Mukhale Mwawiiwanana ni Nivekelo na Ntakiheryo Nikupa II
“Atithinyu annasuwela itchu sinothowani.”—MAT. 6:8.
MUNNUUPUWELA?
heeni enavolowela mu yooveka ahu ya yoolya ya nihiku?
Tiheeni nnaphwanelaahu weera wi nikhurumuweliwe soocheka sahu?
Yehova onaakhula hai yooveka ahu ya ohimorela mu weehiwa?
1-3. Ti mwawiihai murokora mmoha oonneiye wi Yehova oosuwela soothowa sahu?
LANA harwa acuwala yeeyo yeeren’ye nihiku nimoha o Alemanya mu elimwi ya 2012. Owo aahoona wi mavekelo awe meeli yaahaakhuliwa. Owo aapaka nivekelo noopacerya vaavaa aareiye mukaaroni ayaaka o nipuro na nceeke. Amveka Yehova wi amvahe ekari ya ovaha onamoona. Nivekelo nanaawiili aapanke amanle ophiya o nipuro na nceeke nave aahoona wi mukwaha awe waahaala okhala wa omeelo waya. Lana aarino ikhorowa sa Europa nave aavekela vooloca sa nipuro nookhalavo.
2 Arikimmaliharu opaka nivekelo nanaawiili, Lana aamwiiwa muchu amwiichanaka, “Lana, Lana tiheeni orwenlaawe?” Mmiravo owo aari nthamwene awe akhalai a oxikola. Owo aari ni amannya ni amunna awe, yaawo yaamuhoola wi apake mukwaha oya o Afrika Oohico. Vaavaa yaasuwenlaaya mukhalelo wa Lana, amannya a mmiravo, Elke yaanwopa wi akhale ni yaawo. Elke ni amannya yaamwaakhela phaama Lana nave yaatitelela omukoha sa soororomela sawe ni muteko awe ntoko mulaleeryi a elukuluku yoothene.
3 Mmeeloni mwaya, Lana aahaakhula makoho mancipale oorweela mu Piipiliya, nave aakuxa nunturu naya wi awerye waaceererya nchuno naya. Lana aachikela owaani mwaphaama nave onnatitelela muteko awe ntoko piyoneera a elukuluku yoothene. Owo aahoona wi “Awiwa nivekelo” aamukhaviherya.—Sal. 65:2.
4. Soothowa taani nnahaalaahu othokororya?
4 Vaavaa nnakumanaahu ni nikacamiho, nihoovelele oveka nikhaviheryo mu nivekelo, nave Yehova onnasiveliwa owiriyana mavekelo yaawo a arummwa awe oororomeleya. (Sal. 34:15; Masi. 15:8) Sookhalavo ichu ikina soochuneya mu nivekelo na ntakiheryo seiyo akhweya ihinathokororyiwa ikwaha sincipale. Ntoko yootakiherya, muthokororye ti mwawiihai soothowa sahu soomunepani inuupululiwaaya mu sooveka raru sookuchula sa nivekelo na ntakiheryo. Apwanne yookhalavo echu ekina nnaphwanelaahu weera wi nikhale mwawiiwanana ni yooveka yookuchula enaloca sa yoolya ahu ya nihiku?—Mwaalakhanye Mateyu 6:11-13.
“MUNIVAHE HIYO OLELO YÓLYA YAHU YA’LELO”
5, 6. Ntakhara heeni yooveka ahu ya yoolya ya nihiku ti yoochuneya naamwi nrino ichu sincipale soomwiilini?
5 Moone wi yooveka ela henaloca sa yoolya “aka” ya nihiku nto yoolya “yahu” ya nihiku. Victor, ooweherya aweeceeca a Afrika onnathariha: “Ikwaha sincipale kinnamuthamalela Yehova nthowa na okikhaviherya miyaano ni mwaaraka ohikhala awuukhuwa ni yoolya, naari wuukhuwa ni olivela empa ahu. Annihu annanikhaviherya mahiku oothene. Nave kinnavekela wi yaale ananikhaviherya ewerye ovilela ni orama wa ikhorowa anakumanaayano.”
6 Wakhala wi nookhalano yoolya yincipale, nnaphwanela owuupuwela anna yaawo anakhala moohaawani naari anahooxeya ni ipahu. Hannaphwanela pahiru ovekela ntakhara yaawo, nyenya tho weeravo echu mwawiiwanana ni mavekelo ahu. Ntoko yootakiherya, yeeyo nryaahuno nnanwerya okawana ni annihu yaawo ari oothoiwa. Nnanwerya tho ovaha yamahala ntakhara muteko wa elapo yoothene, nsuwelaka wi ikhorowa seiyo inahaala ophariheliwa mwa miruku.—1 Yoh. 3:17.
