Nawẹ Mí Sọgan Yí Jijọdagbe Dogọ Yise Mítọn Gbọn?
“Mì yí jijọdagbe dogọ yise mìtọn.”—2 PITA 1:5.
1, 2. Naegbọn mí nado donukun omẹ Jehovah tọn lẹ nado wà nuhe yin jijọdagbe tọn?
JEHOVAH nọ saba yinuwa to aliho jijọdagbe tọn de mẹ. Ewọ nọ wà nuhe yin dódó po dagbe po. Enẹwutu, apọsteli Pita sọgan dọho dogbọn Jiwheyẹwhe dali taidi omẹ lọ he ylọ Klistiani mẹyiasisadode lẹ ‘gbọn gigo po jijọdagbe Etọn po gblamẹ.’ Oyọnẹn he pegan jijọdagbe Otọ́ olọn mẹ tọn yetọn tọn ko dohia yé nuhe yin nuhudo nado doafọna ogbẹ̀ mẹdezejo jijọ-di-Jiwheyẹwhe nugbo tọn de.—2 Pita 1:2, 3.
2 Apọsteli Paulu dotuhomẹna Klistiani lẹ nado “yin mẹhodotọ Jiwheyẹwhe tọn di ovi yiwanna lẹ.” (Efesunu lẹ 5:1) Taidi otọ́ olọn mẹ tọn yetọn, Jehovah sẹ̀ntọ lẹ dona wà nuhe yin jijọdagbe tọn to ninọmẹ depope mẹ. Ṣigba etẹwẹ jijọdagbe yin?
Nuhe Jijọdagbe Yin
3. Nawẹ “jijọdagbe” yin zẹẹmẹ basina gbọn?
3 Wezẹhomẹ egbezangbe tọn lẹ basi zẹẹmẹ “jijọdagbe tọn” taidi “walọyizan dagbe; dagbewà.” “Nuyiwa po linlẹn he sọgbe po; walọyizan dagbewà tọn” wẹ e yin. Dodonọ wẹ omẹ jijọdagbenọ de yin. Jijọdagbe ko sọ yin zẹẹmẹ basina taidi “gbesisọ hẹ nujinọtedo jlọjẹ tọn.” Na nugbo tọn, na Klistiani lẹ, “nujinọtedo jlọjẹ tọn” nọ yin dide basina gbọn Jiwheyẹwhe dali bo nọ yin hinhẹn họnwun to Ohó Wiwe etọn, Biblu mẹ.
4. Jẹhẹnu heyin nùdego to 2 Pita 1:5-7 mẹ tẹlẹ wẹ Klistiani lẹ dona wazọ́n sinsinyẹn nado wleawuna?
4 Klistiani nugbo lẹ nọ nọgbẹ sọgbe hẹ na nujinọtedo dodo Jehovah Jiwheyẹwhe tọn lẹ, podọ yé nọ kẹalọyi opagbe họakuẹ etọn lẹ gbọn yise yiyizan dali. Yé sọ nọ hodo ayinamẹ Pita tọn he dọmọ: “Le mì nọ dovivẹnu to onu popo mẹ, mì yí jijọdagbe dogọ yise mìtọn; bo yí oyọnẹn dogọ́ jijọdagbe; owunza dogọ oyọnẹn; homẹfa dogọ owunza; jijọ-di-Jiwheyẹwhe tọn dogọ homẹfa; owanyi na mẹmẹsunnu dogọ jijọ-di-Jiwheyẹwhe tọn; podọ owanyi dogọ owanyi na mẹmẹsunnu.” (2 Pita 1:5-7) Klistiani de dona wazọ́n sinsinyẹn nado wleawuna jẹhẹnu ehelẹ. Ehe ma nọ yin bibasi to azán kavi owhe vude lẹ gblamẹ gba ṣigba e biọ vivẹnudido zọnmii gbẹninọ mẹtọn lẹpo tọn. Yedọ, yiyi jijọdagbe dogọ yise mítọn yin azọngban avunnukundiọsọmẹnu tọn de!
