Zinzọnlin Gbọn Yise Dali, E Ma Yin Gbọn Mimọ Dali Gba!
“Yise dali wẹ mí to zọnlinzin gbọn, e ma yin gbọn mimọ dali gba.”—2 KỌLINTINU LẸ 5:7.
1. Etẹwẹ dohia dọ apọsteli Paulu zinzọnlin gbọn yise dali, kakati nido yin gbọn mimọ dali?
MÍ TIN to owhe 55 W.M. mẹ. Nudi owhe 20 ko juwayi sọn whenue gbọ́n dawe de he nọ yin Saulu to whenẹnu, yèdọ homẹkẹndomẹtọ Klistiani lẹ tọn de, kẹalọyi sinsẹ̀n Klistiani tọn. E ma ko dike yise etọn to Jiwheyẹwhe mẹ ni depò kavi miọn dile ojlẹ to yìyì gba. Dile etlẹ yindọ e ma sọgan mọ nuhe tin to olọn mẹ lẹ po nukun paa etọn lẹ po, e lodo to yise mẹ. Enẹwutu, to whenuena apọsteli Paulu to wekanhlan Klistiani yiamisisadode he tindo todido olọn mẹ tọn lẹ, e dọmọ: “Yise dali wẹ mí to zọnlinzin gbọn, e ma yin gbọn mimọ dali gba.”—2 Kọlintinu lẹ 5:7.
2, 3. (a) Nawẹ mí nọ dohia gbọn dọ mí to zọnlinzin gbọn yise dali? (b) Etẹwẹ e zẹẹmẹdo nado zinzọnlin gbọn mimọ dali?
2 Zọnlinzinzin gbọn yise dali nọ biọ dọ mí ni tindo jidide mlẹnmlẹn to nugopipe Jiwheyẹwhe tọn mẹ nado deanana gbẹzan mítọn lẹ. Mí dona kudeji petepete dọ ewọ yọ́n nuhe na hẹn ale wá na mí hugan. (Psalm 119:66) To whenuena mí to nudide lẹ basi to gbẹ̀mẹ bo to hihodo yé, mí nọ ze “nuhe mí ma mọ” lẹ do lẹnpọn mẹ. (Heblu lẹ 11:1) Ehelẹ bẹ “olọn yọyọ lẹ, po aigba yọyọ de po” he opagbe etọn yin didó lọ hẹn. (2 Pita 3:13) To alọ devo mẹ, zọnlinzinzin gbọn mimọ dali zẹẹmẹdo afọdidona gbẹzan he nọ yin anadena gbọn nuhe mí doayi e go lẹ kẹdẹ dali. Owùnu wẹ ehe yin na e sọgan zọ́n bọ mí na gbẹkọ ojlo Jiwheyẹwhe tọn go mlẹnmlẹn.—Psalm 81:12; Yẹwhehodọtọ 11:9.
3 Vlavo mí yin apadewhe “lẹngbọpa pẹvi” he tindo oylọ olọn mẹ tọn, kavi tin to “lẹngbọ devo” he tindo todido aigba ji tọn lẹ mẹ, dopodopo mítọn dona hẹn ayinamẹ lọ nado zinzọnlin gbọn yise dali, kakati nido yin gbọn mimọ dali do ahun mẹ. (Luku 12:32; Johanu 10:16) Mì gbọ mí ni pọ́n lehe ayinamẹ gbọdo ehe hihodo na basi hihọ́na mí ma nado jai jẹ ‘gbẹdudu ylando tọn na ojlẹ pẹvide,’ omọ̀ ojlo agbasanu lẹ bibẹpli tọn, podọ jiwinwọn opodo aihọn ylankan ehe tọn go mẹ do. Mí nasọ gbadopọnna owù he tin to zọnlinzinzin gbọn mimọ dali mẹ lẹ.—Heblu lẹ 11:25.
