LEKSIÓN 41
Emyesakã porã pe remboʼeséva
REPOROMBOʼE jave reñehaʼã vaʼerã toñentende porã pe eréva ha emyesakã pe informasión. Péicha rejapóramo remboʼe porãta, tahaʼe kongregasiónpe térã predikasiónpe.
Jahecháma kuri michĩmi mbaʼéichapa ñamyesakã vaʼerã pe informasión oñentende hag̃uáicha. Por ehémplo pe leksión 26-pe “Emohenda porã umi informasión reiporúva”, ha leksión 30-pe “Ehechauka reñeinteresaha umi nerendúvare”. Péro ko leksiónpe oĩve suherénsia ikatúva nepytyvõ.
Palávra ha fráse isensíllova. Reiporúramo umi palávra isensíllova ha fráse mbykýva, umi héntepe hesakã porãvéta la ereséva. Jesús ojapórõ guare pe Sermón del Mónte ohechauka mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva, jepe upérõ umi hénte ou diferénte lugárgui enterovénte ontende porã chupe, ¿mbaʼérepa? Pórke haʼe oñeʼẽ umi mbaʼe oipyʼapývare enterovépe: mbaʼépa jajapo vaʼerã javyʼa hag̃ua, mbaʼéichapa ikatu jajogueraha porã ñande rapichándi, mbaʼéichapa ñambohovaikuaa umi provléma ha mbaʼépa hína la iñimportantevéva ñande rekovépe. Hiʼarive isensíllo umi palávra haʼe oiporúva (Mat., kap. 5-7). Añetehápe releévo la Biblia retopáta oĩ hague umi eskritór oiporúva fráse ipukúva ha ótro katu mbykyvéva. Redesidi hag̃ua mbaʼépa iporãve reiporu, rehecha vaʼerã mbaʼépa oipytyvõvéta umi nerendúvape ontende ha hesakã hag̃ua chupekuéra pe informasión.
Péicha rejapóramo umi mbaʼe ijetuʼuvéva jepe ikatúta oñentende porã. ¿Mbaʼépa rejapo vaʼerã isensíllo hag̃ua la nde diskúrso? Reñeʼẽramo hetaiterei mbaʼére amo ipahápe noñentendemoʼãi jey mbaʼépa hína la idéa prinsipál. Upévare ani remeʼẽ hetaiterei detálle naiñimportanteguasúiva. Upéva rangue emohenda umi púnto sekundário omyesakã hag̃ua umi idéa iñimportantevéva. Ani relee pyaʼe pyaʼénte umi téxto ha upéi rehasáma ótrope, eñehaʼã guei eiporavo porã umi téxto, elee ha emyesakã mbaʼépa heʼise.
Koʼã suherénsia ideprovéchota avei ndéve rejapo jave estúdio. Remyesakã vaʼerã pe persónape umi idéa iñimportantevévante, ha ani remombeʼuse unavetépe hetaiterei detálle. Oho jave rreunionhápe ha ojapo vove ijestúdio personál oaprendéta voi hína hetave mbaʼe.
Tekotevẽ rejeprepara porã reipotáramo umi nerendúva ontende porã upe remboʼeséva. Tenonderãite nde voi rentende porã vaʼerã umi informasión, upéicharõmante remyesakãta ne ñeʼẽtépe ha ikatúta rehechauka mbaʼérepa siérto upe eréva.
Emyesakã umi palávra ndojekuaaguasúiva. Sapyʼánte tekotevẽta remyesakã umi palávra ndojeporuguasúiva, upéicha enterove ontendéta mbaʼérehepa reñeʼẽ hína. Ndovaléi repensa haʼekuéra ontendetaha katuete umi palávra reiporúva, péro ani avei remeʼẽ hetaiterei detálle. Restudia rupi la Biblia oime vaʼerã reiporu jepi umi palávra iñextráñova ótrope, por ehémplo umi ndahaʼéiva Testígo ndopillamoʼãi mávarepa reñeʼẽ reiporu jave koʼã palávra: “ambue ovechakuéra”, “aty guasu”, “umi hembývante”, “tembiguái jeroviaha ha iñarandúva” (Rom. 9:27; Mat. 24:45; Juan 10:16; Apoc. 7:9). Ha upéichante avei ere jave “puvlikadór”, “prekursór”, “superintendénte de sirkuíto” ha “konmemorasión”.
Oĩ avei umi palávra oiporu meméva umi hénte, péro heta vése ontende vai hikuái. Por ehémplo oĩ opensáva pe Armagedón haʼeha peteĩ gérra nukleár, oĩ avei heʼíva Ñandejára Rréino jarekoha ñane korasõme. Ohendu jave pe palávra álma, heta hénte opensa haʼeha peteĩ espíritu osẽva ñandehegui ñamano rire ha osegíva oikove. Ha hetaiterei hénte ogueroviáva pe Trinidad opensa pe espíritu sánto haʼeha peteĩ persóna. Avei jaleéramo pe konsého omeʼẽva la Biblia 1 Corintios 6:18-pe heʼihápe “pediparáke tekovaígui”, ñamyesakã vaʼerã mbaʼépa heʼise ko párte, pórke osino ikatu ijetuʼu chupekuéra ontende hag̃ua.
