Na Agun Ni Yin Hinhẹn Lodo
“Agun lọ . . . biọ ojlẹ jijọho tọn de mẹ, bo to yinyin hinhẹn lodo.”—OWALỌ LẸ 9:31, NW.
1. Kanbiọ tẹlẹ wẹ sọgan yin kinkanse gando “agun Jiwheyẹwhe tọn” go?
TO AZÁN Pẹntikọsti 33 W.M., Jehovah kẹalọyi pipli devi Klisti tọn lẹ tọn de taidi akọta yọyọ de, yèdọ “Islaeli Jiwheyẹwhe tọn.” (Galatianu lẹ 6:16) Klistiani yí gbigbọ do de ehelẹ sọ lẹzun pipli he Biblu ylọ dọ “agun Jiwheyẹwhe tọn.” (1 Kọlintinu lẹ 11:22) Ṣigba etẹwẹ enẹ zẹẹmẹdo? Nawẹ “agun Jiwheyẹwhe tọn” na yin tito-basina gbọn? Nawẹ e na wazọ́n gbọn to aigba ji, mahopọnna fie hagbẹ etọn lẹ nọ nọ̀? Podọ nawẹ ehe gando gbẹzan po ayajẹ mítọn po go gbọn?
2, 3. Nawẹ Jesu dohia dọ agun na tindo tito dagbe gbọn?
2 Dile e yin nùdego do to hosọ he jẹnukọn mẹ, Jesu dọ dọdai lehe agun hodotọ yiamisisadode lẹ tọn ehe na wá aimẹ gbọn tọn, bo dọna apọsteli Pita dọmọ: “Osé he [Jesu Klisti] ji yẹn na do agun ṣie do; huhlọn họngbo Kutomẹ tọn lẹpo ma na pé e go gba.” (Matiu 16:18) Humọ, to whenuena Jesu gbẹ́ tin po apọsteli etọn lẹ po, e na yé nudọnamẹ lẹ gando lehe agun he na wá yin didoai to madẹnmẹ enẹ na wazọ́n bo yin tito-basina do go.
3 Jesu plọnmẹ gbọn ohó po nuyiwa po dali dọ mẹdelẹ na yin nukọntọ to agun lọ mẹ. Yé na wàmọ gbọn devizọnwiwa podọ lizọnyiyina mẹdevo lẹ to pipli yetọn mẹ dali. Klisti dọmọ: “Mìwlẹ yọnẹn dọ mẹhe yè do basi ogán do Kosi lẹ ji, nọ duklunọ to yé ji; podọ mẹho yetọn lẹ nọ zan aṣẹ to yé ji. Ṣigba e ma yinmọ to mì ṣẹnṣẹn gba: ṣigba mẹdepope he jlo na klo to mì mẹ, na yin lizọnyitọ mìtọn: depope mìtọn he jlo na yin tintan ni yin afanumẹ mì omẹ pó tọn.” (Malku 10:42-44) E họnwun dọ “agun Jiwheyẹwhe tọn” ma na yin mẹdopodopo he to olá bo to katokato lẹ, bo na taidi agun he ma tin to titoji de gba. Kakatimọ, tito dagbe na tin bọ mẹhe tin to agun lọ mẹ lẹ na nọ wazọ́n dopọ hẹ yedelẹ.
4, 5. Nawẹ mí wagbọn do yọnẹn dọ agun lọ na tindo nuhudo nuplọnmẹ tọn to gbigbọ-liho?
4 Omẹ lọ he na wá yin Ota “agun Jiwheyẹwhe tọn” tọn dohia dọ apọsteli etọn lẹ po mẹdevo he plọnnu sọn ewọ dè lẹ po na tindo azọngban tangan lẹ nado hẹndi do ota mẹhe pò lẹ tọn mẹ. Etẹwẹ yé na wà taun? Azọ́ndenamẹ titengbe yetọn dopo wẹ na yin nado plọnnu hagbẹ agun lọ tọn lẹ to gbigbọ-liho. Flin dọ Jesu he yin finfọnsọnku lọ dọna Pita to apọsteli he pò lẹ nukọn dọmọ: “Simọni, visunnu Jona tọn, hiẹ yiwanna mi hú ehelẹ?” Pita yigbe dọmọ: “Mọwẹ, Oklunọ; hiẹ yọnẹn dọ yẹn yiwanna we.” Sọgbe hẹ Alẹnuwema Yọyọ Fọngbe tọn, Jesu dọna ẹn dọmọ: “Na núdùdù lẹngbọvu ṣie lẹ. . . . Penukundo lẹngbọ ṣie lẹ go. . . . Na núdùdù lẹngbọ ṣie lẹ.” (Johanu 21:15-17) Azọ́ndenamẹ titengbe nankọ die!
