Naa Bandu Mɛŋgɛlaa KƐSI YAULAŊ O INTANƐITIIYO WA
Bandu Mɛŋgɛlaa
NAA KƐSIAA LAYAUWA O INTANƐTIIYO CHOO
Kisiei
Ɔ, ɔ, Ɛ, ɛ, Ŋ, ŋ
  • Ɔ
  • ɔ
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ŋ
  • ŋ
  • BAABUIYO
  • YAULAŊ A NYƆƆŊ
  • BƆŊAŊNDAŊ
  • w24 Saa p. 2-5
  • 1924—Nyɛ Yɔŋnuŋ o Wɔsioo Hoo Niŋndo

Viduei cho le fondaa hoo le.

Mal Haki, bahawɛi pɔmbɔ yɔŋnuŋ le num vidueiyo hoo solullo.

  • 1924—Nyɛ Yɔŋnuŋ o Wɔsioo Hoo Niŋndo
  • Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa (O Naŋ Pɛɛku Wo)—2024
  • Suɛi Lebolii Pɔmbuɛi
  • Fonda Soo a Nyɛ Pilɔɔ Wo
  • YOOŊGU KƐNDƆƆ DIMIOO A KƆL SIMULAA O ALAADIOO CHOO
  • MA CHƆM KƆL SIMULAA LE PƐƐKULA SIMLACHIAA CHƆƆMUUWO
  • TAMASELII NDA KƐSI LE KƆL SIMULAA NƆƆ LE YOOŊGU KƐNDƆƆ DIMIOO WO
  • SUKUWAA PƐƐKAA BAABUIYA WA A DIALUŊ FULAA LE CHƆƆLOO TOSAA TAU
  • 1922—Nyɛ Yɔŋnuŋ o Wɔsioo Hoo Niŋndo
    Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2022
  • 1919​—Nyɛ Yɔŋnuŋ O Wɔsioo Hoo Niŋndo
    Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2019
  • Bɔŋaŋ Bɛndoo Biyɔɔ o Alaadioo a o Tɛlivisiɔŋndo Choo
    Wali Toolula Numndaŋ La Cho Tosaa Wo
Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa (O Naŋ Pɛɛku Wo)—2024
w24 Saa p. 2-5

1924—Nyɛ Yɔŋnuŋ o Wɔsioo Hoo Niŋndo

A MƐƐ yau bɔŋaŋndo le Tɛɛkpaa wɔsi 1924 dimi yɛ, “o wa bɔɔ teleŋ kɛndɛ te wɔsioo kanduŋ pɛ, le mi wanaa yɔŋguŋ o Masanɔɔ lo wa nuuviaa nɛilaŋ le chɔɔloo tosaa o wali Mɛlɛkaa niŋ.”a O wɔsi koŋ niŋ, mi Sukuwaa Pɛɛkaa Baabuiya duau silaa hoo o wali niŋ o nɛilaŋ latiɔɔŋ choo. Nɛi tasoo, ma soliŋ nɛila yɛ yɛlaŋ kpeku le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo, nduyɛ o diiŋ ndɔɔ, ma chɔm kɔl simulaa o ndu dimioo niŋ.

YOOŊGU KƐNDƆƆ DIMIOO A KƆL SIMULAA O ALAADIOO CHOO

Ndoo hiou wɔsioo opilɛ puaapiliaa wa o Bɛtɛɛl la wa wallo le alaadi nda veelu a WBBR wo taŋgullo o Statɛŋ Ailaŋ niŋ Niu Yɔk. Mɛɛ nda chii fondaŋndo hoo tɛɛnuu, ma taŋgul chiɛi bɛndu bɛndoo le wanaa walla, vɛlɛ a le fondaŋ nda wa nyɛm walloŋ kɛsioo wo. Mɛɛ wallo hoo chuu, mi puaapiliaa kandu hunɔɔ a nyɛm waliŋ yeemaŋ ndoŋ, le halikpeŋ mi alaadioo hoo ndoo “kandu suɛi.” Kɛ ndaa nɔ mi ndaa chɔulaba simulta bɔɔbɔɔ.