5. Etẹwẹ yin jijọdagbe to pọndohlan Owe wiwe lẹ tọn mẹ?
5 Wezẹhomẹkantọ M.R. Vincent dọ dọ linlẹn dowhenu jọun hogbe Glẹki tọn heyin zẹẹmẹ basina taidi “jijọdagbe” nọtena “pipa wunmẹ depope.” Pita yí wunmẹ hogbe núsùsù etọn tọn zán to whenuena e dọ dọ Klistiani lẹ dona basi lilá na “pipa,” kavi jijọdagbe, Jiwheyẹwhe tọn. (1 Pita 2:9) To pọndohlan Owe wiwe lẹ tọn mẹ, jijọdagbe ma yin zẹẹmẹ basina taidi huhlọn ma tindo gba ṣigba taidi “huhlọn walọyizan tọn, nugopipe walọyizan tọn, hlọnhlọn alindọn tọn.” To didonù jijọdagbe go whenu, Pita tindo pipa walọyizan adọgbigbo tọn he devizọnwatọ Jiwheyẹwhe tọn lẹ yin nukundo nado dohia bo hẹn e go to ayiha mẹ. Nalete, to whenuena e yindọ mí yin mapenọ, be mí sọgan wà nuhe yin jijọdagbe tọn to nukun Jiwheyẹwhe tọn mẹ nugbo nugbo ya?
Mapenọ Ṣigba Yin Jijọdagbenọ
6. Dile etlẹ yindọ mí yin mapenọ, etẹwutu wẹ e sọgan yin didọ dọ mí sọgan wà nuhe yin jijọdagbe tọn to nukun Jiwheyẹwhe tọn lẹ mẹ?
6 Mí ko dugu mape po ylando po tọn, enẹwutu e sọgan paṣa mí lehe mí sọgan wà nuhe yin jijọdagbe to nukun Jiwheyẹwhe tọn mẹ nugbo nugbo do. (Lomunu lẹ 5:12) Mí tindo nuhudo alọgọ Jehovah tọn taun eyin mí na tindo ahun wiwe-ṣeke lẹ, sọn ehe mẹ linlẹn lẹ, hogbe lẹ, po nuyiwa jijọdagbenọ lẹ po sọgan tọ́n sọn. (Yijlẹdo Luku 6:45 go.) To ylanwiwa to kọndopọmẹ hẹ Bati-ṣeba godo, psalmkantọ he lẹnvọjọ lọ vẹvẹ dọmọ: “Da ayiha yọyọ de na mi, Jiwheyẹwhe e; bo sọ hẹn ayiha nugbo tọn jẹyọyọ to ohò ṣie mẹ.” (Psalm 51:10) Davidi mọ jona Jiwheyẹwhe tọn yí po alọgọ heyin nuhudo nado doafọna aliho jijọdagbe de po. Gbọnmọ dali, eyin mí ko wàylando sinsinyẹn ṣigba bo ko gbọn lẹnvọjọ dali kẹalọyi alọgọ Jiwheyẹwhe tọn po mẹho agun tọn tọn lẹ po, mí sọgan lẹkọ do aliho jijọdagbe tọn ji bo gbọṣi e ji.—Psalm 103:1-3, 10-14; Jakobu 5:13-15.
7, 8. (a) Eyin mí na gbọṣi jijọdagbenọ-yinyin mẹ, etẹwẹ yin dandannu? (b) Alọgọ tẹwẹ Klistiani lẹ tindo to jijọdagbenọ-yinyin mẹ?
