“Boondii Mɛlɛka Cho Nya Piŋi ve i Cho niŋ Kpɛɛluŋ”!
“Te sɔɔŋ muŋ kandu yɔŋnɔŋndo pɛ, la va niko lehɔl o nɛi, kani fondole maa boondii Mɛlɛka cho nya piŋi ve i cho niŋ kpɛɛluŋ.”—LUK. 21:28.
CHONDOŊ: 133, 43
1. Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ o wɔsi 66 boondii Chiisu ve? (Tofa fotueiyo o peeleŋ ndeŋ choo.)
YIYAŊNDƆ maa num bɛɛ Kilisiɔŋnɔɔ ŋ wa o wɔsi 66 boondii Chiisu ve o Chulusalɛm niŋ ni. Sɔɔŋ wa num yɔŋnɔŋndo o hɔl tau. I tasei, mi wana bɛndu wa nyɛsɔlaa bolleŋ o Luom niŋndo Flolis, puu kaniŋ talɛŋndoŋ 17, ŋ wa ŋ kɛɛsiaa o maando niŋndoŋ. O lepilɔɔ niŋ kpe, mi Chuuwa chaŋ a sɔŋgɔɔ, ma kɔ diu puaa chɔuwaa maLuomaŋaa wa o Chulusalɛm niŋnda, okoŋ, ma fula o masale maLuomaŋndeŋ bɛŋgu. Kɛ Luomaŋnda bɛɛ kɛsiŋ suɛi hei o ba le. O paŋgoŋ ŋgaa bɛŋgu, mi wana bɛndu Luomaŋnda o Siiliaa niŋ diolaŋ Sɛstiɔs Kalɔs sim puaa chɔuwa 30,000 lachi le kɔlaŋ sɔŋgɔɔ a Chuuwa. Mi puaa chɔuwa haa tiu o sɔndɔkɔltaŋ kpou o Chulusalɛm niŋ. Nduyɛ, mi puaa chɔuwaa Chuuwaa nila kaluaa haa nyaanuŋ o kpaki maando niŋ le vioŋnɔŋndo. Okoŋ kɔɔli, mi puaa chɔuwaa Luomaŋnda kandu ŋgemila kpaki maando touwɔɔ o kɔɔ! Mi siooŋnde bii waŋnda Chulusalɛm chiee kpou. Te num oo che pɛ sɔɔŋ muŋ kpou yɔŋnɔŋndo, vɛɛ ŋ wa yɛ yiyaŋ?
2. Yɛɛ Kilisiɔŋnda o wɔsi 66 niŋ ndaa nɔ yɛ ma tosa, nduyɛ vɛɛ nɛiyo ndoo kumbiŋ yɛ le ma tosa hei?
2 A tonya, ma loonuŋ dɔɔ diomnda Chiisu laŋ, la Luku poonyiaa laŋ. Laŋ la cho ni, “La cho chɔ mi wanaa chɔuva huŋ balu Chulusalɛm. Te hei yɔŋnuŋ pɛ, mɛɛ la sina niko maa teleŋndo fuuluu le ma pɛl ndu.” (Luk. 21:20) Kɛ, mi kaamaa bii num dɔɔ ma nyuna aa, ‘Vɛɛ ya looku yɛ mi diikuŋ sila Chiisu yɔŋgu koŋ ndo?’ Mi Chiisu dimi vɛlɛ aa, “Te hei yɔŋnuŋ pɛ, mɛɛ wanaa cho o lɛŋnde Chudiaa leŋ niŋ nda a nyaanuŋ o pemboŋ. Wanaa cho Chulusalɛm nda a mal ma nyaanuŋ. Nduyɛ, wanaa cho o sɔndɔkɔltaŋ nda a kua Chulusalɛm chiee le.” (Luk. 21:21) Vɛɛ ŋ looku yɛ ma hɛli hɛliŋ puaa chɔuwaa sɛlɛ bɛnduaa balu haa Chulusalɛmnda ma fulaŋ? Mi suɛi kɔndɔfille ipum yɔŋnuŋ. Ma cha pɛɛŋ a lehɔl maa mi puaa chɔuwaa Luomaŋnda kandu chioo malɔɔ ma wa miiŋgɔŋndo! A mɛɛ Baabuiyo dimi yɛ, mi Mɛlɛka “faŋa palɛi” nda huŋ bii chioo ve i tiŋ lechoo. (Mat. 24:22) Mi fondaa sɔlaŋ le ma diikuŋ sila Chiisu ndoo yɔŋgu wo. O chɔ chɔ bɛndoo niŋ, ma kua a kiltaŋ o pemboŋ Chɔɔdaŋ Pioo leeloo nya Kilisiɔŋaa laalaŋaa wa Chulusalɛm chiee a sɔndɔkɔlta ndɔla balu ndulaŋ kpou.a A wɔsi 70 boondii Chiisu ve, mi puaa chɔuwaa Luomaŋnda miiŋgu vɛlɛ Chulusalɛm, nduyɛ ma kɔ tɛɛmbuu chioo. Kɛ ma sɔla kindaa le mɛɛ ŋ diikuŋ sila Chiisoo yɛ.
