Ñañehaʼãkena jaiko Cristo oiko haguéicha
‘Peiko Cristo oiko haguéicha.’ (ROM. 15:5.)
1. Mbaʼérepa jasegivaʼerã Jesús ehémplo?
JESUCRISTO heʼivaʼekue: ‘Peju cherendápe. Ha pejapo che haʼéva peẽme. Peikuaáta chepyʼaporã ha ndajejapoiha, ha chendive pejuhúta pytuʼu’ (Mat. 11:28, 29). Koʼápe heʼíva ohechauka Jesús ohayhuha la héntepe. Haʼe ningo ohejavaʼekue ñandéve ehémplo iporãvéva. Jesús ningo Ñandejára Raʼy, ipoderosoiterei ha tuicha omanda. Upéicharõ jepe haʼe akóinte oporoporiahuvereko ha imbaʼeporã, ha koʼýte umi oikotevẽva ndive.
2. Mbaʼe mbaʼépa ñahesaʼỹijóta?
2 Ko artíkulope ha umi mokõi oúvape jahecháta mbaʼéichapa ikatu jaiko Jesucristo oiko haguéicha ha ‘ñapensa haʼe opensaháicha’ (1 Cor. 2:16). Ñahesaʼỹijóta mbaʼéichapa Jesús ipyʼaporã ha iñumílde, imbaʼeporã, iñeʼẽrendu, ipyʼaguasu ha oporohayhu.
Ñandepyʼaporãkena Jesucrístoicha
3. a) Mbaʼépa ojapo Jesús omboʼe hag̃ua hemimboʼekuérape? b) Mbaʼépa heʼi Jesús hemimboʼekuérape opytárõ guare oke?
3 Jesús ningo Ñandejára Raʼy ha perfékto avei. Upéicharõ jepe ouvaʼekue ko yvy ape ári oiko yvyporakuéra imperfékto ha pekadór apytépe. Ha koʼãva apytépe oĩvaʼekue umi ojukátava chupe, péro haʼe noñeamargái upévare ni ndojahéiri avavére (1 Ped. 2:21-23). Jajesareko porãramo Jesús ojapovaʼekuére ha jasegi iñehémplo, ñande avei ikatúta jahejarei ñande rapichakuérape hembiapo vaikue (Heb. 12:2). Jesús ningo heʼivaʼekue hemimboʼekuérape: ‘Peñemoĩ che júgo guýpe ha peheja tapohekomboʼe porã’ (Mat. 11:29, ÑÑB). Umi hemimboʼekuéra ohechakuaavaʼekue mbaʼéichapa ipyʼaporã Imboʼehára ha ipasiénsia hesekuéra ojavy jave. Pe pyhare Jesús omano mboyve, ombojepyhéi umi hemimboʼépe ha upéicha omboʼe chupekuéra iñumildevaʼerãha. Ajéiko tuichaite mbaʼe upe ojapovaʼekue! (Jaleemína Juan 13:14-17.) Ha Pedro, Santiago ha Juan opytárõ guare oke, Jesús imbaʼerechakuaa hendivekuéra. Heʼi voi Pédrope: “Simón, reke piko reína?”. Upéi heʼi mbohapyvévape: “Ani peke ha peñemboʼe ani hag̃ua mbaʼeve penepyʼaraʼã”. Jesús ohechakuaágui oikoha hesekuéra upéicha iñimperfékto rupi, heʼi: “Aikuaa pejaposeha iporãva, pende rete katu ikangy” (Mar. 14:32-38).
4, 5. Mbaʼéichapa ñanemboʼe Jesús ani hag̃ua jajahéi ñande rapichakuérare ojavy jave?
4 Mbaʼépa jajapo peteĩ ermáno oñemotenondeséramo, ipochyrei térã nohenduséiramo umi ansiánope ha pe “tembiguái jeroviaha” heʼíva? (Mat. 24:45-47.) Ko múndope ningo henyhẽ umichagua, péro nañahaʼarõiete ñane ermanokuéra ojapo upéicha. Jahechakuaáramo pyaʼeterei ñanembopochyha ñane ermáno defékto, iporãta ñañeporandumi: “Mbaʼépa ikatu ajapo ‘apensa hag̃ua Jesucristo opensaháicha’?”. Aníkena ñanderesarái Jesús ndojahéiri hague hemimboʼekuérare ojavýrõ guare.
