ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 29
PURAHÉI 87 ¡Ñañerreuni ñanekyreʼỹ hag̃ua!
¿Mbaʼéichapa ikatu ñameʼẽ konsého iporãva?
‘Che tódo el tiémpo amaña nderehe. Ameʼẽta ndéve konsého iporãva’ (SAL. 32:8).
¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?
Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa ikatu ñameʼẽ konsého oipytyvõtava ótrope.
1. ¿Máva mávapa omeʼẽ vaʼerã konsého ha mbaʼérepa?
¿MBAʼÉICHAPA eñeñandu tekotevẽ jave emeʼẽ konsého ótrope? Oĩ algúno naiprovlemaietéva ojapo hag̃ua upéva, péro oĩ avei ótro okyhyjéva térã noñeñanduporãiva omeʼẽta jave konsého. Péro tahaʼe haʼeháicha, enterovéva sapyʼánte tekotevẽ ñameʼẽ konsého. ¿Mbaʼérepa? Pórke upéicha jahechauka hína jahayhuha ñane ermáno ha ñane ermánape. Jesús heʼi vaʼekue voi jajoayhu vaʼerãha ojekuaa hag̃ua ‘ñande haʼeha idisípulo’ (Juan 13:35). Avei ñameʼẽ jave konsého, pe amista jaguerekóva ñane ermanokuérandi imbareteve. La Biblia heʼi voi: ‘Ñanemokorasõ rory peteĩ amígo omeʼẽ jave ñandéve konsého sinséro’ (Prov. 27:9).
2. ¿Mbaʼépa ojapokuaa vaʼerã umi ansiáno ha mbaʼérepa? (Ehecha pe rrekuádro “Konsého oñemeʼẽva pe rreunión éntre semanaguápe”).
2 Koʼýte umi ansiáno oikuaa vaʼerã mbaʼéichapa ikatu omeʼẽ konsého iporãva ótrope. Jehová ha Jesús oasigna vaʼekue koʼã kuimbaʼépe oñangareko hag̃ua Ñandejára ovechakuérare kongregasiónpe (1 Ped. 5:2, 3). Por ehémplo haʼekuéra ojapo jave diskúrso ikatu omeʼẽ ñandéve konsého la Biblia rupive, péicha okuida hikuái ñanderehe. Avei sapyʼánte haʼekuéra omeʼẽ vaʼerã konsého káda únope oikotevẽ jave, ha oipytyvõ umi oñemomombyry vaʼekuépe Jehovágui oñemoag̃ui jey hag̃ua kongregasiónre. ¿Mbaʼéichapa umi ansiáno ha enterovéva ikatu ñameʼẽ konsého iporãva?
3. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu ñameʼẽ konsého iporãva? (Isaías 9:6; ehecha pe rrekuádro “Jasegíkena Jesús ehémplo ñameʼẽta jave konsého”). b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?
3 Jastudiávo umi ehémplo oĩva la Bíbliape ñaaprendéta mbaʼéichapa ikatu ñameʼẽ konsého iporãva. Jesús ningo siémpre omeʼẽ vaʼekue umi konsého iporãvéva, upévare voi oñehenói chupe “Konsehéro Katupyry” (elee Isaías 9:6). Ko artíkulope jahecháta mbaʼépa ikatu jajapo oĩ jave ojeruréva ñandéve konsého, ha avei jahecháta mbaʼépa ikatu jajapo tekotevẽ jave ñameʼẽ konsého ojejerureʼỹre ñandéve. Avei jahecháta mbaʼérepa iñimportantete ñameʼẽ konsého okonvenive jave ha iporãveháicha.
OJEJERURE JAVE ÑANDÉVE KONSÉHO
4, 5. Ojejerure jave ñandéve konsého, ¿mbaʼépa tekotevẽ ñañeporandu? Emombeʼu peteĩ ehémplo.
4 Ojejerure jave ñandéve konsého, ¿mbaʼéichapa primerorã ikatu ñañeñandu? Ikatu ñandeaguaraiterei pórke ñane amígo okonfia ñanderehe, ha upepete voi ñaipytyvõséma chupe. Péro primero ñañeporandu vaʼerã: “¿Arekópa experiénsia upe situasiónpe ameʼẽ hag̃ua che amígope pe konsého oikotevẽva?”. Sapyʼánte tuichaitereive ñaipytyvõta ñane amígope nañameʼẽinterõ chupe peteĩ konsého, upéva rangue ikuentaiteve jaʼe chupe mávapa ikatu oipytyvõ porãve chupe.
