BUŊGƐI PƐƐKƐI 40
Hiou Lachi a Chɛhowa Piɛiyo Maa Pitɛ
“Masanɔɔ, I suliŋ le mi sɔɔŋguu num ikɛi le, kanifuule wana hakioo ya cho ni.”—LUKU 5:8.
CHONDII 38 O Cho Num Kpaayaa Ke
SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊa
1. Yɛɛ Pitɛ ndoo tosa yɛ mɛɛ Chiisu tosa kaamaa ma bii suuwa tau?
MI PITƐ lɔl yɔɔyaa piipii, kɛ o bii suu o suu le. Lelaŋ, mi kɔndɔfillo bii ndu mɛɛ Chiisu dimul ndu aa: “La kɔ a dɛndɔɔ o fondaŋ yiŋgilɛiyo, okoŋ mi la wuu yalala nyalaŋ o peelo le suuwa biyɔɔ.” (Luku 5:4) Kiisaŋndo wa Pitɛ maa naapum a bii niŋ suu le. Kɛ mbo tosa nyɛ Chiisu dimul ndu wo. Mi yala nda wuu o peelo wo kandu sɛɛsiaa mɛɛ suuwa pɛ leniŋ cha. Mi “siooŋnde bii” Pitɛ nda wanaa wa loŋ nda kpou, mɛɛ nda sina maa kaamaa Chiisu tosa ni. Okoŋ, mi Pitɛ dimi aa: “Masanɔ, I suliŋ le mi sɔɔŋguu num ikɛi le, kanifuule wana hakioo ya cho ni.” (Luku 5:6-9) Naapum mi Pitɛ yiyaŋ maa, o cho o sɔvɛ le mbo wa Chiisu o hɔl te.
2. Le yɛɛ i cho yɛ suɛi sɔvɛ le miŋ pɛɛku a tamasi Pitɛ wo okɔɔ?
2 Tonya Pitɛ ndoo dimi ni, “wana hakioo” o wa ni. Baabuiyo chɔm maa lepum mi ndoo dimi ɔɔ mbo tosa sɔɔŋ, nduyɛ mi ndoo tambu kɔl tau le keŋ. Baa mi suɛi yɔŋnuŋ Pitɛ ve komal num pa teleŋndaŋ lapum? Baa a cho pa chɔulabaa le suliŋndo opum nɔɔ, ɔɔ baa a cho niŋ pa dialuŋ num vilɛiyoŋ chɔulabaa le teleŋ vilɛi? Te lende i cho ni, mɛɛ a tiuba ma sɔla tiindaŋndo te a pɛɛku pɛ a tamasi Pitɛ wo okɔɔ. O nɛi kuɛɛ choo? Yiyaŋndɔ a hei okɔɔ: Chɛhowa ndoo tiuba mbo tosa ma faŋa biondɔŋnda Pitɛ tosalaŋ o Baabuiyo niŋ. Kɛ mbo ke waŋnda nyina ndɔ diandaa le ma poonyiaa laŋ leniŋ le naa pɛɛkoo. (2 Timo. 3:16, 17) Te ŋ pɛɛku pɛ a mɛɛ Pitɛ chɔulaba dialuŋ ndɔŋ vilɛiyoŋ yɛ okɔɔ, keŋ mala naa miŋ bii bila maa Chɛhowa cho naa kɔl le miŋ wa walaŋ te. O yeema naa miŋ hiou lachi a ndu piɛiyo mi che bɛɛ ŋ nɔ dialuŋ vilɛiyoŋ.
3. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo?