3. Nyɛpalaa suu kuɛɛ cho yɛ vɛlɛ Kilisiɔŋnda komal, nduyɛ yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi hei niŋ?
3 Nyɛ pilɔɔ kpe cho naa kpou yɔŋnɔŋ o teleŋ biŋgi niŋ. Chiisu ndoo sila ko Kilisiɔŋnda a tambii Chulusalɛmnde le, kɛ mbo dimi maa nyɛ ndoo yɔŋnuŋ hoo o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋndoŋ cho vɛlɛ yɔŋnɔŋ te “nyɛ palaa” bɛndoo o kanduŋ dɔɔ pɛ. (Mat. 24:3, 21, 29) Kɛ yooŋgu kɛndɔɔ cho ni maa, waŋnda “faŋga bɛndu bɛndoo” cho kindaa sɔla o kpundɛ bɛndu nɔ hoo le yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo choo wo. (Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:9, 13, 14.) Yɛɛ Baabuiyo dimi yɛ a nyɛ palaa bɛndu cho hunɔɔ wo okɔɔ? Ŋ nɔ miŋ landuŋ kɔl le mulioo sɔlaa le nyunaa hoo te ŋ yeema pɛ kindaa sɔlaa. Ŋ yaasiaŋndɔ niko nyɛkɛndɛi mɛɛ nyɛpalaa bɛndu nɔ hoo le yɔŋnɔŋndo o chilaŋ niŋndo piiliaŋ naa yɛ.
KANDƆŊ NYƐPALAA BƐNDOO
4. Vɛɛ nyɛpalaa bɛndoo cho yɛ kandɔŋ, nduyɛ yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ?
4 Vɛɛ nyɛpalaa bɛndoo cho yɛ kandɔŋ? Baabuiyo soo o yau Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ niŋ a “Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo” okɔɔ. (Chɔɔmɔŋndo 17:5-7) O bɛnda bɔɔ mi Baabuiyo tuu piɛiyii lachoowɛi a chua suundɛiyo! Wanaa bɛnduaa o kaŋii lachoowɛi niŋ cho suundaa a masaa lelɛŋnda o chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo niŋ. A kɛɛ Chiisu tooloo a Masale ndɔleŋ, ma wa masaa chieeŋnda tooloo. Nduyɛ, a kɛɛ sawala Mɛlɛkalaŋ biyɔɔ le foofula lemasalaŋ sɔlaa. A cho maa yufuaa pɔyaŋaa diandaa Mɛlɛkaa le. (Kɔl. Diiŋ Ndɔɔ 11:2; Chem. 1:27; Chɔɔmɔŋndo 14:4) Kɛ nɛɛ cho yɛ piɛiyii lachoowɛi tɛɛmbuu? Baabuiyo dimi aa, Chɛhowa cho ‘dɔuwɔɔ’ “Visi siaŋaa” o nɔ “leelaŋ tɔ” wo o kɔl le chua suundɛiyo hoo tɛɛmboo. Leela visioo hoo la sim le kɔɔnala lemasala cho hau o chieeŋndo choo laŋ, la cho Kɔɔna la Chieeŋndo hoo tooloo laŋ, o sim le “visi siaŋaa” wo.—Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:3, 16-18.
5, 6. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ maa Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo sɔla niŋ tambei a wanaa wa o kaŋii nduɛi niŋ paandu wa kpou le?