Gbigbẹ́ Nado “Dugbẹ Ylando Tọn to Ojlẹ Pẹvide Mẹ”
4. Nudide tẹwẹ Mose basi, podọ etẹwutu?
4 Yí nukun homẹ tọn do pọ́n gbẹzan he Mose, visunnu Amlami tọn, sọgan ko zan. Na e yin pinpọn e go whẹ́n to ahọvi Egipti hohowhenu tọn lẹ ṣẹnṣẹn wutu, dotẹnmẹ lọ hundote na ẹn nado mọ huhlọn, adọkun, po yindidi po yí. Mose sọgan ko dọna ede dọ: ‘Yẹn ko yin pinplọn ganji to nuyọnẹn diyin Egipti tọn mẹ, bosọ dohuhlọn to ohó po walọ po mẹ. Eyin yẹn gbọṣi whédo ahọlu tọn mẹ, n’sọgan yí otẹn ṣie zan nado gọalọna mẹmẹsunnu ṣie Heblu he tin to kọgbidinamẹ glọ lẹ!’ (Owalọ lẹ 7:22) Kakatimọ, Mose de nado “jiya nukunbibia tọn hẹ omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ.” Etẹwutu? Etẹwẹ whàn Mose nado gbẹ́ nuhe Egipti zedonukọnna ẹn lẹpo dai? Biblu na gblọndo dọmọ: “Gbọn yise dali [Mose] gbẹ́ Egipti dai, bo masọ dibuna homẹgble ahọlu tọn: e doakọnna ẹn taidi e mọ ewọ he yin mamọ lọ.” (Heblu lẹ 11:24-27) Yise he Mose tindo dọ Jehovah na suahọ dodowiwa tọn dandan gọalọna ẹn nado nọavunte sọta ylando po gbẹdudu po gọna awuvivi ojlẹ gli tọn he yé nọ hẹnwa.
5. Nawẹ apajlẹ Mose tọn na mí tuli gbọn?
5 Mílọsu nọ saba mọ míde to dandannu glọ nado basi nudide sinsinyẹn lẹ do whẹho delẹ ji taidi: ‘Be yẹn dona jo walọ kavi aṣa he ma sọgbe hẹ nunọwhinnusẹ́n Biblu tọn mlẹnmlẹn delẹ do wẹ ya? Be yẹn dona kẹalọyi agbasazọ́n he taidi nuhe na hẹn ale wá to agbasa-liho ṣigba he na glọnalina nukọnyiyi ṣie to gbigbọ-liho wẹ ya?’ Apajlẹ Mose tọn na tuli mí ma nado basi nudide he na do walọ aihọn ehe tọn heyin ma nado lẹnnu hlan nukọn hia; kakatimọ, mí dona tindo yise to nuyọnẹn numọhlannukọn “ewọ he yin mamọ” lọ tọn mẹ—yèdọ Jehovah Jiwheyẹwhe. Taidi Mose, mì gbọ mí ni wlebòna họntọnjiji mítọn hẹ Jehovah hugan nudepope he aihọn ehe sọgan zedonukọnna mí.
6, 7. (a) Nawẹ Esau dohia gbọn dọ e yiwanna zọnlinzinzin gbọn mimọ dali? (b) Avase tẹwẹ mí mọyi sọn apajlẹ Esau tọn mẹ?
6 Pọ́n vogbingbọn he tin to Mose po Esau, visunnu tọgbo Isaki tọn po ṣẹnṣẹn. Esau yiwanna gbẹdudu afọdopolọji tọn. (Gẹnẹsisi 25:30-34) Na e ‘ma yọ́n pinpẹn onú wiwe lẹ tọn’ wutu, e sà jlọjẹ viplọnji-yinyin etọn tọn “na núdùdù nùdo dopo.” (Heblu lẹ 12:16) Esau ma lẹnnupọndo lehe nudide etọn nado sà jlọjẹ viplọnji-yinyin etọn tọn na gando haṣinṣan etọn hẹ Jehovah go do kavi lehe afọdide etọn na yinuwado kúnkan etọn ji do gba. E ma tindo pọndohlan gbigbọmẹ tọn. Esau miyọnnukundo opagbe họakuẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ, bo pọ́n yé hlan di onú tata. E zinzọnlin gbọn mimọ dali, e ma yin gbọn yise dali gba.
