SUƐI LEBOLLE O KƆƆ | CHIISU BAŊA NAA O YƐƐ?
Piɔm Chiisoo a Fulasɛiniŋ Ndɔɔ Nyɛ La Sim le Numndo
“Laalaŋ a Masanɔɔ Chiisu, koŋ tosa ni mi num ni, a yuŋgu numndo kpou, mi la peŋ.”—Walta Wanaa Chiisuaa 16:31.
Diomndaŋ la loonuŋ naa a nyɛ kiilanɔɔ Pɔɔl nda Sailaa dimul wana manda waŋnda o chiɛi manyumndo niŋ Masidooniaa, chiee bɛndoo o lɛŋnde Filipai leŋ niŋ. Yɛɛ Pɔɔl nda Sailaa ndaa yiyaŋ yɛ? Le sinapɛŋgoo sɔlaa mɛɛ laalaŋndo dɔuwɔɔ o Chiisu niŋ piŋi naa piɔmndo o ba yɛ, ŋ nɔ fɛŋ miŋ sina sabu naŋ wu wo. Ŋ yaasiaŋndɔ nyɛ Baabuiyo pɛɛku wo.
Waŋchieeŋya ndaa toosiaŋ le ma vi le
‘Mi Chɛhowa Mɛlɛka kɛsi wana pɔnɔ o tosa wo Idɛŋ, le mbo va wallo leniŋ nduyɛ mbo va ndu mandaa. O koŋ kɔɔli, mi Chɛhowa Mɛlɛka dimul po o toosiaa wo aa, “Yɔm o yɔm cho o kpeloo hoo niŋ a dia. Kɛ yɔm komɔɔ ndɔɔ tosa mi wana sina suɛi wɔɔŋnde a i kɛndɛi yo, dia ndu le pa. O paaleŋ niŋ bɛɛ te a de ndu pɛ a vi.”’—Kandɔŋ Chieeŋndo 2:15-17.
Mi Mɛlɛka duau po tasoo, Adama o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ Idɛŋ o lɛŋndeŋ choo. Kpele koŋ ndoo nɔ visiaa bɛnduaa a tɔlɔɔla kɛndɛ kɛndɛlaŋ. Yɔmii kuamɛi wa loŋ, nduyɛ Adama ndoo dia o kɛ kɛ ndoo yeema pɛ. Kɛ, mi Chɛhowa dimul ndu a yɔmndo opilɛ kpe okɔɔ maa o nɔ mbo de ndu le. Mbo sila ndu maa te o de ndu pɛ, o cho wu.
Vɛɛ Adama ndoo bii yɛ sawa koŋ bila? Ndoo sina nyɛ wa piɔmndo wo, kanifuule o wa chɔɔ visiaa wuoo. Te Mɛlɛka ndoo toosiaa Adama pɛ le mi ndoo vi, mɛɛ sila o ke ndu hoo wo ve wa nyɛ sɔvɛ tau le. Kɛ, Adama ndoo sina maa, te ndoo diikuŋ pɛ Mɛlɛka, nduyɛ mi ndoo di komɔɔ yɔm koŋ te, o wa lo achal lefafɛɛŋ, o ve wu le.
Apum laalaŋ maa kaa ihinioo yɔm koŋ ndoo sim ni, kɛ keŋ nɔla mii wa lende le. O fulawɔ okoŋ kɔɔli, Chɛhowa ndoo yeema Adama nda Ifi laandɔ le mi ndaa velu chuauwa, ma kuii, ma pɛ o chieeŋndo choo, nduyɛ mi chieeŋndo ndoo wa nda o ba bɛŋgu. (Kandɔŋ Chieeŋndo 1:28) A yɔm kɛsɛ kɛsɔɔ okɔɔ sawa koŋ wa ni. Mi Chɛhowa ke ndu diolaŋ aa, “yɔm komɔɔ ndɔɔ tosa mi wana sina suɛi wɔɔŋnde a i kɛndɛi yo.” Ndoo sim le di Mɛlɛka nɔ le chɔmndo ikɛndɛi a iwɔɔŋnde tɛɛŋ le waŋchieeya wo. Te Adama ndoo di komɔɔ yɔm koŋ te, o cho ko diikɔŋ ndɔɔ le o wa chɔm te, kɛ kɔl hiniaa ndɔɔ le Wana toosiaa ndu, nduyɛ mbo duau ndu sala tau wo.