7 Na ogú ylando tọn wutu, mí dona zindonukọn to avunhiho homẹ tọn de mẹ nado wà nuhe aliho jijọdagbe tọn na biọ to mí si. Eyin mí na gbọṣi jijọdagbenọ-yinyin mẹ, mí ma sọgan na dotẹnmẹ mídelẹ nado lẹzun kanlinmọ ylando tọn lẹ pọn gbede gba. Kakatimọ, mí dona yin “kanlinmọ dódó tọn,” bo na nọ saba lẹnnupọn, dọho, podọ yinuwa to aliho jijọdagbe tọn de mẹ. (Lomunu lẹ 6:16-23) Nugbo wẹ dọ, ojlo agbasa mítọn tọn lẹ po ayilinlẹn ylando tọn lẹ po tindo huhlọn, podọ mí pannukọn nudindọn to ehelẹ po onu jijọdagbenọ he Jiwheyẹwhe biọ to mí si lẹ po ṣẹnṣẹn. Enẹwutu, etẹwẹ sọgan yin wiwà?
8 Na onu dopo, mí tindo nuhudo nado hodo anademẹ gbigbọ wiwe Jehovah tọn, kavi huhlọn-yido-wazọ́n etọn. Gbọnmọ dali mì sọgan hodo ayinamẹ Paulu tọn he dọmọ: “Mì nọ zinzọnlin to gbigbọ mẹ, mì ma sọ to na hẹn wantúntún agbasalan tọn di gba. Na agbasalan nọ túnwan jẹagọ̀ do gbigbọ go, gbigbọ sọ nọ túnwan jẹagọ̀ do agbasalan go; ehelẹ sọ nọ gbọnvo do yenọzo go; sọmọ bọ mì ma sọ sọgan wà onú he mì to jijlo.” (Galatianu lẹ 5:16, 17) Mọwẹ, taidi huhlọn na dodowiwa, mí tindo gbigbọ Jiwheyẹwhe tọn, podọ taidi anademẹ de hlan jijọ dagbe, mí tindo Ohó etọn. Mí sọ tindo alọgọ owanyinọ titobasinanu Jehovah tọn po ayinamẹ “afanumẹ nugbonọ nuyọnẹntọ lọ tọn” po. (Matiu 24:45-47) Gbọnmọ dali, mí sọgan nọavunte po kọdetọn dagbe po sọta ayilinlẹn ylanwiwa tọn lẹ. (Lomunu lẹ 7:15-25) Na nugbo tọn, eyin linlẹn mawe de wá ayiha mítọn mẹ, mí dona yàn ẹn sẹ to afọdopolọji bo hodẹ̀ na alọgọ Jiwheyẹwhe tọn nado nọavunte pehẹ whlepọn depope nado yinuwa to aliho depope mẹ he ma na do jijọdagbe hia.—Matiu 6:13.
Jijọdagbe po Linlẹn Mítọn lẹ Po
9. Walọyizan jijọdagbe tọn biọ lẹnpọn alọpa tẹ?
9 Jijọdagbe nọ bẹjẹeji po aliho he mẹ mẹde nọ lẹnnupọn te po. Nado duvivi nukun dagbe sọn olọn mẹ wá tọn, mí dona lẹnnupọn dogbọn dodowiwa, onu dagbe, po onu jijọdagbe tọn po dali. Paulu dọmọ: “To popolẹpo mẹ, mì mẹmẹsunnu emi nudepope he yin nugbo, nudepope he yin yẹyi, nudepope he yin jijlọ, nudepope he yin wiwe, nudepope he yin owanyi, nudepope he do wẹndagbe; eyin jijọdagbe de tin, eyin pipa de tin, mì nọ yí onu helẹ lẹnpọn.” (Filippinu lẹ 4:8) Mí dona zé ayiha mítọn lẹ do onu heyin dodo, wiwe lẹ ji, podọ nudepope he ma tindo jijọdagbe ma dona nọ jlo mí gba. Paulu sọgan dọmọ: “Onú he mì ko plọn, bo ko sọ yí, ehe mì ko sè, bo ko sọ mọ to dee, mì nọ basi yé.” Eyin mí taidi Paulu—yedọ bo yin jijọdagbenọ to linlẹn, hodidọ, po nuyiwa po mẹ—mí na yin gbẹ́dohẹmẹtọ dagbe lẹ po apajlẹ dagbenọ po to gbẹninọ Klistiani tọn mẹ, podọ ‘Jiwheyẹwhe jijọho tọn ni tin hẹ mí.’—Filippinu lẹ 4:9.
