Naegbọn Mí Dona Ze Sinsẹ̀nzọn Jehovah Tọn Do Otẹn Tintan Mẹ?
“Onù ṣie na nọ dọho dodo towe tọn, po whlẹngán towe tọn po to azán popo gbè.”—PS. 71:15.
NAWẸ HIẸ NA NA GBLỌNDO GBỌN?
Naegbọn Noa, Mose, Jelemia po Paulu po ze sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn do otẹn tintan mẹ?
Etẹwẹ na gọalọna we nado yọ́n lehe hiẹ na zan gbẹzan towe gbọn?
Naegbọn hiẹ magbe nado ze sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn do otẹn tintan mẹ?
1, 2. (a) Etẹwẹ klandowiwe mítọn na Jehovah nọ dohia? (b) Ale tẹwẹ dogbigbapọnna apajlẹ Noa, Mose, Jelemia po Paulu po tọn sọgan hẹnwa na mí?
NUDIDE titengbe de wẹ hiẹ basi to whenue a klan dewe do wiwe na Jiwheyẹwhe bo lẹzun hodotọ Jesu tọn he yí baptẹm. To whenue hiẹ ze afọdide enẹ, e taidi dọ a to didọna Jehovah dọmọ: ‘N’jlo dọ hiẹ ni yin Mẹhe na nọ deanana adà gbẹzan ṣie tọn lẹpo. Devizọnwatọ towe wẹ n’yin. Yẹn jlo dọ hiẹ ni nọ deanana mi gando lehe n’dona nọ yí whenu ṣie zan do, nuhe dona tin to otẹn tintan mẹ na mi gọna lehe n’dona nọ yí nutindo kavi nugopipe ṣie lẹ zan do go.’
2 Eyin Klistiani he ko klan ede do wiwe de wẹ hiẹ yin, be opà he nkọ hiẹ na ko do na Jehovah niyẹn. A jẹna pipà taun, na nudide he sọgbe bosọ yin nuyọnẹn tọn wẹ a basi. Ṣigba, todin he hiẹ ko kẹalọyi Jehovah taidi Mẹhe na nọ deanana gbẹzan towe, nawẹ a dona nọ yí whenu towe zan gbọn? Apajlẹ Noa, Mose, Jelemia po apọsteli Paulu po tọn sọgan gọalọna mí nado gbadopọnna kanbiọ enẹ. Dopodopo yetọn wẹ sẹ̀n Jehovah po alindọn lẹpo po. Ninọmẹ mítọn taidi yetọn nkọ. Nudide he yé basi gando nuhe dona tin to otẹn tintan mẹ na yé lẹ go sọgan gọalọna mí nado lẹnnupọndo lehe mí to whenu mítọn yizan do ji.—Mat. 28:19, 20; 2 Tim. 3:1.
JẸNUKỌNNA SINGIGỌ LỌ
3. Nawẹ azán mítọn lẹ taidi azán Noa tọn lẹ gbọn?
3 Jesu yí ojlẹ mítọn jlẹdo ojlẹ Noa tọn go bo dọmọ: “Kẹdẹdile azán Noa tọn lẹ te do, mọ wẹ tintin tofi Visunnu gbẹtọ tọn na te. [Yé] to dùdù bosọ to nùnù, bọ sunnu lẹ to alọwle podọ yọnnu lẹ sọ to yinyin nina to alọwle mẹ, kakajẹ azán he gbè Noa biọ aki lọ mẹ; bọ yé ma doayi e go kaka singigọ lọ do wá bo plọ́ yemẹpo yì.” (Mat. 24:37-39) Mọdopolọ to egbehe, suhugan gbẹtọ lẹ tọn nọ doafọna onú voovo lẹ bo ma nọ na ayidonugo depope niyaniya-yinyin ojlẹ mítọn tọn. Yé nọ dovọ́na owẹ̀n avase tọn he devizọnwatọ Jiwheyẹwhe tọn lẹ nọ lá. Dile gbẹtọ lẹ wà do to azán Noa tọn gbè, mẹsusu tlẹ nọ ṣàn mí kò to egbehe eyin mí dohia yé dọ Jiwheyẹwhe na dádo whẹho gbẹtọvi lẹ tọn mẹ. (2 Pita 3:3-7) Ṣigba, nawẹ Noa yí whenu etọn zan to gbẹtọ vọdonanutọ enẹlẹ ṣẹnṣẹn gbọn?