5 Sọn nuhe Jesu dọ lẹ mẹ, mí sọgan mọ dọ mẹhe yin pipli do agun lọ mẹ lẹ yin yiyijlẹdo lẹngbọ he tin to apó mẹ lẹ go. Lẹngbọ ehelẹ—Klistiani sunnu, yọnnu, po yọpọvu lẹ po —dona mọ núdù to gbigbọ-liho bo yin nukunpedego ganji. Humọ, to whenuena e yindọ Jesu degbena hodotọ etọn lẹpo nado plọn mẹdevo lẹ bo hẹn yé zun devi, mẹyọyọ depope he lẹzun lẹngbọ etọn dona yin pinplọn lehe azọ́n he Jiwheyẹwhe dena mí enẹ na yin hinhẹndi gbọn.—Matiu 28:19, 20.
6. Tito tẹlẹ wẹ yin bibasi to “agun Jiwheyẹwhe tọn” he ṣẹṣẹ yin didoai lọ mẹ?
6 To whenuena “agun Jiwheyẹwhe tọn” yin didoai, hagbẹ etọn lẹ nọ pli to gbesisọ mẹ nado plọnnu bo na tuli ode awetọ: “Yé sọ nọte gligli to oplọn po kọndopọ apọsteli lẹ tọn po mẹ, podọ to kinkán akla po odẹ̀ po mẹ.” (Owalọ lẹ 2:42, 46, 47) Nudọnamẹ devo he jẹna ayidego to kandai whenuho tọn enẹ mẹ wẹ yindọ sunnu he pegan delẹ yin dide nado gọalọ to nukunpipedo whẹho tangan delẹ go mẹ. Yé ma yin dide na owhe he yé yizan nado plọnwe kavi na azọ́nyinyọnẹn vonọtaun de wutu gba. Omẹ ehelẹ yin sunnu he ‘gọ́ na gbigbọ wiwe po nuyọnẹn po.’ Dopo to yé mẹ wẹ Stefani, podọ kandai lọ zinnudeji dọ e ‘gọ́ na yise po gbigbọ wiwe po.’ Taidi kọdetọn tito dagbe he yin bibasi to agun lẹ mẹ tọn, “ohó Jiwheyẹwhe tọn sọ hẹnai; sọha nuplọntọ lẹ tọn sọ to susudeji tlala to Jelusalẹm.”—Owalọ lẹ 6:1-7.
Sunnu He Jiwheyẹwhe Yizan Lẹ
7, 8. (a) Etẹwẹ apọsteli po sunnu mẹho he tin to Jelusalẹm lẹ po yin to Klistiani dowhenu tọn lẹ ṣẹnṣẹn? (b) Etẹwẹ yin kọdetọn lọ to whenuena agun lẹ mọ anademẹ yí?
7 Ayihaawe ma tin dọ apọsteli lẹ yin nukọntọ to aliho he mẹ agun fliflimẹ tọn yin tito-basina te mẹ, ṣigba e ma yin yewlẹ kẹdẹ gba. To ojlẹ de mẹ, Paulu po gbẹdohẹmẹtọ etọn lẹ po lẹkọyi Antioku Silia tọn. Owalọ lẹ 14:27 dọmọ: ‘Whenuena yé gọ̀, bo ylọ agun plidopọ, yé dọho nuhe Jiwheyẹwhe wà gbọn yé ji lẹpo tọn.’ To whenuena yé gbẹ́ pò to agun enẹ mẹ, whẹho de fọndote eyin vlavo yisenọ Kosi lẹ dona yin whẹgbona kavi lala. Nado didẹ whẹho lọ, Paulu po Balnaba po yin didohlan “apọsteli po mẹho lẹ po dè to Jelusalẹm,” yé he to devizọnwa taidi hagbẹ anademẹtọ.—Owalọ lẹ 15:1-3.
