Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
OKTOBA 5-11
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | WUOK 31-32
“Ringuru Lamo mar Sanamu”
Beduru Motegno Nikech ‘Ndalo Maduong’no mar Jehova Chiegni’
11 Tiyo gi gik mwasepuonjore ei Muma ok yot, to moloyo seche ma wanie chandruok. Kuom ranyisi, matin nono bang’ Jehova golo nyithind Israel a e twech e piny Misri, ne gichako ‘dhawo gi Musa’ kendo ne ‘gitemo Jehova.’ Nikech ang’o? Ne en nikech ne gionge pi modho. (Wuok 17:1-4) Kata kane pok dweche ariyo orumo bang’ timo singruok gi Nyasaye kendo yie ni ‘weche duto ma Jehova nosewacho gibiro timo,’ ne giketho chikne kuom lamo nyiseche manono. (Wuok 24:3, 12-18; 32:1, 2, 7-9) Be dibed ni ne gitimo kamano nikech Musa ne odeko ahinya e Got Horeb ka noyudo imiye chike? Koso dibed ni ne giparo ni Jo-Amalek ne nyalo monjogi, kendo ne gidhi bedo maonge kony nikech Musa ne onge, to en ema ne omiyo gilocho e kinde mokalo? (Wuok 17:8-16) Nyalo bedo kamano, to kata kamano, Jo-Israel podi ‘ne odagi winjo’ wach. (Tich 7:39-41) Paulo nojiwo Jokristo mondo ‘otim matek’ mondo kik gichak bedo gi ‘kido marach mar tamruok winjo wach’ ma ne Jo-Israel onyiso kane giluor donjo e Piny Manosingi.—Hib. 4:3, 11.
Winj Nyasaye Mondo Iyud Gweth Mosingo
12 Mapiyo bang’e, Jehova nochako chopo moko kuom singo mage mane yudore e singruok mar Chik, kuom chano mondo hema mar lamo koda jodolo obedie, mondo obed mayot ne dhano ma joricho ochop ire e lamo. Kata kamano Jo-Israel, ne wigi owil piyo gi chiwruok ma ne gitimo ne Nyasaye kendo ne “ginyoro Jaler mar Israel.” (Zab. 78:41) Kuom ranyisi, kane Musa odich e wi Got Sinai kama ne imiye chike, Jo-Israel norikni kendo nochako lalo yie kuom Nyasaye, ka giparo ni Musa nojwang’ogi. Omiyo ne giloso kido mar nyaroya molos gi mula kae to ginyiso ji niya: “Magi e nyisecheu, A Israel, ma nogoloi e piny Misri.” (Wuok 32:1, 4) Kae to ne gitimo nyasi miluongo ni “ndalo maduong’ ni Jehova” mi gikulore kendo timo misengini ne nyiseche molos gi lwet dhano. Kane Jehova oneno mano, nonyiso Musa kama: “Giselokore piyo a e yo ma nachikogie.” (Wuok 32:5, 6, 8) Gima lit en ni, chakre kindeno Jo-Israel ne nigi tim mar singruok ne Nyasaye to bang’e giketho singogo.—Kwan 30:2.
“Ng’a Man Kor Jehova”
14 Jo-Israel nong’eyo maber ni lamo nyiseche mamoko ne en richo maduong’ e wang’ Jehova. (Wuok 20:3-5) To e ma ne gichako lamo nyaroya! Kata bed ni ne gitimo richo ayanga, pachgi ne wuondogi ni ne ginyalo lamo alama sanamu, to komachielo bende gimakore gi Jehova. Gima iwuoro en ni Harun nowacho ni nyasino ne gitimo ne Jehova! Jehova nowinjo nade? Ne oneno ni jogo nondhoge. Nonyiso Musa ni jogo ‘nosedwanyore mi gia e yo ma nochikogie.’ ‘Mirimbe nobedo mager’ mi noparo mar tieko Jo-Israel duto.—Wuok 32:5-10.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Nitie Kinde Tich gi Kinde Yueyo
4 Be yo ma Jehova gi Yesu tiyogo matek nyiso ni ok onego wayuega? Ok en kamano. Jehova ok olga, omiyo, ok ochuno ni oyue bang’ tiyo matek. Kata kamano, Muma wacho ni bang’ ka Jehova nosechueyo polo gi piny, noyueyo. (Wuok 31:17) Mano nyiso ni Jehova noweyo tij chuecho kuom kinde mondo orang ber mar gik ma nosechueyo. Bende, kata obedo ni Yesu notiyo matek ka ne en e piny ka, pod nokawoga thuolo mondo oyue kendo ochiem kanyachiel gi osiepene.—Mat. 14:13; Luka 7:34.