5 Epensamína ko ehémplore. Ñamoĩ chupe peteĩ ne amigoite ouha hasyete, haʼe omombeʼu ndéve oñepyrũma hague ohecha mbaʼe tratamiéntopa ikatu osegi. Upéi oporandu ndéve mbaʼe tratamiéntopa nde repensa iporãveha. Ikatu oime reikuaáma mbaʼépa nde reiporavóne, péro nde ningo ndahaʼéi doktór ha ndereikuaaporãi umi tratamiénto upe mbaʼasýpe g̃uarã. Péicha jave iporãitevéta eréramo ne amígope oñeʼẽ hag̃ua peteĩ persóna ontende porãvandi upe káso.
6. ¿Mbaʼépa iporã jajapo ñameʼẽ mboyve peteĩ konsého?
6 Sapyʼánte ñapensakuaa ñande ikatuha hína ñameʼẽ konsého peteĩ situasiónpe, upéicharõ jepe ikatu hína iporãve ñahaʼarõmiérõ ha ani upepetéma voi ñameʼẽ upe konsého. ¿Mbaʼérepa? Proverbios 15:28 heʼi: “Pe ihústova opensa raẽ oñeʼẽ hag̃ua”. Upéicharõ, haʼetéramo jepe ñandéve jaikuaaha hína mbaʼe konséhopa ñameʼẽ vaʼerã, ikuentave primerorã ñañemotiémpo ñainvestiga hag̃ua, ñañemboʼe ha jajepyʼamongeta hag̃ua. Péicha jajasegura raẽta ñameʼẽha pe konsého Jehová oipotáva ñameʼẽ. Jahechamína la oiko vaʼekue proféta Natán rehe.
7. ¿Mbaʼépa ñaaprende la oiko vaʼekuégui Natán rehe?
7 Rréi David heʼi vaʼekue Natánpe omopuʼãseha peteĩ témplo Jehovápe g̃uarã. Upepete Natán heʼi vaʼekue Davídpe oĩ porãitereiha la ojaposéva, péro upéva ndahaʼéi kuri la Jehová oipotáva. Legálmente Natán oporandu raẽ vaʼerãmoʼã Jehovápe mbaʼépa haʼe oipota David ojapo (1 Crón. 17:1-4). Ko ehémplo ohechauka ñandéve ojejerure jave ñandéve konsého, ñanearandutaha ‘ndajajapuráirõ ñañeʼẽ hag̃ua’ (Sant. 1:19).
8. ¿Mbaʼérepa avei ñañatende porã vaʼerã ñameʼẽta jave peteĩ konsého?
8 ¿Mbaʼérepa avei iñimportánte ñañatende porã ñameʼẽta jave peteĩ konsého? Ñameʼẽramo ótrope peteĩ konsého naiporãiva ha upévare upe persónape osẽ vai la odesidi vaʼekue, ñande avei ikatu haʼe kulpávle la oiko vaʼekuére. Péicha jahecha ñapensa porã vaʼerãha ñameʼẽ mboyve peteĩ konsého.
ÑAMEʼẼTA JAVE KONSÉHO OJEJERUREʼỸRE ÑANDÉVE
9. ¿Mbaʼe rehepa ojasegura vaʼerã umi ansiáno omeʼẽ mboyve konsého? (Gálatas 6:1).
9 Sapyʼánte umi ansiáno tekotevẽ omeʼẽ konsého peteĩ ermáno térã ermána ‘ohóvape hína tape vaíre’ (elee Gálatas 6:1). Ikatu peteĩ persóna odesidi vai hína koʼág̃a ha amo gotyove ikatu ou opeka. Upévare umi ansiáno oipytyvõse pe persónape osegi hag̃ua oservi Jehovápe oikove hag̃ua pára siémpre (Sant. 5:19, 20). Péro pe konsého ideprovécho hag̃ua umi ansiáno ojasegura raẽ vaʼerã pe persóna ohópa hína tape vaíre. Umi ansiáno orrekonose peteĩ persóna odesidi haguérente peteĩ mbaʼe idiferénteva ótrogui ndeʼiseiha ojapoha peteĩ mbaʼe ivaíva Jehová renondépe (Rom. 14:1-4). Péro ñamoĩ chupe peteĩ ermáno añetehápe ohoha tape vaíre ha umi ansiáno odesidi oñeñeʼẽtaha hendive. Péicha jave, ¿mbaʼéichapa haʼekuéra ikatu omeʼẽ chupe konsého?
