Weta 37
Finflin Jehovah po Ovi Etọn Po
MÍ NI dọ dọ mẹde na we nunina dagbedagbe de. Nawẹ a na yinuwa gbọn?— Be a basi poun wẹ a na dọ bọ to enẹgodo a na wọnji mẹhe nanú we lọ go pete ya? Kavi a na nọ flin mẹlọ po nuhe e na we lọ po?—
Jehovah Jiwheyẹwhe na mí nunina dagbedagbe de. E do Ovi etọn hlan aigba ji nado kú na mí. Be a yọ́n nuhewutu Jesu dona kú do ota mítọn mẹ ya?— Ehe yin onú titengbe de he mí dona yọnẹn.
Dile mí plọn to Weta 23tọ mẹ do, Adam waylando to whenuena e gbà osẹ́n pipé Jiwheyẹwhe tọn. Gbọnmọ dali mí dugu ylando tọn sọn Adam, he yin tọgbo mẹlẹpo tọn dè. Enẹwutu, nuhudo etẹ tọn wẹ mí tindo?— Mí tindo nuhudo otọ́ yọyọ de tọn, to yẹhiadonu-liho, yèdọ otọ́ de he zan gbẹzan pipé to aigba ji. Mẹnu wẹ hiẹ lẹndọ e sọgan yin otọ́ mọnkọtọn na mí?— Jesu wẹ.
Jehovah do Jesu hlan aigba ji na e nido jẹ otẹn Adam tọn mẹ taidi otọ́ de na mí. Biblu dọmọ: ‘Adam sunnu tintan lẹzun alindọn gbẹ̀te. Adam godo tọn lẹzun gbigbọ ogbẹ̀-namẹ tọn.’ Mẹnu wẹ yin Adam tintan lọ?— Ewọ wẹ yin mẹhe Jiwheyẹwhe dá sọn kọ́gudu aigba tọn mẹ. Mẹnu wẹ yin Adam awetọ?— Jesu wẹ. Biblu do ehe hia to whenuena e dọmọ: ‘Sunnu tintan [Adam] wẹ sọn aigba mẹ, aigbanù: sunnu awetọ [Jesu] wẹ sọn olọn mẹ.’—1 Kọlintinu lẹ 15:45, 47; Gẹnẹsisi 2:7.
Na Jiwheyẹwhe ze ogbẹ̀ Jesu tọn sọn olọn mẹ bo ze e do adọ̀ Malia tọn mẹ tlọlọ wutu, Jesu ma dugu ylando depope tọn sọn Adam dè gba. Enẹwutu wẹ Jesu do yin gbẹtọ pipé de. (Luku 1:30-35) Enẹ wẹ sọ zọ́n bọ angẹli de dọna lẹngbọhọtọ lẹ to whenuena Jesu yin jiji dọmọ: “Yè jì Whlẹngantọ de hlan mì to egbé.” (Luku 2:11) Ṣigba whẹpo e na do lẹzun Whlẹngantọ mítọn, etẹwẹ viyẹyẹ lọ heyin Jesu dona wà whẹ́?— E dona whẹ́n bo lẹzun sunnu mẹho de taidi Adam. To whenẹnu Jesu sọgan lẹzun ‘Adam awetọ.’
Jesu, Whlẹngantọ mítọn, nasọ lẹzun “Otọ́ madopodo” mítọn. Mọwẹ Biblu ylọ ẹ dọ. (Isaia 9:6, 7) Mọwẹ, Jesu mẹpipe lọ sọgan lẹzun otọ́ mítọn kakati ni yin Adam, he lẹzun mapenọ to ylando etọn godo. Gbọnmọ dali mí sọgan basi dide nado kẹalọyi ‘Adam awetọ’ taidi otọ́ mítọn. Etomọṣo, Ovi wẹ Jesu lọsu yin na Jehovah Jiwheyẹwhe.
Aliho tẹmẹ wẹ Adam po Jesu po yin nudopolọ te, podọ naegbọn e do yin nujọnu taun dọ yé ni yin nudopolọ?