10. Nawẹ 1 Kọlintinu lẹ 14:20 yiyizan na mẹdetiti nọ gọalọna mí nado gbọṣi jijọdagbenọ yinyin mẹ gbọn?
10 Eyin ojlo mítọn wẹ e yin nado gbọṣi jijọdagbenọ-yinyin mẹ to linlẹn mẹ bo gbọnmọ dali hẹn homẹ Otọ́ mítọn olọn mẹ tọn hùn, e na yin dandannu nado yí ayinamẹ Paulu tọn lẹ do yizan mẹ he dọmọ: “Mì yin yọpọ to wuntuntun mẹ blo; to okẹ̀n mẹ mí yin yọpọ, ṣigba to wuntuntun mẹ mì ni yin mẹho.” (1 Kọlintinu lẹ 14:20) Ehe zẹẹmẹdo dọ taidi Klistiani lẹ mí ma nọ din oyọnẹn to ylanwiwa mẹ kavi numimọ to ylanwiwa mẹ gba. Kakati nado gbọ ayiha mítọn lẹ ni yin hinhẹn gblezọn to aliho ehe mẹ, mí nọ yí nuyọnẹn do dè nado gbọṣi numimọnọ matindo mẹ po homẹvọnọ po taidi yọpọ to ninọmẹ ehe mẹ. To ojlẹ dopolọ mẹ, mí yọnẹn to gigọ mẹ dọ fẹnnuwiwa po ylanwiwa po yin ylando to nukun Jehovah tọn mẹ. Ojlo sọn ahun mẹ wá vẹkuvẹku nado hẹn homẹ etọn hùn gbọn yinyin jijọdagbenọ dali na hẹn alè wá na mí, na e na whàn mí nado dapana wunmẹ ayidedai mawe tọn lẹ po nuyiwadomẹji apọ̀nmẹ tọn he gblezọn aihọn ehe tọn he mlọnai to huhlọn Satani tọn mẹ lẹ po.—1 Johanu 5:19.
Jijọdagbe po Hodidọ Mítọn Po
11. Yinyin jijọdagbenọ biọ alọpa hodidọ tẹ tọn, podọ to ninọmẹ ehe mẹ, apajlẹ tẹwẹ mí tindo to Jehovah Jiwheyẹwhe po Jesu Klisti po mẹ?
11 Eyin linlẹn mítọn lẹ yin jijọdagbe tọn, ehe dona tindo nuyiwadomẹji he siso do nuhe mí nọ dọ ji. Yinyin jijọdagbenọ biọ hodidọ wiwe, nugbo, mẹjlọdote tọn. (2 Kọlintinu lẹ 6:3, 4, 7) Jehovah wẹ “Jiwheyẹwhe nugbo tọn.” (Psalm 31: 5) Nugbonọ wẹ e yin to nuyiwa etọn lẹpo mẹ, podọ opagbe etọn lẹ yin jide tọn na e ma sọgan dolalo. (Osọha lẹ 23:19; 1 Samuẹli 15:29; Titu 1:2) Ovi Jiwheyẹwhe tọn, yedọ Jesu Klisti, “gọ́ na ojọmiọn po nugbo po.” To whenuena e tin to aigba ji, e nọ saba dọ nugbo dile e mọ ẹn yí sọn Otọ́ etọn dè do. (Johanu 1:14; 8:40) Humọ, Jesu “ma waylando depope, bọ yè ma sọ mọ oklọ de to onù etọn mẹ.” (1 Pita 2:22) Eyin mí yin devizọnwatọ nugbo Jiwheyẹwhe po Klisti po tọn lẹ, mí na yin nugbonọ to hodidọ po jlọjẹnọ po to walọyizan mẹ, taidi dọ eyin anadena gbọn “nugbo” dali nkọ.—Efesunu lẹ 5:9; 6:14.