8 Jakobu he yin mẹho Klistiani de podọ nọvisunnu-daa Jesu tọn ṣigba he ma yin apọsteli, wẹ deanana aisinsin lọ to whenuena “apọsteli lẹ po mẹho lẹ po plidopọ nado lẹn ohó he pọ́n.” (Owalọ lẹ 15:6) To dogbapọnnanu kitokito godo podọ po alọgọ gbigbọ wiwe tọn po, yé wá tadona he sọgbe hẹ Owe-wiwe kọ̀n. Gbọn wekanhlanmẹ de dali, yé do ehe hlan agun voovo lẹ. (Owalọ lẹ 15:22-32) Mẹhe mọ nudọnamẹ ehe yí lẹ kẹalọyi i bo yí ì do yizan mẹ. Etẹwẹ yin kọdetọn lọ? Mẹmẹsunnu po mẹmẹyọnnu lẹ po yin hinhẹn lodo bo yin tulina. Biblu dọmọ: “Mọwẹ yè to agun lẹ hẹn lí to yise mẹ, bosọ to hinhẹn sudeji egbesọegbesọ.”—Owalọ lẹ 16:5.
9. Azọngban tẹlẹ wẹ Biblu dọ dọ sunnu Klistiani he pegan lẹ sọgan tindo?
9 Ṣigba nawẹ agun dopodopo na nọ wazọ́n gbọn egbesọegbesọ? Di apajlẹ, lẹnnupọndo agun he tin to lopo Klete tọn lẹ ji. Dile etlẹ yindọ susu mẹhe nọ nọ̀ finẹ lẹ tọn ma tindo walọ dagbe, mẹdelẹ diọ bo lẹzun Klistiani nugbo lẹ. (Titu 1:10-12; 2:2, 3) Yé nọ nọ̀ tòdaho voovo lẹ mẹ he dẹn do hagbẹ anademẹtọ he tin to Jelusalẹm taun. Etomọṣo, enẹ ma yin nuhahun daho de gba, na “mẹho” he whèwhín to gbigbọ-liho lẹ yin dide to agun he tin to Klete lẹ dopodopo mẹ, dile e yin bibasi do to fidevo lẹ. Sunnu enẹlẹ jẹ nubiọtomẹsi he yin kinkàndai to Biblu mẹ lẹ kọ̀n. Yé yin dide taidi mẹho kavi nugopọntọ lẹ, he sọgan ‘jlahomẹdonamẹ gbọn oplọn he pegan dali bo gọkọna yé he nọ dọnuyindo lẹ.’ (Titu 1:5-9; 1 Timoti 3:1-7) Sunnu he whèwhín to gbigbọ-liho devo lẹ pegan nado gọalọna agun lẹ taidi devizọnwatọ lizọnyizọnwiwa tọn kavi diakọni lẹ.—1 Timoti 3:8-10, 12, 13.
10. Sọgbe hẹ Matiu 18:15-17, nawẹ nuhahun sinsinyẹn lẹ na yin dididẹ gbọn?
10 Jesu dohia dọ tito mọnkọtọn na tin. Flin kandai Matiu 18:15-17 tọn, fie e dohia te dọ nuhahun sọgan fọ́n to whedelẹnu to devizọnwatọ Jiwheyẹwhe tọn awe ṣẹnṣẹn, to whenuena mẹde waylan do omẹ awetọ to aliho de mẹ. Mẹhe yè wà oylan do lọ dona dọnsẹpọ omẹ awetọ bo “do oylan etọn hia ẹ” to yé omẹ awe lẹ kẹdẹ ṣẹnṣẹn. Eyin afọdide enẹ ma didẹ whẹho lọ, omẹ dopo kavi awe devo he mọnukunnujẹ whẹho lọ mẹ sọgan yin oylọ-basina nado gọalọ. Etẹwẹ lo, eyin yé ma penugo nado didẹ whẹho lọ? Jesu dọmọ: ‘Eyin e gbẹ́ na sè yetọn, dọ ẹ hlan agun: podọ eyin e sọ gbẹ́ na sè agun tọn ga, gbọ ni tin hlan we di Kosi lẹ, po tòkuẹṣinyantọ lẹ po.’ To whenuena Jesu dọ ohó enẹ, Ju lẹ gbẹ́ yin “agun Jiwheyẹwhe tọn,” enẹwutu yewlẹ wẹ ohó etọn lẹ yọn-na-yizan na to bẹjẹeji.a Ṣigba, tlolo he agun Klistiani tọn yin didoai, anademẹ Jesu tọn na yọn-na-yizan to agun lọ mẹ. Kunnudenu devo wẹ ehe dọ omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ na tindo tito agun tọn de nado jlọ Klistiani dopodopo dote bo na ẹn anademẹ.
