-37).
Pe yvyra oñekytĩ ha imatakue ojejokua siete áñore.
Pe yvyra máta hína Nabucodonosor. Ojejokuaháicha pe yvyra matakue siete áñore, upéicha avei Nabucodonosor opyta itavyrai siete áño. Upéi opyta porã jey.
Ko mbaʼe opyta avei peteĩ ehémploramo. Nabucodonosor orrepresenta pe goviérno Jehová oisãmbyhýva ko múndo tuichakue. Ñepyrũrã, ko goviérno oĩvaʼekue David raʼyre poguýpe, ogovernáva Jerusalén guive. Hoʼárõ guare Jerusalén Babilonia poguýpe 607-pe Jesús ou mboyve, ko goviérno opyta rei. Ndaiporimoʼãvéima peteĩ rréi David rogayguáva, ou peve pe orekóva derécho ogoverna hag̃ua (Ezequiel 21:27). Upéva hína Jesucristo.
Mboy tiémpopa ohasavaʼerã 607 Jesús ou mboyve guive, oñepyrũ meve haʼe ogoverna? Ñandejára Ñeʼẽ ohechauka ohasavaʼerãha 2.520 áño (Apocalipsis [Revelación] 12:6, 14). Ha 2.520 áño oñepyrũ guive 607-pe, Jesús ou mboyve, ñandegueraha 1914-pe.
Upéicharamo Jesús oñepyrũ ogoverna yvágape 1914-pe. Mbaʼépa heʼise upéva?
La Bíbliape oñemombeʼu ñandéve pe apóstol Juan ohechavaʼekue rupive.
Ohecha peteĩ kuña imembýramo yvágape peteĩ mitãkuimbaʼe (Apocalipsis [Revelación] 12:1-12).
Pe kuña orrepresenta Ñandejára organisasión yvagapegua, oĩhápe opaichagua ánhel oservíva chupe. Pe mitãkuimbaʼe katu ojeʼe Ñandejára Goviérnore. Ko Goviérno ‘onase’ 1914-pe.
Mbaʼépa oiko upe rire? Oñepyrũvo Jesús ogoverna, omosẽ yvágagui Satanás ha umi ánhel hendive oĩvape, ha opoi chupekuéra Yvy gotyo (Apocalipsis [Revelación] 12:9).
La Biblia heʼi mbaʼépa oiko upémaramo: “Pevyʼáke, aipóramo, yvagakuéra ha peẽ ipypeguakuéra. Ái anga umi yvy arigua ha marpeguakuéra! Aña oguejy rehe peẽme pochyete reheve, oikuaágui hiʼára mbykymaha” (Apocalipsis [Revelación] 12:12, BNP).
Upévare, oñepyrũvo Jesús ogoverna yvágape, umi ndaijaʼéiva hese ombaʼapo hatãve ko Yvy ape ári. Heʼihaguéicha Ñandejára Ñeʼẽ, oñepyrũ ogoverna umi ndaijaʼéiva hese paʼũme (Salmo 110:1, 2).
Mbaʼépa heʼise upéva yvyporakuérape g̃uarã?
Jesús heʼi ñandéve: ñorairõ guasu, ñembyahýi, mbaʼasy ha yvyryrýi (Mateo 24:7, 8; Lucas 21:10, 11).
Jahecha koʼã mbaʼe oikoha 1914 guive, ha upévare avei jaikuaa Jesús oñepyrũhague ogoverna upérõ.
Pe lívro Apocalipsis térã Revelación heʼi kuimbaʼekuéra ombyaipavaʼerãha ko Yvy (Apocalipsis [Revelación] 11:18). Ko mbaʼe jahecháma avei, koʼýte 1914 guive.
Pe apóstol Pablo heʼi avei umi tapichakuéra ‘imbaʼerãnte oipotataha opa mbaʼe, pirapirénte ohayhúta, túva ha sýpe avave naiñeʼẽrendumoʼãi, naimbaʼeporãmoʼãi avave ndive, oñeʼẽ reíta ojuehe ha ndojejokokuaamoʼãi’ (2 Timoteo 3:1-5).
Upéicha reikuaáma mbaʼérepa ijetuʼuete jaiko koʼág̃a rupi. Satanás ombaʼapo hatã oikóvo. Péro Ñandejára Goviérno ojapo avei upéicha.
Ohasa riremi 1914, umi ogovernátava Jesús ndive ha oĩva gueteri Yvy ape ári, omombeʼu Ñandejára Goviérno oñepyrũmaha amo yvágape. Ko mbaʼe ojekuaaukáma opárupi ko Yvy tuichakue, heʼihaguéicha Jesús ojejapovaʼerãha (Mateo 24:14).
Mbaʼérepa ojejapo ko tembiapo?
Ikatu hag̃ua umi tapichakuéra oikuaa mbaʼépa ojapóta Ñandejára Goviérno.