7 Avase de wẹ apajlẹ Esau tọn yin na mí to egbehe. (1 Kọlintinu lẹ 10:11) To whenuena mí to nudide lẹ basi, vlavo daho kavi pẹvi, mí ma dona joawuna oklọ nujijla aihọn Satani tọn, he nọ de linlẹn lọ tọ́n dọ hiẹ dona tindo nuhe jlo we todin to afọdopolọji. Mí dona nọ kanse míde dọ: “Be ayilinlẹn Esau tọn nkọtọn lẹ to awusọhia to nudide ṣie lẹ mẹ wẹ ya? Be afọdidona nuhe yẹn jlo todin na biọ dọ yẹn ni ze gbigbọnu lẹ do otẹn awetọ mẹ wẹ ya? Be nudide ṣie lẹ to họntọnjiji ṣie hẹ Jiwheyẹwhe po ahọsumẹ sọgodo tọn ṣie po zedo owù mẹ wẹ ya? Apajlẹ nankọtọn wẹ yẹn to zizedai na mẹdevo lẹ?’ Eyin nudide mítọn lẹ nọ do pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn hia na onú wiwe lẹ, Jehovah na dona mí.—Howhinwhẹn lẹ 10:22.
Didapana Omọ̀ Ojlo Agbasanu lẹ Bibẹpli Tọn
8. Avase tẹwẹ yin nina Klistiani Laodikea tọn lẹ, podọ naegbọn enẹ do yin nujọnu na mí?
8 To osọhia he apọsteli Johanu mọ sẹpọ vivọnu owhe kanweko tintan tọn mẹ, Jesu Klisti he yin gigopana lọ lá owẹ̀n de hlan agun he tin to Laodikea, to Asia Pẹvi. Owẹ̀n avase tọn de wẹ sọta ojlo agbasanu lẹ bibẹpli tọn. Dile etlẹ yindọ Klistiani Laodikea tọn lẹ yin adọkunnọ to agbasa-liho, yé jẹhẹ́n klókló to gbigbọ-liho. Kakati nado zindonukọn to zọnlinzinzin gbọn yise dali mẹ, yé na dotẹnmẹ nutindo agbasa tọn lẹ nado tọ́nnukunna yé to gbigbọ-liho. (Osọhia 3:14-18) Aliho dopolọ mẹ wẹ ojlo agbasanu lẹ bibẹpli tọn nọ yinuwadomẹji te to egbehe. E nọ dekanpona yise mítọn bo nọ glọnalina mí nado “yí homẹfa [kavi akọndonanu] do họ̀n alèwezun” ogbẹ̀ tọn lọ. (Heblu lẹ 12:1) Eyin mí ma tin to aṣeji, “gbẹdudu aihọn he tọn lẹ” sọgan yitẹn to nuwiwa gbigbọmẹ tọn lẹ si kaka bo na ‘finyọ́n yé hù’ pete.—Luku 8:14.
9. Nawẹ pekọ po pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn na núdùdù gbigbọmẹ tọn po nọ basi hihọ́na mí gbọn?
9 Nado yin hihọ́-basina to gbigbọ-liho, dandannu wẹ e yin dọ mí ni tindo pekọ kakati nado yí aihọn ehe zan to gigọ́mẹ bo jẹ adọkun to agbasa-liho. (1 Kọlintinu lẹ 7:31; 1 Timoti 6:6-8) Eyin mí zinzọnlin gbọn yise dali kakati nido yin gbọn mimọ dali, mí na tindo ayajẹ to paladisi gbigbọmẹ tọn egbehe tọn lọ mẹ. Dile mí to alemọyi sọn núdùdù gbigbọmẹ tọn dagbe lẹ mẹ, be mí ma nọ yin whinwhàn nado “jihàn na homẹvivi ayiha tọn” wutu ya? (Isaia 65:13, 14) Humọ, homẹ mítọn nọ hùn nado dogbẹ́ hẹ mẹhe nọ do sinsẹ́n gbigbọ Jiwheyẹwhe tọn hia lẹ. (Galatianu lẹ 5:22, 23) Lehe e yin dandannu dọ mí ni mọ ayajẹ po kọfanamẹ po yí sọn nuhe Jehovah nọ wleawuna to gbigbọ-liho lẹ mẹ do sọ!