11. Adà tẹwẹ mẹho lẹ na yiwà to nuhahun lẹ dididẹ mẹ?
11 Nuhe sọgbe wẹ e yin dọ sunnu mẹho kavi nugopọntọ lẹ, ni yin afọzedaitọ agun dopodopo tọn to nuhahun lẹ dididẹ kavi to nukunpipedo whẹho ylanwiwa tọn lẹ go mẹ. Enẹ tin to kọndopọ mẹ hẹ nubiọtomẹsi mẹho lẹ tọn he tin to Titu 1:9 mẹ. Nugbo wẹ dọ mẹho agun tọn enẹlẹ yin sunnu mapenọ lẹ, dile Titu he Paulu dohlan agun lẹ nado “tò onú he pò yè ma ko basi lẹ do tẹnmẹtẹnmẹ” yin mapenọ do ga. (Titu 1:4, 5) To egbehe, mẹhe yè jlo na pà taidi mẹho lẹ dona ko do yise po mẹdezejo yetọn po hia na ojlẹ de. Gbọnmọ dali, hagbẹ agun lọ tọn he pò lẹ na tindo whẹwhinwhẹ́n nado dejido anademẹ po nukọntọ-yinyin he yin awuwlena gbọn tito ehe gblamẹ po go.
12. Azọngban tẹwẹ mẹho lẹ tindo gando agun lọ go?
12 Paulu dọna mẹho agun Efesu tọn lẹ dọmọ: “Enẹwutu mì payi mìde go, po apó he [gbigbọ wiwe] yí mì do basi nugopọntọ na lẹpo po, nado nọ yìn agun Jiwheyẹwhe tọn, he e yí ohùn [Ovi etọn titi] tọn do họ̀.” (Owalọ lẹ 20:28) Mọdopolọ to egbehe, nugopọntọ agun tọn lẹ nọ yin dide “nado yìn agun Jiwheyẹwhe tọn.” Yé dona wà ehe po owanyi po kakati nado yí yede do basi ogán do apó lọ ji. (1 Pita 5:2, 3) Nugopọntọ lẹ dona dovivẹnu nado hẹn ‘apó lọ’ blebu lodo bo gọalọna ẹn.
Tẹdo Agun lọ Go Pẹkipẹki
13. To whedelẹnu, etẹwẹ sọgan jọ to agun de mẹ, podọ etẹwutu?
13 Mẹho lẹ po hagbẹ agun lọ tọn he pò lẹ po yin mapenọ, enẹwutu nukunnumamọjẹnumẹ kavi nuhahun lẹ nọ fọ́n sọn ojlẹ de mẹ jẹ devo mẹ, kẹdẹdile e yin do to owhe kanweko tintan mẹ whenuena delẹ to apọsteli lẹ mẹ tlẹ gbẹ́ pò to ogbẹ̀. (Filippinu lẹ 4:2, 3) Nugopọntọ kavi mẹdevo de sọgan dọ nude na mí he taidi nuhe sinyẹn, he ma do mẹtọnhopọn hia, kavi he ma yin nugbo mlẹnmlẹn. Kavi mí sọgan lẹn dọ nuhe ma sọgbe hẹ Owe-wiwe de to jijọ, ṣigba e taidi dọ mẹho agun tọn lẹ yọ́n whẹho lọ ganji ṣogan bo ma yí nude wà. Na nugbo tọn, e sọgan yindọ whẹho lọ ko yin kavi to yinyin nukunpedego sọgbe hẹ Owe-wiwe to dodonu nugbo delẹ tọn ji he míwlẹ ma yọnẹn. Ṣigba eyin nuhe mí lẹn lọ tlẹ yin nugbo, lẹnnupọndo ehe ji: Na ojlẹ de, ylando sinsinyẹn de gbọṣi aimẹ to agun Kọlinti tọn mẹ, yèdọ agun de he tin to anademẹ Jehovah tọn glọ. To nukọn mẹ, Jehovah hẹn ẹn diun dọ ylanwiwa lọ yin nukunpedego ganji po nujikudo po. (1 Kọlintinu lẹ 5:1, 5, 9-11) Mí sọgan kanse míde dọ, ‘Eyin yẹn tin to Kọlinti to whenẹnu wẹ, nawẹ n’na ko yinuwa gbọn to ojlẹ he mẹ whẹho lọ ma ko yin nukunpedego?’
14, 15. Naegbọn mẹdelẹ masọ hodo Jesu ba, podọ etẹwẹ enẹ plọn mí?