4. To whenue Noa mọ azọ́ndenamẹ yí sọn Jehovah dè godo, nawẹ e yí whenu etọn zan gbọn, podọ etẹwutu?
4 To whenue Jiwheyẹwhe ko dọ linlẹn etọn na Noa bosọ deazọ́nna ẹn godo, Noa gbá aki de nado whlẹn gbẹtọ lẹ po kanlin lẹ po gán. (Gẹn. 6:13, 14, 22) Noa sọ na avase gando whẹdida Jehovah tọn he ja lọ go. Apọsteli Pita dlẹnalọdo Noa taidi “yẹwhehodọtọ dodo tọn” de. Ehe dohia dọ Noa dovivẹnu nado gọalọna kọmẹnu etọn lẹ nado mọnukunnujẹ niyaniya-yinyin ojlẹ lọ tọn mẹ. (Hia 2 Pita 2:5.) Be hiẹ lẹndọ e na ko yin nuyọnẹnnu dọ Noa po whẹndo etọn po ni bẹ ajọ́ de jẹeji, tẹnpọn nado diyin to mẹhe ṣẹnṣẹn yé tin te lẹ kavi zan gbẹzan fẹẹmẹninọ tọn ya? Lala! Na yé yọ́n nuhe na jọ to madẹnmẹ wutu, yé dapana ayihafẹsẹnamẹnu mọnkọtọn lẹ.
NUDIDE HE AHỌVI EGIPTI TỌN DE BASI LẸ
5, 6. (a) Etẹwẹ na ko yin lẹndai nuplọnmẹ he Mose mọyi to họ̀nmẹ lọ tọn? (b) Naegbọn Mose gbẹ́ dotẹnmẹ hundote he e tindo to Egipti lẹ dai?
5 Todin, mì gbọ mí ni gbadopọnna apajlẹ Mose tọn. E yin pinplọn whẹ́n to họ̀nmẹ Egipti tọn taidi visunnu sọdodovi viyọnnu Falo tọn. Taidi ahọvi jọja de, Mose yin pinplọn to “nuyọnẹn Egipti tọn lẹpo” mẹ. (Owalọ 7:22; Eks. 2:9, 10) E yọnbasi dọ lẹndai nuplọnmẹ he Mose mọyi lọ tọn wẹ nado hẹn ẹn pegan na azọ́nwiwa to họ̀nmẹ. Mose sọgan ko lẹzun omẹ nukundeji de to gandudu he yin huhlọn aihọn tọn to ojlẹ etọn mẹ lọ mẹ bo duvivi gbẹzan fẹẹmẹninọ tọn po onú dagbe susu devo lẹ po tọn. Ṣigba, be yanwle Mose tọn wẹ nado duvivi onú enẹlẹ tọn ya?
6 Na nuplọnmẹ he Mose mọyi sọn mẹjitọ jọnun etọn lẹ dè to ovu whenu wutu, e na ko yọ́n opagbe he Jehovah do na tọgbo etọn lẹ, yèdọ Ablaham, Isaki po Jakọbu po. Mose tindo yise to opagbe enẹlẹ mẹ. E họnwun dọ Mose dona ko yí sọwhiwhe do lẹnnupọndo sọgodo etọn po nugbonọ-yinyin etọn na Jehovah po ji. To whenue Mose wá pannukọn nudide lọ nado zan gbẹzan ahọvi Egipti tọn de tọn kavi Islaelivi afanumẹ de tọn, detẹ wẹ e de? Mose de “nado yin yasana po omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ po kakati nado dugbẹ ylando tọn na ojlẹ gli de.” (Hia Heblu lẹ 11:24-26.) To godo mẹ, e sọ hodo anademẹ Jehovah tọn gando lehe e na zan gbẹzan etọn do go. (Eks. 3:2, 6-10) Naegbọn Mose do basi nudide enẹlẹ? Na e tindo yise to opagbe Jiwheyẹwhe tọn lẹ mẹ. E mọnukunnujẹemẹ dọ sọgodo dagbe de ma tin na emi to Egipti. Na nugbo tọn, e ma dẹn bọ Jiwheyẹwhe yí azọ̀nylankan ao lẹ do hò otò lọ. Etẹwẹ devizọnwatọ klandowiwe Jehovah tọn lẹ sọgan plọn sọn enẹ mẹ to egbehe? Kakati nado nọ ze ayidonugo mítọn do yanwle kavi gbẹdudu titonu ylankan ehe tọn lẹ ji, Jehovah po sinsẹ̀nzọn etọn po ji wẹ mí dona nọ ze ayidonugo mítọn do.
