LEHE NUHAHUN LỌ NA YIN DIDESẸ PETE GBỌN
“Jijọho Na Sudeji” to Ahọluduta Jiwheyẹwhe Tọn Glọ
To madẹnmẹ, Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn he mí ko to nukundo e ma pọ́ lọ, enẹ wẹ gandudu lẹdo aihọn pé de he Jiwheyẹwhe zedai, na hẹn jijọho po kọndopọ po wá na mẹlẹpo. “Jijọho na sudeji,” dile Salmu lẹ 72:7 dọ do. Amọ́, whetẹnu wẹ Ahọluduta lọ na bẹ azọ́n taun? Nawẹ e na wàmọ gbọn? Podọ, nawẹ a sọgan mọaleyi sọn gandudu ehe mẹ gbọn?
WHETẸNU WẸ AHỌLUDUTA JIWHEYẸWHE TỌN NA WÁ?
Biblu dọ dọ nujijọ ayidego tọn delẹ na jọ he na dohia dọ Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn ko sẹpọ. Nujijọ lọ lẹpo na nọpọ́ do yin “ohia” de, ehe bẹ awhàn lẹdo aihọn pé, huvẹ, azọ̀n, aigba sisọsisọ susu, po jideji sẹ́nhẹngba tọn po hẹn.—Matiu 24:3, 7, 12; Luku 21:11; Osọhia 6:2-8.
Biblu sọ dọ nudevo lẹ he na wá jọ dọmọ: “To azán godo tọn lẹ mẹ, ojlẹ awusinyẹn tọn he vẹawu nado pehẹ lẹ na wá tin. Na gbẹtọ lẹ na yin wanyina mẹdetiti tọ́, wanyina akuẹtọ, . . . tolivẹ do mẹjitọ lẹ go tọ́, mayọndagbenọ, nugbomadọtọ, owanyi jọwamọ tọn matindotọ, gbigbọ gbekọndopọ tọn matindotọ, mẹhẹngbletọ, wazẹjlẹgonọ, kanylantọ, owanyi dagbewà tọn matindotọ, . . . mẹhe nọ gbọn kikla dali yigo, wanyina gbẹdudu tọ́ kakati nido yin wanyina Jiwheyẹwhe tọ́.” (2 Timoti 3:1-4) Nugbo wẹ dọ jijọ ehelẹ ko tin dai jẹ obá de mẹ. Amọ́, e ko wá sudeji to egbehe.
Dọdai enẹlẹ jẹ hẹndi mọ ji to 1914. Whenuho-kantọ lẹ, togán lẹ po wekantọ susu po wẹ dọhodo lehe aihọn lọ diọ bẹsọn owhe enẹ mẹ do ji. Di apajlẹ, whenuho-kantọ Danemark-nù Peter Munch wlan dọmọ: “Awhàn he wá aimẹ to 1914 diọ whenuho gbẹtọvi lẹ tọn. Nulẹ to yìyì ganji . . . bo wá diọ to ojlẹ kleun de gblamẹ, bọ nugbajẹmẹji, obu, wangbẹna po hihọ́ matindo po wá gbayipe gbọn filẹpo.”
Amọ́, nujijọ enẹlẹ sọ dohia dọ ninọmẹ dagbe lẹ na wá to madẹnmẹ. Yé dohia dọ Ahọluduta he na dugán lẹdo aihọn pé lọ ko sẹpọ. Jesu lọsu tlẹ slẹ nudagbe de dogọ ohia azán godo tọn lẹ tọn, bo dọmọ: “Yẹwheho wẹndagbe Ahọluduta lọ tọn ehe na yin didọ to aigba fininọ lẹpo ji taidi okunnu de na akọta lẹpo, podọ whenẹnu wẹ opodo lọ na wá.”—Matiu 24:14.
Wẹndagbe ehe wẹ yin owẹ̀n tangan he Kunnudetọ Jehovah tọn lẹ nọ lá. Hosọ linlinwe he yé nọ má hugan tọn wẹ Atọ̀họ̀-Nuhihọ́ lọ Tọn He to Ahọluduta Jehovah Tọn Lá. E dọhodo nudagbe he Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn na wá wà na gbẹtọvi lẹ po aigba po ji.