5 Baa ŋ nɔ pa miŋ dimi maa, kaŋii Babilɔŋ Tɔɔ Bɛndoo cho tambei sɔla a wanaa wa o ndi niŋ paandu wa kpou? Sako bɛɛ. Mi Mɛlɛka dimul Sɛkalaya, wana ndoo suaa le ndu wo le poonyiaa a teleŋ koŋ okɔɔ. Mɛɛ o wa suɛi a wana ndoo wa o kaŋnde lachoowaleŋ niŋndo okɔɔ, mbo dimi aa, “Waŋndo cho hunɔɔ viinɔŋ mbo dimi aa, ‘I cho wana suaa le Mɛlɛka le, wana wali yondoo ya cho ni. Kani ya chɛŋ wali ichiɔɔ koni ya tosa ni.’ Okoŋ, te waŋndo nyuna ndu pɛ maa, ‘pauvii yɛɛnɛ icho yɛ niŋ hei num lekɔɔ?’ O dimi maa, ‘o chaaŋ nuu lo chiɛiniŋ nda booluu ya ni.’” (Sɛk. 13:4-6, NW) Icho wa maa, wanaa bɛnduaa apum o kaŋii lachoowɛi niŋ cho wali nda cho tosaa wo kɛɛ, nduyɛ ma dimi maa a ve kpeŋgii kaŋii lachoowɛi le.
6 Vɛɛ wanaa Mɛlɛkaa cho yɛ wa a teleŋ koŋ? Chiisu dimi aa, “Kɛ, Mɛlɛka faŋa palɛi nyɛ palɛi keŋ i tiŋ lechoo. Te ndu oo ve koŋ te, wana o wana bɛɛ ve lo yoomu le. Mɛlɛka cho palɛi keŋ faŋa i tiŋ le wanaa nduaa o hɛli va.” (Mat. 24:22. Naapila piimiaa ndu diki diki ni.) Ŋ sina niŋ maa mi Mɛlɛka “faŋa palɛi nyɛ palɛi keŋ i tiŋ lechoo” o wɔsi 66 boondii Chiisu ve. Hei mala “wanaa nduaa o hɛli va” ni, Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda, le fulaŋndo a kiltaŋ Chulusalɛm a chieeŋ balu ndu woŋ. Lende koni, te nyɛpalaa bɛndoo kanduŋ pɛ o chilaŋ niŋ, Mɛlɛka cho faŋa “palɛi keŋ i tiŋ lechoo” “le wanaa nduaa o hɛli va.” Mɛlɛka cho chɛlɔɔ mi kɔɔnala lemasalaŋ, la sim le visi “leela tɔ” laŋ ndo la tɛɛmbuu wanaa nduaa le. Kɛ, Mɛlɛka cho nda piŋi chɔ chɔ.
TELEŊ TƆƆNDAŊNDO A TELEŊ KIALAA IYAMAA
7, 8. Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ te kɔɔnala kaŋii lachoowɛi sɔla pɛ tambei, nduyɛ vɛɛ wanaa dɔu tiindaŋndo o Mɛlɛka niŋnda cho yɛ wa teŋgeŋ a teleŋ koŋ?
7 Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ te kɔɔnala piɛiyii lachoowɛi sɔla pɛ tambei? Teleŋndo cho wa koŋ ni le chɔmndo nyɛ cho naa o kɔllo. Waŋnda tau cho kɔɔnala waŋchieeya nuuviaa le vioŋnɔŋndo, la Baabuiyo dimi aa la cho maa ‘ŋpembu a poutaŋ’ ndaŋ. (Chɔɔmɔŋndo 6:15-17) Kɛ o dimi niŋ, wanaa Chɛhowaa cho nyaanɔŋ le ma veŋnuŋ Chɛhowa o ba bɛŋgu. Teleŋ palɛi nyɛpalaa bɛndoo faŋaŋ i tiŋ lechoo o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋndo, ve teleŋ Chuuwa tau ndaa nɔ ma siŋgaŋ Kilisiɔŋnda wo le. Lende koni, ŋ kɛsiŋ o kɔl maa te Mɛlɛka faŋa pɛ palɛi nyɛpalaa bɛndoo i tiŋ lechoo o chilaŋ niŋ, o cho teleŋ koŋ te waŋnda simnuŋ niŋ wanaa laalaŋnda le. Kɛ, teleŋndo cho wa koŋ ni le mi wanaa laalaŋaa tonyaa sɔla fondaa le kaala ndaa chɔmndo le Chɛhowa, nduyɛ le ma toolu pɔmbuaa Kilitiaa.—Mat. 25:34-40.