10. Kanbiọ tẹlẹ wẹ mí dona nọ kanse mídelẹ?
10 Kanbiọ delẹ die he mí dona nọ kanse mídelẹ: ‘Otẹn tẹ mẹ wẹ agbasanu lẹ tin te to gbẹzan ṣie mẹ? Be yẹn to nutindo agbasa tọn ṣie lẹ yizan nado zan gbẹzan fẹẹmẹninọ tọn wẹ ya kavi nado nọgodona sinsẹ̀n-bibasi nugbo? Etẹwẹ nọ hẹn ayajẹ wá na mi hugan? Be Biblu pinplọn po gbẹdido to opli Klistiani tọn lẹ ji po wẹ ya, kavi sẹfifo lẹ yiyizan matin azọngban Klistiani tọn lẹ? Be yẹn nọ de sẹfifo susu dovo na ayidedai kakati nado yí whenu enẹ zan na lizọnyizọn kunnudegbe tọn po nuwiwa sinsẹ̀n-bibasi wiwe ṣeke tọn devo lẹ po wẹ ya?’ Zọnlinzinzin gbọn yise dali zẹẹmẹdo dọ mí dona hẹn alọnu ján to azọ́n Ahọluduta lọ tọn mẹ, bo tindo jidide mlẹnmlẹn to opagbe Jehovah tọn lẹ mẹ.—1 Kọlintinu lẹ 15:58.
Hinhẹn do Ayiha mẹ Dọ Opodo Ko Sẹpọ
11. Nawẹ zọnlinzinzin gbọn yise dali nọ gọalọna mí nado hẹn do ayiha mẹ dọ opodo lọ ko sẹpọ gbọn?
11 Zọnlinzinzin gbọn yise dali nọ gọalọna mí nado dapana pọndohlan gbẹtọvi tọn lẹ dọ opodo ma ko sẹpọ kavi dọ e ma tlẹ sọ ja ba. To vogbingbọnmẹ na ayihaawe tindotọ he nọ ṣàn dọdai Biblu tọn kò lẹ, mí mọ lehe nujijọ aihọn tọn lẹ sọgbe hẹ nuhe Ohó Jiwheyẹwhe tọn dọdai na azán mítọn gbè lẹ do. (2 Pita 3:3, 4) Di apajlẹ, be jijọ po walọ he gbẹtọvi lẹ tindo to paa mẹ po ma dohia dọ mí to gbẹnọ to ‘azán godo tọn lẹ’ mẹ ya? (2 Timoti 3:1-5) Po nukun yise tọn po, mí mọ dọ e ma yin nuhe ko jọ wayi to whenuho mẹ lẹ wẹ to gigọwa aimẹ to egbehe poun gba. Kakatimọ, nujijọ aihọn dintọn lẹ nọtena ‘ohia tintin tofi Klisti tọn po opodo aihọn tọn po tọn.’—Matiu 24:1-14.
12. Nawẹ ohó Jesu tọn he yin kinkàndai to Luku 21:20, 21 mẹ lẹ mọ hẹndi yí to owhe kanweko tintan mẹ gbọn?
12 Lẹnnupọndo nujijọ owhe kanweko tintan tọn he sọzẹn hẹ ninọmẹ azán mítọn gbè tọn de ji. To whenuena Jesu Klisti tin to aigba ji, e na avase hodotọ etọn lẹ dọ: “Whenuena mìwlẹ mọ yè yí awhàn lẹdo Jelusalẹm, whenẹnu mì ni yọnẹn dọ vọjẹ etọn sẹpọ. Whenẹnu mì gbọ mẹhe tin to Jude lẹ ni họnyi osó lẹ ji; bosọ gbọ yé he tin to gblagbla etọn mẹ lẹ ni fọ́n tọ́nyi.” (Luku 21:20, 21) To hẹndi dọdai ehe tọn mẹ, awhànpa Lomu tọn lẹ dosla lẹdo Jelusalẹm to owhe 66 W.M. to anademẹ Cestius Gallus tọn glọ. Ṣigba awhànpa lọ lẹ joagọ to ajijimẹ, bo na ohia lọ podọ dotẹnmẹ hundote lọ hlan Klistiani he tin to finẹ lẹ ‘nado họnyi osó lẹ ji.’ To owhe 70 W.M., awhànpa Lomu tọn lẹ lẹkọwa, bo tọ́nawhàn tòdaho Jelusalẹm tọn, bosọ gbà tẹmpli etọn kija. Josèphe na linlin dọ sọha Ju he kú lẹ tọn lán to livi ji, bọ gbẹtọ 97 000 yin hinhẹn yì kanlinmọgbenu. Whẹdida Jiwheyẹwhe tọn yin hinhẹnṣẹ do titonu Ju lẹ tọn enẹ ji. Mẹhe zinzọnlin gbọn yise dali bo setonuna avase Jesu tọn lẹ họ̀ngán sọn nugbajẹmẹji lọ mẹ.
