WESẸDOTẸN INTẸNẸT JI TỌN Watchtower Tọn
WESẸDOTẸN INTẸNẸT JI TỌN
Watchtower Tọn
Gungbe
ẹ,ọ,ṣ
  • á
  • à
  • é
  • è
  • Ẹ
  • ẹ
  • ẹ́
  • ẹ̀
  • í
  • ì
  • ó
  • ò
  • Ọ
  • ọ
  • ọ́
  • ọ̀
  • Ṣ
  • ṣ
  • ú
  • ù
  • BIBLU
  • OWE LẸ
  • OPLI LẸ
  • w06 1/12 w. 4-7
  • Agọjẹdoklistigotọ lọ Yin Didehia

Video de ma tin na adà ehe

Jaale, nuhahun de wá aimẹ gando video lọ go.

  • Agọjẹdoklistigotọ lọ Yin Didehia
  • Atọ̀họ̀-Nuhihọ́ lọ Tọn He To Ahọluduta Jehovah Tọn Lá—2006
  • Hóvila Lẹ
  • Hosọ Mọnkọtọn
  • Agọjẹdoklistigotọ lọ Gbẹwanna Hodotọ Klisti Tọn Lẹ
  • Lalo Sinsẹ̀n Tọn lẹ Hinhẹn Gbayipe
  • Agọjẹdoklistigotọ lẹ Gbẹ́ Ahọluduta Jiwheyẹwhe Tọn Dai
  • Agọjẹdoklistigotọ lọ ‘Nọ Dọ Nuhe Yọ́nsè’ Na Gbẹtọ Lẹ
  • ‘Mì Nọ Tẹ́n Ohó Gbọdo lẹ Pọ́n’
  • Naegbọn Hiẹ Dona Yọ́n Agọjẹdoklistigotọ Lọ?
    Atọ̀họ̀-Nuhihọ́ lọ Tọn He To Ahọluduta Jehovah Tọn Lá—2006
  • Be Hiẹ Flin Ya?
    Atọ̀họ̀-Nuhihọ́ lọ Tọn He To Ahọluduta Jehovah Tọn Lá—2006
Atọ̀họ̀-Nuhihọ́ lọ Tọn He To Ahọluduta Jehovah Tọn Lá—2006
w06 1/12 w. 4-7

Agọjẹdoklistigotọ lọ Yin Didehia

NAWẸ hiẹ na basi hihọ́na dewe gbọn eyin a yọnẹn dọ azọ̀n-bẹplamẹ ylankan de to mẹhù to lẹdo towe mẹ? Vlavo hiẹ na vọ́ huhlọn na nugonu agbasa towe tọn he nọ glọnalina azọ̀n lẹ bo nasọ nọla na mẹhe to azọ̀n lọ jẹ lẹ. Mí dona wà nudopolọ to gbigbọ-liho. Owe-wiwe dọna mí dọ agọjẹdoklistigotọ lọ ko “tin to aihọn mẹ.” (1 Johanu 4:3) Eyin mí ma jlo na yin “bibẹpla,” mí dona yọ́n mẹhe go “azọ̀n lọ” te lẹ bo dapana yé. Mí dopẹ́ dọ Biblu hẹn whẹho ehe họnwun na mí taun.

To paa mẹ, hogbe lọ “agọjẹdoklistigotọ” dlẹnalọdo mẹdepope he diọnukunsọ kavi gbọn oklọ dali sọalọakọ́n nado yin Klisti kavi afọzedaitọ etọn lẹ. Jesu lọsu dọmọ: “Mẹhe ma tin po yẹn po, e jẹagọdo go e, mẹhe masọ bẹpli hẹ mi, e to vúnvún vunvunpe.”—Luku 11:23.