Mi Adama wu le mɛɛ o kɛɛ Mɛlɛka diikɔŋndo yɛ
Mi Mɛlɛka dimul poo aa, “Le chɛlɔɔ ŋ chɛl . . . ma dia yɔm ya I dimul num aa, ‘Dia le wo,’ . . . mɛɛ ma kelu lalle, malaŋ ŋ sɔla o diaa. Hei ŋ cho lo tosaa haaa ni ma miiŋgu o puuloo niŋ, naa ŋ fula va. Puuloo ŋ cho ni, nduyɛ o puuloo niŋ ŋ cho vɛlɛ miiŋgu ni.”—Kandɔŋ Chieeŋndo 3:17, 19.
Mi Adama dia komɔɔ yɔm nda kuuna ndu le dioo wo. Nilakalula o tosa laŋ ndaŋ la ve nyɛ taaniŋ te. Nilakalulaŋ kɛsɛ la wa ni, balikaa kiɔɔ chɔmndo a kɔl veesɛi sɛɛŋ le nyɛ o nyɛ kɛndɛ Chɛhowa tosal ndu. Mɛɛ Adama de komɔɔ yɔm koŋ, mbo kɛɛ Chɛhowa. Mbo hɛli le waŋnɔŋndo a ba ndɔ a fulamakɔɔli wɔɔŋ wɔɔŋndo.
A mɛɛ Chɛhowa dimi yɛ koni, mi Adama mɛɛlu wu. “A puuloo lɛŋ” Mɛlɛka toosiaa Adama ni, nduyɛ mbo dimul ndu maa o cho “miiŋgu o puuloo niŋ.” Adama simnuŋ nyɛ cheleŋ ɔɔ mbo kuɛ naa cheleŋ le waa achal te. Mɛɛ o vi, mbo simnuŋ maa puulu nɔ yoomu le wo, naa o fula wa.—Ikilisiate 9:5, 10, NW; Kandɔŋ Chieeŋndo 2:7.
Ŋ wu kanifuule o Adama niŋ naŋ fula ni
“Wana pilɛ kpe tosa ni mi yɔŋ wɔɔŋndo huŋ o chieeŋndo niŋ, nduyɛ mi yɔŋ wɔɔŋndo huŋ a piɔmndo. O koŋ, mi piɔmndo huŋ le ŋwaŋchiee kpou, kani fuule, ŋwaŋchiee kpou a tosa yɔŋ wɔɔŋndo ni.”—Luomaŋnda 5:12.
Mi haki Adamaa huŋ a fulamakɔɔli wɔɔŋndo tau. Mɛɛ o tosa hakioo, o cho ko waa achal le wɔsilaŋ 70 ɔɔ 80 le hɛluŋ ndu le, kɛ yoomu fafɛɛŋndo bɛɛ. Okoŋ kɔɔli, mi yoomu ndɔ walaŋndo hialuŋ ndu, nduyɛ mi haki ndɔɔ taŋ chuauwaa nduaa.