JELEMIA YỌ́N NUHE JA TO NUKỌN MẸ LẸ
7. Nawẹ ninọmẹ Jelemia tọn taidi nudopolọ po mítọn po gbọn?
7 Mẹdevo he sọ ze sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn do otẹn tintan mẹ wẹ yẹwhegán Jelemia. Jehovah deazọ́nna ẹn nado lá owẹ̀n whẹdida tọn de na akọta atẹṣitọ Jelusalẹm po Juda po tọn. To linlẹn de mẹ, Jelemia lọsu nọgbẹ̀ ‘to azán godo tọn lẹ mẹ.’ (Jel. 23:19, 20) E mọnukunnujẹemẹ ganji dọ titonu he mẹ emi to gbẹnọ te na yin vivasudo to madẹnmẹ.
8, 9. (a) Naegbọn pọndohlan Baluki tọn dona yin vivọjlado? (b) Etẹwẹ mí dona nọ hẹn do ayiha mẹ to whenue mí to tito mítọn lẹ basi?
8 Nawẹ nukunnumọjẹnumẹ he Jelemia tindo yinuwado nudide etọn lẹ ji gbọn? E ma tẹnpọn nado tindo kọdetọn dagbe to aihọn he to kúkú jei enẹ mẹ. Nudide nuyọnẹn tọn wẹ e basi. Ṣigba to ojlẹ de mẹ, Baluki he yin wekantọ Jelemia tọn jẹ pọndohlan agọ̀ tindo ji. Enẹwutu, Jiwheyẹwhe gbọdo Jelemia nado dọna wekantọ etọn dọmọ: “Doayi e go, enẹ he yẹn ko do wẹ yẹn na họliai, podọ enẹ he yẹn ko do wẹ yẹn na dọ̀nsún; podọ ehe to aigba pete mẹ. Be hiẹ to onú dahodaho lẹ dín na dewe wẹ? A dín yé blo: na, doayi e go, yẹn na hẹn oylan wá agbasalan lẹpo ji, . . . ṣigba ogbẹ̀ towe wẹ yẹn na jo hlan we na wẹnyannu de to otẹn fie dali hiẹ to yìyì lẹpo mẹ.”—Jel. 45:4, 5.
9 Na taun tọn, mí ma yọ́n nuhe “onú dahodaho” he Baluki to dindin na ede lẹ yin.a Ṣigba, nuhe mí yọnẹn wẹ yindọ onú enẹlẹ ma na dẹn-to-aimẹ, na yé na yin vivasudo to whenue Babilọninu lẹ na gbawhàn Jelusalẹm tọn to 607 J.W.M. Etẹwẹ mí sọgan plọn sọn enẹ mẹ? Dandannu gbẹ̀mẹ tọn lẹ tintindo nọ biọ dọ mí ni basi tito delẹ na sọgodo. (Howh. 6:6-11) Ṣigba, be nuyọnẹnnu wẹ e yin nado yí whenu po huhlọn mítọn lẹpo po zan na nuhe ma na nọ aimẹ dẹn lẹ ya? Titobasinanu Jehovah tọn nọ to tito voovo lẹ basi gando Plitẹnhọ Ahọluduta tọn yọyọ lẹ, wekantẹn alahọ tọn lẹ po tito yẹwhehọluduta tọn devo lẹ po go. Na nugbo tọn, tito ehelẹ na dẹn-to-aimẹ na lẹndai yetọn wẹ nado nọgodona nukọnyiyi Ahọluduta lọ tọn. Enẹwutu, nuyọnẹnnu wẹ e na yin na mẹhe ko klan yede do wiwe na Jehovah lẹpo nado nọ ze Ahọluduta lọ do otẹn tintan mẹ to whenue yé to tito yetọn lẹ basi. Be a kudeji to ahun towe mẹ dọ emi “to ahọluduta lọ po dodowiwa [Jehovah tọn] po dín whẹ́” ya?—Mat. 6:33.