To nupinplọn dogbọn Jesu dali godo, mí sọgan kẹalọyi i di Whlẹngantọ mítọn. Be a gbẹsọ flin nuhe mẹ mí dona yin whinwhlẹn sọn ya?— Mọwẹ, sọn ylando po okú po he mí dugu etọn sọn Adam si mẹ. Ogbẹ̀ pipé Jesu tọn taidi sunnu he ko whẹ́n mẹho de, he e yido sanvọ́ na mí nọ yin yiylọdọ ofligọ. Jehovah wleawu ofligọ tọn na mí, na ylando mítọn lẹ nido yin jijona mí.—Matiu 20:28; Lomunu lẹ 5:8; 6:23.
Na taun tọn, mí ma dona wọn nuhe Jiwheyẹwhe po Ovi etọn po ko wà na mí gba, kavi e mayin mọwẹ?— Jesu do aliho vonọtaun de hia hodotọ etọn lẹ, ehe na gọalọna mí nado flin nuhe e ko wà na mí. Dike mí ni dọhodo aliho lọ ji.
Mí ni dọ dọ hiẹ tin to abò de mẹ to petlezìn ji to Jelusalẹm, to zánmẹ. Jesu po apọsteli etọn lẹ po ko sinai lẹdo tafo de. Lẹngbọvu-làn hìhì, blẹdi plẹ́bẹ́ lẹ, po ovẹn vẹẹ po tin to tafo ji. Yé to núdùdù vonọtaun de dù. Be a yọ́n nuhewutu wẹ ya?—
Núdùdù ehe yin awuwlena nado flin dagbe he Jehovah wà na yé to owhe kanweko susu die, to whenuena omẹ etọn Islaelivi lẹ yin kanlinmọ to Egipti. Jehovah dọna omẹ etọn lẹ to whenẹnu dọmọ: ‘Whẹndo dopodopo ni hù lẹngbọvu de, bo yí ohùn etọn sá do dòtin ohọ̀n ohọ̀ mìtọn lẹ tọn go.’ Enẹgodo e dọmọ: ‘Mì yì ohọ̀ mìtọn lẹ mẹ, bo dù olàn lẹngbọvu lọ tọn.’
Nawẹ ohùn lẹngbọvu lọ tọn basi hihọ́na Islaelivi lẹ gbọn?
Islaelivi lẹ wàmọ. Podọ to ozán enẹ mẹ, angẹli Jiwheyẹwhe tọn jugbọn otò Egipti tọn mẹ. Angẹli lọ hù visunnu plọnji lẹ to owhé susu gbè. Ṣigba eyin angẹli lọ mọ ohùn lẹngbọvu tọn to dòtin ohọ̀n ohọ̀ de tọn go, e nọ juwayi gbọn ohọ̀ enẹ ji. Ovi depope ma kú to ohọ̀ enẹlẹ mẹ gba. Nuhe angẹli Jehovah tọn wà lọ dobuna Falo, ahọlu Egipti tọn taun. Enẹwutu Falo dọna Islaelivi lẹ dọmọ: ‘Mì ko yin tuntundote nado yì. Mì tọ́nsọn Egipti!’ Enẹwutu, yé doagban do kanklosọpoawenọ po kẹtẹkẹtẹ yetọn lẹ po ji bo tọ́nsọn otò lọ mẹ.
Jehovah ma jlo dọ omẹ etọn lẹ ni wọnji lehe e tún yé dote do go gba. Enẹwutu e dọna yé dọmọ: ‘Whladopo to owhe dopo mẹ, mì dona nọ dù núdùdù de taidi dehe mì du to ozán enẹ mẹ.’ Yé ylọ núdùdù vonọtaun ehe dọ Juwayi. Be a yọ́n nuhewutu wẹ ya?— Na to ozán enẹ mẹ, angẹli Jiwheyẹwhe tọn “juwayi” gbọn ohọ̀ he go yé sá ohùn do lẹ ji.—Eksọdusi 12:1-13, 24-27, 31.
Nujijọ ehe wẹ Jesu po apọsteli etọn lẹ po to finflin to whenuena yé to núdùdù Juwayi tọn lọ dù. Enẹgodo, Jesu wà onú titengbe devo de ga. Ṣigba whẹpo e do wàmọ, e yàn Juda, apọsteli he mayin nugbonọ lọ jẹgbonu. Enẹgodo Jesu ze blẹdi plẹ́bẹ́ he pò lọ dopo, bo hodẹ̀ deji, bosọ wẹ́n ẹn, bo má na devi etọn lẹ. Bo dọna yé dọ, “Yí, dù.” Enẹgodo e dọna yé dọ: ‘Blẹdi ehe nọtena agbasa ṣie he yẹn na na mì to whenuena yẹn kú do ota mìtọn mẹ.’