Releéta jave peteĩ téxto erénteramo “Pablo heʼi vaʼekue...” térã “Marcos oskrivi...”, umi ndoleeguasúiva la Biblia ndopillamoʼãi mávarepa reñeʼẽ hína, pórke ikatu oreko iñamígo térã ivesíno hérava upéicha. Katuete tekotevẽta remyesakã reñeʼẽha hína Jesús disípulo rehe.
La Bíbliape oñeñeʼẽ jepi avei umi kostúmbre ymaguare rehe térã umi medída ojeporu vaʼekue yma, ha nde reipytyvõ vaʼerã umi nerendúvape ontende hag̃ua umíva. Por ehémplo la Biblia omombeʼu pe árka ojapo vaʼekue Noé ipukuha trescientos kódo, ipe 50 kódo ha ijyvate 30 kódo. Péro koʼág̃a ndojeporuvéima umi medída, ha upévare ijetuʼúta umi héntepe ontende hag̃ua. Upéicharõ, ideprovechovéta remombeʼúramo mboy métropa oreko raʼe pe árka, térã rekompara peteĩ mbaʼére rehechauka hag̃ua mbaʼeichaitépa tuicha (Gén. 6:15).
Emyesakã oñentende porã meve. Sapyʼánte ndahaʼéi remyesakãnte vaʼerã mbaʼépa heʼise peteĩ palávra, síno rehechauka vaʼerã mbaʼéichapa ideprovécho ñandéve pe párte. Yma Esdras tiémpope pe Léi ndahaʼéi ojeleénte vaʼekue, upéva rangue umi levíta omyesakã ha ohechauka mbaʼéichapa umi hudío ikatu okumpli umi léi (Neh. 8:8, 12). Relee jave peteĩ téxto rejapo vaʼerã avei upéva, ani relee pyaʼe pyaʼénte ha rehasáma ótro púntope síno emyesakã oñentende porã meve.
Jesús oikove jey rire oexplika idisipulokuérape opa mbaʼe oiko vaʼekue hese okumpliha umi profesía oñeʼẽva pe Mesías rehe. Ha upe rire omyesakã chupekuéra omombeʼu vaʼerãha ótrope umi mbaʼe ohecha vaʼekue hikuái (Luc. 24:44-48). Umi nerendúva avei ontende porãvéta umi enseñánsa rehechaukáramo mbaʼépa ojapo vaʼerã hikuái ha mbaʼéichapa oipytyvõta chupekuéra upe remboʼéva.
Odepende avei umi hénte korasõre. Sapyʼánte ñamboʼe porãvéramo jepe lomímonte umi hénte nañanentendéi, ¿mbaʼérepa? Pórke heta persóna oñemohatã haʼekuéra opensávapente ha ndoaseptaséi la oñemboʼéva chupe (Mat. 13:13-15). Avei umi hénte ndoikuaaséiva mbaʼeve Ñandejáragui opensa la Biblia heʼíva vyroreiha (1 Cor. 2:14). Retopáramo peichagua persóna repredika jave natekotevẽi rejodiskuti rei hendive, síno ejedespedi ha ehónte epredika ótrope.
Péro oĩ heta ohasa asy vaʼekue ha upévare nohaʼarõvéima voi mbaʼeve iporãva, péicha jave tekotevẽ ñanepasiénsia ha jaikekuaa, pórke ikatu saʼi saʼípe oguerovia pe esperánsa omeʼẽva la Biblia. Jesús heʼi vaʼekue idisipulokuérape heta osufritaha ha upe rire ojejukataha chupe, péro haʼekuéra nontendéi mbaʼépa la heʼíva, ¿mbaʼérepa? Haʼekuéra ni noimoʼãi umi mbaʼe oikotaha Jesús rehe ha upévare ijetuʼu chupekuéra oguerovia hag̃ua (Luc. 18:31-34). Upéicharamo jepe, upéima oñemeʼẽ enkuénta hikuái umi mbaʼe oiko vaʼerãha voi oñekumpli hag̃ua umi profesía, ha ndahaʼéi upévante, síno oñepyrũ opredika opa koʼã mbaʼe.
Eñatende mbaʼe ehémplopa remeʼẽ hína. Ndahaʼéi umi mbaʼe jaʼévante la iñimportánteva, síno avei ñane ehémplo. Oĩ heta hénte imanduʼa porãitereíva pe primera ves ohórõ guare salónpe, péro ndahaʼéi umi mbaʼe ohendúva la ohecharamovéva, síno oguerohory mbaʼéichapa umi ermáno otrata porã chupe ha horyeterei hendive. Upéicha avei heta hénte ndoikuaaséi vaʼekue mbaʼeve ñandehegui, tiémpo rire okambia ohechávo ñanderory ha ñande edukadoha. Térã oĩ ohechakuaáva mbaʼéichapa Testigokuéra mborayhúpe oñopytyvõ, koʼýte oĩ jave oikotevẽva térã ohasa asýva. Péicha rupi oguerovia hikuái testígo de Jehová añetehápe okumpliha la Biblia heʼíva. Upéicharõ, remboʼéta jave umi héntepe reñatende vaʼerã mbaʼéichapa remyesakã umi mbaʼe oĩva la Bíbliape ha mbaʼe ehémplopa remeʼẽ hína.