“YẸN PỌ́N YÉ HLAN TAIDI OGBÓ LẸ”
10, 11. (a) Whẹpo Paulu do lẹzun Klistiani de, yanwle tẹlẹ wẹ e doafọna? (b) Naegbọn yanwle Paulu tọn lẹ wá diọ pete?
10 Apajlẹ godo tọn he mí na gbadopọnna wẹ Paulu tọn. Whẹpo Paulu do lẹzun Klistiani de, e tindo dotẹnmẹ hundote lẹpo nado diyin. E plọn osẹ́n Ju lẹ tọn to dopo to mẹplọntọ he diyin hugan to ojlẹ etọn mẹ lẹ dè. Paulu mọ aṣẹpipa yí sọn yẹwhenọ daho Ju lẹ tọn dè. Humọ, e sọ tindo kọdetọn dagbe taun to sinsẹ̀n Ju lẹ tọn mẹ hugan susu mẹhe nọgbẹ̀ to ojlẹ etọn mẹ lẹ tọn. (Owalọ 9:1, 2; 22:3; 26:10; Gal. 1:13, 14) Ṣigba, to whenue e wá họnwun na Paulu dọ Jehovah ko gbẹ́ akọta Ju lẹ tọn dai, pọndohlan he e tindo gando onú enẹlẹ go diọ pete.
11 To whenuena e yindọ vasudo titonu Ju lẹ tọn ko sẹpọ, Paulu mọnukunnujẹemẹ dọ kọdetọn dagbe tintindo to titonu enẹ mẹ ma na hẹn ale depope wá na emi to Jehovah dè. (Mat. 24:2) Paulu he yin Falesi de to ojlẹ de mẹ wayi tlẹ dọ dọ nuhe emi nọ pọnhlan taidi nujọnu dai lẹ yin “ogbó,” eyin emi yí yé jlẹdo nukunnumọjẹnumẹ dagbe he emi tindo todin do lẹndai Jiwheyẹwhe tọn po lẹblanulọkẹyi emitọn nado wà lizọnyizọn Klistiani tọn lọ po ji go. Abajọ, Paulu jo yanwle voovo he e tindo to sinsẹ̀n Ju lẹ tọn mẹ do bo yí pipotọ gbẹzan etọn tọn zan to aigba ji nado dọyẹwheho wẹndagbe lọ tọn.—Hia Filippinu lẹ 3:4-8, 15; Owalọ 9:15.
DINDONA NUHE TIN TO OTẸN TINTAN MẸ NA WE LẸ
12. Etẹwẹ Jesu na ayidonugo to baptẹm etọn godo?
12 Noa, Mose, Jelemia, Paulu po mẹsusu devo lẹ po yí suhugan whenu po huhlọn yetọn lẹ po tọn zan nado doafọna yanwle gbigbọmẹ tọn lẹ. Apajlẹ dagbe lẹ wẹ yé yin na mí. Na nugbo tọn, to devizọnwatọ klandowiwe Jehovah tọn lẹpo mẹ, Jesu wẹ mẹhe ze apajlẹ dagbe hugan lọ dai. (1 Pita 2:21) To baptẹm etọn godo, Jesu yí pipotọ gbẹzan aigba ji tọn etọn zan nado dọyẹwheho wẹndagbe lọ tọn bo pagigona Jehovah. Enẹwutu, eyin Klistiani de kẹalọyi Jehovah taidi Mẹhe na nọ deanana gbẹzan etọn, nudevo depope ma na tin to otẹn tintan mẹ na ẹn adavo sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn. Be mọ wẹ e te na we ya? Ṣigba, nawẹ mí sọgan hẹn jlẹkajininọ go to afọdidona yanwle gbigbọmẹ tọn lẹ po dandannu gbẹ̀mẹ tọn lẹ dindin po ṣẹnṣẹn gbọn?—Hia Psalm 71:15; 145:2.
13, 14. (a) Etẹ ji wẹ Klistiani klandowiwe lẹpo yin tulina nado lẹnnupọndo? (b) Nawẹ sinsẹ̀nzọn gbehosọnalitọ tọn nọ yidogọna ayajẹ omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ tọn gbọn?