I wa tiŋ ikala puaapiliaa o ba le chiliŋii vilɛi tosa mi diom alaadioo kuɛ landaŋ ndo dɔwɔɔ lɛŋ. Le mi ndaa simi chiliŋii ndii wa hei bandei le mɛtɛlɛlaŋ 91 ve, mɛɛ mi ndaa baŋ ndu o yɔmii bɛndu bɛnduei i ŋiiŋ tɛɛŋ. Nduyɛ yɔmii bɛnduɛi keŋ o kɛ kɛ ndoo nɔ mbo wa bandei le mɛtɛlɛlaŋ 61. A sɔla batiuwaa a teleŋ tasoo le. Kɛ sanaa a mala Chɛhowaa, mi puaapiliaa haa mɛɛlu batiuwaa sɔla. Mi Kaaviŋ Pulɔsa o wa waŋndo opilɛ le wallo tosaa o alaadioo hoo choo wo dimi aa: “Te naŋ sɔla pɛ batiuwaa a teleŋ tasoo, naapum ŋ wa lɔɔnɔŋ ibuŋ mi naŋ dimi aa, ‘Nuawɔ se batiuwaa naŋ sɔla wo!’” Kɛ mi puaapiliaa haa ke Chɛhowa saŋgalaa le batiuwaa nda sɔla wo. A koŋ kpou, bahawɛila ndalaŋ laa chuu wɔ le.

Teleŋ nda wa chiliŋii vilɛi wa le alaadioo WBBR ve simioo wo

Le mɛɛ alaadila bɔɔ ve o teleŋ koŋ niŋ te yɛ, nyɛm waliŋ ndaa nɔ ma soliŋ kpeku le wallo a alaadioo woŋ muŋ kendu sɔla. Kɛ mi puaapiliaa sɔla nyɛ mapuulu waŋndo ndoo toosiaa mbo wa ndu soliŋndo kpeku wo. Yɔŋii ndaa piondu bulu suaa, ma kɛɛsiaa le ma soliŋ foŋ masindɔɔ kpeku. Ichɔl pilɛ a paŋgii Doŋdoŋndo, mi puaapiliaa kɛɛsiaa le nyɛ mapuulu nda toosiaa hoo wo tofaa. Kɛ ndaa yeema nyɛ nda wa soliŋ kpeku le suɛi a ndu okɔɔ wo o alaadioo choo. Le hei, ma soli chonduŋ leMasaŋ. Mi Ɛnɛsi Lowa tɛɛsiaa suɛi mamɛi ipum i yɔŋnuŋ a teleŋ puaapiliaa haa wa chondoŋ solioo wo. Mbo dimi maa a teleŋ nda wa chondoŋ solioo wo, ma sɔla veeloo ŋgɔɔ Lutafɔɔb o ba, o tuei nda chondoŋ solioo o alaadi choo wo, o Bulukiliŋ niŋ. Nduyɛ tiŋ wa nda tɛɛŋ ndo ndoo wa le kilolaŋ 25.

Mi Ŋgɔɔ Lutafɔɔ dimul nda aa: “La pɛŋgi naa nilaŋ bɔɔluuwo. Wana tuei nya diomndaŋ pɛ naŋ chaa chaŋndɔ nya cho ni.” Mi che bɛɛ mi siɔmbulaŋ la bii puaapiliaa haa nduyɛ ma nyumi alaadioo, kɛ ndaa nɔ tiindaŋndo maa nyɛ o nyɛ chuu bɛnda, nduyɛ a kandu niŋ wallo.