5 Jahechamína koʼág̃a oikovaʼekue apóstol Pedro rehe. Peteĩ árape ningo Jesús oguata ohóvo y ári ha heʼi Pédrope oguejy hag̃ua pe várkogui ha oho hendápe. Ha péicha Pedro oguata avei y ári. Péro omañávo pe ára pochýre, okyhyje ha haimete oñapymĩ. Ojaʼópa chupe Jesús upévare? Heʼi mbaʼépa chupe: “Tove toiko nderehe. Péva rire reikuaáne”? Ndojapoiete katu upéicha. La Biblia heʼi ‘Jesús ipojái hague ipóre, ha heʼi chupe: “Rejeroviaʼietereíraʼe! Mbaʼére piko ndepyʼamokõi?”’ (Mat. 14:28-31). Upévare jahechakuaáramo peteĩ ermáno haʼeteha ndojeroviavéimava Ñandejárare, ñañehaʼãvaʼerã ñaipytyvõ ha ñamokyreʼỹ chupe. Upéicha jajapóramo jahechaukáta ñandepyʼaporãha, Jesús ipyʼaporã haguéicha Pedro ndive.
6. Mbaʼéichapa Jesús omboʼe hemimboʼekuérape ani hag̃ua oñemotenondese?
6 Pedro avei pyʼỹinte ojodiskuti umi apostolkuéra ndive oikoségui hikuái iñimportantevévaramo. Peteĩ árape, Santiago ha Juan ojerure Jesúspe oĩ vove Irréinope oguapy hag̃ua peteĩva ijasúpe ha ótro katu ideréchape. Upéva ningo omorrenegaiterei Pedro ha ambue apóstolpe. Ha oimevaʼerãngo oñemotenondese hikuái hapicháre okakuaágui peichagua apytépe, ha Jesús oikuaavaʼekue upéva. Upévare ohenói chupekuéra ha heʼi: “Peẽ ningo peikuaa umi tetã ruvicha oñembojaraha hetãyguakuérare, ha mburuvichakuéra oiporu vai ipuʼaka ojopy hag̃ua hapichakuérape. Ha pende apytépe ndaupeichamoʼãi, upe tuichasevéva pende apytépe upéva oikovaʼerã pene rembiguáiramo, ha upe itenondeséva pende apytépe oikovaʼerã pene rembijokuáiramo”. Ha upéi Jesús heʼi ijehe voi: ‘Che yvypóraicha ajuvaʼekue, ndajúi aporojokuái hag̃ua, aju uvei aiko hag̃ua tembiguáiramo ha ameʼẽ hag̃ua che rekove heta rehehápe’ (Mat. 20:20-28, ÑÑB).
7. Mbaʼépa ikatu jajapo jaiko porã hag̃ua kongregasiónpe?
7 Jajepyʼamongetáramo mbaʼeichaitépa Jesús iñumílde, ndahasyivéta ñandéve jaiko hag̃ua pe ‘michĩvévaramo’ kongregasiónpe (Luc. 9:46-48). Ha upéicha jaikóta pyʼaguapýpe oñondivepa. Jehová ningo peteĩ túvaicha oipota ifamiliakuéra oiko porã oñondive ha ‘peteĩ ñeʼẽme’ (Sal. 133:1, ÑÑB). Jesús ningo ojerurevaʼekue voi Itúvape hemimboʼekuéra oiko hag̃ua peteĩ ñeʼẽme. Maʼerã piko upéva? Jesús heʼi: “Opavave ohechakuaáta Nde chembou hague ha Nde rehayhuha chupekuéra, chéve cherayhuháicha” (Juan 17:23). Ha upeichaite ningo, opavave kristianoitéva oiko peteĩ ñeʼẽme. Upéicharõ jepe, jaiko hag̃ua peteĩ ñeʼẽme ñapensavaʼerã Jesús opensaháicha ha nañamañaivaʼerã ñande rapicha deféktore. Jesús ningo oporoperdonavaʼekue ha heʼi voi ñaperdonáramo añoite ñande rapichakuérape, Jehová ñaneperdonataha avei (jaleemína Mateo 6:14, 15).