3 Le yɛɛ i cho yɛ suɛi sɔvɛ le miŋ hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo? Bɛnduaa dimi taloo ni aa, Tue tioo pei kpɛɛnɛi ni. Ŋ tuuwɔ ndi o nɛiyo hoo choo. Lepum mi wana soliaa ŋchondoo chua wɔsiŋ bɔɔbɔɔ le pɛɛkoo a nyɛm nda soli chondoŋ ndo okɔɔ. A teleŋ o wa koŋ pɛɛkoo wo, naapum mbo tosa biondɔŋndaŋ tau. Kɛ te o hiou pɛ lachi a pɛɛkoo, keŋ cho ndu mala mbo tosa hiouwɔɔ lachioo. O yɔŋ bɛɛ mbo nɔ niŋ taasioo tau o chondoŋ solioo niŋ, naapum mbo tosa biondɔŋndaŋ teleŋndaŋ lapum. A koŋ kpou, o vi ŋdial te. Mbo hiou lachi a pɛɛkoo le halikpeŋ mbo tosa hiouwɔɔ lachioo. O nɛi pilɛ koŋ choo, o yɔŋ bɛɛ miŋ yiyaŋ maa ŋ tiu niŋ dialuŋ naŋ vilɛiyoŋ ba, kɛ lepum, miŋ tosa wɔ biondɔŋndaŋ. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ hiou lachi a wallo tosaa le dialuŋ naŋ vilɛiyoŋ chɔulabaa. Naa kpou, miŋ dimi ɔɔ miŋ tosa sɔɔŋ naŋ kial suei le muŋ ndoŋ. Kɛ te ŋ vi ŋdial te, Chɛhowa cho naa mala miŋ tosa hiouwɔɔ lachioo. (1 Pitɛ 5:10) Ŋ yaasiaŋndɔ tamasi Pitɛ wo, miŋ che nyɛ mala ndu mbo hiau lachi a Chɛhowa piɛiyo wo. Mi che bɛɛ o wa biondɔŋndaŋ tosaa tau, kɛ nyɛiyii Chiisu tuiinuŋ ndu ve tiuba mi i luei naa yoomuaŋ, le miŋ hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo.
MI PITƐ CHƆULABA DIALUŊ NDƆŊ VILƐIYO, NDUYƐ MI CHƐHOWA DUAU NDU SALA
Yɛɛ ŋ cho yɛ tosa te nyɛ yɔŋnuŋ Pitɛ wo komal num pɛ? (Tofa pɛl 4)
4. A mɛɛ Luku 5:5-10 dimi yɛ, vɛɛ Pitɛ veeluŋ yɛ ndupila, nduyɛ tiindaŋ yɛɛ Chiisu ndoo ke yɛ ndu?
4 Baabuiyo chɔm naa le sabu Pitɛ veeluŋ ndupila aa, “wana hakioo” ɔɔ haki ndoo yiyaŋ a ndu okɔɔ wo le. (Nuawɔ Luku 5:5-10.) Kɛ naapum, mi ndoo tosa biondɔŋnda wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ. Mi Chiisu sina maa Pitɛ wa a siooŋnde kanifuule, ndoo yiyaŋ maa o ve wana sɔvɛ le. Ndoo sina vɛlɛ maa, Pitɛ ndoo tiuba mbo hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo o laalaŋndo choo. Le hei, mbo dimul ndu o nɛi kaalaa niŋ aa: “Yɔŋ isiooŋ te.” Mi tiindaŋ Chiisu ndoo nɔ o Pitɛ niŋndo piiliaŋ ndu tau. Mi Pitɛ nda Andulu pɔmbɔ ndɔ mal yulale ndale yɔɔyaa leŋ, okoŋ ma tual Mɛsayanɔɔ kɔɔli. Mi kɛɛsiaa nda tosa koŋ ndo chuu nda salalaŋ tau.—Maki 1:16-18.
5. Mɛɛ Pitɛ chɔulaba biondɔŋnda ndɔlaŋ, nduyɛ mbo chɛl veelu Chiisu wo, salala kuɛɛ o sɔla yɛ?
5 Mɛɛ Pitɛ tol Kiliti kɔɔli, mbo sɔla sɔɔŋ yɔŋnaŋndoŋ tau o yoomu ndɔɔ niŋ. Mbo cha mi Chiisu siŋgi wanaa lanaa, mbo tuau waŋnda nyinaa wɔɔŋnda kɔɔli, nduyɛ pɛŋ, mbo miŋgi waŋnda yoomu.b (Maa. 8:14-17; Maki 5:37, 41, 42) Mi Pitɛ cha vɛlɛ yilaŋnde a mɛɛ Chiisu ndoo wa niŋ o Masaleŋ choo o choo choo niŋ yɛ. Nduyɛ mi yilaŋii keŋ piiliaŋ ndu tau. (Maki 9:1-8; 2 Pitɛ 1:16-18) A tonya, mi Pitɛ cha sɔɔŋ o ve kɔl kposoŋ maa o cho chɔ le woŋ. I cho kpendekele maa, naapum mi Pitɛ naŋ kɔl tau le mɛɛ o chɛl mi nyɛ o nyɛ kuuna ndu salalaŋ ndaŋ sɔlaa le yɛ.