Avei, oñepytyvõ chupekuéra ohecha hag̃ua oikosétapa Ñandejára goviérno poguýpe.
Jesús heʼivaʼekue amo ipahápe oipeʼataha ojuehegui umi yvypóra ojoguáva ovecha térã kavarápe (Mateo 25:31-46).
Umi “ovecha” haʼéta umi yvypóra ohayhúva chupe ha iñermanokuérape. Umi “kavara” katu umi ndohayhúiva chupekuéra.
Umi “ovecha” oikovéta opa ára g̃uarã, umi “kavara” katu omanóta.
Ko mbaʼe ojekuaa ohóvo oñemombeʼu rupi pe notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Goviérnore.
Péina koʼápe peteĩ profesía omeʼẽvaʼekue Isaías.
“Ojehúta ára [pahápe]: [Pe montáña] oĩháme Ñandejára Róga, [montañakuéra] ruʼãme opyta hatãta ha opaite [montáñagui] ijyvatevéta. Opa tetã hese oñembyatýta.” (Isaías 2:2.)
Yvyporakuéra oikohína koʼág̃a pe “ára [pahápe]”.
Jehová “róga” ojeadoraha chupe ‘ijyvateve’ oimeraẽ rrelihión japúgui.
“Heta tetãyguára okoʼijoáta. Heʼíta: ‘Peju jajupi Ñandejára [montáñape], Jacob [Jára] Rógape jaha, hapekuéra ñandéve ohechauka hag̃ua, iguataha rupi ñande jaiko hag̃ua’.” (Isaías 2:3.)
Upéicha, heta tapicha opavave tetãgui ou oadora Jehovápe ha omokyreʼỹ avei hapichakuérape ojapo hag̃ua upéva. Ojapo hikuái Jehová oipotaháicha.
“Ikyse pukúgui [térã espáda] yvy mbovoha haʼekuéra ojapóta, ha ikyse yvukúgui [térã lánsa], kóga kytĩha. Nopuʼãmoʼãvéi tetãnguéra ojuehe, noñembosakoʼimoʼãvéi ñorairõrã.” (Isaías 2:4.)
Umi oadoráva Jehovápe oiko oñondive peteĩ ñeʼẽme ha pyʼaguapýpe.
Ko tembiapo rupive hetaitereíma oĩ koʼág̃a oñemoĩva Ñandejára Goviérno poguýpe.
Oñembyaty umi yvágape ohótava ndive, ha omoirũtava Jesucrístope ogoverna hag̃ua.
Oñemeʼẽ chupekuéra pe tembiʼu Ñandejára omeʼẽva iñorganisasión rupive (Mateo 24:45-47).
Ojoayhu añete hikuái ha oiko peteĩ famíliaicha opa tetã rupi (Juan 13:35).
Oiko hikuái pyʼaguapýpe, ha ohaʼarõ peteĩ mbaʼe iporãitereíva (Filipenses 4:7).
Koʼẽrõite ojepredikapátama pe notísia porã. Upérõ g̃uarã umi ‘ovechakuéra’ oñembyatypátama. Ha mbaʼépa ojapóta Ñandejára Goviérno upe rire?
Nemanduʼápa rréi David ohundipahague umi oñemoĩvaʼekuépe Jehová puévlore? Upéicha avei ojapóta Jesús.
Pe rréi Nabucodonosor ohechavaʼekue iképe peteĩ taʼanga tuichaitereíva. Kóva orrepresenta umi tetã imbaretevéva oĩvaʼekue upe guive koʼág̃a peve.
Upémaramo ohecha peteĩ ita ojeíva peteĩ montáñagui ha omonguʼipáva pe taʼanga. Upe ita orrepresenta Ñandejára Goviérno.
Upéva ohechauka oñehunditaha koʼag̃agua múndo aña (Daniel 2:44).
Koʼã mbaʼe Ñandejára Goviérno ohundipáta.
Pe rrelihión japu opaitéta, ojepoirõguáicha márpe peteĩ ita (Apocalipsis [Revelación] 18:21).
Upévare ojeʼe umi ohayhúva Ñandejárape osẽ hag̃ua KOʼÁG̃A rrelihión japúgui (Apocalipsis [Revelación] 18:4).
Upe rire, pe Rréi Jesucristo ‘oisãmbyhýta tetãnguérape pyapy mbaretépe’ (Apocalipsis [Revelación] 19:15).
Upévare, testigos de Jehová opagáramo jepe impuésto ha ojapo umi léi heʼiháicha, ndojeheʼái polítikare.
Ha ipahápe, Satanáspe voi, haʼetéva peteĩ dragón guasu, ojepoíta pe “yvykua pypukúpe” (Apocalipsis [Revelación] 20:2, 3).
Umi “ovecha” iñeʼẽrendúva Jesúspe añoite nomanomoʼãi ko jehasa asýpe (Mateo 25:31-34, 41, 46).