Enẹgodo Jesu sọ ze kọfo ovẹn vẹẹ tọn de. To whenuena e hodẹ̀ pẹdido tọn deji godo, e hẹn ẹn gbọn yemẹpo ji bo dọmọ: “Mìmẹpo ni nù to e mẹ.” E sọ yidogọ dọmọ: ‘Ovẹn ehe nọtena ohùn ṣie. Yẹn na kọ̀n ohùn ṣie dai nado tún mì dote sọn ylando mìtọn lẹ mẹ. Mì nọ wà ehe to oflin ṣie mẹ.’—Matiu 26:26-28; 1 Kọlintinu lẹ 11:23-26.
Dagbe tẹwẹ ohùn Jesu tọn, he Jesu yijlẹdo ovẹn go sọgan wà na mí?
Be a doayi e go dọ Jesu dọ dọ devi etọn lẹ dona nọ wà ehe to oflin etọn mẹ ya?— Enẹwutu yé ma nasọ nọ dù núdùdù Juwayi tọn lọ ba. Kakatimọ, núdùdù vonọtaun ehe lọ wẹ yé dona nọ dù whladopo to owhe dopo mẹ nado nọ flin Jesu po okú etọn po. Núdùdù ehe nọ yin yiylọdọ Tenu-Núdùdù Oklunọ tọn. Mí nọ saba ylọ ẹ to egbehe dọ Oflin. Etẹwutu wẹ?— Na e nọ hẹn mí flin nuhe Jesu po Otọ́ etọn, Jehovah Jiwheyẹwhe po, wà na mí.
Blẹdi lọ dona hẹn mí nado flin agbasa Jesu tọn. E desọn ojlo mẹ wá nado yí agbasa enẹ do sanvọ́, na mí nido mọ ogbẹ̀ madopodo. Ṣigba etẹwẹ dogbọn ovẹn vẹẹ lọ dali?— Ehe dona hẹn mí flin nuhọakuẹ-yinyin ohùn Jesu tọn. E họakuẹ hú ohùn lẹngbọvu tọn he yin yiyizan na Juwayi to Egipti. Be a yọ́n nuhewutu wẹ ya?— Biblu dọ dọ ohùn Jesu tọn sọgan hẹn jona ylando tọn yọnbasi. Podọ to whenuena ylando mítọn lẹpo na ko yin didesẹ, mí ma na jẹazọ̀n, poyọnho, bo kú ba. Mí dona nọ flin enẹ to whenuena mí yì Oflin he nọ yin bibasi to whemẹwhemẹ.
Be mẹlẹpo wẹ dona dù blẹdi lọ bo nù ovẹn to Oflin lọ whenu ya?— Jesu dọna mẹhe dù bo nù lẹ dọmọ: ‘Mì na tindo mahẹ to ahọluduta ṣie mẹ bo na sinai do ofìn lẹ ji hẹ mi to olọn mẹ.’ (Luku 22:19, 20, 30) Ehe zẹẹmẹdo dọ yé na yì olọn mẹ nado duahọlu hẹ Jesu. Enẹwutu mẹhe tindo todido lọ nado dugán hẹ Jesu to olọn mẹ lẹ kẹdẹ wẹ dona dù blẹdi lọ bo nù ovẹn ga.
Ṣigba mẹhe ma tlẹ nọ dù blẹdi kavi nù ovẹn lọ lẹ dona nọ yì Oflin ga. Be a yọ́n nuhewutu wẹ ya?— Na Jesu ze ogbẹ̀ etọn liai na mílọsu ga. Gbọn Oflin lọ yìyì dali, mí nọ dohia dọ mí ma ko wọn enẹ gba. Mí nọ flin nunina dagbedagbe he Jiwheyẹwhe na mí.
Wefọ he do nujọnu-yinyin ofligọ Jesu tọn hia lẹ wẹ 1 Kọlintinu lẹ 5:7; Efesunu lẹ 1:7; 1 Timoti 2:5, 6 po 1 Pita 1:18, 19 po.