13 Sọn owhe susu lẹ die, titobasinanu Jehovah tọn nọ na tuli Klistiani lẹ gbọzangbọzan nado lẹnnupọn to odẹ̀ mẹ do sinsẹ̀nzọn gbehosọnalitọ whepoponu tọn bibasi ji. Na whẹwhinwhẹ́n voovo lẹ wutu, ninọmẹ devizọnwatọ nugbonọ Jehovah tọn delẹ tọn ma hẹn yọnbasi na yé nado nọ yí madozẹnzẹn gànhiho 70 tọn zan to sunmẹsunmẹ na azọ́n yẹwhehodidọ tọn lọ. Enẹ ma dona hẹn yé gbọjọ. (1 Tim. 5:8) Ṣigba, etẹwẹ dogbọn hiẹ dali? Be e na vẹawuna we nugbo nado basi gbehosọnalitọ wẹ ya?
14 Lẹnnupọndo ayajẹ he susu to omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ mẹ ko duvivi etọn to ojlẹ Oflin owhe ehe tọn mẹ ji. To osun mars tọn mẹ, dotẹnmẹ vonọtaun de hundote na wẹnlatọ lẹ nado yí gànhiho 30 kavi 50 zan to sinsẹ̀nzọn kunnudegbe tọn mẹ taidi gbehosọnalitọ alọgọtọ tọn. (Ps. 110:3) Wẹnlatọ livi susu wẹ tindo mahẹ to sinsẹ̀nzọn gbehosọnalitọ alọgọtọ tọn mẹ to ojlẹ enẹ mẹ, podọ ehe yidogọna ayajẹ agun lẹ tọn taun. Be hiẹ sọgan vọ́ tito towe lẹ jlado nado sọgan nọ duvivi ayajẹ mọnkọtọn tọn whẹwhẹ ya? To whenue Klistiani de to mahẹ tindo to sinsẹ̀nzọn gbehosọnalitọ tọn mẹ, homẹ etọn nọ hùn to vivọnu azán dopodopo tọn nado sọgan dọmọ: “Jehovah, n’wà nuhe go n’pé lẹpo to sinsẹ̀nzọn towe mẹ.”
15. Pọndohlan tẹwẹ jọja Klistiani lẹ dona tindo gando wepinplọn go?
15 Eyin jọja he ko dibla fó wehọmẹ de wẹ hiẹ yin, e yọnbasi dọ a tindo agbasalilo bo masọ tindo azọngban susu. Be hiẹ ko yí sọwhiwhe do lẹnnupọndo gbehosọnalitọ whepoponu tọn bibasi ji ya? Nugbo wẹ dọ mẹplọntọ lẹ nọ lẹndọ afọdidona wepinplọn dahodaho lẹ wẹ yin aliho dagbe hugan lọ nado wleawuna sọgodo dagbe de. Ṣigba, akuẹ po yindidi he aihọn he ma na dẹn-to-aimẹ ehe nọ zedonukọnnamẹ po ji wẹ jidide yetọn lẹpo sinai do. Enẹwutu, eyin hiẹ ze gbigbọnu lẹ do otẹn tintan mẹ, be yanwle he sọgbe bo nasọ dẹn-to-aimẹ lẹ wẹ a to afọdona. Mọwiwà na dohia dọ hiẹ to apajlẹ pipé Jesu tọn hodo. Podọ nudide nuyọnẹn tọn enẹ na hẹn ayajẹ wá na we bo nasọ basi hihọ́na we. Humọ, enẹ na dohia dọ hiẹ magbe nado nọgbẹ̀ sọgbe hẹ klandowiwe towe na Jehovah.—Mat. 6:19-21; 1 Tim. 6:9-12.
16, 17. Kanbiọ tẹlẹ wẹ Klistiani lẹ dona nọ kanse yede gando sinsẹ̀nzọn yetọn na Jehovah go?
