‘Nọ Fahomẹ to Oylan Glọ’
“Afanumẹ Oklunọ tọn ma hà na hoavùn; adavo dọ ni nọ wà dẹẹdẹ hẹ gbẹtọ lẹpo, . . . bosọ fahomẹ [to oylan glọ].”—2 TIMOTI 2:24.
1. Naegbọn mí nọ dukosọhẹ mẹhe nọ dọho po fifiẹ po lẹ to whedelẹnu to lizọnyizọn Klistiani tọn mẹ?
NAWẸ hiẹ nọ yinuwa gbọn to whenuena a pehẹ mẹhe ma tindo ojlo to hiẹ lọsu kavi nuhe hẹnwe wá lẹ mẹ? Dile apọsteli Paulu to zẹẹmẹ azán godo tọn lẹ tọn basi, e dọ dọdai dọ gbẹtọ lẹ na yin “nùzantọ, . . . mẹslẹtọ, awumajainanọ, kanylantọ.” (2 Timoti 3:1-5, 12) Hiẹ sọgan nọ dukosọhẹ omẹ mọnkọtọn lẹ to lizọnyizọn towe mẹ kavi to nuwiwa devo lẹ whenu.
2. Wefọ tẹlẹ wẹ sọgan gọalọna mí nado yinuwa po nuyọnẹn po hlan mẹhe nọ dọhona mí po fifiẹ po lẹ?
2 E ma yin mẹhe nọ zùnmẹ lẹpo wẹ gbẹwanna nuhe sọgbe mlẹnmlẹn gba. Nuhahun sinsinyẹn kavi flumẹjijẹ sọgan hẹn gbẹtọ lẹ nado nọ ylangbè na mẹdepope he tin to apá yetọn. (Yẹwhehodọtọ 7:7) Mẹsusu nọ yinuwa to aliho ehe mẹ na ohó dakan-dakan didọ gbayipe to fie yé nọ nọ̀ bo nọ wazọ́n te wutu. Ehe ma nọ hẹn hodidọ mọnkọtọn lẹ zun nuhe sọgbe to nukun mí mẹhe yin Klistiani lẹ tọn mẹ gba, ṣigba e nọ gọalọna mí nado yọ́n nuhewutu mẹdevo lẹ nọ yí yé zan. Nawẹ mí dona nọ yinuwa hlan hogbe fifiẹ tọn lẹ gbọn? Howhinwhẹn lẹ 19:11 dọmọ: “Zinzin gbẹtọ tọn hẹn ẹn whleawu nado gblehomẹ.” Podọ Lomunu lẹ 12:17, 18 na mí ayinamẹ dọ: “Mì yí oylan do yiahọsu oylan tọn to omẹ de go blo. . . . Eyin e yin wiwà, le e te to huhlọn mẹ na mì, mì nọ nọ̀ jijọho [mẹ] hẹ omẹ popo.”
3. Nawẹ owẹ̀n he lá mí te tindo kanṣiṣa hẹ jijọho-dindin gbọn?
3 Eyin mí yin jijọho-dintọ nugbo, e na sọawuhia to gbigbọ he mí nọ dohia mẹ. E na sọawuhia to hodidọ po nuyiwa mítọn lẹ po mẹ, vlavo to nukunta mítọn ji podọ to kọnugbè mítọn mẹ. (Howhinwhẹn lẹ 17:27) To whenuena Jesu to apọsteli etọn lẹ dohlan nado yì dọyẹwheho, e na yé ayinamẹ dọmọ: “Whenuena mì sọ biọ owhé de gbè, mì dọnudo e [“mì biọ jijọho do owhé lọ ji,” The New English Bible]. Eyin owhé lọ sọ jẹ, na jijọho mìtọn ni jẹte do e ji: ṣigba eyin e ma jẹ, na jijọho mìtọn ni gọ̀ do mì dè.” (Matiu 10:12, 13) Owẹ̀n he lá mí te, wẹndagbe de wẹ. Biblu ylọ ẹ dọ “wẹndagbe jijọho tọn,” “wẹndagbe ojọmiọn Jiwheyẹwhe tọn tọn,” podọ “wẹndagbe ahọludu tọn he.” (Efesunu lẹ 6:15; Owalọ lẹ 20:24; Matiu 24:14) Yanwle mítọn ma yin nado mọhodọdo nuyise mẹdevo tọn lẹ go kavi nado dọnnu hẹ ẹ do pọndohlan etọn lẹ ji gba, ṣigba nado lá wẹndagbe lọ na ẹn sọn Ohó Jiwheyẹwhe tọn mẹ.