6. Baa mi Pitɛ keleŋa pa dialuŋ ndɔŋ vilɛiyoŋ ba tiu? Tɛɛsiaawɔ.
6 A sɔɔŋ Pitɛ tuei, nduyɛ mbo cha woŋ kpou, mbo hiau lachi a dialuŋ ndɔŋ vilɛiyoŋ chɔulabaa. Ŋ tofaŋndɔ tamaseliilaŋ latiŋ. Mɛɛ Chiisu tɛɛsiaa mɛɛ o cho saŋga, mbo sɔla piɔmndo le huului cho o Baabuiyo niŋnde peeloo yɛ, mi Pitɛ dimul ndu maa o chɛl mi keŋ yɔŋnuŋ ndu le. (Maki 8:31-33) Nduyɛ teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi Pitɛ a kiilaa cheleŋnda ndaa hiŋaŋ diomndaŋ le wana wa wana bɛndoo wo okɔɔ. (Maki 9:33, 34) O nyumma mɛɛlaa ma Chiisu waŋ choo tuupa mbo sɔla piɔmndo, mi Pitɛ kialu po pilɛ nileŋ kpali. (Chɔŋ 18:10) Nduyɛ o nyumma pilɛ mamaŋ choo, mbo viinuŋ Chiisu bɛmbɔɔ leyaa maa o sina ndu le. (Maki 14:66-72) Mi keŋ tosa mi Pitɛ chaŋ chaŋndo pila.—Maa. 26:75.
7. Mɛɛ Chiisu miiŋgu yoomu, yɛɛ o tosallɛ Pitɛ?
7 Pitɛ wa a kɔl tambɛiyo tau. Kɛ Chiisu vi ŋdial le ndu malaa le. Mɛɛ o miiŋgu yoomu, mbo ke Pitɛ fondaa le mbo chɔm mɛɛ kpɛ o kaala ndu yɛ. Mbo ke ndu wallo le saa nduaa mandaa. (Chɔŋ 21:15-17) Mi Pitɛ yɔŋguŋ a kɔllo kpou le nyɛ Chiisu dimul ndu wo tosaa. O paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo, o wa Chulusalɛm, nduyɛ o wa o wanaa tasiaa sɔla pɔyaa a nyina diandaa Mɛlɛkaa wa tɛɛŋ.
8. Biondɔŋ wɔɔŋ wɔɔŋ kuɛɛ Pitɛ ndoo tosa yɛ o Aŋtiɔɔ niŋ?
8 Mi che bɛɛ mi Pitɛ simnuŋ Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo, kɛ mbo hiau lachi a dialuŋ ndɔŋ vilɛiyoŋ chɔulabaa. A wɔsi 36 O Faŋaŋ Chiisu Wo Kɔɔli, mi Kɔniiliɔɔ ve Chuunɔ le wo sɔla pɔyaa a nyina diandaa. Mi hei chɔm Pitɛ kpendekele maa, “Mɛlɛka hɛli ŋwaŋnda chiee le,” nduyɛ maa wanaa ve bɛɛ ŋChuu le wa tiuba ma wa o kunda leKilisiɔŋndo niŋ. (Walta. 10:34, 44, 45) Mɛɛ hei yɔŋnuŋ, Pitɛ wa niŋ fɛɛsɛŋ le nyɛdiaa dioo nda wanaa ve ŋChuu le wa latulu, mi che bɛɛ ndoo tosa hei paandu le. (Kalee. 2:12) Kɛ, mi Chuuwa apum a wa Kilisiɔŋnda wa yiyaŋ maa, Chuuwa nɔ ma de nyɛdiaa latulu a wanaa ve ŋChuu le wa le. Mɛɛ Kilisiɔŋaa kaŋ apum kuɛ Aŋtiɔɔ, mi Pitɛ pɛŋgi nyɛdiaa dioo a wanaa ve ŋChuu le wa. Naapum, le mɛɛ ndoo nɔ siooŋnde maa o cho Kilisiɔŋaa Chuuwa kɔllo tɛɛmbuu yɛ o tosa lende ni. Kɛ mɛɛ kiilanɔɔ Pɔɔl che ndu keŋ tosaa, mbo sila ndu waŋnda o hɔl kpendekele. (Kalee. 2:13, 14) A sila nda ke ndu koŋ ndo kpou, mi Pitɛ hiau lachi a Chɛhowa piɛiyo. Yɛɛ mala yɛ ndu?