14 Lẹnnupọndo ninọmẹ devo ji he sọgan wá aimẹ to agun mẹ. Mí ni dọ dọ mẹde mọ nuplọnmẹ Owe-wiwe tọn de taidi nuhe vẹawu nado mọnukunnujẹemẹ bo kẹalọyi. E sọgan ko basi dodinnanu to Biblu mẹ podọ to owe he tin-to-aimẹ to agun mẹ lẹ mẹ bo ko dín alọgọ sọn Klistiani he whèwhín lẹ dè, etlẹ yin mẹho agun tọn lẹ. Ṣogan, e gbẹ́ vẹawu na ẹn nado mọnukunnujẹ nuagokun lọ mẹ kavi kẹalọyi i. Etẹwẹ e sọgan wà? Onú mọnkọtọn de jọ to nudi owhe dopo jẹnukọnna okú Jesu tọn. E dọ dọ ewọ wẹ “akla ogbẹ̀ tọn” podọ nado nọgbẹ̀ kakadoi yè dona “dù olàn Ovi gbẹtọ tọn tọn, bosọ nù ohùn etọn.” Enẹ sọwhán delẹ to devi etọn lẹ mẹ. Kakati nado dín zẹẹmẹ dogọ kavi yí sọwhiwhe do nọtepọn Jehovah, devi susu “masọ zọ̀n hẹ [Jesu] ba.” (Johanu 6:35, 41-66) Whladopo dogọ, eyin mí ko tin to finẹ wẹ, nawẹ mí na ko yinuwa gbọn?
15 To azán mítọn gbè, mẹdelẹ ko doalọtena gbẹdido hẹ agun yetọn po linlẹn lọ po dọ yé na sẹ̀n Jiwheyẹwhe na yede. Yé sọgan dọ dọ mẹde wẹ doadihomẹna emi, kavi lẹn dọ nuṣiwa de ma yin nukunpedego, kavi dọ nuplọnmẹ de tin he emi ma sọgan kẹalọyi. Be nuyiwa yetọn do lẹnpọn dagbe hia ya? Nugbo wẹ dọ Klistiani dopodopo dona tindo haṣinṣan mẹdetiti tọn hẹ Jiwheyẹwhe, etomọṣo mí ma sọgan mọ́n dọ ewọ to agun lẹdo aihọn pé de yizan to egbehe, kẹdẹdile e wà do to azán apọsteli lẹ tọn gbè. Humọ, Jehovah kẹalọyi agun owhe kanweko tintan whenu tọn lẹ dopodopo bo yí yé zan bosọ wleawuna mẹho po devizọnwatọ lizọnyizọnwiwa tọn he pegan lẹ po nado hẹn ale wá na agun enẹlẹ. Nudopolọ wẹ to jijọ to egbehe.
16. Eyin e wá ayiha mẹ na mẹde nado jo agun lọ do, etẹ ji wẹ e dona lẹnnupọndo?
16 Eyin Klistiani de lẹndọ ewọ sọgan ganjẹ haṣinṣan mẹdetiti tọn etọn hẹ Jiwheyẹwhe kẹdẹ go, e to gbigbẹkọ tito he Jiwheyẹwhe lọsu zedai de go—enẹ wẹ agun lẹdo aihọn pé lọ po agun voovo omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ tọn po. Mẹlọ sọgan to tintẹnpọn nado sẹ̀n Jiwheyẹwhe edeṣo, kavi to awukọndopọ hẹ omẹ kleun devo lẹ, ṣigba be tito lọ nado tindo mẹho agun tọn lẹ po devizọnwatọ lizọnyizọnwiwa tọn lẹ po na gbẹ́ hẹn ale depope wá na ẹn ya? Abajọ to whenuena Paulu wlanwe hlan agun he tin to Kọlọsi bo biọ dọ wekanhlanmẹ lọ ni yin hihia to Laodikea ga, e dọ dọ yè ‘ni yí afọ yetọn hẹnai, na yè nisọ do yé daga’ to Klisti mẹ. Mẹhe na mọaleyi sọn wekanhlanmẹ ehe mẹ lẹ wẹ mẹhe tin to agun enẹlẹ mẹ, e ma yin yé he klan yede dovo sọn agun lọ lẹ go gba.—Kọlọsinu lẹ 2:6, 7; 4:16.