4. Etẹwẹ hiẹ sọgan dọ eyin whétọ de ma tlẹ na we dotẹnmẹ nado dọ nuhe hẹnwe wá whẹpo do dọ dọ, “yẹn ma tindo ojlo”?
4 Whétọ de sọgan nọma dotoai ganji whẹpo do gbòhódonù na mí bo dọmọ, “Yẹn ma tindo ojlo.” To ninọmẹ susu mẹ, e nọ yọnbasi nado dọmọ, “Wefọ kleun ehe janwẹ yẹn to linlẹn nado hia na we sọn Biblu mẹ.” Ewọ sọgan nọma jẹagọdo enẹ. To ninọmẹ devo lẹ mẹ, e sọgan sọgbe nado dọ dọ: “Linlẹn ṣie wẹ nado dọhona we gando ojlẹ de go whenue whẹdida mawadodo depope ma na tin bọ mẹlẹpo na plọn nado yiwanna ode awetọ.” Eyin ehe ma whàn whétọ lọ nado kàn zẹẹmẹ biọ, a sọgan yidogọ dọ: “Ṣigba e taidi dọ hiẹ ma vò sọmọ todin.” Eyin nuyiwa whétọ lọ tọn ma tlẹ dọnmẹdogo, be mí dona wá tadona kọ̀n dọ ewọ “ma jẹ” wẹ ya? Depope he nuyiwa etọn na yin, flin ayinamẹ Biblu tọn lọ nado “nọ wà dẹẹdẹ hẹ gbẹtọ lẹpo, . . . bosọ fahomẹ [to oylan glọ].”—2 Timoti 2:24.
Yin Danuwatọ Ṣigba Yin Hinhẹn Buali
5, 6. Nawẹ Saulu yinuwa hẹ hodotọ Jesu tọn lẹ gbọn, podọ naegbọn e do yinuwa domọ?
5 To owhe kanweko tintan mẹ, dawe de he nọ yin Saulu yin yinyọnẹn ganji na hodidọ mẹmasi tọn po walọ danuwiwa tọn etọn po. Biblu dọ dọ e to “gbigbọ adi po hùhù po tọn gbọ̀ do nuplọntọ Oklunọ tọn lẹ ji.” (Owalọ lẹ 9:1, 2) To godo mẹ e yigbe dọ emi ko yin “nùzantọ de, homẹkẹndomẹtọ, danuwatọ.” (1 Timoti 1:13) Dile etlẹ yindọ hẹnnumẹ etọn delẹ sọgan ko lẹzun Klistiani to whenẹnu, e dọ gando nuyiwa etọn hlan hodotọ Klisti tọn lẹ go dọmọ: “Homẹ yetọn nọ gble mi susu, yẹn sọ nọ dohomẹkẹn yé kakajẹ tòdaho devo mẹ.” (Owalọ lẹ 23:16; 26:11; Lomunu lẹ 16:7, 11) Kunnudenu depope ma dohia dọ devi lẹ tẹnpọn nado dọnnu hẹ Saulu to togunmẹ dile e to nuyiwa to aliho enẹ mẹ gba.