Na nugbo tọn, hugan owhe 60 ko juwayi to okú Jesu tọn po fọnsọnku etọn yì olọn mẹ po godo whẹpo Johanu do wlanwe gando agọjẹdoklistigotọ lẹ go. Enẹwutu, lehe yé yinuwa hẹ hodotọ nugbonọ Jesu tọn he tin to aigba ji lẹ do wẹ na gọalọ nado mọnukunnujẹ nuwiwa agọjẹdoklistigotọ lẹ tọn mẹ.—Matiu 25:40, 45.

Agọjẹdoklistigotọ lọ Gbẹwanna Hodotọ Klisti Tọn Lẹ

Jesu na avase hodotọ etọn lẹ dọ aihọn lọ to paa mẹ na gbẹwanna yé. E dọmọ: “Yé na jo mì hlan nukunbibia, yé nasọ hù mì: yè nasọ gbẹwanna mì to akọta lẹpo mẹ na oyín ṣie tọn wutu. Yẹwhegán lalonọ susu na fọ́n, bo nasọ hẹn mẹsusu bu.”—Matiu 24:9, 11.

Na devi Jesu tọn lẹ nọ yin homẹkẹndo “na oyín [Jesu] tọn wutu,” e họnwun dọ agọjẹdoklistigotọ wẹ homẹkẹndomẹtọ lọ lẹ yin. “Yẹwhegán lalonọ,” he delẹ to yé mẹ ko yin Klistiani lẹ dai, sọ yin agọjẹdoklistigotọ ga. (2 Johanu 7) Johanu wlan dọ “agọjẹdoklistigotọ susu” ehelẹ “tọ́nsọn mí dè jẹgbonu, ṣigba yé ma tin to mí mẹ gba; na eyin yé ko tin to mí mẹ, matin núdọ̀n yé [na ko] nọte po mí po.”—1 Johanu 2:18, 19.

Hogbe Jesu po Johanu po tọn lẹ dohia hezeheze dọ agọjẹdoklistigotọ lọ ma yin omẹ dopo poun gba ṣigba e bẹ mẹsusu he yin agọjẹdoklistigotọ lẹ hẹn. Humọ, na yé yin yẹwhegán lalonọ lẹ wutu, dopo to yanwle tangan yetọn lẹ mẹ wẹ nado klọmẹ to sinsẹ̀n-liho. Etẹwẹ yin delẹ to ayiha wintinwintin yetọn lẹ mẹ?

Lalo Sinsẹ̀n Tọn lẹ Hinhẹn Gbayipe

Apọsteli Paulu na avase azọ́nwatọgbẹ́ etọn Timoti nado họ́ ede sọta nuplọnmẹ atẹṣitọ lẹ tọn, taidi Himeneu po Filetu po, mẹhe “ohó yetọn na dùgbà di apà vivó.” Paulu yidogọ dọmọ: “[Sunnu ehelẹ] ko buali gbọn nugbo dali, bosọ to didọ dọ fọnsọnku ko juwayi dinvie; bosọ sisẹ yise mẹdelẹ tọn liai.” (2 Timoti 2:16-18) E taidi dọ, Himeneu po Filetu po plọnmẹ dọ fọnsọnku dona yin to yẹhiadonu-liho podọ dọ Klistiani lẹ ko yin finfọnsọnku to gbigbọ-liho. Nugbo wẹ dọ to nukun Jiwheyẹwhe tọn mẹ, whenue mẹde lẹzun devi Jesu tọn, e nọ taidi dọ e wá ogbẹ̀ wẹ nkọtọn, dile Paulu lọsu dohia hezeheze do. (Efesunu lẹ 2:1-5) Etomọṣo, to nuplọnmẹ Himeneu po Filetu po tọn mẹ, yé gbẹkọ opagbe Jesu tọn gando fọnsọnku paa oṣiọ lẹ tọn go to gandudu Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn glọ.—Johanu 5:28, 29.