12. Eyin mí na yin jijọdagbenọ, hogbe alọpa tẹlẹ wẹ mí dona dapana?
12 Eyin mí yin jijọdagbenọ, wunmẹ hodidọ tọn delẹ tin he mí na dapana. Mí na yin anadena gbọn ayinamẹ Paulu tọn dali he dọmọ: “Mì gbọ adì lẹpo, homẹfiọ, homẹgble, nutlọ, po ohó ylankan po, yè ni dè e sọn mìde po homẹkẹn lẹpo po ga.” “Ṣigba ogalilọ, po mawé lẹpo po, kavi nukunkẹn, yé sọ ylọ oyín etọn to mì ṣẹnṣẹn ba blo, dile e jẹ na mẹwiwe lẹ do; na e bo yin ofẹ́n, kavi hogblo, kavi aslanyìnyìn; ṣigba mì kúkú gbọ bo nọ dopẹ.” (Efesunu lẹ 4:31; 5:3, 4) Mẹdevo lẹ na mọ ẹn di kọfanamẹnu nado dogbẹ́ hẹ mí na ahun dódó mítọn nọ whàn mí nado dapana hodidọ he ma yin Klistiani tọn lẹ wutu.
13. Naegbọn Klistiani lẹ dona họ́ odẹ́ yetọn?
13 Ojlo nado hẹn homẹ Jiwheyẹwhe tọn hùn bo dọ nuhe yin jijọdagbe tọn lẹ na gọalọna mí nado họ́ odẹ́ mítọn. Na ayilinlẹn ylando tọn lẹ wutu, mímẹpo nọ ṣihodọ to whedelẹnu. Etomọṣo, devi Jakobu dọ dọ eyin mí “yí ogàn do onù na osọ́,” yé nọ yí tonusise do yì fie yè deanana yé nado yì. Gbọnmọ dali, mí dona wazọ́n sinsinyẹn nado dogàn odẹ́ bo tẹnpọn nado yí ì zán to aliho jijọdagbe tọn lẹ kẹdẹ mẹ. Odẹ́ he yè ma deanana yin “aihọn oylanwa tọn.” (Jakobu 3:1-7) Wunmẹ nuyiwa ylanwa tọn lẹpo heyin aihọn jijọ-madi-Jiwheyẹwhe tọn ehe wẹ nọ yin hinhẹnwá gbọn odẹ́ he yè ma dogàn dali. E wẹ nọ hẹn onu gbigble mọnkọtọn lẹ wá taidi kunnudide lalo tọn, ohó ylankan didọ, po mẹnudidọ mẹhẹngble tọn po. (Isaia 5:20; Matiu 15:18-20) Podọ to whenuena odẹ́ he yè ma plọn dọho ayidonugo mẹzùnzùn tọn, awugblenamẹ tọn, kavi mẹnudidọ mẹhẹngble tọn lẹ, e nọ yin gigọ́ po onú adínọ mẹhùhù tọn lẹ po.—Psalm 140:3; Lomunu lẹ 3:13; Jakobu 3:8.
14. Nujinọtedo hodidọ tọn awe tẹlẹ wẹ Klistiani lẹ dona dapana?
14 Dile Jakobu dohia do, e na yin nuhe ma sọgbe nado “pà Jiwheyẹwhe” gbọn ohó dagbe didọ dogbọn Jiwheyẹwhe dali ṣigba enẹgodo ṣì odẹ́ dopolọ zán nado ‘zùn gbẹtọ lẹ’ gbọn ylanwiwa yiylọ wá yé ji dali. Lehe e yin ylando nado jihan pipa tọn hlan Jiwheyẹwhe to opli lẹ podọ to enẹgodo tọnyì nado zùn yisenọ hatọ mítọn lẹ do sọ! Osìn dagbe po vivlẹ po ma sọgan tọ́n sọn osìndò dopolọ mẹ gba. Eyin mí to Jehovah sẹ̀n, mẹdevo lẹ tindo jlọjẹ nado donukun sọn mí si nado dọ onu jijọdagbe tọn lẹ kakati nado dọ ohó gbigble lẹ. Enẹwutu mì gbọ mí ni diọnukunsọ hodidọ ylankan bo din nado nọ dọ onu lẹ he na hẹn alè wá na hagbẹ́ mítọn lẹ bo fọ́n yé dote to gbigbọmẹ.—Jakobu 3:9-12.