YƐƐ MALA YƐ PITƐ MBO HIAU LACHI A CHƐHOWA PIƐIYO?
9. Vɛɛ Chɔŋ 6:68, 69 chɔm yɛ lo lechoo Pitɛ ndoo nɔ wo?
9 Mi Pitɛ chɔm lo lechoo wo, nduyɛ o chɛl mi nyɛ o nyɛ kuuna ndu Chɛhowa piɛiyo le. A teleŋ pilɛ, mbo chɔm lo lechoo wo o Chiisu lo, mɛɛ Chiisu dimi nyɛ buɛiyaa nduaa bii bila le wo. (Nuawɔ Chɔŋ 6:68, 69.) Mi buɛiyaa Chiisu wa a bɔɔbɔɔ faŋaŋ ndu kɔɔli. A chum mbo chɔm nda nyɛ ndoo yiyaŋndo ɔɔ ma nyuna ndu le mbo tɛɛsial nda le. Kɛ Pitɛ feŋaŋ Chiisu kɔɔli le kanifuule, ndoo sina maa sɔɔŋ Chiisu dimi woŋ tosa “mi wana sɔla yoomu fafaŋndo.”
Le yɛɛ tiindaŋ Chiisu ndoo nɔ o Pitɛ niŋndo dɛɛniaa yɛ naa kɔllo? (Tofa pɛl 10)
10. Vɛɛ Chiisu ndoo chɔm yɛ maa o nɔ tiindaŋndo o Pitɛ niŋ? (Tofa vɛlɛ fotueiyo.)
10 Chiisu mel Pitɛ le. O nyumma ndɔma mɛɛlaŋ choo o chieeŋndo choo, ndoo sina maa Pitɛ a kiilaa tuaa cho ndu malɔɔ. A koŋ kpou, mi Chiisu dimul Pitɛ maa, o cho ndu miiŋgu o ibuŋ okoŋ mbo hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo o laalaŋndo choo. (Luku 22:31, 32) Mi Chiisu bii bila maa, “yeemɛi [wa Pitɛ] le ndi tosaa, kɛ dialloŋ [wa ndu] ŋ vilɛi pɛ.” (Maki 14:38) Nduyɛ mi che bɛɛ mi Pitɛ viinuŋ Chiisu maa o sina ndu le, kɛ Chiisu vi ŋdial le ndu malaa le. Mɛɛ o miiŋgu yoomu, mbo fula Pitɛ o hɔl. Wana che pɛ maa, ndupilɛ kpe wa ni. (Maki 16:7; Luku 24:34; 1 Kɔliŋ. 15:5) Yiyaŋndɔ mɛɛ hei ndii dɛɛniaa Pitɛ kɔllo yɛ.
11. Vɛɛ Chiisu ke yɛ Pitɛ tiindaŋndo maa Chɛhowa cho ndu toolu?
11 Mi Chiisu dimul Pitɛ maa Chɛhowa cho ndu mala. Mɛɛ o miiŋgu yoomu, mbo tosa kaamaa le mi Pitɛ nda chaaŋaa nduaa kiilaa bii suuwa. (Chɔŋ 21:4-6) Mi kaamaa hoo chɔm Pitɛ kpendekele maa, i cho suɛi kala Chɛhowa o ba le nda nyɛm nda hauba woŋ kioo le. Naapum mbo loonuŋ diomnda Chiisu ndoo dimilaŋ maa, Chɛhowa cho nda nyɛm nda hauba woŋ ke, te a kɛsi pɛ ‘Masale ndɔleŋ’ nyɛ tase o yoomula ndalaŋ niŋ. (Maa. 6:33) A hei o kɔl, mi Pitɛ kɛsi wali pollo nyɛ tase o yoomu ndɔɔ niŋ, o ve lɛ yulale yɔɔyaa leŋ te. A Pɛŋtikɔɔsi wɔsi 33 O Faŋaŋ Chiisu Wo Kɔɔli, mi Pitɛ chɔm kɔl simulaa, nduyɛ mbo mala waŋnda o waalaŋ niŋ le ma chɛl yooŋgu kɛndɔɔ. (Walta. 2:14, 37-41) Okoŋ kɔɔli, mbo mala Sameeliaŋnda a wanaa ve ŋChuu le wa le ma pɛɛku a Kiliti okɔɔ, nduyɛ ma tol ndu kɔɔli. (Walta. 8:14-17; 10:44-48) I cho kpendekele maa, mi Chɛhowa soliŋ Pitɛ kpeku o nɛi teŋgeŋndo choo, le waŋnda suu o suu malaa ma hiŋ o kunda leKilisiɔŋndo niŋ.