8 Mi che bɛɛ naa ŋ sina nyɛ nɔ le yɔŋnɔŋndo a teleŋ nyɛpalaa koŋ ndo kpou le, kɛ ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa sala soliaŋndo yeemaŋ. O wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ, Kilisiɔŋnda ndaa nɔ ma mɛi nyɛm ndaŋ kɔɔli, nduyɛ ma biunuŋ nyɛkindilaa le halikpeŋ ma sɔla kindaa. (Mak. 13:15-18) Le loo o tiindaŋ naa choo, ŋ cho pa yeemɛi nɔ le nyɛm kɛŋ naŋ mɛiyoŋ? Ŋ cho pa kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le tosaa nyɛ o nyɛ yeemaŋ le loo Chɛhowa kɔɔli? Yiyaŋndɔ o hei choo! A boondii keŋ, naa kinɛi cho wa tamasi Daaniɛɛ wo tolɔɔ kɔɔli ni, wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo, le Mɛlɛka piɛiyo o nyɛkindilaa kɛ kɛ fee bɛŋgu.—Dan. 6:10, 11, NW.
9, 10. (a) Yooŋgu yɛɛ wanaa Mɛlɛkaa cho yɛ wa dimioo a teleŋ koŋ? (b) Yɛɛ yaamɔɔwaa wanaa Mɛlɛkaa cho yɛ tosa?
9 O cho lɛ a teleŋ koŋ te waŋnda cho “yooŋgu kɛndɔɔ hoo dimi a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ” le. O cho niŋ wa i hiawaa lɔɔ. “Mɛɛlula” chieeŋndo la cho niŋ fuuluu! (Mat. 24:14) A tonya, wanaa Mɛlɛkaa cho yooŋgu cho waŋnda yamɛi kilul lo dimi. Nduyɛ, a cho vɛlɛ yooŋgoo hoo dimi maa mɛɛlula chieeŋ Setanaa hoo cho niŋ kpɛɛluŋ. Baabuiyo tuu yooŋgoo hoo a looŋ kpuŋgbaŋ deli woŋ. O dimi aa, “Mi looŋ fula choo choo kpuŋgbaŋ bɛndoŋ mi ŋ deli waŋnda choo. Looŋ kpuŋgbaŋ muŋ i kɛ i kɛ ndi ii va lusullo le paŋndaŋ kɛmɛ. Mɛɛ ŋ deli waŋnda choo tei, ma kandu Mɛlɛka yioulaŋ le kpundɛ looŋ kpuŋgbaa hoo. Kani fuule o va kpundɛ wɔɔŋ bɛndu bɛndu.”—Chɔɔmɔŋndo 16:21.
10 Sɔɔŋ muŋ kpou cho wa ŋ viaŋnaŋ le yaamɔɔwaa naa le. Mi Mɛlɛka dimul Ɛsikiɛɛ, wana ndoo suaa le ndu wo le mbo poonyiaa a Kɔɔki o Mekɔɔki niŋ, ndu cho yɛ lɛŋii chiŋalaŋ wanaa Mɛlɛkaa a sɔŋgɔɔ ve ni aa, “Mi Chɛhowa Kpuluŋguma bɛndoo hiau lachi a suɛi, mbo dimi aa, ‘Te teleŋ koŋ o fuuluu pɛ, tuula wɔɔŋndaŋ kposoŋ la wa niŋ num hunɔɔ o kɔl a lɛŋnde Isɔluɛileŋ okɔɔ ni. A cho dimi aa, “I cho lakɔ lɛŋndeŋ chiŋalaŋ a wanaa nduaa chonuŋ haa o ba ndaa choo yɛlɛkɛlɛɛ, ma yiyaŋ maa kpundɛ o kpundɛ o komal lɛ nda le wa. Saasala cho la balaa o sɔndɔkɔlta ndalaŋ le nda manda le.” Nyɛ o nyɛ waŋnda haa a miŋgi niŋ chuuŋgiaa o chieeŋ ndaŋ wa muŋ pɔmndaŋ ma miŋgi muŋ taŋgullo niŋ, la cho muŋ lakɔ delɔɔ choo, mi la puŋga muŋ kpou le kɔŋndaŋ a muŋ. Wanaa fula niŋ haa o lɛŋii yɛ yɛi niŋ, ma miiŋgu o lɛŋnde ndaleŋ niŋ, ma nɔ chɔluaa, a nyɔɔŋ, nduyɛ mi lɛŋnde ndaleŋ le wa o chieeŋndo tɛɛŋnda, la cho nda lakɔ chiŋalaŋ, mi la puŋga nyɛm ndaŋ kpou.’” (Isi. 38:10-12, NW) Wanaa Mɛlɛkaa cho wa teŋgeŋ. O dimi niŋ, a cho wa ‘o chieeŋndo tɛɛŋ.’ Nduyɛ, hei cho kaalaŋ hiouwɔɔ mayoomu. A tonya, kaalaŋ la cho nɔ yeemɛi le Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa Chɛhowaa, vɛlɛ a chaaŋaa ndaa hunɔɔ chiŋalaŋndo a sɔŋgɔɔ.