O Adama niŋ naa kpou fula ni. O ndu niŋ naŋ sɔla dialuŋ haki wu woŋ ni, kɛ o cho o naapila niŋ te. Mi Pɔɔl tɛɛsiaa kpundɛ naa nyɛkɛndɛi. Mbo poonyiaa aa, “Kɛ ya ya, wana chiee yoomaa koni ya cho ni, nduyɛ mi simnuŋ maa chɛ yɔŋ wɔɔŋndo o ba bɛŋgu. Nyɛ palaa hoo cho o bana bana ya choo. Mi nɛɛnɛ faŋa yɛ ya dialuŋ cho muŋ hunɔɔ wu woŋ choo?” Mi Pɔɔl pila muli nyuna ndɔɔ maa o mel Mɛlɛka balikaa kanifuule, “o sabu Masanɔ naa Chiisu Kiliti niŋ” o cho hunɔɔ pioŋɔɔ sɔla ni.—Luomaŋnda 7:14, 24, 25.
Chiisu yɔŋgu yoomu ndɔɔ le halikpeŋ miŋ wa achal lefafɛɛŋ
“Mɛlɛka Finya naa o vem Po ndɔɔ o chieeŋndo niŋ le mbo piŋi ŋwaŋnda chiee.”—Chɔŋ Tasoo 4:14.
Mi Chɛhowa Mɛlɛka kɛɛsiaa le miŋ fula o hakioo niŋ a piɔm fafɛɛŋndo. Vɛɛ o tosa yɛ keŋ? Mbo yɔŋ Po ndɔ kaalaa le mbo veluŋ mɛɛ Adama wa naa walaŋ ndoo nɔ haki le yɛ. O fulawɔ o Adama kɔɔli, Chiisu ndoo “tosa isɔɔ o isɔɔ wɔɔŋ te.” (Pitɛ Tasoo 2:22) Le mɛɛ ndoo nɔ haki le yɛ, o luei o kota piɔmndo bɛŋgu le, nduyɛ ndoo nɔla mbo wa achal maa wana nɔ haki le wo lefafɛɛŋ.
Kɛ, a koŋ kpou, mi Chɛhowa chɛl mi yaamɔɔwaa Chiisuaa di ndu. Mɛɛ palɛi iyaa hiou, mi Chɛhowa miŋgi ndu yoomu o inyinaya le mbo miiŋgi choo choo o teleŋ biŋgi niŋ. Loŋ Chiisu kɔ yɔŋgu Mɛlɛka yoomu ndɔ walaŋ o soliŋ sala wo ni le mbo baŋa nyɛ hɛluŋ Adama a chuauwaa nduaa wo. Mi Chɛhowa chɛl sala koŋ, nduyɛ mbo tosa a sabu maa wanaa cho tiindaŋndo dɔuwɔɔ o Chiisu niŋnda cho yoomu fafɛɛŋndo sɔla.—Luomaŋnda 3:23, 24; Chɔŋ Tasoo 2:2.
Mi Chiisu miŋgi piondɔɔ nyɛ lo Adama o ba wo. Mbo sɔla piɔmndo le naa halikpeŋ miŋ wa achal lefafɛɛŋ. Baabuiyo dimi aa, “Hei yɔŋnuŋ le mi Mɛlɛka tosal naa kɛndɛi nduɛi mi Chiisu vi le ŋwaŋnda chiee kpou. Le . . . piɔm o sɔla wo.”—Hibuluiya 2:9.
Salaa hoo chɔm tau wana suu Chɛhowa cho wo. O chɛl sandii nduɛi filioŋnde le mi wanaa hakiaa baŋaŋ ndapila le. Kɛ, kaala ndɔɔ a nyɛiye nyindu ndu ni le kpeleŋnda ndɔlaŋ komallo. Le hei tosaa, mbo yɔŋgu sala baa kala kalaa, Po ndɔɔ le mbo baŋa naa.—Luomaŋnda 5:6-8.