6 Naegbọn Saulu do yinuwa domọ? To owhe susu godo, e wlan dọmọ: “Yẹn yí mayọnẹn do basi i to mayise mẹ.” (1 Timoti 1:13) Falesi de wẹ ewọ, he yin pinplọn “to Osẹ́n otọ́ lẹ tọn mẹ mlẹnmlẹn.” (Owalọ lẹ 22:3) Dile etlẹ yindọ mẹplọntọ Saulu tọn Gamaliẹli ma yin nuvẹunnọ sọmọ, yẹwhenọ daho Kaifa, he wá lẹzun gbẹdohẹmẹtọ Saulu tọn, do ede hia nado yin hẹngogonọ. Kaifa ko yin tọ́ntlọ́ngbọ́n to sébibla he dekọtọn do okú Jesu Klisti tọn mẹ. (Matiu 26:3, 4, 63-66; Owalọ lẹ 5:34-39) Enẹgodo, Kaifa hẹn ẹn diun dọ apọsteli Jesu tọn lẹ yin hihò, podọ e dosẹ́n na yé sinsinyẹn ma nado dọyẹwheho to oyín Jesu tọn mẹ ba. Kaifa wẹ deanana whẹdida he gọ́ na nuvẹun lọ to Tohodọtọ Ju lẹ tọn nukọn, ehe mẹ Stefani yin dindọ̀n jẹgbonu nado yin zannudlando te. (Owalọ lẹ 5:27, 28, 40; 7:1-60) Saulu mọ nujijọ lọ po nukun po, podọ Kaifa na ẹn gbè nado zindonukọn to vivẹnudido mẹ nado bọnùdo na hodotọ Jesu tọn lẹ gbọn wiwle yé to Damasku dali. (Owalọ lẹ 8:1; 9:1, 2) To nuyiwadomẹji ehe glọ, Saulu lẹndọ nuyiwa etọn yin ohia zohunhun hlan Jiwheyẹwhe tọn, ṣigba na nugbo tọn, e gbọagba yise nujọnu tọn. (Owalọ lẹ 22:3-5) Taidi kọdetọn de, Saulu gboawupo nado doayi e go dọ Jesu wẹ Mẹssia nugbo lọ. Ṣigba Saulu wá gọ̀ biọ ede mẹ to whenuena Jesu he yin finfọnsọnku lọ dọhona ẹn gbọn azọ́njiawu dali to aliho Damasku tọn ji.—Owalọ lẹ 9:3-6.
7. Etẹwẹ jọ do Saulu go to hodọdopọ he e tindo hẹ Jesu to aliho Damasku tọn ji godo?
7 Ojlẹ vude to ehe godo, devi Anania yin didohlan nado dekunnuna Saulu. Eyin towe wẹ, be a na ko tin to jejeji nado basi dlapọn enẹ ya? Po obu dopo adán dopo po, Anania yí homẹdagbe do dọhona Saulu. Saulu ko diọ jijọ na hodọdopọ ayidego tọn he e tindo hẹ Jesu to aliho Damasku tọn ji wutu. (Owalọ lẹ 9:10-22) E wá yin yinyọnẹn taidi apọsteli Paulu, yèdọ mẹdehlan Klistiani zohunhunnọ de.
Homẹmimiọnnọ Ṣigba Adọgbotọ
8. Nawẹ Jesu do gbigbọ Otọ́ etọn tọn hia hlan mẹhe ko waylan lẹ gbọn?
8 Jesu yin lilatọ Ahọluduta tọn zohunhunnọ de he yin homẹmimiọnnọ ṣigba adọgbotọ to nuyiwa hẹ mẹdevo lẹ mẹ. (Matiu 11:29) E do gbigbọ Otọ́ etọn olọn mẹ tọn hia, mẹhe na tuli mẹylankan lẹ nado lẹkọ sọn aliho ylankan yetọn lẹ ji. (Isaia 55:6, 7) To nuyiwa hẹ ylandonọ lẹ mẹ, Jesu nọ doayi e go whenue gbẹtọ lẹ to vọjlado basi to gbẹzan yetọn mẹ, bo nọ na tuli omẹ mọnkọtọn lẹ. (Luku 7:37-50; 19:2-10) Kakati nado dawhẹna mẹdevo lẹ sọgbe hẹ awusọhia yetọn, Jesu hodo apajlẹ dagbewà, homẹfa, po linsinsinyẹn Otọ́ etọn tọn po nado sọgan hẹn yé wá lẹnvọjọ kọ̀n. (Lomunu lẹ 2:4) Ojlo Jehovah tọn wẹ yindọ gbẹtọ wunmẹ lẹpo ni lẹnvọjọ bo mọ whlẹngán yí.—1 Timoti 2:3, 4.