Apóstol Juánpe ojehechaukavaʼekue mbaʼéichapa umi “ovecha” osẽ pe jehasa asýgui.
“Koʼã mbaʼe rire amaʼẽ, ha ahecha peteĩ aty guasu, avave ikatuʼỹvaʼerã oipapa, opa tetã, ha tetãygua, ha trívu, ha ñeʼẽ rehegua oñemboʼyvahína pe tróno ha pe Ovecha Raʼy renondépe, oñemondéva ao morotĩme ha oguerekóva pindo rogue ipopekuéra.” (Apocalipsis [Revelación] 7:9, BNP.)
Ko ‘aty guasúpe’ oike opa iñeʼẽrendúva pe notísia porã oñemombeʼúvape.
Haʼekuéra osẽ pe “jehasa asy guasúgui” (Apocalipsis [Revelación] 7:14, BNP).
Umi “pindo rogue” ohechauka ojeguerohoryha Jesúspe, upe ogovernáva.
Oñemondévo hikuái “ao morotĩme” heʼise ojeroviaha Jesús omanohague hesehapekuéra.
Pe “Ovecha Raʼy” katu Jesucristo.
Mbaʼeichagua mbaʼe porãpa oñemeʼẽ chupekuéra? Nemanduʼápa mbaʼéicha ovyʼavaʼekue Israel, Salomón ogoverna porã aja? Upéva ohechauka michĩmi mbaʼeichaitépa ojevyʼáta Jesús oisãmbyhy vove ko Yvy.
Yvyporakuéra oikóta pyʼaguapýpe. Ha heʼihaguéicha Isaías, upéicha avei oikóta kuimbaʼe mymbakuéra ndive (Salmo 46:9; Isaías 11:6-9).
Omonguerahaguéicha Jesús umi hasývape oĩrõ guare ko Yvy ape ári, omonguerapáta avei yvyporakuérape (Isaías 33:24).
Omongaruhaguéicha hetaitereípe, omoĩta avei hetaiterei tembiʼu yvyporakuérape g̃uarã (Salmo 72:16).
Omopuʼãhaguéicha omanovaʼekuépe, omopuʼãta avei umi omanovaʼekuépe oikuaa porãʼỹre mbaʼépa Ñandejára Goviérno (Juan 5:28, 29).
Mbeguekatúpe yvyporakuéra oiko porã jeýta Adán oikohaguéicha iñepyrũme.
Ajépa iporãite ko mbaʼe ñaneraʼarõva? Rehechasépa umi mbaʼe? Upéicharamo, reñehaʼãvaʼerã rejapo Ñandejára Goviérno ojeruréva reime hag̃ua avei ‘ijovechakuéra’ apytépe.
Restudiavaʼerã la Biblia reikuaa hag̃ua Ñandejára Jehová ha Jesucrístope (Juan 17:3).
Rejeheʼavaʼerã umi ojapóvare Ñandejára Goviérno ojeruréva (Hebreos 10:25).
Reikuaavaʼerã mbaʼépa ojerure Ñandejára Goviérno ha rejapo (Isaías 2:3, 4).
Remeʼẽvaʼerã Jehovápe nde rekove ha rejevautisa (Mateo 28:19, 20).
Remboykevaʼerã opaichagua mbaʼe vai, umíva apytépe monda, japu, teko tieʼỹ ha kaʼu. Umi mbaʼe Jehovápe naiporãi (1 Corintios 6:9-11).
Remombeʼuvaʼerã nde rapichápe pe notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Goviérnore (Mateo 24:14).
Upéicha, Ñandejára nepytyvõ rupi, rehecháta pe Yvy porãite Adán operdevaʼekue itaʼyrakuérape g̃uarã. Ha oñekumplíta ko ojeʼevaʼekue: “Ha ahendu peteĩ ñeʼẽ hatã osẽva pe guapyhágui [térã tróno], ha heʼíva: ‘Koʼápe hína pe [Ñandejára] oikoha yvyporakuéra ndive. Oikovéta hendivekuéra ha haʼekuéra imbaʼéta, ha [Ñandejára] voi oĩta hendivekuéra [. . .]. Omokãta hesaykuéra, ndaiporimoʼãvéima ñemano, tasẽ, jaheʼo ha temimbyasy; opa oĩvaʼekue yma niko ndaiporivéima’” (Apocalipsis [Revelación] 21:3, 4).
[Informasión oĩva páhina 20-pe]
(Emaña pe kuatiañeʼẽre rehecha hag̃ua osẽ hagueichaite ko párte)
607 Jesús ou mboyve 1914 Jesús ou rire
Jesús ou mboyve Jesús ou rire
500 1.000 1.500 2.000 2.520
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 11]
Abrahán
Isaac
Jacob
Judá
David
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 14]
144.000
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 16]
Adán
Jesús