11. (a) Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ loonuŋ a mɛɛ sɔɔŋ cho yɔŋnɔŋ o lepula a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo yɛ? (b) Vɛɛ waŋnda wa yɛ niŋ te sɔɔŋ kpaloŋ yɔŋnuŋ pɛ o choo choo niŋ?
11 Te ŋ wa nyɛ yɔŋnuŋ o koŋ kɔɔli wo yaasiaa pɛ, ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa Diom Mɛlɛkaa chɔm teleŋ kpeekpei sɔɔŋ muŋ nɔ le yɔŋnɔŋndo o lepula wo le. Icho maa sɔɔŋ cheleŋ cho wa vɛlɛ yɔŋnɔŋndo. Mi Chiisu dimi a mɛɛlula chieeŋndo hoo okɔɔ aa, “Sɔɔŋ lakpaloŋ cho yɔŋnɔŋ o paaleŋ, a paŋgei, a looŋ. Buulaŋ bɛndoo va niŋ lɛŋnde o chieeŋndo choo, mi kɔltaŋ la laasiaŋ waŋnda a kpoku kpoku bɛndu pee mɛŋma ihɛllo o wa niŋ ndo. Waŋnda wou niŋ kpanɛi a sioonde. A wa niŋ a kɔlta landaŋndaŋ le nyɛ cho hunɔɔ yɔŋnɔŋ o chieeŋndo choo wo. Kani fondole, kpaayalaŋ choo choo la cho faŋaŋ o fondaŋnda ndalaŋ. O koŋ kɔɔli, waŋnda cho wana nda veelu aa, Po Wana Pɔnɔɔ wo chɔ hunɔɔ o yumbu yumboo niŋ, a kpaayaa, a naŋɔɔ bɛndoo.” (Luk. 21:25-27; nuawɔ Maki 13:24-26.) Baa sɔɔŋ lakpaluŋ Chiisu dimi muŋ ndoŋ cho yɔŋnɔŋ lekɛndɛi o choo choo niŋ? Mɛɛ miŋ chum miŋ che nyɛ cho yɔŋnɔŋndo. Isɔɔ o isɔɔ nɔ le yɔŋnɔŋndo cho yaamɔɔwaa Mɛlɛkaa sioonde luei.
Ŋ cho nɔ tiindaŋ kpeekpeiyo le pioŋɔɔ sɔlaa! (Tofa pɛlta 12, 13)
12, 13. (a) Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ te Chiisu hiŋ pɛ “a kpaayaa, a naŋɔɔ bɛndoo”? (b) Yɛɛ buɛiyaa Mɛlɛkaa cho yɛ tosa a teleŋ koŋ?
12 Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ te Chiisu hiŋ pɛ “a kpaayaa, a naŋɔɔ bɛndoo”? Teleŋndo cho wa hoo ni le mbo fanda wanaa dɔu tiindaŋndo o Mɛlɛka niŋnda, nduyɛ mbo dɔu wanaa nɔ tiindaŋ o Mɛlɛka niŋ te wa kotaa choo. (Mat. 24:46, 47, 50, 51; 25:19, 28-30) A mɛɛ yau Maatiu wo dɔɔŋ kona yɛ, mi Chiisu mɛɛlu tale chuiŋnda a saa dimi le chɔmndo nyɛ nɔ le yɔŋnɔŋndo a mɛɛlula chieeŋndo hoo wo. Mbo dimi aa, “Te wana nda veelu aa, Po Wana Pɔnɔɔ wo hiŋ hunɔɔ lemasaa a kiilaa Mɛlɛkaa kpou pɛ, o cho hunɔɔ ichali o kpeŋgbei ndɔ lemasa kɛndɛ bɛndoo choo. O koŋ kɔɔli, mi kiilaa Mɛlɛkaa chuuŋgiaa waŋnda kpou o chieeŋndo niŋ ndu o hɔl. Te a chuuŋgiaa nda naa pilɛ pɛ, o lo o koŋ o piɔu nda tɛɛŋ, mɛɛ wanaa mandaa lasaa piɔu saa a chuiŋnda tɛɛŋ yɛ. Wanaa sakpuaa kinɛi mbo hivi nda o ba ndɔ kɛndɔɔ choo. Mbo hivi a tuaa o ba ndɔ miallo choo.” (Mat. 25:31-33) Yamɛi yɛɛ Chiisu kilul lɛ saa a chuiŋnda o bolle Baabuileŋ ndeŋ niŋ? Mi Chiisu mɛɛlu dimi o taloo hoo niŋ a chuiŋnda okɔɔ aa, “O koŋ kɔɔli, mi wanaa cho masanɔɔ hoo o ba miallo choo wa sɔla tambii fɛɛŋ fɛɛŋnde. Kɛ, wanaa cho sakpo Mɛlɛka o hɔl nda cho yoomu fafɛɛŋndo sɔla.”—Mat. 25:46, NW.