16 To egbehe, devizọnwatọ Jiwheyẹwhe tọn susu nọ wazọ́n na gànhiho susu nado sọgan mọ dandannu gbẹ̀mẹ tọn lẹ na whẹndo yetọn. Ṣigba, mẹdelẹ sọgan nọ gbọn ṣejannabi dali wazọ́n na gànhiho susu. (1 Tim. 6:8) Ajọjlatọ lẹ nọ wà nuhe go yé pé lẹpo nado hẹn mí kudeji dọ mí sọgan yin ayajẹnọ kiki eyin mí tindo nuyizan he to zoji lẹ. Ṣigba na Klistiani nugbo lẹ, e ma yin aihọn Satani tọn wẹ nọ de nuhe dona tin to otẹn tintan mẹ na yé lẹ gba. (1 Joh. 2:15-17) Na nuhe dù mẹhe ko biọ gbọjẹ whenu gaa tọn mẹ lẹ, be aliho dagbe de sọ tin he mẹ yé sọgan yí whenu yetọn zan te hugan nado sẹ̀n taidi gbehosọnalitọ bo gbọnmọ dali ze sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn do otẹn tintan mẹ ya?
17 Devizọnwatọ Jehovah tọn he ko klan yede do wiwe lẹpo sọgan nọ kanse yede dọmọ: Etẹwẹ tin to otẹn tintan mẹ na mi to gbẹ̀mẹ? Be n’to Ahọluduta lọ zedo otẹn tintan mẹ ya? Be n’nọ hodo apajlẹ mẹde-yido-sanvọ́ tọn Jesu tọn ya? Be n’to tonusena ayinamẹ Jesu tọn nado to hihodo e zọnmii ya? Be n’sọgan vọ́ tito ṣie lẹ jlado nado yí whenu susu dogọ zan to azọ́n yẹwheho Ahọluduta lọ tọn didọ mẹ podọ to afọdidona yanwle gbigbọmẹ tọn devo lẹ mẹ ya? Eyin ninọmẹ ṣie ma tlẹ hẹn bọawuna mi todin nado gbloada na lizọnyizọn ṣie, be n’gbẹ́ nọ do gbigbọ mẹde-yido-sanvọ́ tọn hia ya?
NADO TINDO ‘OJLO BO YINUWA’
18, 19. Etẹ ji wẹ mí sọgan hodẹ̀ do, podọ naegbọn odẹ̀ mọnkọtọn na hẹn homẹ Jehovah tọn hùn?
18 Ayajẹnu wẹ e nọ yin nado mọ zohunhun he omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ nọ tindo. Ninọmẹ mẹdelẹ tọn hẹn yọnbasi na yé nado yin gbehosọnalitọ, ṣigba yé sọgan nọma tindo ojlo lọ kavi nọ mọdọ emi ma pegan nado wàmọ. (Eks. 4:10; Jel. 1:6) Etẹwẹ yé sọgan wà? Be e ma na yin nuyọnẹnnu nado hodẹ̀ gando whẹho mọnkọtọn go ya? Mọwẹ. Paulu dọna yisenọ hatọ etọn lẹ dọ Jehovah wẹ “to nuyiwa to mì mẹ sọgbe hẹ nuhe nọ hẹn homẹhun in, na mìwlẹ nido sọgan jlo bo yinuwa.” (Flp. 2:13) Eyin hiẹ ma tindo ojlo lọ nado gbloada na lizọnyizọn towe, biọ alọgọ Jehovah tọn nado wleawuna ojlo po nugopipe lọ po nado wàmọ.—2 Pita 3:9, 11.
19 Noa, Mose, Jelemia, Paulu po Jesu po ze yede jo mlẹnmlẹn na sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn. Yé yí whenu po huhlọn yetọn po zan nado lá owẹ̀n avase tọn Jehovah tọn. Yé ma na dotẹnmẹ nudepope nado fẹayihasẹna yé. Opodo titonu ehe tọn to sisẹpọ; enẹwutu Klistiani he ko klan yede do wiwe na Jiwheyẹwhe lẹpo dona hẹn ẹn diun dọ yé to nuhe go yé pé lẹpo wà nado hodo apajlẹ dagbe Owe-wiwe tọn enẹlẹ. (Mat. 24:42; 2 Tim. 2:15) Eyin mí wàmọ, mí na hẹn homẹ Jehovah tọn hùn podọ ewọ na dona mí susugege.—Hia Malaki 3:10.
[Nudọnamẹ odò tọn]
a Pọ́n owe lọ Dieu nous parle par Jérémie, weda 104-106.
[Yẹdide to weda 21]
Gbẹtọ lẹ ma dotoaina owẹ̀n avase tọn he Noa lá
[Yẹdide to weda 24]
Be hiẹ ko yí sọwhiwhe do lẹnnupọndo gbehosọnalitọ whepoponu tọn bibasi ji ya?