Mi Chiisu sɔla fulasɛiniŋndo, nduyɛ acheleŋnda bɛɛ cho fulasɛiniŋndo sɔla
“Mi Mɛlɛka miŋgi Kiliti yoomu, ndu cho wana tase miiŋgu yoomu le wanaa vi wa kpou ni. Wana pilɛ kpe tosa ni mi piɔmndo huŋ waŋchieeya choo. Lende koni, waŋndo opilɛ kpe tosa vɛlɛ ni mi Mɛlɛka wa hunɔɔ wanaa vi wa miŋgi yoomu. O Adama niŋ waŋchieeya kpou sɔla piɔmndo ni. Lende koni Mɛlɛka cho hunɔɔ waŋnda kpou miŋgi yoomu o Kiliti niŋ ni.”—Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:20-22, NW.
Ŋ nɔ kiisaŋ maa Chiisu wa achal nduyɛ mbo wu le. Kɛ yɛɛ chɔm yɛ maa mbo sɔla fulasɛiniŋndo? Nyɛ kpeekpei chɔmndo cho chɔmnɔŋ o chɔmnuŋ waŋnda o hɔl bɛmbɔɔ tau wo ni. Nduyɛ mbo fula waŋnda o hɔl lepilɛ ndaa hiou 500. Mi kiilanɔɔ Pɔɔl poonyial Kɔliŋtiaŋnda a hei okɔɔ. Mbo dimi maa seiya haa a tiŋ cho wɔ yoomu, nduyɛ a nɔla ma timbi seileŋ a nyɛ nda che ma tuɛiyo.—Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:3-8.
O kpeekpei niŋ, te Pɔɔl poonyiaa pɛ maa Kiliti cho “wana tase miiŋgu yoomu” wo ni, dimioo o wa ni maa acheleŋnda bɛɛ cho hunɔɔ fulasɛiniŋndo sɔla. Mi Chiisu pila dimi maa teleŋndo cho fuuluu mi wanaa vilɛiya kpou “fula o sɛilaŋ niŋ.”—Chɔŋ 5:28, 29.
Le waa achal lefafɛɛŋ, mɛɛ miŋ dɔu tiindaŋndo o Chiisu niŋ
“Mɛlɛka kaala waŋnda chieeya. O koŋ, mbo yɔŋgu Po ndɔ pilɔɔ kpe le nda, maa wana dɔu tiindaŋ ndɔɔ o Po ndɔ pilɔɔ hoo niŋ pɛ, wana koŋ o vi lɛ le.”—Chɔŋ 3:16.
Yau tasoo o Baabuiyo niŋ dimul naa teleŋ piɔmndo kanduŋndo, nduyɛ mɛɛ Kpele Hɛnɛkiɔɔ looku wanachioo hiɔlɔŋ yɛ. Yau mɛɛlaa dimul naa teleŋ piɔmndo cho tambei sɔla, nduyɛ mi Mɛlɛka miŋgi chieeŋndo kpou Kpele Hɛnɛkiɔɔ wo. Waŋchieeya nɔla niŋ ma wa achal a kɔl kɛndɛ lefafɛɛŋ. Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 21:4 dimi aa, “Wana o wana vi lɛ le.” Le diomndaŋ ndaŋ kindilaa maa la cho tonya, sɔɔŋ 5 dimi aa, “Diomndaŋ ndaŋ, . . . tonyaa la cho ni.” Nyɛ Chɛhowa dimi pɛ, o nɔla mbo tosa ndu.
A laalaŋ pa maa “Diomndaŋ ndaŋ, . . . tonyaa la cho ni”? Mɛɛ chɔɔlu pɛɛku a Chiisu Kiliti okɔɔ, nduyɛ ma dɔu tiindaŋndo o ndu niŋ. Te a tosa lende pɛ, Chɛhowa cho hɛnaŋ a num. O cho ko suŋ suŋ te ŋ cho sala ndɔɔ tueiyɔɔ yeela le, kɛ a cho tiindaŋndo sɔla le waa o lɛŋndeŋ choo o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ, naa wana o wana vi lɛ le wa, “wana ve lɛ a kɔl tambɛi le, kɛlɛŋgaa mi wana chaŋ, kɛlɛŋgaa mi nyɛ nɛiyaa va.”