A Doŋdoŋndo 24, 1924, ma bɛɛndiaŋ le pɛl tasoo solioo o alaadioo hoo choo. Le alaadioo malɔɔ Mɛlɛka o ba, mi Ŋgɔɔ Lutafɔɔ dimi aa: “Ŋ cho wa alaadioo hoo soliŋndo kpeku le yondaa a masale Kiliti leŋ okɔɔ.” Mbo dimi maa le sabu nda toosiaa alaadioo hoo wo wa ni maa, “le waŋnda malaa ma bii bila tonya cho o Baabuiyo niŋndo, nduyɛ ma sina maa, boondii nda cho niŋnde, boondii sɔvɛi pila i cho ni.”

O ba miallo choo: Ŋgɔɔ Lutafɔɔ cho isisi o foŋndaŋ chuaa ladiomndo o chiɛi alaadioo niŋ

O ba kɛndɔɔ choo: Nyɛ mapuulu nda soliŋ kpeku le diomndo solioo wo

Ma sɔla batiuwaa le pɛl tase nda soli wo. Ma soliŋ alaadioo hoo kpeku le wɔsilaŋ 33, le suɛi o waŋnda lo a Chɛhowa okɔɔ.

MA CHƆM KƆL SIMULAA LE PƐƐKULA SIMLACHIAA CHƆƆMUUWO

A Suɛɛsɔɔ 1924, mi Sukuwaa Pɛɛkaa Baabuiya bii bɔŋaŋ bɛndoo Kolombɔsi o Ohaayo niŋ. Mi waŋnda huŋ fulaa o lɛŋii cheleŋnde niŋ chieeŋndo balɔɔ silɔ. Nduyɛ ma tuɛi sɔɔŋ ndaa yɔŋgu woŋ o sɔɔŋ maŋgalaŋ yɛ yɔŋ niŋ, mɛɛ Alabikiiye, Iŋkilisiiye, Filaŋsiiye, Chamaŋnde, Kilikiiye, Hɔŋgaliaŋnde, Italiaŋnde, Lutuaniaŋnde, Pɔlisiiye, Lɔɔsiaŋnde, sɔɔŋ maŋgalaŋ Sikadinaviaŋndoŋ, a Yulukiniaŋnde cho nuaa yɛ. Mi waŋnda yaŋ vɛlɛ sɔɔŋ muŋ nilaŋ o alaadioo choo, nduyɛ ma tosa kɛɛsiaa le ma poonyiaa sɔɔŋ a bɔŋaŋndo hoo okɔɔ, o yau lakona nda veelu aa Ohio State Journal wo niŋ, le halikpeŋ ma wa kona ndɔɔ yɔŋgoo lepaa o lepaa.

Bɔŋaŋndo bɛndu nda bii Kolombɔsi, Ohaayo a wɔsi 1924 wo

O Kɔɔlumaa choo, Suɛɛsɔɔ 24, mi puaapiliaa a ndepiliaa hiouwɔɔ 5,000 kua yooŋgu kɛndɔɔ dimioo. Yaula nda yɔŋgu o paale leŋ choo laŋ laa wa le 30,000, nduyɛ ma kandu pɛɛkula Baabuilaŋ tosaa o waalaŋ niŋ. Mi yau Bandu Mɛŋgɛlaa pilɛ suaa a paaleŋ ndeŋ okɔɔ maa, “pɛl ndoo hiou yeela o bɔŋaŋndo wo wa hoo ni.”