7. Yesu oonihenrye hai ekano awe yawi ‘nihipe murima ni omelo’?
7 Vaavaa Yesu aalonceiye sa yoolya ahu ya nihiku, owo aachuna oloca soothowa sahu soothene. Aahooniherya tho mukhalelo Muluku onawariheiye manaxi a mutakhwani, nave aaloca: “Nki tahi nyuwo opwaha tchiri, nyuwo ororomela tonto? Ntakhara awe muhipele murima, ni wi . . . N’ni-niware sheni?” Wookuchulani owo aahuuluulela ekano ela yoochuneya: “Ntakhara awe muhipele murima ni omelo.” (Mat. 6:30-34) Ela enooniherya wi opwaha okhala awiithukumanyerya, nnaphwanela wuukhuwa pahiru ni soothowa sa nihiku. Soothowa seiyo inaphitaanyerya nipuro nookhalavo, muteko wi nivakulele echoko ahu, ni oveka miruku wi nivilele makacamiho a ekumi. Nyenya wakhala wi nnaveka pahiru ichu soomwiilini, eyo yaahaala wooniherya ohiphimelela. Nookhalano soothowa soomunepani seiyo iri soochuneyaxa.
8. Yesu oloca wawe yoolya ya nihiku enaphwanela onuupuxerya yoothowa taani yoochuneyaxa? (Moone eruku yoopacerya.)
8 Yesu oloca wawe yoolya ahu ya nihiku enaphwanela onuupuxerya yoothowa ahu ya yoolya yoomunepani. Yesu aaloca: “Mutchu harwa-akhala ni okumi ni epauru, nyenya ni masu othene ókhuma mwano mwa Muluku.” (Mat. 4:4) Mwawiihiiha, nnaphwanela otitelela ovekela wi Yehova atitelele onivaha yoolya yoomunepani mu elukuluku aya.
“MUNIKHURUMUWELE SOPOLEYA SAHU”
9. Mmukhalelo taani soocheka iraaya “sopoleya”?
9 Ntakhara heeni Yesu aapharihela masu awi “sopoleya,” aniiha mweelukuluku ekina aalonce sa “sotcheka”? (Mat. 6:12; Luka 11:4) Mu iyaakha 60, erevista ela ennathariha wi: “Ochekela malamulo a Muluku ennanihela mmukhalelo wa okhalano evaale ni yoowo. . . . Woona wi omuchekela wahu Muluku onnananariha okumi ahu. . . . Owo onnaviihavo murecele awe wa hiyo, akwatelelaka onthamwene awe ni hiyo. . . . Hiyaano ninnampoleya osivela, yoowo onooniheryiwa mu wiiwelela; nave vaavaa nnachekaahu ninnahesa oliva evaale ahu ya omusivela, woona wi yoocheka enooniherya ohimusivela Muluku.”—1 Yoh. 5:3.
10. Yehova onakhurumuwela soocheka sahu moorweela wa eheeni, nave eyo enaphwanela oneeriha weera eheeni?
10 Ochuna wahu okhurumuweliwa nihiku nnihiku ennacicimiherya mathipelo yaawo Muluku onaphariheleiye wi akhurumuwele soocheka sahu—mukucho wa woopola wa Yesu. Naamwi mukucho ola oliviwe iyaakha 2.000 muculi, nnaphwanela woonaka ntoko yamahala evahiwe olelo. “Yoliva” ntakhara ikumi sahu ti ya “esisapo aya yowalamela” ophiyerya wi hiyaavo echu vyakala muchu oohiphaameya aahaaleiye oneerela enalikana ni yamahala yeela. (Mwaalakhanye Salmo 49:7-9; 1 Petro 1:18, 19.) Chiryene, hannaphwanela ohiya omuthamalela Yehova nthowa na yamahala awe etokweene. Masu awii “sotcheka sahu,” ohiya “sotcheka saka,” anaphwanela tho onuupuxerya wi akhwiihu a malapelo annachuna yamahala yeela ya okhurumuweliwa. Aai, Yehova onachuna wi nuukhuweke ohiya pahiru ni okhala wahu phaama woomunepani, nyenya tho wa akina, ophitaanyerya yaale anchekenle. Ikwaha sincipale, soohesa seiyo inakhala ikhaani, nave sinnanivaha ekari ya wooniherya osivela wahu weeparipari ntakhara annihu nave wi nri oolakelela okhurumuwela, hiiha ntoko Muluku onanikhurumuweleiye.—Akol. 3:13.