9. Etẹwẹ mí sọgan plọn sọn aliho he mẹ Isaia 42:1-4 mọ hẹndi do Jesu go te mẹ?
9 Nado do nukun he Jehovah nọ yí do pọ́n Jesu Klisti hia, Wẹndagbe kantọ Matiu yihodọ sọn ohó dọdai tọn helẹ mẹ dọmọ: “Mì pọ́n, devi ṣie, mẹhe yẹn ko de; mẹyiwanna ṣie, mẹhe mẹ yè hẹn homẹhun alindọn ṣie te dagbedagbe: yẹn na yí gbigbọ ṣie do e ji, ewọ nasọ lá whẹdida hlan Kosi lẹ. E ma to avùn na hò, e ma to awhá na dó; mọ mẹdepope ma to ogbè etọn na sè to alihogbó ji. Ofán gbigbà wẹ ewọ ma to na wẹ́n, sekan he to azọ̀ tì wẹ ewọ ma to na ṣí, kaka e do whẹdida hlan gbonu jẹ awhàngba mẹ. Oyín etọn mẹ wẹ Kosi lẹ na do todido te.” (Matiu 12:17-21; Isaia 42:1-4) To kọndopọmẹ hẹ ohó dọdai tọn enẹlẹ, Jesu ma doalọ to nudindọn zingidi tọn lẹ mẹ gba. Etlẹ yin to kọgbidinamẹ glọ, e dọ nugbo lọ to aliho he dọ̀n ahunjijlọnọ lẹ dogo mẹ.—Johanu 7:32, 40, 45, 46.
10, 11. (a) Dile etlẹ yindọ Falesi lẹ tin to mẹhe dọho jẹagọdo Jesu hugan lẹ mẹ, naegbọn ewọ dekunnuna delẹ to yé mẹ? (b) Gblọndo nankọtọn lẹ wẹ Jesu nọ na nukundiọsọmẹtọ lẹ to whedelẹnu, podọ etẹwẹ e ma wà?
10 To lizọnyizọn Jesu tọn whenu, e dọhona Falesi susu. Dile etlẹ yindọ delẹ to yé mẹ tẹnpọn nado domọwle e to hodidọ etọn mẹ, Jesu ma wá tadona kọ̀n dọ yemẹpo wẹ tindo mẹwhinwhàn ylankan lẹ gba. E taidi dọ Simọni, he yin Falesi homọdọdomẹgotọ de, jlo nado jẹakọ hẹ Jesu dogọ bo basi oylọna ẹn nado wá dùnú to owhé etọn gbè. Jesu siọ oylọ lọ bo dekunnuna mẹhe tin to otẹn lọ mẹ lẹ. (Luku 7:36-50) To nujijọ devo mẹ, Falesi nukundeji de he nọ yin Nikodemi gbọ̀n nuglọ wá Jesu dè to zánmẹ. Jesu ma gblewhẹdo e na e nọte kakajẹ whenue zinvlu dó wutu gba. Kakatimọ, e dekunnuna Nikodemi gando owanyi he Jiwheyẹwhe dohia gbọn Ovi etọn didohlan nado hùn aliho whlẹngán tọn dote na mẹhe na yí ì sè lẹ dali go. Jesu sọ yí homẹdagbe do zinnudo nujọnu-yinyin tonusisena tito Jiwheyẹwhe tọn ji. (Johanu 3:1-21) To nukọnmẹ Nikodemi yíwhẹ̀ do Jesu ji to whenuena Falesi devo lẹ yí nukun pẹvi do pọ́n linlin dagbe he yin nina gando Jesu go.—Johanu 7:46-51.
11 Jesu ma nọma doayi yẹnuwiwa mẹhe to tintẹnpọn nado domọwle lẹ tọn go gba. E ma na dotẹnmẹ nukundiọsọmẹtọ lẹ nado dọ̀n ẹn biọ nudindọn ovọ́ mẹ. Etomọṣo, e nọ na gblọndo kleun he dohuhlọn taun lẹ to whenuena e sọgbe nado wàmọ gbọn nunọwhinnusẹ́n de didọ, apajlẹ de nina, kavi hoyidọ sọn wefọ de mẹ dali. (Matiu 12:38-42; 15:1-9; 16:1-4) To ojlẹ devo lẹ mẹ, Jesu ma nọ na gblọndo to whenuena kunnudenu lẹpo dohia dọ mọwiwà ma na hẹn kọdetọn dagbe depope wá.—Malku 15:2-5; Luku 22:67-70.
12. Nawẹ Jesu penugo nado gọalọna gbẹtọ lẹ to whenue awhá tlẹ yin dido do ota na ẹn gbọn?
12 To whedelẹnu, mẹhe tin to nuyiwadomẹji gbigbọ mawé tọn glọ lẹ nọ dawhá do Jesu ji. Eyin enẹ jọ, e nọ fahomẹ bo tlẹ nọ yí huhlọn he Jiwheyẹwhe na ẹn do hẹn kọgbọ wá na yé. (Malku 1:23-28; 5:2-8, 15) Mọdopolọ, eyin mẹdelẹ gblehomẹ bo dawhá do mí ji to lizọnyizọn mítọn mẹ, mí dona fahomẹ, bo dovivẹnu nado yí homẹdagbe po zinzin po do didẹ ninọmẹ mọnkọtọn.—Kọlọsinu lẹ 4:6.