Mi suɛi sɔvɛ cheleŋ yɔŋnuŋ vɛlɛ o bɔŋaŋndo hoo choo. O Chimɛiyo choo Suɛɛsɔɔ 25, mi Ŋgɔɔ Lutafɔɔ veelu diomndaŋ o yau ndoo chɔɔmuu pɛɛkula lachoowala simlachiaa wo niŋ a kɔl simulaa. Mɛɛ yau lasawaa chɔm sɔɔŋ yɛ, mi yauwo hoo bɛɛ chɔɔmuu simlachiaa le yalale chieeŋndeŋ, piɛiyii lachoowɛi a simlachiaa le kɔɔna leyulaa o chieeŋndo choo maa, “a wa waŋnda kuunaa le sinaa tonya cho a Masale Mɛlɛka leŋ okɔɔ wo, le Mɛlɛka soliŋ niŋ kpeku le waŋnda salaa dɔwɔɔ leŋ.” Le handɔɔ lechoo, mbo chɔɔlu vɛlɛ tɛɛsiaa maa, waŋnda haa ndaa nɔ di kposoŋ “le kɔɔna chieeŋ ndaa veelu aa League of Nations ndo toolu le. Nduyɛ kɔɔnaa hoo ndaa yiyaŋ ni maa, nɛi Mɛlɛka chɛl le mbo wa waŋnda chieeya choo masa wo wa koŋ ni.” Sukuwaa Pɛɛkaa Baabuiya ndaa nɔ ma chɔm kɔl simulaa le lambaŋndo waŋnda yooŋgoo hoo dimullo.

Mi buŋgɛi pilɛ o Bandu Mɛŋgɛlaa niŋ dimi aa: “Mi kunda pɔmbɔ bii hoo bɔŋaŋndo o Kolombɔsi niŋndo sɔla yoomuaŋ, le waŋnda yooŋgoo hoo dimullo o yɔŋ bɛɛ mi yaamɔɔwaa ndaa simul nda.” Mi Lioo Kulɔs bii bɔŋaŋndo hoo wo dimi aa: “Miŋ mal bɔŋaŋndo hoo a dialuŋ fulaa le kɔlaŋ waŋnda yauwo hoo kioo o tandala naalaŋ niŋ.”

Yau pɔmbɔ nda soli le pɛɛkula simlachiaa lachoowaa chɔɔmuuwo wo

A Saa, mi Sukuwaa Pɛɛkaa Baabuiya kandu waŋnda yau pɔmbɔ nda soli a suɛi Ŋgɔɔ Lutafɔɔ yɔŋgu ve, kioo o miiliɔŋndaŋ niŋ. O chiee pɔmbɔɔ Kivilaŋ Ɔkilahoma niŋ, mɛɛ Filaŋki Chɔŋsiŋ chii yaula pɔmbɔlaŋ yɔŋgoo, ndoo nɔ mi ndoo chum le chemchemndaŋ 20, le mi puaapiliaa a ndepiliaa ndaa komal ndu loŋ. Ndoo tiuba mi ndoo sim o luŋ kpendekele le kanifuule, wanaa wa o chiee koŋ niŋnda wa a kɔl tuuwo, nduyɛ a wa ndu nuuviaa le mɛɛ o wa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo loŋ yɛ. Le hei, mi Ŋgɔɔ Chɔŋsiŋ kɛɛsiaa le mbo veŋnuŋ o chiɛi lekaŋ wa ndu ikɛi kpɛɛlaŋ ndo niŋ. Kɛ mɛɛ o saaluŋ maa wana o wana cho loŋ te, mbo kɛsuu yaula pɔmbɔla o wa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo laŋ o kpeŋgbeilaŋ choo, nduyɛ mbo wou opilɛ o Baabui wana bɛndu lekaŋndo ndoo soliŋ kpeku wo niŋ. Okoŋ mbo fulaŋ yɛlɛŋ. Kɛ le mɛɛ ndoo sina maa o nɔ wɔ teleŋ pɔmbɔ yɛ, mbo kua vɛlɛ o chiɛila lekaŋnda cheleŋ niŋ latiɔɔŋ, nduyɛ mbo tosa vɛlɛ nyɛ pilɔɔ hoo kpe loŋ.

Mi Ŋgɔɔ Filaŋki miiŋgu chɔ chɔ o fondaŋ puaapiliaa ndaa nɔ mi ndaa komal ndu wo. Mbo viaŋnuŋ o fondaŋ nda pisi bɛŋsiiyaŋ ndo, nduyɛ mbo wa mɛɛndiaŋndo le puaa ndaa yeema ndu biyɔɔ wa. Mi puaa wa ndu nuuviaa wa huŋ hiou ndu ikɛi, kɛ a chi ndu le. Nduyɛ mɛɛ nda kuɛŋnuŋ dɔɔ, mi puaapiliaa wa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o tanda koŋ niŋnda huŋ chua Ŋgɔɔ Filaŋki ma kuaŋnuŋ.