To nukọn mẹ, pipli de he nọ yin yiylọ dọ Gnostique lẹ nọgodona linlẹn lọ dọ fọnsọnku devo de ma tin adavo yẹhiadonu tọn. Na yé yise dọ oyọnẹn (gnoʹsis to Glẹkigbe mẹ) sọgan yin mimọyi to aliho dabla mẹ wutu, Gnostique lẹ ṣaka sinsẹ̀n Klistiani atẹṣiṣi tọn dopọ hẹ tamẹnuplọnmẹ Glẹki tọn po otangblo Whèzẹtẹn-waji tọn po. Di dohia, yé yise dọ nuhe yè sọgan yinukundomọ lẹpo wẹ ylan, podọ na whẹwhinwhẹ́n enẹ wutu, Jesu ma wá to agbasalan mẹ gba ṣigba sọawuhia poun taidi mẹhe tindo agbasa gbẹtọ tọn. Dile mí ko mọ do, nuhe apọsteli Johanu na avase gandego lọ pẹpẹ niyẹn.—1 Johanu 4:2, 3; 2 Johanu 7.

Lalo devo he yin awuwlena to owhe kanweko lẹ godo wẹ sinsẹ̀n-nuplọnmẹ he nọ yin yiylọ dọ Atọ̀n-to-Dopomẹ wiwe lọ, ehe sọalọakọ́n dọ Jesu wẹ yin Jiwheyẹwhe Ganhunupotọ lọ podọ Ovi Jiwheyẹwhe tọn. To owe etọn The Church of the First Three Centuries mẹ, Sinsẹ̀n-nuplọnmẹtọ Alvan Lamson dọ dọ sinsẹ̀n-nuplọnmẹ Atọ̀n-to-Dopomẹ tọn “wá sọn asisa he gbọnvo pete na Owe-wiwe Ju lẹ po Klistiani lẹ po tọn mẹ; dọ e yin awuwlena, bosọ yin yiyidogọ sinsẹ̀n Klistiani tọn gbọn Nukọntọ he kẹalọyi tamẹnuplọnmẹ Platon tọn lẹ gblamẹ.” Mẹnu wẹ “Nukọntọ” ehelẹ yin? Sinsẹ̀ngán atẹṣitọ he yiwanna tamẹnuplọnmẹ Platon he yin Glẹki kosi de tọn taun lẹ wẹ.

Nuzedai Atọ̀n-to-Dopomẹ tọn wẹ yin nuplọnmẹ tangan agọjẹdoklistigotọ lẹ tọn, na sinsẹ̀n-nuplọnmẹ ehe do Jiwheyẹwhe hia taidi nudabla de bosọ hẹn haṣinṣan he tin to ewọ po Ovi etọn po ṣẹnṣẹn dózin. (Johanu 14:28; 15:10; Kọlọsinu lẹ 1:15) Saa yí nukun homẹ tọn do pọ́n, eyin Jiwheyẹwhe yin nudabla de, nawẹ mẹde sọgan “sẹpọ Jiwheyẹwhe” dile Owe-wiwe na tuli etọn do gbọn?—Jakobu 4:8.

Nuhe sọ yidogọna bẹwlu lọ wẹ yindọ, lẹdogbedevomẹ-basitọ Biblu tọn susu ko de yinkọ Jiwheyẹwhe tọn, Jehovah sẹ̀ sọn lẹdogbedevomẹ yetọn lẹ mẹ, mahopọnna dọ e sọawuhia hugan whla 7 000 to kandai dowhenu tọn lọ mẹ! E họnwun dọ, vivẹnudido nado do Ganhunupotọ lọ hia taidi nudabla de, yèdọ nudabla he ma tlẹ tindo oyín de yin nuyiwa mẹmasi tọn taun sọta Mẹdatọ mítọn po Ohó gbọdo etọn po. (Osọhia 22:18, 19) Humọ, tẹndidiọ na yinkọ Jiwheyẹwhe tọn po tẹnmẹ yinkọ lẹ po taidi Oklunọ po Jiwheyẹwhe po jẹagọdo odẹ̀ apajlẹ tọn Jesu tọn he apadewhe etọn dọmọ: “Hihiọ [kavi wiwe] wẹ oyín towe.”—Matiu 6:9.