13, 14. (a) Nujijọ tẹlẹ wẹ na wá aimẹ to madẹnmẹ? (b) Naegbọn mí dona tin to aṣeji gando hẹndi dọdai Biblu tọn go?
13 Onú mọnkọtọn de na jọ to madẹnmẹ to azán mítọn gbè. Nugonu Plidopọ Akọta lẹ tọn lẹ na tindo mahẹ to whẹdida Jiwheyẹwhe tọn hinhẹnṣẹ mẹ. Kẹdẹdile awhànpa Lomu owhe kanweko tintan tọn lẹ yin awuwlena nado hẹn Pax Romana (Jijọho Lomu tọn) gbọṣi aimẹ do, Plidopọ Akọta lẹ tọn yin didoai to egbehe nado sọgan hẹn jijọho dote. Dile etlẹ yindọ awhànpa Lomu tọn lẹ tẹnpọn nado hẹn hihọ́ tin to aihọn whenẹnu tọn mẹ jẹ obá de mẹ, yewlẹ wẹ wá hẹn Jelusalẹm jẹvọ́. Mọdopolọ to egbehe, dọdai Biblu tọn dohia dọ pipli awhànfuntọ he tin to Plidopọ Akọta lẹ tọn mẹ lẹ na pọ́n sinsẹ̀n hlan taidi nuhe nọ hẹn bẹwlu wá bo na yinuwa nado và Jelusalẹm egbezangbe tọn—yèdọ Mẹylọhodotọklisti—gọna pipotọ Babilọni Daho lọ tọn sudo. (Osọhia 17:12-17) Mọwẹ, ahọluigba aihọn sinsẹ̀n lalo tọn blebu to dindọnsẹpọ vasudo.
14 Vọjijẹ sinsẹ̀n lalo tọn na dohiagona bẹjẹeji nukunbibia daho lọ tọn. To vivọnu nukunbibia daho lọ tọn, adà pipotọ aihọn ylankan ehe tọn lẹ na yin vivasudo. (Matiu 24:29, 30; Osọhia 16:14, 16) Zọnlinzinzin gbọn yise dali nọ hẹn mí tin to aṣeji gando hẹndi dọdai Biblu tọn go. Mí ma nọ yin kiklọ nado lẹndọ nuzedai gbẹtọ tọn lẹ taidi Plidopọ Akọta lẹ tọn wẹ Jiwheyẹwhe na yizan nado hẹn jijọho po hihọ́ nujọnu tọn po wá gba. Enẹwutu, be e ma jẹ dọ aliho gbẹninọ mítọn tọn ni do nujikudo mítọn hia dọ “azán daho [Jehovah] tọn tin sẹpọ” ya?—Zẹfania 1:14.
Nawẹ Zọnlinzinzin Gbọn Mimọ Dali Yin Owùnu Sọ?