Mi puaapilɛnɔ pilɛ dimi aa: “Mɛɛ naŋ wa kɔlaŋ, miŋ hiau chiɛila lekaŋndaŋ la yaa. Nduyɛ waŋnda hiouwɔɔ 50 wa isisi o chiɛila lekaŋndaŋ ndaŋ hɔlndɔ a yaula pɔmbɔlaŋ ndaŋ o ba. Apum wa diomndaŋ veeloo leniŋ, nduyɛ apiliaa wa laŋ heeloo choo choo le mi wana bɛndu lekaŋndo che laŋ. Miŋ keleŋa fondaŋ koŋ malɔɔ a teleŋndo kinɛi, yɔŋii suɛi wɔɔŋnde ndii yɔŋnuŋ naa. Kɛ ŋ mel Chɛhowa balikaa le naa mandaa, mbo ke naa taasioo, le yooŋgu kɛndɔɔ hoo dimioo, nduyɛ miŋ hialuŋ yaamɔɔwaa naa.”

TAMASELII NDA KƐSI LE KƆL SIMULAA NƆƆ LE YOOŊGU KƐNDƆƆ DIMIOO WO

Choosɛ Kilɛti

O lɛŋii bɔɔbɔɔ cheleŋ niŋ, mi Sukuwaa Pɛɛkaa Baabuiya tual tamaseliiyo hoo kɔɔli, le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a kɔl simulaa. O Filaŋsi niŋ ba luaŋndo, mi Choosɛ Kilɛti dimul wanaa ndaa fula o lɛŋnde Polaŋ ndeŋ niŋ, ma huŋ nyɛm baa kalaŋ touwɔɔ lɛŋ nda yooŋgu kɛndɔɔ. Ndoo nɔ le suɛi yɔŋgɔɔ a suɛi lebolle aa: “Wanaa vi wa Cho Suŋ Miiŋgu Yoomu.” Mɛɛ nda wa yaula veelaa laŋ piɔuwo le suɛi hei, mi wana bɛndu lekaŋndo o tanda koŋ dimul wanaa nduaa maa, a kua le suɛi keŋ nilaŋ yaŋɔɔ le. Kɛ, mi nyɛ o dimul hoo waŋnda wo huŋ a fulamakɔɔli kɛndɔɔ. Mi waŋnda hiouwɔɔ 5,000 yaŋ nilaŋ o suɛi nduɛi hei, hali wana bɛndu lekaŋndo hoo bɛɛ. Mi Ŋgɔɔ Kilɛti dimul wana bɛndu lekaŋndo hoo le mbo soo a laalaŋ ndɔɔ okɔɔ, kɛ o chɛl te. Mi Ŋgɔɔ Kilɛti ke waŋnda yaula wa ndu o ba laŋ kpou, kanifuule yeemɛi wa nda bɔɔ le sinaa a Diom Mɛlɛkaa okɔɔ.—Emɔɔ. 8:11.

Kulodi Bilaŋ

Mi Ŋgɔɔ Kulodi Bilaŋ kua Afilika o lɛŋnde Kana leŋ niŋ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo. Mi sɔɔŋ o yɔŋgu woŋ vɛlɛ a yaula o piɔɔ laŋ la mala, mi wanaa bɔɔbɔɔ sina tonyaa o lɛŋnde leŋ niŋ. Mi Chɔŋ Bilaŋsiŋ, o wa pɛɛkoo a koowaŋ okɔɔ wo, yaŋ sɔɔŋ Ŋgɔɔ Bilaŋ wa yɔŋgoo woŋ nilaŋ. Mbo keleŋa biyɔɔ bila maa o saaluŋ tonyaa. Mbo dimi aa: “Mi tonya ya pɛɛku o Baabuiyo niŋndo tosa, mi naŋ kɔl tau. Nduyɛ mi yaa soo a nyɛ ya pɛɛku wo okɔɔ, o fondaŋ naŋ pɛɛku a koowaŋ okɔɔ wo teleŋnda bɔɔbɔɔ.”