Agọjẹdoklistigotọ lẹ Gbẹ́ Ahọluduta Jiwheyẹwhe Tọn Dai

Agọjẹdoklistigotọ lẹ ko bikan taun dogọ to ‘azán godo tọn’ he mẹ mí to gbẹnọ te todin lẹ mẹ. (2 Timoti 3:1) Yanwle tangan mẹklọtọ egbezangbe tọn ehelẹ tọn wẹ nado hẹn gbẹtọ lẹ buali gando azọngban Jesu tọn go taidi Ahọlu Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn, yèdọ gandudu olọn mẹ tọn de he na dugán do aigba blebu ji to madẹnmẹ.—Daniẹli 7:13, 14; Osọhia 11:15.

Di apajlẹ, nukọntọ sinsẹ̀n tọn delẹ nọ plọnmẹ dọ Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn yin ninọmẹ ahun mẹ tọn de, yèdọ pọndohlan he ma sinai do Owe-wiwe ji de. (Daniẹli 2:44) Mẹdevo lẹ nọ sọalọakọ́n dọ Klisti nọ yinuwa gbọn gandudu po nuzedai gbẹtọvi tọn lẹ po gblamẹ. Ṣogan, Jesu dọmọ: ‘Ahọludu ṣie ma yin aihọn he tọn gba.’ (Johanu 18:36) Na nugbo tọn, Satani wẹ yin “ahọvi aihọn tọn” podọ “yẹwhe whenu he tọn,” e ma yin Klisti gba. (Johanu 14:30; 2 Kọlintinu lẹ 4:4) Nuhe zọ́n niyẹn bọ Jesu na sukúndona gandudu gbẹtọvi tọn lẹpo to madẹnmẹ bo na lẹzun Gandutọ dopo akàn aigba tọn. (Psalm 2:2, 6-9; Osọhia 19:11-21) Ehe wẹ gbẹtọ lẹ nọ biọ to odẹ̀ mẹ to whenuena yé hia Odẹ̀ Oklunọ tọn lọ dọmọ: “Ahọludu towe ni wá. Ojlo towe ni yin wiwà to aigba go.”—Matiu 6:10.

Na yé nọ nọgodona tito tonudidọ aihọn ehe tọn lẹ wutu, sinsẹ̀ngán susu ko diọnukunsọ, bo tlẹ sọ dohomẹkẹn mẹhe to nugbo lọ lá gando Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn go lẹ. E jẹna ayidego dọ, owe Biblu tọn he yin Osọhia donù ayọdetọ yẹhiadonu tọn de go—enẹ wẹ “Babilọni Daho” lọ—he ko “nù ohùn mẹwiwe lẹ tọn mú, po ohùn kunnudetọ Jesu tọn lẹ tọn po.” (Osọhia 17:4-6) E sọ nọ deayọ to gbigbọ-liho gbọn godoninọna “ahọlu” aigba tọn, kavi tonudọtọ lẹ dali nado mọ nukundagbe yetọn yí. Yọnnu yẹhiadonu tọn ehe ma yin mẹdevo de gbọnvona sinsẹ̀n lalo aihọn tọn lẹ. Ewọ wẹ adà tangan agọjẹdoklistigotọ lọ tọn.—Osọhia 18:2, 3; Jakobu 4:4.