15. Mahopọnna dọ akọta Islaeli tọn duvivi dona Jiwheyẹwhe tọn, omọ̀ tẹ mẹ wẹ yé jai jẹ?
15 Numimọ Islaeli hohowhenu tọn lẹ dohia dọ owùnu wẹ e yin nado dike zọnlinzinzin gbọn mimọ dali ni dekanpona yise mẹtọn. Mahopọnna dọ Islaelivi lẹ mọ azọ̀nylankan ao he dowinyan yẹwhe lalo Egipti tọn lẹ bosọ dasá Ohù Vẹẹ to aliho jiawu mẹ to enẹgodo, yé gbọn tonumase dali wleawuna oyìnvu sika tọn de bo jẹ sinsẹ̀n ẹn ji. Yé lẹzun sọmawhenọ, bọ nuṣikọna yé nado nọtepọn Mose he “dẹn nado jẹte wá sọn osó lọ ji.” (Eksọdusi 32:1-4) Sọmawhe sisẹ́ yé nado basi sinsẹ̀n hlan boṣiọ he sọgan yin mimọ po nukun jọwamọ tọn po. Zọnlinzinzin gbọn mimọ dali yetọn hẹn homẹgblena Jehovah bo hẹn okú wá “gbẹtọ fọtọ́n [donu] atọ̀n nkọ” ji. (Eksọdusi 32:25-29) To egbehe, lehe e nọ blawu do sọ to whenuena sinsẹ̀n-basitọ Jehovah tọn de basi nudide lẹ he do yise matindo to Jehovah mẹ podọ jidide matindo to nugopipe etọn nado hẹn opagbe etọn lẹ di mẹ hia!
16. Nawẹ awusọhia gbonu tọn lẹ yinuwado Islaelivi lẹ ji gbọn?
16 Awusọhia gbonu tọn lẹ tindo nuyiwadomẹji agọ̀ do Islaelivi lẹ ji to aliho devo lẹ mẹ. Zọnlinzinzin gbọn mimọ dali zọ́n bọ yé dibuna kẹntọ yetọn lẹ. (Osọha lẹ 13:28, 32; Deutelonomi 1:28) E hẹn yé nado diọnukunsọ aṣẹpipa he Mose mọyi sọn Jiwheyẹwhe dè bo wule gando gbẹzan yetọn go. Yise matindo ehe zọ́n bọ yé yiwanna Egipti he nọ yin anadena gbọn aovi dali hugan Aigba Pagbe tọn lọ. (Osọha lẹ 14:1-4; Psalm 106:24) Lehe e na ko vẹ́ na Jehovah do sọ nado mọ awugbopo sinsinyẹn omẹ etọn lẹ tọn nado do sisi hia Ahọlu mayọnmọ yetọn!
17. Etẹwẹ hẹn Islaelivi lẹ nado gbẹ́ anademẹ Jehovah tọn dai to azán Samuẹli tọn gbè?
17 To azán yẹwhegán Samuẹli tọn gbè, akọta Islaeli tọn he mọ nukundagbe yí sọ jai jẹ omọ̀ zọnlinzinzin gbọn mimọ dali tọn mẹ whladopo dogọ. Yé jẹ ojlo dohia ji nado tindo ahọlu he yé sọgan sọnukunmọ de. Dile etlẹ yindọ Jehovah ko dohia dọ ewọ wẹ Ahọlu yetọn, ehe ma ko pé nado hẹn yé zinzọnlin gbọn yise dali gba. (1 Samuẹli 8:4-9) Yé hẹnnugble na yede bo gbọn nulú dali gbẹ́ anademẹ madoblọ Jehovah tọn dai nado sọgan tin taidi akọta he lẹdo yé pé lẹ.—1 Samuẹli 8:19, 20.
18. Nuhọakuẹ tẹlẹ wẹ mí sọgan plọn gando owù he tin to zọnlinzinzin gbọn mimọ dali mẹ lẹ go?
18 Taidi devizọnwatọ Jehovah tọn lẹ to egbehe, mí nọ wlebòna haṣinṣan dagbe mítọn hẹ Jiwheyẹwhe. Mí nọ tin to jejeji nado mọ nuplọnmẹ họakuẹ lẹ yí sọn nuhe ko jọ wayi lẹ mẹ bo yí yé zan to gbẹzan mítọn mẹ. (Lomunu lẹ 15:4) To whenuena Islaelivi lẹ zinzọnlin gbọn mimọ dali, yé wọnji dọ Jiwheyẹwhe wẹ to anadena yé gbọn Mose gblamẹ. Eyin mí ma tin to aṣeji, mílọsu sọgan wọnji dọ Jehovah Jiwheyẹwhe po Mose Daho lọ, Jesu Klisti po, wẹ to anadena agun Klistiani tọn to egbehe. (Osọhia 1:12-16) Mí dona họ́ míde sọta pọndohlan gbẹtọvi tọn tintindo gando adà aigba ji titobasinanu Jehovah tọn go. Mọwiwà sọgan zọ́n bọ mí na wleawuna gbigbọ lewuwu tọn bo hẹn pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn bu na nukunmọnu Jehovah tọn lẹ podọ na núdùdù gbigbọmẹ tọn he nọ yin awuwlena gbọn “afanumẹ nugbonọ, nuyọnẹntọ” lọ dali.—Matiu 24:45.