Jijọdagbe po Nuyiwa Mítọn lẹ Po
15. Naegbọn e do yin onu titengbe nado dapana lilẹhlan aliho oklọ tọn lẹ?
15 To whenuena e yindọ linlẹn po hodidọ Klistiani lẹ tọn po dona yin jijọdagbe tọn, etẹwẹ dogbọn nuyiwa mítọn lẹ dali? Yinyin jijọdagbenọ to walọyizan mẹ wẹ yin aliho lọ kẹdẹ nado tindo alọkẹyi Jiwheyẹwhe tọn. Devizọnwatọ Jehovah tọn depope ma sọgan gbẹkọ jijọdagbe go, bo lẹhlan lalo po mẹkiklọ po, bo na gbọn jlọjẹ dali do lẹndọ onu mọnkọtọn lẹ na yin alọkẹyi gbọn Jiwheyẹwhe dali gba. Howhinwhẹn lẹ 3:32 dọmọ: “Na osunu de wẹ tasinyẹntọ yin hlan Oklunọ: ṣigba aṣli etọn tin dodonọ lẹ de.” Eyin mí yí nukun nujọnu tọn do pọ́n haṣinṣan mítọn hẹ Jehovah Jiwheyẹwhe, hogbe mẹhẹn-lẹnnupọn tọn enẹlẹ dona hẹnalọtena mí ma nado blanú awugblenamẹ tọn kavi wà nudepope heyin tasinsinyẹn tọn. Yedọ, to onu ṣinawe heyin osunu na alindọn Jehovah tọn wẹ “ayiha he to linlẹn ylankan lẹn”! (Howhinwhẹn lẹ 6:16-19) To popolẹpo mẹ, mì gbọ mí ni dapana nuyiwa mọnkọtọn lẹ bo wà nuhe yin jijọdagbe lẹ, na alè gbẹtọvi hatọ mítọn lẹ tọn po gigo Otọ́ mítọn olọn mẹ tọn po.
16. Naegbọn Klistiani lẹ ma dona tindo mahẹ to nuyiwa yẹnuwiwa tọn depope mẹ?
16 Jijọdagbe didohia biọ dọ mí ni yin nugbonọ. (Heblu lẹ 13:18) Omẹ yẹnuwatọ de, ehe nuyiwa etọn lẹ ma nọ sọgbe hẹ hogbe etọn lẹ, ma yin jijọdagbenọ gba. Hogbe Glẹki tọn lọ heyin zẹẹmẹ basina taidi “yẹnuwiwa” (hy·po· kri·tesʹ) zẹẹmẹdo “mẹde he nọ na gblọndo” podọ sọ nọtena aihundatọ oplo ji tọn de. To whenuena e yindọ aihundatọ Glẹki po Lomunu lẹ po nọ ṣinyọnnudo nukunmẹ, hogbe ehe yin yiyizan di oló na mẹde he ṣinyọn onu mẹbiblẹ tọn. Yẹnuwatọ lẹ yin “mawanugbonọ lẹ.” (Yijlẹdo Luku 12:46 po Matiu 24:50, 51 po go.) Yẹnuwiwa (hy·poʹkri·sis) sọgan sọ nọtena ylanwiwa po oklọ po. (Matiu 22:18; Malku 12:15; Luku 20:23) Lehe e nọ blawu to whenuena mẹhe yè deji dego de doyẹklọmẹ gbọn nukiko, mẹkiklọ, po nuyiwa lẹ po he yin mẹbiblẹ tọn kẹdẹ do sọ! Ṣigba e nọ hẹn ahun jaya to whenuena mí yọnẹn dọ mí to nuyiwa hẹ Klistiani he go yè sọgan deji do lẹ. Podọ Jiwheyẹwhe nọ dona mí na yinyin jijọdagbenọ po madoklọ po wutu. Alọkẹyi etọn tin to mẹhe to dido “owanyi mẹmẹsunnu tọn madoklọ” hia podọ he tindo “yise he madoklọ” lẹ ji.”—1 Pita 1:22; 1 Timoti 1:5.