8. Mbaʼépa ñanemboʼe umi ermáno heta áñorema osegíva Jesús ehémplo?
8 Umi ermáno heta áñorema osegíva Jesús ehémplo ikatu hína ñanemboʼe heta mbaʼe. Haʼekuéra ningo oñehaʼã ohechakuaa mbaʼérepa ojavy jepi hapichakuéra. Oikuaáma hikuái oiporiahuverekóramo hapichápe, ipasiensiataha umi ojavývare. Ha oikotaha avei ermanokuéra ndive peteĩ ñeʼẽme ha oipytyvõtaha kongregasiónpe opensa hag̃ua Jesús opensaháicha. Umi ermáno heʼi avei apóstol Pablo heʼi haguéicha umi kristiáno Romayguápe: ‘Ñandejára pe omeʼẽva pasiénsia ha konsuélo, tapenepytyvõ peiko hag̃ua Cristo oiko haguéicha. Ha peteĩ ñeʼẽme oñondivepa, pemombaʼeguasu Jesucristo Rúpe’ (Rom. 15:1, 5, 6). Upeichaite, ñamombaʼeguasúkena Jehovápe oñondivepa.
9. Mbaʼérepa ñaikotevẽ espíritu sánto jasegi hag̃ua Jesús ehémplo?
9 Jesús heʼi ijehe ‘iñumílde’ ha ipyʼaporãha. Ha pe pyʼaporã ningo Ñandejára omeʼẽ ijespíritu sánto rupive. Upéicharõ ñaikotevẽ espíritu sánto jasegi porã hag̃ua Jesús ehémplo, ndahaʼéi jaikuaánteva mbaʼeichaguápa haʼe. Jajerurékena Jehovápe ijespíritu ha ñañehaʼã jahechauka koʼã mbaʼe: ‘Mborayhu, vyʼa, pyʼaguapy, pasiénsia, mbaʼerechakuaa, mbaʼeporã, jerovia, pyʼaporã ha jejokokuaa (Gál. 5:22, 23, JMP). Jehová ningo katuete ñandeguerohorýta ñaneumílde ha ñandepyʼaporãramo Jesucrístoicha.
Jesús imbaʼeporãvaʼekue la hénte ndive
10. Mbaʼéichapa Jesús ohechaukavaʼekue imbaʼeporãha?
10 Ñandejára espíritu sánto ñanepytyvõ avei ñanembaʼeporã hag̃ua. Jesús ningo akóinte imbaʼeporãvaʼekue la hénte ndive, ha oguerohory mayma oñembojávape ohendu hag̃ua chupe (jaleemína Lucas 9:11). Ajéiko hetaite mbaʼe ikatu ñanemboʼe! Jaikuaa ningo peteĩ imbaʼeporãva hory, ipojera ha oiporiahuverekoha hapichakuérape. Jesús ningo upéicha vaʼekue, haʼe oiporiahuvereko la héntepe, ‘ipyʼa angekói ha isarambipágui hikuái umi ovecha herekuaʼỹvaicha’ (Mat. 9:35, 36).
11, 12. a) Emombeʼumi mbaʼéichapa Jesús oiporiahuverekovaʼekue la héntepe. b) Mbaʼépa ñanemboʼe ko ehémplo jahecháva?
11 Jesús ningo ndahaʼéi oiporiahuverekónteva la héntepe, oipytyvõvaʼekue voi chupekuéra. Pór ehémplo, yma oĩvaʼekue peteĩ kuñakarai doce áñoma iñemorrahiaháre oikóva. Haʼe oikuaa pe léi mosáikape heʼiha pe imbaʼasy rupi ikyʼaha ha oimeraẽ ojáva hese avei ikyʼaha (Lev. 15:25-27). Péro haʼe ohendu mbaʼéichapa Jesús imbaʼeporã, ha upévare ojerovia omongueráne hag̃ua chupe. Pe kuñakarai heʼi voi: “Ijao rehénte jepe apokórõ akueráta”. Upémaramo oñembopyʼaguasu ha oñemoag̃ui Jesús rehe, opoko ijao ruguáire ha upepete voi okuera.