Agọjẹdoklistigotọ lọ ‘Nọ Dọ Nuhe Yọ́nsè’ Na Gbẹtọ Lẹ

Gbọnvona nugbo Biblu tọn gbigbẹdai, susu mẹhe ylọ yede dọ Klistiani lẹ tọn ko gbẹkọ nujinọtedo Biblu tọn gando walọ dagbe go bo kẹalọyi dehe gbayipe to aihọn mẹ lẹ. Ohó Jiwheyẹwhe tọn dọ dọdai nujijọ ehe tọn dọmọ: “Ojlẹ de na wá, bọ nuplọnmẹ titengbe lọ masọ na yọ́nsè na gbẹtọ lẹ [mẹhe sọalọakọ́n dọ emi to Jiwheyẹwhe sẹ̀n lẹ] ba; ṣigba yé na hodo ojlo yelọsu titi tọn, bo na bẹ nuplọnmẹtọ susugege pli na yede, bọ yé na nọ dọ nuhe yọ́nsè na yé lẹ na yé.” (2 Timoti 4:3, Alẹnuwema Yọyọ Fọngbe tọn) Sinsẹ̀nnọ mẹklọtọ ehelẹ sọ yin zẹẹmẹ basina taidi “apọsteli lalonọ . . . lẹ, azọ́nwatọ oklọnọ, he nọ diọadana yede biọ apọsteli Klisti tọn lẹ mẹ.” Biblu zindonukọn dọmọ: “Opodo [yetọn] na nọ̀ kẹdẹdi azọ́n yetọn lẹ.”—2 Kọlintinu lẹ 11:13-15.

Azọ́n yetọn lẹ bẹ “wantuntun” hẹn, ehe zẹẹmẹdo nado gbọn tasinsinyẹn dali gbẹkọ nujinọtedo yiaga walọ dagbe tọn lẹ go. (2 Pita 2:1-3, 12-14) Be mí ma nọ mọ bọ susu sinsẹ̀ngán lẹ po hodotọ yetọn lẹ po nọ kẹalọyi—kavi e whè gbau miyọnnukundo—walọyizan agọ̀ lẹ taidi zanhẹmẹ to vijinu dopolọ lẹ ṣẹnṣẹn po zanhẹmẹ to gbonu alọwle tọn po ya? Jaale yì agbọji bo yí pọndohlan po aliho gbẹzan tọn he yin alọkẹyi gbayipe ehelẹ po jlẹdo nuhe Biblu dọ lẹ go to Levitiku 18:22; Lomunu lẹ 1:26, 27; 1 Kọlintinu lẹ 6:9, 10; Heblu lẹ 13:4 po Juda 7 po mẹ.

‘Mì Nọ Tẹ́n Ohó Gbọdo lẹ Pọ́n’

To pọndohlan mẹ na nuhe yin didọ jẹnukọn lẹ, mí dona setonuna hogbe apọsteli Johanu tọn lẹ ma nado yí nukunpẹvi do pọ́n nuyise mítọn lẹ. E na avase dọmọ: “Mì yí [ohó gbọdo, NW] popo sè blo, ṣigba mì nọ tẹ́n [ohó gbọdo] lẹ pọ́n eyin yé jọ sọn Jiwheyẹwhe dè: na yẹwhegán lalonọ susu ko tọ́nyi aihọn mẹ.”—1 Johanu 4:1.

Lẹnnupọndo apajlẹ dagbe omẹ “yẹyinọ” delẹ tọn ji he nọ nọ̀ tòdaho Belea tọn mẹ to owhe kanweko tintan whenu. Yé “kọ̀n ayiha dai do yí ohó lọ, bo nọ to Owe-wiwe lẹ dín [kavi gbadopọnna] egbesọegbesọ, eyin mọ wẹ onú nẹlẹ [he Paulu po Sila po dọ] yin.” (Owalọ lẹ 17:10, 11) Mọwẹ, dile etlẹ yindọ Beleanu lẹ to jejeji nado plọnnu, yé hẹn ẹn diun dọ nuhe yé sè bosọ kẹalọyi lẹ sinai do Owe-wiwe ji nugbonugbo.

Mọdopolọ to egbehe, Klistiani nugbo lẹ ma nọ yin nuyiwadeji gbọn pọndohlan aihọn tọn he nọ to didiọ gbọzangbọzan lẹ dali gba, ṣigba yé nọ tẹdo nugbo Biblu tọn go gligli. Apọsteli Paulu wlan dọmọ: ‘Yẹn sọ to dẹ̀ho na ehe dọ, na owanyi mìtọn ni to susudeji to oyọnẹn he pegan po zinzin lẹpo po mẹ ga.’—Filippinu lẹ 1:9.