YƐƐ NAŊ PƐƐKU YƐ O TAMASI PITƐ WO NIŊ?
12. Vɛɛ tamasi Pitɛ wo mala yɛ naa te ŋ wa pɛ dialuŋ vilɛi kala kalaŋ chɔulabaa?
12 Chɛhowa tiuba mbo mala naa miŋ hiou lachi a ndu piɛiyo. Naapum hei ve bɛɛŋ bɛɛŋ le tosaa le, taama taama te ŋ wa pɛ dialuŋ naŋ vilɛiyoŋ ŋpum chɔulabaa. Lepum, mi dialuŋ vilɛi naŋ cho chɔulabaa woŋ wa ŋ kala naa o ba mbo hiou ŋ Pitɛ wa chɔulabaa woŋ. Kɛ Chɛhowa tiuba mbo luei naa yoomuaŋ ŋ vi ŋdial te. (Sam 94:17-19) Le tamaseliiyo, mi puaapilɛnɔ pilɛ luei balaŋ o poo a poo hiniei tosaa niŋ le wɔsiŋ bɔɔbɔɔ tuupa mbo pɛɛku tonyaa. Mbo kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le kaa hoo malɔɔ. A koŋ kpou, lepum mi ndoo chɔulaba yiyaŋnda nɔɔlɛilaŋ. Yɛɛ mala yɛ ndu le kaa hoo chɔulabaa? Mbo tɛɛsiaa aa: “Mi Chɛhowa luei naa yoomuaŋ.” Mbo chɔɔlu dimi aa: “A mala nyina Chɛhowaa, . . . I pɛɛku niŋ maa ŋ tiuba miŋ hiou lachi a waa o nɛi tonyaa choo. . . . Chɛhowa soliŋ ya niŋ kpeku o nɛila bɔɔbɔɔ niŋ, nduyɛ mi che bɛɛ mi tosa biondɔŋndaŋ, kɛ o cho hiouwɔɔ lachi a ya yoomuaŋ lueiyo.”
A Tɛɛkpaa 1, wɔsi 1950 Hositi Hɛŋshiɛɛ luɛi o wali lɔɔlɔɔ Mɛlɛkaa niŋ ni. Baa a yiyaŋ pa maa mbo kial suei le mɛɛ o soliŋ yoomu ndɔɔ kpeku le Chɛhowa piɛiyo yɛ? (Tofa pɛl 13, 15)d