12 Jesús oñandu oĩ hague opokóva ijao ruguáire ha ojere omaña mávapa raʼe. Péro pe kuñakarai anga okyhyjeterei Jesús ipochýrõ g̃uarã, pórke haʼe ndojapói pe léi mosáika heʼíva. Upévare haʼe oryrýi opopo ha ojeity Jesús renondépe, ha omombeʼupaite chupe la ojapovaʼekue. Péro ojaʼópa chupe Jesús? Nahaniriete, ombopyʼaguapy katu chupe, heʼívo: “Che rajy, cherehe rejerovia haguére rekuera. Tereho katu rejepyʼapyʼỹre” (Mar. 5:25-34). Oiméne piko ko kuñakaraimi oñeñandu porãitéraʼe Jesús heʼívo chupe upéicha!
13. a) Mbaʼérepa Jesús ndojoguaietevaʼekue umi fariséope? b) Mbaʼéichapa Jesús otrata umi mitãme?
13 Jesús ndojoguaietevaʼekue umi fariséope. Haʼe arakaʼeve ndoiporúi ipodér ombohasa asy hag̃ua la héntepe (Mat. 23:4). Mborayhu ha pasiénsiape haʼe omboʼe chupekuéra Jehová heʼíva. Umi hemimboʼe ningo ohechakuaa Jesús ohayhuha chupekuéra iñamigoitéicha (Pro. 17:17; Juan 15:11-15). Umi mitã jepe ovyʼa Jesús ndive ha haʼe hendivekuéra. Ha mbaʼéichapa haʼe otrata chupekuéra? Jesús ningo arakaʼeve nahembiapoitereíri oñatende hag̃ua hesekuéra. Peteĩ jey, hemimboʼekuéra oñemombaʼeguasuse umi rrelihión omoakãvaicha. Upévare ojokosemoʼã hikuái umi tuvakuérape ani hag̃ua Jesús ovendesi mitãnguérape. Péro Jesúspe ndogustái upe ojapóva hikuái, ha heʼi chupekuéra: ‘Peheja mitãnguéra tou cherendápe, ha ani pejoko. Pe Ñandejára rréino ningo haʼe umi mitãichagua mbaʼe’. Upémaramo haʼe heʼi hemimboʼekuérape kóicha: ‘Añetehápe haʼe peẽme: Pe ndoguerohorýiva Ñandejára rréino peteĩ mitãicha, ndoikeichéne ipype’ (Mar. 10:13-15, JMP).
14. Mbaʼéichapa umi ansiáno ha ambue ermanokuéra ikatu oipytyvõ mitãnguérape?
14 Oiméne tuicha rire jepe umi mitã imanduʼáraʼe Jesús ohupi ha ovendesi hague chupekuéra (Mar. 10:16). Koʼág̃a rupi avei Ñandejára siervokuéra apytépe oñeñangareko porã mitãnguérare. Umi ansiáno ha ambue ermanokuéra ningo ojepyʼapy mitãnguérare ha tuicha rire jepe imanduʼa porãta hikuái upévare. Ha iporãveha katu: koʼã mitã michĩ guive oikuaáta Jehová espíritu sánto oĩha isiervokuéra ndive.
Ñanderorýkena jaikóramo jepe ko múndo añáme
15. Mbaʼérepa heta oĩ ndahoryvéimava?
15 Koʼág̃a rupi ningo heta ñande rapicha heʼi hembiapoitereiha, upévare naitiempoiha hory hag̃ua hapichápe. Upeichakue hetaiterei oĩ ndahoryvéimava ha opensáva ijehénte. Jahahápe jatopa umichaguáre tahaʼe eskuélape, ñande travahohápe, kállere ha predikasiónpe. Ha nañandegustáiramo jepe, ndajahecharamoivaʼerã upéva. Apóstol Pablo ningo heʼivaʼekue voi ‘ára pahápe’ Ñandejára siervokuéra oikovaʼerãha umi ‘ijehénte opensáva ha ndoporohayhúiva’ apytépe (2 Tim. 3:1-3, ÑÑB).