Chɔŋ Bilaŋsiŋ

O pɛɛku ndɔ Baabuiyo niŋ, mbo pɛɛku maa, Mɛlɛkaa yaa cho o Mɛlɛka pilɛ niŋ te. Le hei, paale pilɛ, mbo kua o chiɛi lekaŋndo niŋ le wana bɛndu wa loŋ ndo nyunaa a hei okɔɔ. Mi wana bɛndoo deŋul ndu, okoŋ mbo tuaa ndu. Mbo dimi aa: “A cho Kilisiɔŋnɔ le. Le nyina wɔɔŋndo ŋ cho ni. Faŋaŋ naŋnuŋ!”

Mɛɛ Chɔŋ miiŋgu o ndulo bɛɛ, mbo poonyial wana bɛndu lekaŋndo hoo yauwo, le ndu dimullo maa a kɔ o luŋ kpendekele, mbo tɛɛsiaa a laalaŋnda ndɔlaŋ okɔɔ, te o hiŋ pɛ a Mɛlɛkaa yaa o Mɛlɛkaa pilɔɔ niŋ. Mi wana bɛndu lekaŋndo hoo bii sei Chɔŋ ndo o wana bɛndu wa chilaŋ o sukuu Chɔŋ ndoo kua le pɛɛkoo a koowaŋ okɔɔ wo niŋ. Okoŋ, mi wana ndɔ banaa o sukuuwo hoo niŋ nyuna ndu aa: “Baa tonya pa i cho ni, ma poonyial wana bɛndu lekaŋndo yauwo?”

Mi Chɔŋ dimi aa: “Ei, mi poonyial ndu.”

Okoŋ mi wana ndɔ pɛɛkaa dimul ndu maa, o poonyiaa yauwo le wana bɛndu lekaŋndo nyɔɔloo. Mi Chɔŋ poonyiaa, mbo dimi o yauwo niŋ aa:

“Fallo, wana ni pɛɛkaa dimul la maa ya poonyial num yauwo le num nyɔɔloo. Nduyɛ i bɛɛndiaŋ le yauwo poonyiaa. Kɛ tuupa mi poonyial num yauwo hoo, mɛɛ ma chɛl fɛlɛŋ maa, nyɛ ŋ cho waŋnda pɛɛkoo wo, choolaŋ ŋ cho nda dimullo ni.”

Mi kaamaa bii wana ndɔ pɛɛkaa. Okoŋ mbo nyuna ndu aa: “Bilaŋsiŋ, baa hei kpeekpei ŋ yeema le poonyiaa ni?”

“Ei yo fallo, ndi kpeekpei ya nɔ o kɔl le poonyiaa ni.”

“Ŋ cho num soli o sukuuwo hoo niŋ. Le yɛɛ ma dimi diomnda waa nuaa a wana bɛndu lekaŋndo, wana masaleŋ le cho tooloo wo?”

Kɛ mi Bilaŋsiŋ nyuna ndu aa: “Fallo, te a wa naa pɛɛkoo pɛ, nduyɛ miŋ bii nyɛ ŋ cho naa pɛɛkoo wo bila le, baa ŋ nyuna num te?”

“Ei, la nɔ di mi la nyuna ya.”

“Nyɛ pilɔɔ koŋ kpe yɔŋnuŋ ni fallo. Finyaa hoo wa naa Baabuiyo pɛɛkoo, nduyɛ mi nyuna ndu. Te o bumba pɛ nyuna nuu muli, baa le sabu koŋ ya poonyial ndu yauwo le ndu nyɔɔloo ni?”