13 Yɛɛ wanaa cho maa ŋchuiŋnda cho yɛ tosa te a sina pɛ maa a nɔ le “tambii fɛɛŋ fɛɛŋnde” sɔlaa? Nda kpou cho wa chaŋndo. (Mat. 24:30) Kɛ vɛɛ pɔmbuaa Chiisuaa a chaaŋaa ndaa dɔu tiindaŋndo o Mɛlɛka niŋnda cho yɛ wa a teleŋ koŋ? A tiindaŋ ndaa kpou o Chɛhowa Mɛlɛka niŋ, vɛlɛ a Po ndɔɔ, a cho nyɛ Chiisu dimul nda hoo wo tosa, “Te sɔɔŋ muŋ kandu yɔŋnɔŋndo pɛ, la va niko lehɔl o nɛi, kani fondole maa boondii Mɛlɛka cho nya piŋi ve i cho niŋ kpɛɛluŋ.” (Luk. 21:28) A tonya, ŋ cho nɔ tiindaŋ kpeekpeiyo le pioŋɔɔ sɔlaa.
A WA NIŊ NAŊƆƆ O MASALE MƐLƐKALEŊ CHOO
14, 15. Wali chuuŋgiaa kuɛɛ cho yɛ wa te Kɔɔki o Mekɔɔki niŋ chiŋalaŋ pɛ wanaa Mɛlɛkaa a sɔŋgɔɔ? Nduyɛ, yɛɛ yeemaŋ yɛ o wali chuuŋgiaa hoo niŋ?
14 Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ, te Kɔɔki o Mekɔɔki niŋ chiŋalaŋ pɛ wanaa Mɛlɛkaa a sɔŋgɔɔ? Mi Maatiu nda Maki poonyiaa nyɛ pilɔɔ kpe a nyɛ Chiisu cho tosa a teleŋ koŋ ndo okɔɔ aa, “O koŋ kɔɔli, te bulu bɛndoo soo pɛ, o vem kiilaa nduaa a kuɛ ba o ba fee o chieeŋndo choo a kɔ chuuŋgiaa wanaa nduaa o hɛli va.” (Mak. 13:27; Mat. 24:31) O cho a Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa ndaa kandu chuuŋgiaa wa le Maatiu nda Maki cho suɛi le. Vɛlɛ, o cho a Kilisiɔŋaa cho pɔyaŋndo sɔla le di mɛɛlaa sɔlaa le kɔlaŋ o choo choo niŋnda le nda cho suɛi le. (Mat. 13:37, 38) Kilisiɔŋaa cho di mɛɛlaa sɔla le kɔlaŋ o choo choo niŋnda cho pɔyaŋndo sɔla tuupa mi nyɛpalaa bɛndoo o kanduŋ. (Chɔɔmɔŋndo 7:1-4) Kɛ, a chuuŋgiaa suu kuɛɛ okɔɔ Chiisu cho yɛ suɛi? A teleŋ ŋwaŋ 144,000 lo le fandaa sɔlaa le kɔlaŋ o choo choo niŋnda o wa suɛi ni. (1 Tɛsa. 4:15-17; Chɔɔmɔŋndo 14:1) Kɔɔki o Mekɔɔki niŋ cho fɛŋ wanaa Mɛlɛkaa chiŋalaŋ a sɔŋgɔɔ, malaŋ hei yɔŋnuŋ. (Isi. 38:11, NW) Te keŋ yɔŋnuŋ pɛ, nyɛ Chiisu dimi hoo wo cho peelɔŋ, “O koŋ, wanaa tosa nyɛ Mɛlɛka hɛnaŋ ndo va, nda nda cho va naa Mɛlɛka finya nda cho o masaleŋ choo va. Nduyɛ, waŋnda haa va niŋ naŋɔɔ mɛɛ paaleŋ le cho nuaa yɛ.”—Mat. 13:43.b Naapila piimiaa ndu diki diki ni.