16. Mbaʼéichapa jahechauka ñanderoryha kongregasiónpe?
16 Ajépa tuichaite la diferénsia kongregasiónpe! Enterove ningo ñañehaʼã ñanderory Jesucrístoicha. Mbaʼéichapa jahechauka upéva? Ñaipytyvõ ha ñamokyreʼỹvo umi ermáno hasykatu ha ohasa asývape. Ha ijetuʼuvéramo jepe ohóvo la situasión ko ‘ára pahápe’, yma guivéma voi ojeiko asy. Umi kristiáno ypykue ningo ohasamavaʼekue heta mbaʼe ñande jahasáva. Upévare tekotevẽvaʼekue imbaʼeporã hikuái oñondive. Apóstol Pablo heʼi voi chupekuéra: ‘Pemokyreʼỹ umi naikyreʼỹvéivape, peipytyvõ umi ikangývape ha penepasiénsia opavavére’ (1 Tes. 5:14). Koʼág̃a rupi avei ñande jahechaukavaʼerã jajapóva rupive ñanembaʼeporãha.
17, 18. Mbaʼéichapa ikatu ñanembaʼeporã Jesucrístoicha?
17 Jesús hory haguéicha hemimboʼekuéra ndive, ñande avei ñanderoryvaʼerã ñane ermanokuéra ndive. Jajepyʼapyvaʼerã enterove rehe, umi jaikuaa ramóvare jepe (3 Juan 5-8). Jesús ningo haʼete voi oho oipytyvõ la héntepe. Jajapókena avei upéicha ha ñamokyreʼỹ ñande rapichakuérape (Isa. 32:2; Mat. 11:28-30).
18 Ñanembaʼeporã hag̃ua ningo ikatu avei jajapo heta mbaʼe ñande rapichakuéra rehehápe. Péro ndahaʼéi ija javénte ñandéve, ñande ningo jahechavaʼerã voi mbaʼépa ikatu jajapo. Apóstol Pablo heʼivaʼekue voi: ‘Peẽ raẽ pehechaukavaʼerã pejoayhuha oñopehẽnguéicha, peñombojerovia ha peñomombaʼeha’ (Rom. 12:10). Mbaʼéichapa ikatu jahechauka koʼã mbaʼe? Jasegívo Jesús ehémplo, jatrata porã ha jahayhúvo ñande rapichakuérape (2 Cor. 6:6). Pablo heʼivaʼekue avei upe mborayhúre: “Pe mborayhu ipasiénsia ha imbaʼeporã, naiñenvidiósoi, ndaijejapói ha noñembotuichái” (1 Cor. 13:4). Ha ñandepyʼarorangue ñane ermanokuéra ndive, iporãta jajapo koʼápe heʼíva: ‘Pende pyʼaporã uvei oñondive, ha pejoporiahuvereko. Peheja rei ojupe mbaʼe vai pejapóva ojuehe, Ñandejára oheja rei haguéicha peẽme pene rembiapo vaikue Cristo rupi’ (Efe. 4:32).
19. Mbaʼépa jahupytýta ñanembaʼeporã ha ñanderorýramo?
19 Ñanembaʼeporã ha ñanderorýramo opa árape, jahupytýta heta mbaʼe porã. Ñandejára espíritu sánto avei ombaʼapo porãta kongregasiónpe ha ojejapóta heta mbaʼe porã. Upévare jasegivaʼerã Jesús ehémplo ha ñaipytyvõ ñane ermanokuérape ojapo hag̃ua avei upéicha. Péicha jaikóta peteĩ ñeʼẽme ha vyʼápe kongregasiónpe, ha Jehová oguerohorýta ñane rembiapo. Upéicharõ akóintekena ñandepyʼaporã ha ñanembaʼeporã ñande rapichakuéra ndive Jesucrístoicha.
Ñambohovaimína koʼã porandu
• Mbaʼéichapa Jesús ohechaukavaʼekue ‘iñumílde’ ha ipyʼaporãha?
• Mbaʼéichapa Jesús ohechaukavaʼekue imbaʼeporãha?
• Mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñandepyʼaporã ha ñanembaʼeporãha jaikóramo jepe ko múndo añáme?
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 8]
Ñambohasákena ñande po ñane ermánope ijerovia kangýramo Pédroicha
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 10]
Mbaʼépa nde ikatu rejapo enterove imbaʼeporã hag̃ua kongregasiónpe?