w87-SW 9/1 29
Penjo Moa Kuom Josombwa
Kata obedo ni Nyasaye nyalo yie gi ng’ato (tiende ni keto nyinge e “bug ngima,”) mano ok nyis ni obiro yudo ayuda ngima mochwere nyamonge mana ka gima ne osendikne kamano. Musa ne okwayo Jehova kama e lo Jo-Israel: “Asayi ni kiyie to wenegi richogi. Ka ok kamano, to an e ma iruch nyinga e bugi.” Nyasaye ne odwoke kama: “Ng’at motimo richo e ma abiro rucho nyinge e buga.” (Wuok 32:32, 33) Nenore maler ni kata ka Jehova osendiko nying ng’ato e buge, ng’atno pod nyalo ketho winjruokne gi Nyasaye kendo lalo yie mare. Ng’at ma kamano e ma Nyasaye nyalo ‘rucho nyinge e bug ngima.’—Fweny 3:5.
OKTOBA 12-18
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | WUOK 33-34
“Kido Mabeyo mag Jehova”
it-2-E 466-467
Nyinge
Chuech nyiso maler ni Nyasaye nitie, kata kamano, ok gihul nying Nyasaye. (Za 19:1; Rum 1:20) Ng’eyo nying Nyasaye kende ok oromo nyiso ni ng’ato ong’eye maber. (2Ch 6:33) Mano dwaro ni ng’ato ong’e, dwache, tijene, kod kite kaka ilerogi e Wachne. (Pim gi 1Ru 8:41-43; 9:3, 7; Neh 9:10.) Ranyisi mar Musa konyowa e neno mano maler nimar ne en ng’at ma Jehova ne ong’eyo maler. (Wuo 33:12) Musa ne oyudo thuolo mar neno teko Nyasaye kendo winjo achiel kachiel ka ‘ohulo nyinge ma Jehova.’ (Wuo 34:5) Ka ne Jehova ohulo ne Musa nyinge, ne ok onwoyo anwoya nyingno, to ne onyiso maler kite kod tije mosetimo. “An Jehova, an Jehova, an Nyasaye mang’won kendo ma kecho ji, ma iye ok wang’ piyo, kendo mogundho gi hera mosiko kod adiera, ma nyiso ji gana gi gana hera mosiko, ma weyo ne ji kethogi, gi richogi. To ok awe mak akumo jaketho, kendo akumo nyithindo gi nyikwayo nyaka chop tieng’ mar adek gi mar ang’wen nikech ketho mag wuonegi.” (Wuo 34:6, 7) Wer ma Musa nowero kowacho ni “anahul nying Jehova,” bende nyiso kaka Jehova nokonyo Jo-Israel kendo lero kite mabeyo.—Rap 32:3-44.
w09-SW 5/1 18 ¶3-5
Jehova Lero Kaka Ochal
Mokwongo, Jehova wacho ni en “Nyasaye mang’won kendo ma kecho ji.” (Kwan matindo 6) Jasomo moro wacho ni wach molok ni “mang’won”e Dho-Hibrania, nyiso kaka Jehova en Nyasaye ma “kecho ji,” mana kaka wuoro kecho nyithinde. Olero kaka ng’ato nyalo ikore chiwo kony ne ng’at ma dwaro konyno. Mano nyiso maler ni Jehova dwaro ni wang’e ni orito jotichne mana kaka jonyuol rito nyithindgi gi hera matut kendo omiyogi gik ma gidwaro.—Zaburi 103:8, 13.