Dòtin Afọdotẹn Nugbo Tọn
17. Etẹwẹ 1 Timoti 3:15 plọn mí gando agun go?
17 To owe tintan he apọsteli Paulu kàn hlan Timoti he yin mẹho Klistiani de mẹ, e slẹ nuhe yin bibiọ to mẹho po devizọnwatọ lizọnyizọnwiwa tọn lẹ po si to agun voovo lẹ mẹ. Bọdo enẹ go tlolo, Paulu dọho gando “agun Jiwheyẹwhe ogbẹ̀nọ tọn” go, bo dọ dọ ehe wẹ “dòtin afọdotẹn nugbo tọn.” (1 Timoti 3:15) Na nugbo tọn, agun Klistiani yiamisisadode lẹ tọn blebu do ede hia nado yin dòtin enẹ to owhe kanweko tintan whenu. Podọ ayihaawe ma tin dọ Klistiani dopodopo dona ganjẹ agun etọn go nado sọgan mọ nugbo mọnkọtọn yí. Finẹ wẹ nugbo Biblu tọn nọ yin pinplọnmẹ bo nọ yin godonọna te, podọ finẹ wẹ yé sọgan yin hinhẹn lodo te.
18. Naegbọn opli agun tọn lẹ do yin onú titengbe?
18 Mọdopolọ, agun lẹdo aihọn pé Klistiani tọn wẹ whédo Jiwheyẹwhe tọn, yèdọ “dòtin afọdotẹn nugbo tọn.” Nado sọgan yin hinhẹn lodo bo yin jijlọdote to haṣinṣan mítọn hẹ Jiwheyẹwhe mẹ bo wleawufo nado wà ojlo etọn, onú titengbe wẹ e yin nado nọ yì opli agun mítọn tọn lẹ to gbesisọ mẹ bo nọ tindo mahẹ to yé mẹ. To whenuena Paulu to wekanhlan agun Kọlinti tọn, e na ayidonugo nuhe nọ yin didọ to opli mọnkọtọn lẹ ji. E wlan dọ emi jlo dọ nuhe nọ yin didọ to opli yetọn lẹ ji ni họnwun bo bọawu nado mọnukunnujẹemẹ na mẹhe wá opli lọ lẹ nido sọgan “mọ hẹndote yí” kavi yin hinhẹn lodo. (1 Kọlintinu lẹ 14:12, 17-19) Mí sọgan yin hinhẹn lodo to egbehe eyin mí kẹalọyi dọ Jehovah Jiwheyẹwhe wẹ basi tito dọ agun voovo lẹ ni tin bosọ to godonọna tito enẹ.
19. Naegbọn hiẹ lẹndọ agun towe yin nujọnu na we?
19 Mọwẹ, eyin mí jlo nado yin hinhẹn lodo taidi Klistiani lẹ, mí dona gbọṣi agun mẹ. Sọn ojlẹ dindẹn die, e ko sọawuhia nado yin figángán de he nọ basi hihọnamẹ sọta nuplọnmẹ agọ̀ lẹ, podọ Jiwheyẹwhe ko to yíyí ì zan nado lá wẹndagbe Ahọluduta Mẹssia tọn lọ lẹdo aihọn pé. Matin ayihaawe, Jiwheyẹwhe ko wà nususu dotana gbọn agun Klistiani tọn gblamẹ.—Efesunu lẹ 3:9, 10.
[Nudọnamẹ Odò Tọn]
a Weyọnẹntọ Biblu tọn Albert Barnes yigbe dọ anademẹ Jesu tọn nado “dọ ẹ hlan agun” sọgan zẹẹmẹdo “mẹhe tindo jlọjẹ nado gbeje whẹho mọnkọtọn pọ́n lẹ—yèdọ afọzedaitọ ṣọṣi tọn lẹ. . . . To sinagọgu Ju lẹ tọn mẹ mẹho lẹ tin he nọ wadevizọn taidi whẹdatọ, podọ whẹho mọnkọtọn lẹ nọ yin hinhẹnwa nukọn yetọn.”
Be Hiẹ Flin Ya?
• Naegbọn mí dona donukun dọ Jiwheyẹwhe na yí agun lẹ zan to aigba ji?
• Mahopọnna dọ mẹho lẹ yin mapenọ, etẹwẹ yé nọ wà do ota agun tọn mẹ?
• Nawẹ agun towe nọ hẹn we lodo gbọn?
[Yẹdide to weda 26]
Apọsteli lẹ po sunnu mẹho he tin to Jelusalẹm lẹ po wadevizọn taidi hagbẹ anademẹtọ
[Yẹdide to weda 28]
Mẹho po devizọnwatọ lizọnyizọnwiwa tọn lẹ po nọ mọ anademẹ yí nado sọgan hẹn azọngban yetọn lẹ di to agun mẹ