To Whẹndo Mẹ
13. Etẹwutu gbẹtọ lẹ nọ diọnukunsọ hagbẹ whẹndo tọn he jẹ Biblu plọn ji hẹ Kunnudetọ Jehovah tọn lẹ to whedelẹnu?
13 Hodotọ Jesu tọn lẹ nọ saba tin to dandannu glọ hugan nado yí homẹfa zan to whẹndo mẹ. Eyin nugbo Biblu tọn ko jẹ ahun mẹde tọn mẹ sisosiso, e nọ jlo dọ whẹndo etọn ni yinuwa to aliho dopolọ mẹ. Ṣigba dile Jesu dọ do, hagbẹ whẹndo tọn lẹ sọgan diọnukunsọmẹ. (Matiu 10:32-37; Johanu 15:20, 21) Whẹwhinwhẹ́n susu wẹ nọ zọ́n. Di apajlẹ, dile etlẹ yindọ nuplọnmẹ Biblu tọn lẹ sọgan gọalọna mí nado lẹzun nugbodọtọ, bo nọ hẹn azọngban mítọn di, bosọ nọ do sisi hia mẹdevo lẹ, Owe-wiwe sọ nọ plọnmẹ dọ to ninọmẹ depope mẹ, azọngban mítọn tintan wẹ yin dehe mí tindo dohlan Mẹdatọ mítọn. (Yẹwhehodọtọ 12:1, 13; Owalọ lẹ 5:29) Hagbẹ whẹndo tọn de sọgan gblehomẹ na e lẹndọ nugbonọ-yinyin mítọn hlan Jehovah to aṣẹpipa etọn depò to aliho de mẹ to whẹndo lọ mẹ wutu. Lehe e yin nujọnu dọ mí ni hodo apajlẹ homẹfa Jesu tọn to whenuena mí tin to ninọmẹ mọnkọtọn mẹ do sọ!—1 Pita 2:21-23; 3:1, 2.
14-16. Etẹwẹ hẹn mẹdelẹ he diọnukunsọ hagbẹ whẹndo yetọn tọn lẹ dai nado diọ?
14 Susu mẹhe to Jehovah sẹ̀n todin lẹ tọn wẹ ko tindo alọwlemẹ kavi hagbẹ whẹndo tọn devo he diọnukunsọ diọdo he basi yé te lẹ to whenuena yé jẹ Biblu plọn ji. Nukundiọsọmẹtọ lọ lẹ sọgan ko sè linlin agọ̀ lẹ gando Kunnudetọ Jehovah tọn lẹ go, podọ vlavo yé to budi dọ whédo yetọn na yin nuyiwadeji to aliho ylankan mẹ. Etẹwẹ hẹn yé nado diọ pọndohlan yetọn? To whẹho susu mẹ, apajlẹ dagbe yisenọ lọ tọn nọ yí adà titengbe de wà. Na yisenọ lọ tẹdo ayinamẹ Biblu tọn lẹ go wutu—bo nọ yì opli agun tọn lẹ po kunnudegbe po to gbesisọmẹ podọ to ojlẹ dopolọ mẹ nọ penukundo azọngban whẹndo tọn lẹ go bosọ nọ fahomẹ mahopọnna mẹzunzun lẹ—nukundiọsọmẹ whẹndo tọn nọ depò to whedelẹnu.—1 Pita 2:12.