Kae to, Jehova wacho ni “iye ok wang’ piyo.” (Kwan matindo 6) Iye ok jawang’ga gi jotichne manie piny. Kar mano, ohorega kodgi, onano kodgi, kendo omiyogi thuolo mar loko chunygi gia e richo.—2 Petro 3:9.
Nyasaye dhi nyime wacho ni, ‘ogundho gi hera mosiko kod adiera.’ (Kwan matindo 6) Hera mosiko en kido majaber ahinya ma miyo Jehova bedo gi winjruok motekgo gi joge. (Rapar mar Chik 7:9) Bende, Jehova e wuon adiera. Ok onyal wuondo ng’ato to en bende ok nyal wuonde. Nikech en “Nyasach adiera,” wan gadier ni obiro chopo singo duto ma nosingo moriwo nyaka mag kinde mabiro.—Zaburi 31:5.
w09-SW 5/1 18 ¶6
Jehova Lero Kaka Ochal
Adiera machielo ma Jehova dwaro ni wang’e kuome, en ni oweyo “ne ji kethogi, gi richogi.” (Kwan matindo 7) Oikore weyo ne joricho moloko chunygi richogi. (Zaburi 86:5) Mano ok nyis ni Jehova mor gi richo. Noselero ni ‘ok nowe mak okumo jaketho.’ (Kwan matindo 7) Ng’at Maler, tiende ni Nyasaye, ok nowe ma ok okumo joricho. Omiyo machiegnini, joma timbegi richo ibiro kum.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w04-SW 3/15 27 ¶5
Puonj Mayudore e Bug Wuok
33:11, 20—Ere kaka Nyasaye ne wuoyo gi Musa “wang’ gi wang’”? Wachno nyiso ni ne en mbaka ma ne dhi nyime e kind ji ariyo. Musa ne wuoyo gi malaika ma ne Nyasaye ooro kendo malaikano nonyise ote mowuok kuom Jehova. Kata kamano, Musa ne ok oneno Jehova, nikech ‘onge dhano ma nyalo neno wang’ Nyasaye ma dong’ ka pod ngima.’ Jehova ne ok owuoyo gi Musa achiel kachiel. Jo-Galatia 3:19 wacho ni Chik “ne ochiw kokalo kuom malaike ka gitiyo gi lwet jagach.”
w98-SW 9/1 20 ¶5
Ket Gigo Madwarore Obed Mokwongo e Ngimani!
Jehova nochiko ni chwo duto ma Jo-Israel kod chwo ma ne odonjo e din mar Jo-Yahudi odhi e nyime nyadidek higa ka higa. Chwo ma nong’eyo ni dhi e nyim Jehova ne nyalo konyo joutegi, ne dhiga gi mondegi kod nyithindgi. Kata kamano, ng’ano ma ne dhi rito miechgi kod puothegi mondo kik jowasigu monj sama ne gionge? Jehova nosingo niya: “Kinde ma ubiroga dhi neno wang’ Jehova Nyasachu didek e higa, onge ng’at ma biro temo kawo pinyu.” (Wuok 34:24) Ne dwarore ni Jo-Israel obed gi yie motegno ni ka ne giketo weche Nyasaye motelo to Jehova ne dhi miyogi gige ringruok. Be Jehova notimo kaka nosesingono? Ee, notimo kamano!