15 Baa hei chɔm ni maa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho helɔɔ o choo choo niŋ a dialuŋ yɔŋaŋ? Wanaa bɔɔbɔɔ o kaŋii cheleŋnde niŋ yiyaŋ maa a cho nda hunɔɔ chua o dialuŋ yɔŋaŋ niŋ ma helnuŋ a nda choo choo. Nduyɛ, a yiyaŋ maa Chiisu cho hunɔɔ le waa masaa o chieeŋndo choo. Kɛ Baabuiyo chɔm kpendekele maa “tamasioo yɔŋnuŋ o hala le sinaa maa wana nda veelu aa, Po Wana Pɔnɔɔ wo chɛŋ hunɔɔ.” Nduyɛ Chiisu cho “hunɔɔ o yumbu yumboo niŋ o hala.” (Mat. 24:30) Wana o wana chi niŋ sɔɔŋ Chiisu dimi muŋ ndoŋ o yɔŋnɔŋndo le. Le handɔɔ lechoo, “dialuŋ yɔŋaŋ muŋ ŋ luei o Masale Mɛlɛkaleŋ niŋ te.” Lelaŋ, wanaa nɔ le kɔlaŋ o choo choo niŋnda cho fɛŋ “maŋgalaŋ. O lepilɛ niŋ kpe i yɔŋnuŋ niŋ ni, mɛɛ waŋndo biaŋ nuaa yɛ. Te bulu koŋ o soo pɛ.”c (Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:50-53.) Kilisiɔŋaa laalaŋaa pɔyaŋaa cho wɔ o lɛŋndeŋ choo wa cho chuuŋgiaŋ diompilɛ o choo choo niŋ o biɔŋɔɔ lepilɛ niŋ kpe. Kɛ o cho a dialuŋ yɔŋaŋ te.
16, 17. Yɛɛ nɔ yɛ fɛŋ mbo yɔŋnuŋ tuupa mi bɔŋaŋ nɔ kɛsiaa Saa Fɔŋndɔɔ o tosaŋ o choo choo niŋ?
16 Te Kilisiɔŋaa ŋwaŋ 144,000 kpou chuu dɔɔ pɛ bɔŋa o choo choo niŋ, a kandu bɛɛ toosiaŋ mɛɛlaa le bɔŋaŋ nɔ kɛsiaa Saa Fɔŋndɔɔ. (Chɔɔmɔŋndo 19:9) Kɛ, nyɛ cheleŋ nɔ mbo yɔŋnuŋ fɛŋ bɔŋaŋ koŋ lachi. Loonuŋ maa, Kɔɔki cho fɛŋ wanaa Mɛlɛkaa chiŋalaŋ a sɔŋgɔɔ, malaŋ ŋwaŋ 144,000 bɔŋa o choo choo niŋ. (Isi. 38:16, NW) Yɛɛ cho yɛ wa fulamakɔɔlioo? Icho simnɔŋ maa wanaa Mɛlɛkaa o chieeŋndo choo nɔ niŋ wana chɔulaba le nda le. A cho diikɔŋ sila Mɛlɛka ndoo ke Masaa Chɛhosiafa wo. Sila koŋ wa ni, “La sɔŋga a nda le. La kuɛ pɛ, la kɔ sim o fondaŋnda nyalaŋ kpɛ kpɛ a bɛɛndiaŋ le sɔŋgɔɔ. La sim yi, mi la che mɛɛ Chɛhowa Mɛlɛka cho nda yomɔɔ le nya waŋnda Chuda, a waŋnda Chulusalɛm yɛ. Lelaŋ, la tambu lakɔl mi la yɔŋ isiooŋ te.” (Kol. Diiŋ Ndɔɔ 20:17, NW) Kɛ, yɛɛ yɔŋnuŋ yɛ niŋ o choo choo niŋ? Mɛɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:14 wa suɛi a teleŋ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho wa kpou o choo choo niŋndo okɔɔ, mbo dimul naa a yaamɔɔwaa wanaa Mɛlɛkaa okɔɔ aa, “A chɔu niŋ a Saa Fɔŋndɔɔ, mi Saa Fɔŋndɔɔ nda wanaa nduaa cho ndu kɔɔli va ma yem nda. Kani fuule, Saa Fɔŋndɔɔ ndu cho Masa hiou masaa kpou wo ni, nduyɛ ndu cho Masa nɔ kpaayaa kpou wo ni. Wanaa nduaa cho ndu kɔɔli va nda cho wanaa Mɛlɛka veelu va ni, nda cho wanaa Mɛlɛka hɛli ma va isisi a dialuŋ kala yi o tiindaŋ nda nɔ o ndu niŋ ndo va ni.” (Naapila piimiaa ndu diki diki ni.) Chiisu nda ŋwaŋ 144,000 cho hunɔɔ wanaa Mɛlɛkaa piŋi o chieeŋndo choo.