Jijọdagbe yin Dagbewà Zohunhunnọ
17, 18. Dile mí to sinsẹ́n gbigbọ tọn heyin dagbewà dohia, nawẹ mí na yinuwa hẹ mẹdevo lẹ gbọn?
17 Eyin mí yí jijọdagbe dogọ́ yise mítọn, mí na dovivẹnu nado joagọ sọn linlẹn, didọ, podọ wiwà onu he Jiwheyẹwhe ma kẹalọyi lẹ kọ̀n. Nalete, jijọdagbe Klistiani tọn didohia sọ biọ dọ mí ni yí dagbewà zohunhunnọ zan. Na nugbo tọn, jijọdagbe ko yin zẹẹmẹ basina taidi dagbewà. Podọ dagbewà yin sinsẹ́n gbigbọ wiwe Jehovah tọn de, e ma yin núdetọ́n vivẹnu gbẹtọvi lẹ tọn poun gba. (Galatianu lẹ 5:22, 23) Dile mí nọ do sinsẹ́n gbigbọ tọn heyin dagbewà lọ hia, mí na yin whinwhàn nado lẹn dagbe mẹdevo lẹ tọn podọ nado pà yé na jẹhẹnu yetọn lẹ mahopọnna mape yetọn lẹ. Be yé ko sẹ̀n Jehovah po nugbonọ-yinyin po na owhe susu lẹ ya? To whelọnu lò mí dona do osi hia bo dọho yetọn dagbe dogbọn dali yetọn po sinsẹ̀nzọn yetọn hlan Jiwheyẹwhe po dali. Otọ́ mítọn olọn mẹ tọn nọ doayi owanyí he yé nọ dohia na yinkọ etọn po azọ́n jijọdagbe yise tọn yetọn lẹ po go, podọ mílọsu dona wà mọ ga.—Nẹhemia 13:31b; Heblu lẹ 6:10.
18 Jijọdagbe nọ hẹn mí nado yin whiwhẹnọ, nukunnumọjẹnumẹ tọ, po awuvẹmẹtọ po. Eyin Jehovah sẹ̀ntọ hatọ mẹtọn de to awufiẹsa awumajai tọn mẹ kavi awutu ayimajai tọn jẹ, mí na dọho hùwhẹhomẹ tọn bo na dín nado na ẹn kọfanamẹ delẹ, dile Otọ́ mítọn olọn mẹ tọn nọ na mí kọfanamẹ do. (2 Kọlintinu lẹ 1:3, 4; 1 Tẹsalonikanu lẹ 5:14) Mí nọ vẹawuna mẹhe tin to awublamẹ lẹ, vlavo na hẹnbu mẹyiwanna de tọn to okú mẹ wutu. Eyin mí sọgan wà nudepope nado dè awufiẹsa lọ sẹ̀, mí na wàmọ, na gbigbọ jijọdagbe tọn nọ whàn nuyiwa owanyi, dagbewà tọn.