15 Nukundiọsọmẹtọ de sọgan ko gbẹ́ nado dotoaina zẹẹmẹ depope sọn Biblu mẹ na nuvẹun kavi goyiyi wutu. Enẹ jọ do dawe de go to États-Unis he dọ dọ emi yiwanna akọta emitọn taun. To gbèdopo he asi etọn yì plidopọ, e bẹ avọ̀ etọn lẹpo bo sẹtẹn. To whedevonu, e tọ́nsọn whégbè po osò de po bo sìn-adán nado hù ede. E nọ gblewhẹdo sinsẹ̀n asi etọn tọn na onú agọ̀ he e wà lẹpo. Ṣigba yọnnu lọ dovivẹnu nado to ayinamẹ Biblu tọn lẹ hodo. Owhe 20 to whenuena ewọ ko lẹzun Kunnudetọ Jehovah tọn godo, asu etọn lọsu wàmọ ga. To Albanie, nawe de gblehomẹ na viyọnnu etọn plọnnu hẹ Kunnudetọ Jehovah tọn lẹ bo yí baptẹm wutu. Whla 12 wẹ onọ̀ lọ hẹn vọkan Biblu viyọnnu etọn tọn gble. Ṣigba to gbèdopo e hùn Biblu yọyọ he viyọnnu etọn jodo tafo ji. Gbọn kosọ dali, Biblu lọ hùn do Matiu 10:36 bọ onọ̀ lọ mọdọ nuhe yin didọ to finẹ gando emi go. Ṣogan, na dagbemẹninọ viyọnnu lọ tọn to ahunmẹduna ẹn wutu, e hodo e jẹ bato kọ̀n to whenuena e jei plidopọ de to Italie to pọmẹ hẹ Kunnudetọ devo lẹ. To whenuena onọ̀ lọ mọ owanyi, mẹgbòfán, po nukiko ayajẹnọ mẹmẹsunnu lẹ tọn po, numọtolanmẹ etọn lẹ jẹ didiọ ji. Ojlẹ vude to ehe godo, e yigbe nado plọn Biblu. Todin e to vivẹnudo nado gọalọna nukundiọsọmẹtọ devo lẹ.
16 To nujijọ dopo mẹ, sunnu de ze ohí do asi etọn ji, bo to whẹsadokọna ẹn sinsinyẹn dile yọnnu lọ to dindọnsẹpọ Plitẹnhọ Ahọluduta tọn. Asi lọ dọna ẹn po ogbè dẹẹdẹ po dọmọ: “Biọ Plitẹnhọ Ahọluduta tọn lọ mẹ bo yí nukun towe titi lẹ do mọ.” E wàmọ, podọ to nukọnmẹ e wá lẹzun Klistiani mẹho agun tọn de.
17. Eyin ninọmẹ lẹ jẹ sinsinyẹn ji to whédo Klistiani tọn de mẹ, ayinamẹ Owe-wiwe tọn tẹwẹ sọgan gọalọ?
17 Eyin hagbẹ whẹndo towe tọn lẹpo tlẹ yin Klistiani, ojlẹ delẹ sọgan nọ wá bọ ninọmẹ lẹ na sinyẹn to whẹndo lọ mẹ podọ hogbe fifiẹ tọn lẹ tlẹ sọgan jẹ awusọhia ji na mapenọ-yinyin gbẹtọ tọn wutu. E jẹna ayidego dọ ayinamẹ yin nina Klistiani he tin to Efesu hohowhenu tọn mẹ lẹ dọmọ: “Mì gbọ adi lẹpo, homẹfiọ, homẹgble, nutlọ, po ohó ylankan po, yè ni de e sọn mì dè po homẹkẹn lẹpo po ga.” (Efesunu lẹ 4:31) E họnwun dọ lẹdo he mẹ Klistiani Efesu tọn lẹ tin te, mapenọ-yinyin yelọsu tọn, podọ to whedelẹnu, aliho gbẹninọ yetọn dai tọn yinuwa do yé ji. Etẹwẹ na gọalọna yé nado diọ? Yé dona “lẹzun yọyọ to gbigbọ ayiha [yetọn] tọn mẹ.” (Efesunu lẹ 4:23) Dile yé plọn Ohó Jiwheyẹwhe tọn, lẹnayihamẹpọn do lehe e dona yinuwado gbẹzan yetọn lẹ ji do, dogbẹ́ hẹ Klistiani hatọ lẹ, bo nọ hodẹ̀ vẹkuvẹku, sinsẹ́n gbigbọ Jiwheyẹwhe tọn na sọawuhia to gigọ́mẹ to gbẹzan yetọn lẹ mẹ. Yé na plọn nado ‘nọ wà dagbe hlan yenọzo, tindo awuvẹmẹ, bo nọ jona ylando yenọzo tọn, yèdọ dile Jiwheyẹwhe to Klisti mẹ ko jona yé do.’ (Efesunu lẹ 4:32) Mahopọnna nuhe mẹdevo lẹ sọgan wà, mí dona nọ fahomẹ, bo yin homẹdagbenọ, awuvẹmẹtọ, jonamẹtọ. Na nugbo tọn, mí ma dona nọ “yí oylan do yiahọsu oylan tọn to mẹde go.” (Lomunu lẹ 12:17, 18) Owanyi nugbo didohia to apajlẹ Jiwheyẹwhe tọn hihodo mẹ wẹ yin nuhe sọgbe nado wà to whepoponu.—1 Johanu 4:8.