17 Chɔu Amakɛdɔŋndo cho tosa mi diola diandaala Mɛlɛkalaŋ la sɔla saŋgalaa. (Chɔɔmɔŋndo 16:16) A teleŋ koŋ, wanaa cho maa ŋchuiŋnda kpou cho tambii fɛɛŋ fɛɛŋnde sɔla. Dɛnɛ wɔɔŋndo ve lɛ niŋ o chieeŋndo choo le. Nduyɛ, wanaa faŋga bɛnduaa cho kindaa sɔla a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo. Te nyɛm yau Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ dimi muŋ ndoŋ kpou yɔŋnuŋ pɛ, bɔŋaŋ nɔ kɛsiaa Saa Fɔŋndɔɔ nɔla niŋ mbo tosaŋ. (Chɔɔmɔŋndo 21:1-4)d Wanaa cho kindaa sɔla o lɛŋndeŋ choo wa kpou cho kɛndɛi Mɛlɛkɛi a kaala ndɔ bɛndoo tueiyɔɔ yeela. Nuawɔ bɔŋaŋ nɔ kɛsiaa kɛndɛ bɛndu se! Baa ŋ cho chumndo le mi paaleŋ ndeŋ le keŋela fuuluu le?—Nuawɔ Pitɛ Diiŋ Ndɔɔ 3:13.
18. A mɛɛ sɔɔŋ kɔl kɛndɔŋ cho naa nuaa lachi yɛ, yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ kɛsiŋ o kɔl?
18 Yɛɛ wana o wana nɔ yɛ mbo wa tosaa tuupa mi suɛi kɛndɛi cho naa hei lachi ve fuuluu? Mi Mɛlɛka dimul kiilanɔɔ Pitɛ le mbo poonyiaa aa, “Mɛɛ nya sina nuaa maa nyɛ o nyɛ fee cho hunɔɔ va o tɛɛmbaa lende yɛ, nduyɛ mi la va chumndo boondei hei le paale Mɛlɛka kɔɔsa niŋ a chieeŋndo leŋ yɛ, mɛɛ kaala nyalaŋ la va niko maa wanaa cho a yɔŋgaŋ o Mɛlɛka lo kpou. . . . Chaaŋaa niaa kaalaa, mɛɛ nya cho nuaa chɔmndo le paale sɔɔŋ muŋ ŋ cho yɔŋnɔŋ ndeŋ yɛ, la kindi o nɛi o nɛi niŋ, te la huŋ sim ndu o hɔl pɛ o hini kɔl a nya, la nɔ yɔŋ o yɔŋ wɔɔŋ te, nduyɛ la nɔ sɔŋ te.” (Pitɛ Diiŋ Ndɔɔ 3:11, 12, 14) Lelaŋ, ŋ nɔŋnuŋ kɔllo sikpa le loo o diandaa o Mɛlɛka piɛiyo niŋ, a Masa Kɔl Nyuloo tooloo.
a Tofa Bandu Mɛŋgɛlaa, Nyaakuɛiyo 15, wɔsi 2012, pei 25 tei 26.
b Nuawɔ Bandu Mɛŋgɛlaa hoo, Suɛɛsɔɔ 15, wɔsi 2013, pei 13 tei 14. O puuluei niŋ o cho ni.
c Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cho wa achal a boondii keŋ nda, o cho a dialuŋ yɔŋaŋ te nda cho lakɔ o choo choo niŋ te. (Kɔl. Tasoo 15:48, 49) A cho dialuŋ yɔŋaŋ muŋ mɛi nuawɔ ko bɛɛ mɛɛ Chiisu mɛi dialuŋ ndɔŋ yɔŋaŋ yɛ.
d Chondei 45 chɔm vɛlɛ sɔɔŋ nɔ le yɔŋnuŋndo o lepula woŋ. I tasei, Masaa cho fɛŋ chɔulaba. Okoŋ, mi bɔŋaŋ nɔ kɛsiaa o tosaŋ.