OKTOBA 19-25
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | WUOK 35-36
“Jehova Konyo Jotichne Mondo Gitim Migepe Momiyogi”
Jehova Guedhoga Joma Golo Chiwo gi Chuny Mohero
Gima nomoro Jehova ne en chuny ma jogo nogologo chiwogo mondo osirgo lamo madier to ok gik mathoth ma ne okel. Bende, ne gichiwore mondo giti gi thuologi gi tekogi e tijno. Muma wacho ni “mon duto ma nobedo gi chuny mariek nowiyo tonde gi luetegi.” Ee, “mon duto ma chunygi nojiwo” kendo ma ne nigi ‘rieko nowiyo yie diek.’ E wi mano, Jehova nomiyo Bezalel “rieko, kuom winjo, kendo kuom ng’eyo, kendo kuom kit tich duto.” Nyasaye nomiyo Bezalel gi Oholiab rieko kod lony ma ne dwarore mondo gitim tich duto ma nochikogi.—Wuok 35:25, 26, 30-35.
Roho mar Nyasaye ne Tayo Jotichne Machon
6 Gima ne otimore e ngima Bezalel jal ma ne odak e tieng’ mar Musa, nyiso ahinya kaka roho mar Nyasaye tiyo. (Som Wuok 35:30-35.) Ne oket Bezalel e migawo mar tayo tij loso gik miberogo tabanakel. Be ne en gi rieko mar timo tich ma kamano e kinde motelo? Nyalo bedo kamano, to nenore ni tich ma nosebedo kotimo ne en mar loso matofali ne Jo-Misri. (Wuok 1:13, 14) Kuom mano, ere kaka Bezalel ne dhi chopo tich ma kore ne tekno? Jehova ‘ne opong’e gi roho mar Nyasaye, kuom rieko, kuom winjo, kendo kuom ng’eyo, kendo kuom kit tich duto, kendo kuom paro tich mariek, kuom timo tich manade duto mariek.’ E wi lony moro amora ma Bezalel ne nigo, roho maler nomiye lony momedore. Mano bende e kaka ne otimore ne Oholiab. Nyaka bed ni Bezalel kod Oholiab ne opuonjore maber, nimar ne ok gichopo mana migepegi kende, to ne gipuonjo koda jomoko bende. Ee, Nyasaye nomiyo gibedo gi chuny mar puonjo.
Roho mar Nyasaye ne Tayo Jotichne Machon
7 Gimachielo manyiso ni roho mar Nyasaye ne otayo Bezalel kod Oholiab, en kaka gima ne gitimo nosiko. Gik ma ne giloso pod ji ne tiyogo higini madirom 500 bang’e. (2 Weche 1:2-6) Mopogore gi jothedh gik moko mandalogi, Bezalel kod Oholiab ne ok nigi chuny mar ndiko nyingegi e gik ma ne giloso mondo giyudgo duong’. Duong’ duto ne odhi ne Jehova kuom tich ma ne gitiyo.—Wuok 36:1, 2.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w05-SW 5/15 23 ¶14
Ng’eyo Yore mag Jehova
14 Ket Weche Nyasaye obed Motelo. Jo-Israel ne onego otang’ mondo kik weche mag ringruok omon-gi keto weche mag Nyasaye motelo. Jo-Israel ne ok onego obed mana modich gi manyo gige ringruok. Jehova noyiero odiechieng’ moro e juma ma ne Jo-Israel onego otigo mana e weche mag lamo Nyasaye madier. (Wuok 35:1-3; Kwan 15:32-36) Higa ka higa, ne nitie odiechienge ma nowal ne chokruoge maler. (Tim Jo-Lawi 23:4-44) Chokruogego ne miyogi thuolo mar wuoyo e wi honni ma Jehova ne otimo, ne iparonegi yorene, kendo ne giyudo thuolo mag goyone erokamano nikech berne duto. Kaka ne gimedo nyiso kinda ma ne gin-go e lamo Nyasaye, e kaka ne gimedo miye luor, here, kendo mano ne konyogi dhi nyime wuotho e yorene. (Rapar mar Chik 10:12, 13) Puonj mabeyo ma yudore e chikego pod konyo jotich Nyasaye nyaka e kindegi.—Jo-Hibrania 10:24, 25.