19. Nawẹ e yọnbasi na mẹdevo lẹ nado yinuwa hẹ mí eyin mí yin jijọdagbenọ to linlẹn, hodidọ, po nuyiwa po mẹ gbọn?
19 Kẹdẹdile mí nọ pagigona Jehovah gbọn ohó etọn dagbe didọ dali, e yọnbasi dọ mẹdevo lẹ na nọ pà mí eyin mí yin jijọdagbenọ to linlẹn, hodidọ, po walọ po mẹ. (Psalm 145:10) Howhinwhẹn nuyọnẹn tọn de dọmọ: “Dona tin to ota dodonọ tọn: ṣigba jijọ huhlọn tọn na ṣinyọn onù mẹylankan tọn.” (Howhinwhẹn lẹ 10:6) Mẹylankan he sọ yin danuwatọ matindo jijọdagbe he na hẹn mẹdevo lẹ nado yiwanna ẹn gba. E na gbẹ̀n nuhe e dó, na gbẹtọ lẹ ma sọgan pà ẹ po nugbonọ-yinyin po gbọn ohó etọn dagbe didọ dali gba. (Galatianu lẹ 6:7) Lehe e yọ́n hugan na mẹhe to nulẹnpọn, he to hodọ, bo to nuyiwa to aliho jijọdagbe tọn lẹ mẹ taidi devizọnwatọ Jehovah tọn lẹ do sọ! Yé nọ mọ owanyi, jidedomẹgo, po osi po yí sọn mẹdevo lẹ, he yin whinwhàn nado dona yé bo dọho yetọn dagbe lẹ dè. Humọ, jijọdagbe jijọ-di-Jiwheyẹwhe yetọn tọn nọ dekọtọn do dona mayọnjlẹ Jehovah tọn mẹ.—Howhinwhẹn lẹ 10:22.
20. Linlẹn, hodidọ, po nuyiwa jijọdagbe tọn po sọgan tindo nugandomẹgo tẹ to agun omẹ Jehovah tọn lẹ tọn mẹ?
20 Linlẹn, hodidọ, po nuyiwa jijọdagbe tọn lẹ po tindo jide nado hẹn alè wá na agun omẹ Jehovah tọn lẹ tọn. To whenuena hatọ yisenọ lẹ tindo linlẹn owanyi, osi tọn lẹ na ode awetọ, owanyi mẹmẹsunnu tọn nọ tin to yé ṣẹnṣẹn. (Johanu 13:34, 35) Hodidọ jijọdagbe tọn, gọna pipa po tulinamẹ sọn ahun mẹ wá po, nọ hẹn numọtolanmẹ zohunhun gbekọndopọ tọn po gbenọpọ tọn po wá. (Psalm 133:1-3) Podọ dehe sọ yin ahun fọndote tọn wẹ yindọ, nuyiwa jijọdagbe tọn lẹ nọ whàn mẹdevo lẹ nado yinuwa to aliho dopolọ mẹ. To popolẹpo mẹ, jijọdagbe Klistiani tọn yiyizan nọ dekọtọn do alọkẹyi po dona Otọ́ mítọn olọn mẹ tọn, yedọ Jehovah tọn mẹ. Enẹwutu na mí ni yí ì do basi yanwle mítọn nado kẹalọyi opagbe họakuẹ Jiwheyẹwhe tọn gbọn yise yiyizan dali. Podọ to aliho lẹpo mẹ mì gbọ mí ni dovivẹnu vẹkuvẹku nado yí jijọdagbe dogọ yise mítọn. (Pọ́n w-F 15/7/94, weda 18.)
Etẹwẹ yin Gblọndo Towe Lẹ?
◻ Nawẹ hiẹ na basi zẹẹmẹ “jijọdagbe” tọn gbọn, podọ etẹwutu wẹ omẹ mapenọ lẹ sọgan yin jijọdagbenọ?
◻ Jijọdagbe biọ linlẹn alọpa tẹlẹ?
◻ Nawẹ jijọdagbe dona yinuwa do hodidọ mítọn go gbọn?
◻ Nuyiwadomẹji tẹwẹ jijọdagbe dona tindo do nuyiwa mítọn lẹ ji?
◻ Etẹwẹ yin alè yinyin jijọdagbenọ tọn delẹ?
[Yẹdide to weda 27]
To whenuena e yindọ osìn dagbe po vivlẹ po ma sọgan tọ́n jẹgbonu sọn asisa dopolọ mẹ, mẹdevo lẹ po jlọjẹ po nọ donukun devizọnwatọ Jehovah tọn lẹ nado dọ onu jijọdagbe tọn lẹ kẹdẹ