13. A mɛɛ Walta Kiilaa 4:13, 29, 31 chɔm yɛ, vɛɛ naŋ tuallɛ tamasi Pitɛ wo kɔɔli? (Tofa vɛlɛ fotueiyo.)
13 A mɛɛ naŋ che niŋ yɛ, mi Pitɛ tosa biondɔŋndaŋ tau kanifuule, ndoo nɔ siooŋnde le waŋnda chieeya. Kɛ mɛɛ o piɛi o Chɛhowa lo le mbo luei ndu yoomuaŋ, mi keŋ mala ndu le mbo tosa sɔɔŋ a kɔl simulaa. (Nuawɔ Walta Kiilaa 4:13, 29, 31.) Naa bɛɛ tiuba miŋ soliŋ siooŋnde o kɔl. Ŋ tofaŋndɔ tamasi puaapilɛnɔ pilɛ wa o Naasi Chamani niŋndo diolaŋ Hositi. A teleŋ koŋ, mi ndaa baŋ sukuuwa le ma dimi aa, “Hetila piŋi naa ni!” Mi che bɛɛ Hositi ndoo sina maa hei cho suɛi wɔɔŋ, kɛ le mɛɛ ndoo nɔ siooŋnde le wanaa nduaa pɛɛkaa a wanaa nda wa o toŋgo pilɔɔ niŋnda yɛ, teleŋnda bɔɔbɔɔ mi ndoo dimi aa, “Hetila piŋi naa ni!” Wanaa velu Hositi wa pɛɛsa ndu le, kɛ ma piɛi o Chɛhowa lo a ndu latulu, le mbo mala ndu mbo nɔ kɔl simulaa. Sanaa a mala wanaa velu ndu wa ke ndu wo, vɛlɛ a tiindaŋ ndoo nɔ o Chɛhowa niŋndo, o pɔmpɔmbɔ, mi Hositi sɔla kɔl simulaa le simndaŋ yi. Mbo dimi o mɛɛlulaŋ aa: “Pesiŋ bɛɛ Chɛhowa mella le.”c
14. Vɛɛ bɛnduaa kundaa buulaŋ a saa Mɛlɛkaa wa ke yɛ wanaa tambu kɔltaŋ nda kɔl dɛɛniaa?
14 Kposoŋ bɛɛ Chɛhowa nda Chiisu vi niŋ ŋdial le naa malaa le. Mɛɛ Pitɛ viinuŋ maa o sina Kiliti le, ndoo nɔ mbo tosa kɛɛsiaa sɔvɛ sɔviɔɔ. Baa o wa pa wu ŋdial ɔɔ o wa hiouwɔɔ lachi a Kiliti tolɔɔ kɔɔli? Chiisu ndoo piɛi niŋ o Chɛhowa lo le mbo mala Pitɛ mbo hiou lachi a ndu piɛiyo o laalaŋndo choo o vi ŋdial te. Mbo dimul Pitɛ a piɛileŋ ndeŋ okɔɔ, nduyɛ mbo dimi maa o nɔ tiindaŋndo o ndu niŋ maa, o cho puaapiliaa nduaa yoomuaŋ luei okoŋ kɔɔli. (Luku 22:31, 32) A tonya, mi hei ndii luei Pitɛ yoomuaŋ te ndoo loonuŋ pɛ a diomnda Chiisu dimul ndu laŋ. Naa bɛɛ, te ŋ nɔ pɛ le kɛɛsiaa sɔvɛ sɔviɔɔ tosaa o yoomu naa niŋ, lepum mi Chɛhowa soliŋ bɛnduaa kundaa buulaŋ a saa nduaa wa kpeku le ma ke naa kɔl dɛɛniaa naŋ yeema wo, le halikpeŋ miŋ hiou lachi a ndu piɛiyo o laalaŋndo choo. (Ɛfi. 4:8, 11) Mi puaapilɛnɔ viou niŋ waa bɛndu kunda wo diolaŋ Pɔɔl kindiŋ le hei tosaa. Mbo dimul wanaa vi ŋdialla le ma yiyaŋ a teleŋ tase Chɛhowa hiŋ a nda o tonyaa niŋndo okɔɔ. Okoŋ, mbo ke nda tiindaŋndo maa, kaala lo lechoo Chɛhowa chɔm buɛiyaa nduaa wo cho ndu nyindɔɔ o vi ŋdial le nda malaa le. Nduyɛ mbo mɛɛlu nda dimul aa: “A mala Chɛhowaa, I che niŋ mi wanaa bɔɔbɔɔ ndaa tambu kɔllo wa hiau lachi a ndu piɛiyo.”
