Tich Ang’wen, Oktoba 30
Kata bed mana ni wasetimo dongruok e okang’ marom nade, wadhiuru nyime wuotho kaka dwarore e yo achielno.—Fil. 3:16.
Jehova ok bi kawi kaka ng’at manono mana nikech ne ok ichopo gombo moro ma nohingo nyaloni. (2 Kor. 8:12) Puonjri kuom pek miromogo. Kik wiyi wil gi gik misetimo. Muma wacho kama: “Nyasaye ok en ng’at ma ok kare ma wiye diwil gi gik ma usetimo.” (Hib. 6:10) In bende wiyi ok onego owil gi gik misetimo. Tem paro gik mamoko ma isetimo kaka loso winjruok maber gi Jehova, lando wachne, kata chiworine michopo e batiso. Mana kaka nitimo dongruok michopo gombo ma ne in-go e tij Nyasaye e kinde mokalo, e kaka inyalo timo dongruok michop gombo ma in-go sani. Jehova nyalo konyi michop gombo ma in-go e tije Sama idhi nyime timo kinda mondo ichop gombo ma in-go e tij Jehova, bed mamor gi kaka oguedhi kendo okonyi e wuodhi. (2 Kor. 4:7) Ka ok iol, ibiro yudo gueth mogundho.—Gal. 6:9. w23.05 31 ¶16-18
Tich Abich, Oktoba 31
Wuoro oherou, nikech usehera kendo useyie ni ne abiro tiyo e lo Nyasaye.—Joh. 16:27.
Sama Jehova mor gi ng’ato, onyisoga mano ayanga. E Muma, nitie kuonde ariyo ma nonyisoe Yesu ni ohere kendo omor kode. (Mat. 3:17; 17:5) Be diher winjo ka Jehova nyisi ni omor kodi? Jehova ok wuo kodwa kotiyo gi dwonde achiel kachiel, to kar mano, otiyo gi Wachne ma en Muma. Wanyalo winjo ka Jehova nyisowa ni omor kodwa sama wasomo weche ma Yesu nowacho e buge mag Injili. Yesu nonyiso kido mag Wuon-gi e yo makare chuth. Omiyo, sama wasomo ni Yesu ne mor gi jolupne ma ne gin dhano morem, wanyalo bedo gadier ni Jehova bende mor kodwa. (Joh. 15:9, 15) Sama waromogo ti tembe, mano ok nyis ni koro Jehova ok mor kodwa. Kar mano, tembego miyowa thuolo mar nyiso okang’ ma waherogo Jehova kod kaka wageno kuome.—Jak. 1:12. w24.03 28 ¶10-11
Ngeso, Novemba 1
Isemiyo weche mag pak owuok e dho nyithindo kod nyithindo mayom.—Mat. 21:16.
Ka in janyuol, kony nyithindi mondo giik paro ma ginyalo chiwo ka luwore gi hikgi. Seche moko nyalo bedo ni sula ma wanono e chokruok en sula ma wuoyo kuom chandruoge mag kend kata timbe mochido mag nindruok ma Jokristo ok onego otim, kata kamano, pod nyaka iyudie paragraf moro moting’o weche ma nyathi nyalo chiwoe e paro. Bende, kony nyithindi mondo ging’e gimomiyo nitie seche ma ok bi yiergi kata ka giting’o badgi. Leronegi wechego nyalo konyogi mondo chunygi kik nyosre sama oyier jomamoko to gin ok oyiergi. (1 Tim. 6:18) Waduto wanyalo iko paro ma biro pako Jehova kendo jiwo Jokristo wetewa. (Nge. 25:11) Kata obedo ni dichiel ka dichiel wanyalo chiwo paro e wi gimoro ma notimore e ngimawa, onego watem kik wawuo ahinya kuomwa wawegi. (Nge. 27:2; 2 Kor. 10:18) Kar mano, dwaher ni waket pachwa kuom Jehova, Wachne, kod riwruok mar ogandane.—Fwe. 4:11. w23.04 24-25 ¶17-18