w00-SW 11/1 29 ¶1
Bedo Jachiwo Kelo Mor
Temie paro kaka Jo-Israel ne winjo e chunygi. Ne gisesandore kuom higni mang’eny e lwet joma nolokogi wasumbni. Koro ne gin thuolo kendo ne gin gi mwandu. Ne ginyalo bedo gi paro mane e wi pogo ne jomoko mwandugigo? Ne ginyalo wacho ni ne gisetiyo matek e losogi kendo ne gin gi ratiro mar tiyo gi mwandugo. Kata kamano, ka ne okwagi ni gigol chiwo mar siro lamo madier, ne gitimo kamano mapiyo ma ok gidigni kendo ne gichiwo mabup! Ne ging’eyo malong’o ni Jehova e ma nokonyogi mi giyudo mwandugo. Mano e momiyo ne gichiwo fedha, dhahabu, kod jamni mang’eny nyowuoyo. Ne gichiwogi gi ‘chuny mohero.’ Chunygi nochwalogi mondo gichiw. Ne gigolo mwandugi “kaka chiwo ne Jehova.”—Wuok 25:1-9; 35:4-9, 20-29; 36:3-7.
OKTOBA 26–NOVEMBA 1
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | WUOK 37-38
“Kendo mag Wang’o Misengni kod Gik ma ne Gichung’ne e Lamo Madier”
it-1-E 82 ¶3
Altar
Kendo mar ubani. Kendo mar ubani (ma bende iluongo ni “kendo mar dhahabu” [Wuo 39:38]) bende ne olos gi bepe mag yiend shita, wiye kod bethene ne omwon gi dhahabu. Maridadi mar dhahabu nolworo dho kendono. Konde ang’wen mag kendono ne en sentimita 44.5 (inj 17.5) koni gi koni, to borne ka dhi malo ne en sentimita 89 (fut 2.9). Bende, ne en gi “tunge” e kondene ang’wen. Ne olosne ring’ ang’wen mag dhahabu ma ne isoye ludhe molos gi yiend shita momwon gi dhahabu ma ne iting’ego. Ring’go ne ni e bwo maridadi mar dhahabu ma nolworo kendono. (Wuo 30:1-5; 37:25-28) Ubani makende ne iwang’oga e kendono nyadiriyo, tiende ni okinyi godhiambo, pile ka pile. (Wuo 30:7-9, 34-38) Kuonde moko e Muma, gir ting’o mach itiyogo e wang’o ubani mana kaka itiyo gi kendo mar ubani. (Kwan 16:12, 13; Hib 9:4; Fwe 8:5; pim gi 2We 26:16, 19.) Kendo mar ubani noket machiegni gi pasia ma ne ogeng’o Ka Maler Moloyo e i hema mar lamo. Mano e momiyo ne iwacho ni ne en “e nyim sandug Chik.”—Wuo 30:1, 6; 40:5, 26, 27.
it-1-E 1195
Ubani
Ubani ma ne onyis Jo-Israel mondo otigo e hema mar lamo ka ne gin e thim ne olos gi gik ma nengogi tek ma Jo-Israel ne ogolo kaka chiwo. (Wuo 25:1, 2, 6; 35:4, 5, 8, 27-29) Jehova nonyiso Musa kaka nonego olos ubanino. Nowachone kama: “Kaw gik mang’we mamit ma luwogi kendo ipimgi ma romre. Inikaw sitakiti, onuka, galibena, kod ubani. Initi kodgi e loso ubani. Onego oruwgi maber mi medie chumbi mondo gibed gik maler kendo mopwodhi. Iniswag moko kuomgi mondo obed poda mayom. Kae to ikaw poda moko iket e nyim Sandug Chik manie hema mar romo ka ma abiro fwenyoranue. Ubanino nobednu gima ler moloyo.” Mondo ojiwnegi gimomiyo ne onego giti gi ubanino mana e lamo kende kod kaka ne en gima ler ahinya, Jehova nomedo wacho kama: “Ng’at moloso ubani ma kama ni mondo owinj mit suche nyaka negi.”—Wuo 30:34-38; 37:29.