15. Vɛɛ tamasi Pitɛ nda Hositi wo chɔm yɛ maa, nyɛ Maatiu 6:33 dimi wo cho tonya?
15 Mi Chɛhowa ke Pitɛ nda kiilaa apiliaa nyɛm nda hauba woŋ. O nɛi pilɛ koŋ choo, naa bɛɛ o cho naa nyɛm naŋ hauba woŋ ke, te ŋ handu pɛ wali pollo nyɛ tasoo o yoomu naa niŋ. (Maa. 6:33) Mɛɛ Chɔu Chieeŋ Diiŋ Ndɔɔ chuu, mi Hositi naŋ laŋga soo a ndu okɔɔ wo kandu kɔɔfaleŋ tosaa. Wana bala fondoo puaapilɛnɔɔ hoo wa ni. Le hei, kiisaŋndo wa ndu maa o tiu niŋ ba mbo sɔla nyɛm o hauba woŋ, nduyɛ mbo lo o wali lɔɔlɔɔ Mɛlɛkaa niŋ te. Yɛɛ ndoo tosa yɛ? Mbo kɛɛsiaa le mbo tofa Chɛhowa, le chɔɔ te o ke ndu niŋ pɛ nyɛm o hauba woŋ. Mɛɛ buɛi ibuŋgaa kuɛ kunda ndaa yilɔɔ, mbo kɛɛsiaa le mbo wa fulaa o wali pollo niŋ haaa mi lɔɔ koŋ chuu. Mɛɛ lɔɔ koŋ chuu, mi kɔndɔfillo bii ndu mɛɛ buɛi ibuŋgaa ke ndu yau simbulaa, a nyɛsɔlaa leniŋ tau. Nduyɛ o dimul ndu wana ke ndu nyɛsɔlaa koŋ ndo le. Nyɛsɔlaa koŋ ndoo tiuba mbo mala ndu le kɔɔfaleŋ tosaa le paŋguŋ bɔɔbɔɔ. Mi hei ke Hositi tiindaŋndo maa, Chɛhowa tiuba mbo ke ndu nyɛm o hauba woŋ. Nduyɛ mbo hiau lachi a Masale Mɛlɛkaleŋ kɛsioo nyɛ tasoo o yoomu ndɔɔ niŋ haaa a yoomu ndɔɔ mɛɛlulaŋ.—Mala. 3:10.
16. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ pɛɛku a tamasi Pitɛ wo okɔɔ, nduyɛ miŋ sina sɔɔŋ o poonyiaa woŋ?
16 Naapum Pitɛ wa a kɔl kɛndɛ tau, le mɛɛ Chiisu mel ndu le yɛ, mi che bɛɛ mbo dimul Chiisu maa o suliŋ le mbo sɔɔŋguu ndu ikɛi le. Mi Kiliti hiau lachi a Pitɛ pɛɛkoo vɛlɛ a ndu malaa le mbo lo o laalaŋndo choo, vɛlɛ mbo kɛsi tamasi kɛndɔɔ le Kilisiɔŋnda. Nduyɛ naa kpou tiuba miŋ sɔla tɔnɔɔ o sɔɔŋ sɔvɛŋ o pɛɛku ndu woŋ niŋ. Mi Pitɛ chɔm naa sɔɔŋ muŋ a ŋ cheleŋndoŋ o yaula tiɔɔŋnda o poonyial kundalaŋ, o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋndaŋ niŋ. O buŋgɛi cho lachi ve niŋ, ŋ cho pɛɛku a sɔɔŋ o poonyiaa o yaula laŋ niŋndoŋ ŋpum okɔɔ, miŋ che mɛɛ naŋ duau muŋ o wali niŋ yɛ.
CHONDII 126 Wa Lahɔl, Sim Yi, Ma Kendu Poŋ
a Buŋgɛi hei cho le wanaa cho dialuŋ ndaŋ vilɛiyoŋ chɔulabaa wa tiindaŋndo kioo maa, a nɔla ma tiu muŋ ba nduyɛ ma hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo o laalaŋndo.
b Bolii Baabui bɔɔbɔɔ o buŋgɛi hei niŋ, o yau Maki poonyiaa wo niŋ i fula ni. Wana che pɛ maa, sɔɔŋ o tuei Pitɛ o dimioo woŋ o poonyiaa ni. Nduyɛ Pitɛ wa o hɔlndɔ mi sɔɔŋ muŋ yɔŋnuŋ.
c Tofa suɛi yɔŋnaŋii Hositi Hɛŋshiɛɛ ve, o suɛi lebolle hei bɛŋgu, “Motivated by My Family’s Loyalty to God,” o “Tiondoo” hoo niŋ, Doŋdoŋndo 22, wɔsi 1998. O puuluei niŋ.
d TƐƐSIAA LE FOTUEIYO:: A mɛɛ fotuei nda tuuliaa wo cho chɔmndo yɛ, wanaa velu Hositi Hɛŋshiɛɛ wa cho piɛileŋ a ndu latulu, vɛlɛ ma wa ndu yoomuaŋ lueiyo le mbo nɔ kɔl simulaa le simndaŋ yi.