Eyin hiẹ ma ko wàmọ janwẹ, yí do basi yanwle towe nado tindo ‘oyọnẹn he pegan po zinzin lẹpo po’ gbọn dodindinna nuhe Biblu plọn mí taun dali. Mẹhe nọ hodo apajlẹ Beleanu lẹ tọn ma nọ yin hinhẹn buali gbọn “ohó oklọ” agọjẹdoklistigotọ lẹ tọn dali gba. (2 Pita 2:3) Kakatimọ, nugbo gbigbọmẹ tọn Klisti nujọnu tọn lọ po hodotọ nugbo etọn lẹ po tọn nọ hẹn yé jẹ mẹdekannu.—Johanu 8:32, 36.

[Apotin/Yẹdide to weda 4]

NUHE BIBLU DỌ GANDO AGỌJẸDOKLISTIGOTỌ LỌ GO

“Mì yọpọ lẹ emi, ojlẹ godo mẹ tọn wẹ [enẹ wẹ vivọnu ojlẹ apọsteli lẹ tọn]: le mì ko sè dọ agọjẹdoklistigotọ ja, yèdọ dinvie agọjẹdoklistigotọ susu wẹ tin.”—1 Johanu 2:18.

“Mẹnu wẹ lalonọ, adavo ewọ he mọ́n dọ Jesu wẹ Klisti? Ewọ wẹ agọjẹdoklistigotọ, he mọ́n Otọ́ po Ovi po.”—1 Johanu 2:22.

“Gbigbọ he ma yigbe dọ Jesu Klisti wá to agbasalan mẹ lẹ, ma jọ sọn Jiwheyẹwhe dè gba; ehe wẹ gbigbọ agọjẹdoklistigotọ lọ tọn, ehe tọn mì ko sè dọ e ja; yèdọ to dinvie e tin to aihọn mẹ.”—1 Johanu 4:3.

“Mẹklọtọ susu ko jẹgbonu yì biọ aihọn mẹ, yèdọ yé he ma yigbe dọ Jesu Klisti wá to agbasalan mẹ. Mẹklọtọ wẹ ehe lọ podọ agọjẹdoklistigotọ.”—2 Johanu 7.

[Apotin/Yẹdide to weda 5]

MẸKLỌTỌ DE HE TIN TO ADÀ SUSU JI

Hogbe lọ “agọjẹdoklistigotọ” dlẹnalọdo mẹhe gbẹ́ nuhe Biblu plọnmẹ gando Jesu Klisti go dai lẹpo, mẹhe diọnukunsọ Ahọluduta etọn lẹpo, podọ mẹdepope he nọ sayana hodotọ etọn lẹ. E sọ bẹ mẹdopodopo, titobasinanu, po akọta he nọ gbọn oklọ dali sọalọakọ́n nado yin afọzedaitọ Klisti tọn lẹ po hẹn. Yèdọ mẹhe nọ ze yede do otẹn Mẹssia tọn mẹ gbọn sakla yíyí do dopagbe nuhe Klisti kẹdẹ wẹ sọgan wà tọn—enẹ wẹ nado hẹn jijọho po hihọ́ nujọnu tọn po wá.

[Asisa Yẹdide tọn]

Augustine: ©SuperStock/age fotostock

[Yẹdide to weda 7]

Mí dona nọ ‘gbadopọnna Owe-wiwe egbesọegbesọ’ taidi Beleanu lẹ

    Gun Publications | (1976-2025)
    Ṣí Adà Towe
    Hùn Adà Towe
    • Gungbe
    • Dohlan
    • Nujlomẹ Lẹ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Osẹ́n Nọtẹn lọ Tọn Lẹ
    • Osẹ́n Nudọnamẹ Mẹdetiti Tọn
    • De Osẹ́n Nudọnamẹ Tọn Lẹ
    • JW.ORG
    • Hùn Adà Towe
    Dohlan