10-12. Umi ansiáno omeʼẽta jave konsého ndojejeruréi vaʼekue chupekuéra, ¿mbaʼépa tekotevẽ ojapo? Emombeʼu peteĩ ehémplo. (Ehecha pe taʼanga).
10 Umi ansiánope ndaifasilpái oñeʼẽ peteĩ persóna ndojeruréi vaʼekuépe chupe konsého, pórke heʼi haguéicha apóstol Pablo pe persóna oñemeʼẽʼỹre enkuénta hína ikatu oho tape vaíre. Upévare umi ansiáno ojapo vaʼerã unas kuánta kósa opreparátava upe persónape ohendu hag̃ua pe konsého oñemeʼẽtava chupe.
11 Ñapensamína ko ehémplore. Ñamoĩ chupe peteĩ kokueséro oipotaha la iplantasión okakuaa, péro pe yvy hatã. Upévare haʼe oñepyrũ raẽ oprepara pe yvy, omohuʼũ ha upe rire ae oñotỹ la isemílla. Amo ipahápe haʼe orrega okakuaa hag̃ua pe oñotỹ vaʼekue. Upéicha avei umi ansiáno jaʼe porãsérõ g̃uarã, omohuʼũ raẽ vaʼerã la yvy omeʼẽta jave peteĩ konsého ndojejeruréi vaʼekue chupe. Por ehémplo pe ansiáno ohaʼarõ pe moménto okonvenivéva oasegura hag̃ua pe ermánope oipotaha la iporãvéva chupe g̃uarã. Enterovéva oikuaáramo pe ermáno omeʼẽva konsého siémpre oporohayhu ha ikalidaitereiha, ifasilvéta ojerresivi hag̃ua chugui konsého.
12 Oñemongeta aja hikuái, pe ansiáno ikatu osegi “omohuʼũ pe yvy”. ¿Mbaʼéichapa? Heʼívo pe ermánope enterovévante voi jajavyha ha sapyʼánte tekotevẽha oñemeʼẽ ñandéve konsého (Rom. 3:23). Pe ansiáno oñeʼẽ vaʼerã pyʼaguapýpe porã ha ohechauka vaʼerã opororrespetaha ipyʼaite guive. Upéi ohechaukáta pe ermánope la Biblia rupive mbaʼéichapa oho hína tape vaíre. Pe ermáno orrekonose vove ojavy hague, pe ansiáno “oñotỹta pe semílla”. ¿Mbaʼéichapa? Omyesakã porãvo pe ermánope mbaʼépa tekotevẽ ojapo okambia hag̃ua. Ipahaitépe pe ansiáno “orregáta” la oñotỹ vaʼekue. Ojapóta upéva ofelisitávo sinséramente pe ermánope umi mbaʼe porã ojapóvare ha oñemboʼévo hendive (Sant. 5:15).
Umi ansiáno ohechauka oporohayhuha ha oprepara pe ermánope oasepta hag̃ua peteĩ konsého nohaʼarõi vaʼekue (Ehecha párrafo 10 al 12)
13. ¿Mbaʼéichapa umi ansiáno ikatu ojasegura oñentende porãpa pe konsého omeʼẽva hikuái?
13 Ikatu hína sapyʼánte peteĩ ermáno térã ermána nontendeporãi pe konsého oñemeʼẽva chupe. ¿Mbaʼépa ikatu ojapo umi ansiáno ojasegura hag̃ua oñentende porãpa la heʼíva hikuái? Pyʼaguapýpe porãnte umi ansiáno ikatu oporandu unas kuánta kósa pe ermáno térã ermánape ohecha hag̃ua ontendépa raʼe pe konsého ha oikuaápa mbaʼépa ojapo vaʼerã upéi (Ecl. 12:11).
ÑAMEʼẼ KONSÉHO OKONVENIVE JAVE HA IPORÃVEHÁICHA
14. ¿Mbaʼérepa nañameʼẽi vaʼerã konsého ñandepochy jave?