O mɛɛlulaŋ kpɔŋ, a soli lɛ Bilaŋsiŋ o sukuu le, nduyɛ o poonyiaa vɛlɛ yau nyɔɔlaa le.

SUKUWAA PƐƐKAA BAABUIYA WA A DIALUŊ FULAA LE CHƆƆLOO TOSAA TAU

Mi buŋgɛi Bandu Mɛŋgɛlaa dimi a sɔɔŋ yɔŋnuŋ o wɔsioo niŋndoŋ okɔɔ aa: “A tonya, ŋ nɔla miŋ chɛl nyɛ Deeve dimi a Chɛhowa okɔɔ wo. Mbo dimi aa: ‘A cho ya yoomuaŋ luei le sɔŋgɔɔ.’ (Sam 18:39) Sɔɔŋ yɔŋnuŋ o wɔsioo hoo niŋndoŋ wa bɔɔ sɔɔŋ kɔl dɛɛniaa kanifuule, miŋ cha mɛɛ Masanɔɔ wa naa malaa o wallo hoo niŋ yɛ. A tonya, mi buɛiyaa yɔŋguŋ o Mɛlɛka lo wa hiau lachi a yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a kɔl kɛndɛ.”

Mɛɛ teleŋ tiŋ hiou o wɔsi koŋ niŋ, mi puaapiliaa kɛɛsiaa vɛlɛ le alaadi cheleŋ taŋgullo le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo. Mi wallo kanduŋ le ndu taŋgullo o fondaŋ nda veelu a Chicago wo niŋ. Alaadi sɛnɛiyo hoo ndaa veelu ni aa, YOOŊGU MƐLƐKAA. A teleŋndo hoo niŋ, ma soliŋ nyɛ mapuulu pum kpeku o nɔ kpaayaa tau wo, le diomndo solioo, le halikpeŋ mbo kuɛ landaŋ okoŋ mi waŋnda tuei yooŋgu kɛndɔɔ a Masale Mɛlɛka leŋ okɔɔ. Hali wanaa wa Kanada ba luaŋndo wa bɛɛ mi ndaa tuei ndu.

O wɔsi 1925 wo niŋ, mi Chɛhowa mala Sukuwaa Pɛɛkaa Baabuiya, ma sɔla sinapɛŋgu sɛnɛiyo le biyɔɔ bila nyɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ bolle 12 dimi wo. Siŋgaŋ sɛnɛiyo hoo wa wanaa bɔɔbɔɔ piiliaŋ. Mi wanaa bɔɔbɔɔ naŋ kɔl mɛɛ nda bii sinapɛŋgu sɛnɛiyo hoo bila, le sinaa sɔɔŋ yɔŋnuŋ o choo choo niŋndoŋ, vɛlɛ a mɛɛ ŋ piiliaŋ buɛiyaa Mɛlɛkaa o chieeŋndo choo yɛ.

a Ndu naŋ veelu niŋ hau ni aa, Yoomu Naa leKilisiɔŋndo a Wali Pollo—Yau Wali Bɔŋaŋndo

b J. F. Lutafɔɔ o wa chilaŋ chuaa Sukuwaa Pɛɛkaa Baabuiya tɛɛŋndo, ndaa veelu ni aa, “Wana Kialaa Ŋyamaa” Lutafɔɔ. Tuupa mbo kua o Bɛtɛɛl, mi ndoo tosa wallo lepum maa wana kialaa ŋyama teŋgeŋndo, le toŋgo kialaa ŋyama ŋɔmaa wa o buŋgɛi Misuli ve niŋndo.

    WOL le Sɔɔŋ Yaasiaa—Kisi (2010-2025)
    Chukku Ma Kinda
    Chuku Ma Kumbi
    • Kisiei
    • Share
    • Mɛɛ ŋ Yeema Yɛ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Sawalaŋ Le Tɛɛŋgei Soliŋndo Kpeku
    • Mɛɛ Naŋ Bii Yooŋgula Numndaŋ Yɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Chuku Ma Kumbi
    Share