it-1-E 82 ¶1
Kendo mar Misango
Kendni ma ne Itiyogo e Hema mar Lamo. Ka ne igero hema mar lamo, ne oger kendni ariyo kiluwo kaka Nyasaye nochiko mondo ogergi. Kendo mar wang’o misengni (ma bende iluongo ni “kendo mar mula” [Wuo 39:39]) nolos gi bepe mag yiend shita kendo nochal gi sanduk, ma nyalo bedo ni ne ok oum wiye gi pinyne. Bethene ne gin mita 2.2 (fut 7.3) kendo borne ka dhi malo ne en mita 1.3 (fut 4.4). Bende, ne en gi tunge e kondene ang’wen ma malo. Ne omwone gi mula. Kendono nolosne sing’enge mar mula moket e rageng’ man kama “ochomo diere.” Ring’ ang’wen nolos moket machiegni gi sing’engeno, kendo nenore ni ring’go e ma ne isoye ludhe ariyo ma ne olos gi yiend shita momwon gi mula sama iting’o kendono. Mano nyiso ni chal ni ne olos kamoro ma sing’engeno ne renjre e bethene ariyo, to ring ang’wen ne oket e bethene gioko. Josomo moko nigi paro mopogore opogore e wi wachono, kendo giwacho ni nenore ni ne nitie ring’ aboro. Giwacho ni ring’ ang’wen ne mako sing’enge, to ang’wen mamoko ma ne nigi oko ne iting’ogo kendono. Nokaw mula molosgo ndope kod opewni mag ting’o buch kendo, bakunde ma ne ichikee remb jamni, uma mag chuoyo ring’o, kod gige ting’o mach.—Wuo 27:1-8; 38:1-7, 30; Kwan 4:14.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-1-E 36
Yiend Shita
Yiend shita nigi kuthe mabocho e bedene. Bedene kadore kata tudore gi bede yiend shita mamoko motwi e bute kendo giloso bungu; mano e momiyo nyading’eny Muma tiyoga gi shit·timʹ konyiso ni gin yiende mathoth. Yiend shita nyalo dongo mi chop mita 6 kata 8 (fut 20 kata 26), kata kamano odongoga mogar. En gi oboke mayom machalo gi yie gweno kendo ogologa maua maratong’, to gima oting’o kothe wuokga kodolore. Toke ma gwero kendo marateng’ oumo nyaiye ma en bao mapek kendo matek ma kute ok nyal ketho. Bedo ni odongo kamano kendo ong’eny e piny motwo, e ma nomiyo oti kode e gero hema mar lamo kod gik manie iye. Ne oti kode e loso sandug singruok (Wuo 25:10; 37:1), mesa mar makate miketo e nyim Nyasaye (Wuo 25:23; 37:10), kendo mag misengni (Wuo 27:1; 37:25; 38:1), ludhe mag ting’o kendnigo (Wuo 25:13, 28; 27:6; 30:5; 37:4, 15, 28; 38:6), sirni mag ng’awo pasia (Wuo 26:32, 37; 36:36), kod frembe mag hema (Wuo 26:15; 36:20) kaachiel gi ludhe mag yiend shita ma ne iketo ariwa (Wuo 26:26; 36:31).
Be Ing’eyo?
Rang’i ma kindegi iloso gi kio. Kata kamano, ma ne iloso e ndalo mag Muma ne iloso gi chuma, dhahabu, mula, kata fedha ma orudh mobedo maleny. Kama okwongo ma Muma wuoyo e wi rang’i en ka ne igero tabernakel, ma en kama Jo-Israel ne lamoe. Mon e ma ne ochiwo rang’i mondo obidhgo tawo mar mula kod tiendene. (Wuok 38:8) Nyalo bedo ni ne okwong oleny rang’igo mondi, eka oti kodgi e bidho gigo.