Ayinamẹ Na Klistiani Lẹpo
18. Naegbọn ayinamẹ he tin to 2 Timoti 2:24 mẹ do sọgbe na mẹho agun tọn de to Efesu hohowhenu tọn mẹ, podọ nawẹ Klistiani lẹpo sọgan mọaleyi sọn e mẹ gbọn?
18 Ayinamẹ lọ nado nọ ‘fahomẹ to oylan glọ’ gando Klistiani lẹpo go. (2 Timoti 2:24) Ṣigba Timoti wẹ e yin nina jẹnukọn na ewọ tindo nuhudo etọn to whenuena e to devizọnwa taidi mẹho agun tọn to Efesu. To agun enẹ mẹ, mẹdelẹ nọ dọho po huhlọn po nado do pọndohlan yetọn lẹ hia bosọ to onú agọ̀ lẹ plọnmẹ. Na yé ma mọnukunnujẹ lẹndai Osẹ́n Mose tọn mẹ to gigọ́mẹ wutu, yé ma yọ́n nujọnu-yinyin yise, owanyi, po ayihadawhẹnamẹnu dagbe po tọn. Sakla fọ́n nudindọn dote dile yé to avùn ohó tọn hò, bo jo nuagokun nuplọnmẹ Klisti tọn lẹ tọn po nujọnu-yinyin mẹdezejo hlan Jiwheyẹwhe po tọn do. Nado didẹ nuhahun ehe, Timoti dona tẹdo nugbo Owe-wiwe tọn go gligli ṣogan yin homẹdagbenọ to nuyiwa hẹ mẹmẹsunnu etọn lẹ mẹ. Taidi mẹho agun tọn egbehe tọn lẹ, e yọnẹn dọ apó lọ ma yin emitọn podọ dọ emi dona yinuwa hẹ mẹdevo lẹ to aliho he na yidogọna owanyi po pọninọ Klistiani tọn po mẹ.—Efesunu lẹ 4:1-3; 1 Timoti 1:3-11; 5:1, 2; 6:3-5.
19. Naegbọn e do yin nujọnu dọ mímẹpo ni nọ “dín homẹmiọn”?
19 Jiwheyẹwhe na tuli omẹ etọn lẹ nado nọ “dín homẹmiọn.” (Zẹfania 2:3) Hogbe Heblugbe tọn lọ he yin lilẹdo “homẹmiọn” dlẹnalọdo ayilinlẹn he nọ gọalọna mẹde nado yí homẹfa do doakọnna yajiji, matin homẹgble kavi ahọsuyíyí. Mì gbọ mí ni yí vivẹnu do biọ alọgọ Jehovah tọn na mí nido sọgan nọ fahomẹ bo nọ ze afọ etọn dai to aliho he sọgbe mẹ, etlẹ yin to ninọmẹ sinsinyẹn lẹ glọ.
Etẹwẹ Hiẹ Plọn?
• Wefọ tẹlẹ wẹ sọgan gọalọna we to whenuena hiẹ pehẹ hodidọ mẹmasi tọn lẹ?
• Naegbọn Saulu yinuwa taidi danuwatọ de?
• Nawẹ apajlẹ Jesu tọn nọ gọalọna mí nado yinuwa ganji hẹ gbẹtọ wunmẹ lẹpo gbọn?
• Eyin mí nọ fahomẹ to hodidọ mítọn mẹ to whẹndo mẹ, ale tẹlẹ wẹ e sọgan hẹnwa?
[Yẹdide to weda 26]
Mahopọnna yinkọ ylankan Saulu tọn, Anania yinuwa hẹ ẹ po homẹdagbe po
[Yẹdide to weda 29]
Nugbonọ-yinyin Klistiani de tọn to nukunpipedo azọngban lẹ go mẹ sọgan de nukundiọsọmẹ whẹndo tọn pò
[Yẹdide to weda 30]
Klistiani lẹ nọ ze owanyi po pọninọ po daga