NAWẸ AHỌLUDUTA JIWHEYẸWHE TỌN NA BẸ AZỌ́N GBỌN?
Onú titengbe ẹnẹ delẹ die he na gblọndo na kanbiọ enẹ:
Tonudọtọ aihọn ehe tọn depope ma na do mahẹ to Ahọluduta lọ mẹ.
Na tonudọtọ aihọn ehe tọn lẹ ma na jlo nado jo ogántẹn yetọn do wutu, yé na gbọn wunvi dali diọnukunsọ Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn.—Salmu lẹ 2:2-9.
Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn na và gandudu aihọn tọn he na gbẹ́ jlo nado to gandu do gbẹtọvi ji lẹ sudo. (Daniẹli 2:44; Osọhia 19:17-21) Awhàn lẹdo aihọn pé godo tọn ehe yin yiylọdọ Amagẹdọni.—Osọhia 16:14, 16.
Mẹhe na desọn ojlo mẹ bo litaina Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn lẹpo na lùn Amagẹdọni tọ́n bo na biọ aihọn yọyọ jijọho tọn de mẹ. Yé na nọpọ́ do yin “gbẹtọ susugege de” he Biblu dọho etọn, ehe sọha yetọn na yì livi susu lẹ.—Osọhia 7:9, 10, 13, 14.
NAWẸ A SỌGAN MỌALEYI SỌN GANDUDU EHE MẸ GBỌN?
Onú tintan he a gán wà nado nọ Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn glọ wẹ nado plọnnu. Jesu dọ to odẹ̀ mẹ hlan Jiwheyẹwhe dọmọ: “Ehe wẹ ogbẹ̀ madopodo, dọ yé ni wá yọ́n hiẹ Jiwheyẹwhe nugbo dopo kẹdẹ lọ, podọ mẹhe hiẹ dohlan, yèdọ Jesu Klisti.”—Johanu 17:3.
Eyin gbẹtọ lẹ tẹnpọn bo wá yọ́n Jehovah Jiwheyẹwhe, yé nọ mọ ale susu yí. Gbọ mí ni pọ́n awe poun to ale lọ lẹ mẹ: Tintan, yé nọ tindo yise nujọnu tọn to ewọ mẹ. Yise he lodo ehe nọ hẹn yé kudeji dọ Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn na wá nugbo bo ko sọ sẹpọ. (Heblu lẹ 11:1) Awetọ, owanyi yetọn na Jiwheyẹwhe podọ na kọmẹnu yetọn nọ sinyẹn deji. Owanyi na Jiwheyẹwhe nọ whàn yé nado setonuna ẹn sọn ahun mẹ wá. Owanyi na kọmẹnu nọ whàn yé nado yinuwa sọgbe hẹ hogbe Jesu tọn lẹ he mẹdelẹ nọ ylọdọ Osẹ́n Sika tọn. E dọmọ: “Kẹdẹdile mìwlẹ jlo dọ gbẹtọ lẹ ni nọ wà na mì do, mọ wẹ mì ni nọ wà na yé do.”—Luku 6:31.
Taidi otọ́ owanyinọ de, nudagbe hugan lẹ wẹ Mẹdatọ mítọn nọ jlo na mí. E jlo dọ mí ni duvivi ogbẹ̀ he Biblu ylọdọ “ogbẹ̀ nujọnu tọn.” (1 Timoti 6:19) Ogbẹ̀ dintọn ma yin “ogbẹ̀ nujọnu tọn” lọ. Na gbẹtọ livi susu lẹ wẹ gbẹninọ nọ vẹawuna taun to egbehe. Nado yọ́n nuhe “ogbẹ̀ nujọnu tọn” lọ na bẹhẹn lẹ, pọ́n nudagbe delẹ he Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn na wà na mẹhe ji e na dugán do lẹ.
To Ahọluduta lọ glọ, gbẹtọvi lẹ na tindo hihọ́ bọ núdùdù susugege na tin