14 Enterovéva ningo ñaneimperfékto, upévare jaʼe térã jajapo jepi umi mbaʼe ndogustáiva ótrope (Col. 3:13). La Biblia heʼi voi ikatuha algúno ojapo térã heʼi álgo ñanembopochyetereíva (Efes. 4:26). Péro jajejokopaite vaʼerã ani hag̃ua ñameʼẽ konsého ñandepochy jave. ¿Mbaʼérepa? Pórke ‘peteĩ persóna ipochýva ndojapói iporãva Ñandejára renondépe’ (Sant. 1:20). Ñameʼẽramo konsého ñandepochy jave ikatu ñambyaive rei hína la situasión. ¿Upéicharõ piko oĩramo algúno ñanembopochýva ndaikatúi voi jaʼe chupe mbaʼeve? Ndahaʼéi ningo núnka ndaikatumoʼãiva jaʼe chupe umi mbaʼe ñañandúva térã ñapensáva, péro ñahaʼarõ vaʼerã ñañekalma raẽ ñañeʼẽ mboyve hendive. Jahechamína pe ehémplo omoĩ vaʼekue ñandéve Elihú, haʼe ningo omeʼẽ vaʼekue konsého Jóbpe.
15. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Elihú ehémplo? (Ehecha pe taʼanga).
15 Unos kuánto día aja Job oñehaʼã vaʼekue ohechauka japuha umi mbaʼe heʼíva hese umi iñamígo guaʼu, upe aja Elihú ojapysakánte hese. Haʼe ombyasyeterei vaʼekue Jóbpe péro avei ipochyeterei vaʼekue, pórke Job oñehaʼãvo oñedefende heʼi unas kuánta kósa naiporãiva Jehováre. Elihú ipochýramo jepe ohaʼarõnte oñeʼẽ hag̃ua, ha upéi omeʼẽrõ guare konsého Jóbpe oñeʼẽ pyʼaguapýpe porã ha ohechauka orrespetaha chupe (Job 32:2; 33:1-7). Elihú ehémplo ñanemboʼe peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva: Iporãiteve ñameʼẽ konsého ñañetrankilisa rire, ha ñañeʼẽ mborayhúpe ha jahechauka japororrespetaha (Ecl. 3:1, 7).
Elihú ipochyeterei vaʼekue, péro upéi oñeʼẽ Job ndive pyʼaguapýpe porãnte ha ohechauka vaʼekue opororrespetaha (Ehecha párrafo 15)
JASEGÍKENA ÑAMEʼẼ HA JAASEPTA UMI KONSÉHO
16. ¿Mbaʼépa ñaaprende la heʼívagui Salmo 32:8-pe?
16 Jehová heʼi ñandéve: ‘Che tódo el tiémpo amaña nderehe. Ameʼẽta ndéve konsého iporãva’ (elee Salmo 32:8). Upéva heʼise Jehová osegitaha ñanepytyvõ. Haʼe ndahaʼéi ku omeʼẽnteva ñandéve pe konsého ñaikotevẽva, síno avei ñanepytyvõ jasegi hag̃ua upe konsého. Ñande ikatu avei jasegi Jehová ehémplo tekotevẽ jave ñameʼẽ konsého ótrope. Iporãta jasegíramo ñamokyreʼỹ upe persónape ha ñaipytyvõ chupe odesidi porã hag̃ua.
17. ¿Mbaʼéichapa umi ansiáno ojapo la heʼíva Isaías 32:1, 2?
17 Koʼág̃arupi tekotevẽvéntema ñameʼẽ konsého iporãva ha jarresivi avei (2 Tim. 3:1). Umi ansiáno oipurúva la Biblia omeʼẽ hag̃ua konsého ñanemokyreʼỹva ojogua “peteĩ ysyry ohasávape umi lugár isekohárupi” (elee Isaías 32:1, 2). Ñamombaʼete ningo umi ñane amígo oikuaáva pe ñahenduséva péro ndeʼíri ñandéve upéva, síno heʼi ñandéve la ñaikotevẽva. Haʼekuéra heʼíva haʼete “mansána de óro oñemoĩva peteĩ vandéha de plátape” (Prov. 25:11). Jasegíkena jajapo umi mbaʼe ñanepytyvõtava jarresivi ha ñameʼẽ hag̃ua konsého iporãva.
PURAHÉI 109 Jajoayhu ñande pyʼaite guive