Magbe Nado Nọ Zinzọnlin Gbọn Yise Dali
19, 20. Etẹwẹ hiẹ magbe nado wà, podọ etẹwutu?
19 Biblu dọ dọ, “e ma yin agbasalan po ohùn po wẹ míwlẹ to ahidi hẹ gba, ṣigba hẹ ogán lẹ, hẹ huhlọn lẹ, hẹ nukọntọ zinvlu aihọn he tọn lẹ, hẹ nutogbẹ̀ gbigbọnọ lẹ to otẹn he tin to olọn lẹ mẹ.” (Efesunu lẹ 6:12) Satani Lẹgba wẹ yin kẹntọgán mítọn. Yanwle etọn wẹ nado hù yise mítọn to Jehovah mẹ sudo. E ma na jo aliho linlẹndiọnamẹ tọn he sọgan hẹn mí buali sọn nudide mítọn nado sẹ̀n Jiwheyẹwhe mẹ depope dai gba. (1 Pita 5:8) Etẹwẹ na basi hihọ́na mí ma nado yin kiklọ gbọn awusọhia gbonu tọn aihọn Satani tọn dali? Zọnlinzinzin gbọn yise dali, kakati nido yin gbọn mimọ dali wẹ! Jidide do opagbe Jehovah tọn lẹ go na basi hihọ́na mí ma nado tindo numimọ ‘húnsiọmẹ tọn gando yise mítọn go.’ (1 Timoti 1:19) Enẹwutu, mì gbọ mí ni wà nuhe go mí pé lẹpo bo magbe nado to zọnlinzin gbọn yise dali zọnmii, bosọ deji mlẹnmlẹn dọ Jehovah na dona mí. Podọ mì dike mí ni gbọṣi odẹ̀ mẹ nado sọgan họ̀ngán sọn nuhe to na wá jọ to madẹnmẹ lẹ mẹ.—Luku 21:36.
20 Dile mí to zọnlinzin gbọn yise dali, kakati nido yin gbọn mimọ dali, mí tindo Apajlẹnọ ayidego tọn de. ‘Klisti jiya na mì,’ wẹ Biblu dọ, ‘bo yí ohia dai na mì, na mìwlẹ nido nọ gbọ̀n afọ etọn ji.’ (1 Pita 2:21) Hosọ he bọdego na dọhodo lehe mí sọgan zindonukọn nado nọ zinzọnlin kẹdẹdile ewọ zinzọnlin do ji.
Be Hiẹ Flin Ya?
• Etẹwẹ hiẹ plọn sọn apajlẹ Mose po Esau po tọn mẹ gando zọnlinzinzin gbọn yise dali, kakati nido yin gbọn mimọ dali go?
• Etẹwẹ yin dandannu dọ mí ni tindo nado sọgan dapana ojlo agbasanu lẹ bibẹpli tọn?
• Nawẹ zọnlinzinzin gbọn yise dali nọ gọalọna mí nado dapana linlẹn lọ dọ opodo ma ko sẹpọ gbọn?
• Naegbọn zọnlinzinzin gbọn mimọ dali do yin owùnu?
[Yẹdide to weda 17]
Mose zinzọnlin gbọn yise dali
[Yẹdide to weda 18]
Be ayidedai nọ saba glọnalina nuwiwa gbigbọmẹ tọn towe lẹ wẹ ya?
[Yẹdide to weda 20]
Nawẹ ayipipa Ohó Jiwheyẹwhe tọn go nọ basi hihọ́na we gbọn?