11. Ntakhara heeni okhurumuwela ti woochuneya?
11 Moothananiha, ntoko achu oohiphaameya, ilukuluku ikina ninnaathoriha akina. (Onam. 19:18) Wakhala wi nooloca mwaha owo, akina ananwerya opaka makupa a mwaha, etannyaka okawanyeya mmulokoni. Weemererya wi mukhalelo owo otitelele, enooniherya ohithamalela okhurumuwela wa Muluku ni yawoopola. Tiithi ahu onahaala ohiya opharihela esisapo ya mukucho wa Mwanawe wakhala wi hannakhurumuwela. (Mat. 18:35) Yesu aaloca sa yeela amanle ohusiha nivekelo na ntakiheryo. (Mwaalakhanye Mateyu 6:14, 15.) Vookuchulani, wi niphure okhurumuwela wa Muluku, nnaphwanela wiilipixerya osepa opaka yoocheka. Yoochuna ahu ya osepa opaka yoocheka ennahoolela mu yooveka enacharela.—1 Yoh. 3:4, 6.
“MUHINANI-KUSHERYA MWA WÉHIWA”
12, 13. (a) Tiheeni yeeren’ye ni Yesu amanle opatisiwa? (b) Ntakhara heeni oryaaya murici ahu wakhala wi noomorela mu yaweeha? (c) Tiheeni Yesu oonihenryeiye moorweela wa okhala ororomeleya ophiyerya okhwa?
12 Othokororya yeeyo yeeren’ye ni Yesu amanle opatisiwa enahaala onikhaviherya wiiwexexa yooveka ela: “Muhinani-kusherya mwa wéhiwa.” Munepa wa Muluku waamukeriha Yesu mutakhwani. Ntakhara heeni? “Wi éhiwe ti Musaserya.” (Mat. 4:1; 6:13) Apwanne ela ennanitikhiniha? Hooye wakhala wi noosuwela nthowa ntokweene naamweerinhe Muluku omurumiha Mwanawe veelaponi yavathi. Wi amalihe mwaha waakhumelenle vaavaa Aatamu ni Haava yaakhoncaaya olamulelo wa Muluku. Yaanachuneya elukuluku wi minikwa simalihiwe. Ntoko yootakiherya, apwanne yookhala yaahesen’ye mmukhalelo Muluku aapatunxeiye achu? Ti wooweryeya muchu oophaameya wiiwelela olamulelo wa Muluku moohipwacha okhinyererya wa mulipa “ónanara owo”? Nave apwanne achu yaahaala okhala phaama ehilamuleliwaka ni Muluku, hiiha ntoko Satana aalonceiye? (Map. 3:4, 5) Yaahaala omaliha elukuluku wi yaakhuliwe makoho yaala, nave yaahaala wooniherya wa soopatuxiwa soothene wi Yehova onnapharihela olamulelo awe mmukhalelo waphaama.
13 Yehova taweela, mwawiihiiha hanamweeha muchu wi eere yoonanara. Ohiya yeeyo, ti Musaserya yoowo okhanle Mulipa “Awéha.” (Mat. 4:3) Musaserya onnawerya okumiherya mikhalelo saweeha. Nyenya, yoolakelela ya muchu mukhateiye weemererya yaweeha naari hooye. (Mwaalakhanye Yakopo 1:13-15.) Yesu aakhooca yaweeha mwawaakuveya moorweela wa oromola makupa ooluluwanya a Masu a Muluku. Mwawiihiiha, Yesu aakhaviherya olamulelo wa Muluku. Nyenya Satana haavolonle. Owo aaweherya “ophiyerya elukuluku yophwanelela.” (Luka 4:13, BNM) Yesu aatitelela okhooca saweeha sa Satana. Kiristu aakhaviherya olamulelo wa Yehova nave aahooniherya wi muchu oophaameya onanwerya okhala oororomeleya moohipwacha wunnuwa wa yaweeha onakumaneiyeno. Olelo, Satana onneererya waahuweliha oomuchara a Yesu, ophitaanyerya nyuwaano.
14. Tiheeni nnaphwanelaahu weera wi nihimorele mu weehiwa?
14 Nthowa na oya vahoolo wa mwaha wa olamulelo wa Muluku, Yehova onneemererya wi Mulipa a Weeha apharihele elapo ela wi aneehe. Tahi wi Muluku onamunikeriha mu weehiwa. Moohiyana, owo onnaniroromela nave onnachuna onikhaviherya. Acicimihaka yoothanla ahu yootaphuwa, Yehova haniikicha yaweeha. Nnaphwanela weera ichu piili—okhala oolipelela omunepani ni otitelela mmavekeloni. Yehova onaakhula hai mavekelo ahu?
15, 16. (a) Saweeha taani nnaphwanelaahu okhooca? (b) Wakhala wi muchu oomorela mu weehiwa taani onakhalano nthowa?
15 Yehova onnanivaha munepa awe waweela, yoowo onanilipiha ni onikhaviherya ovilela yaweeha. Muluku tho onnanlopola vooloca sa ichu nnaphwanelaahu osepa moorweela wa Masu awe ni muloko, ichu ntoko omaliha elukuluku, ikhorowa ni ikuru sincipale mu ichu soomwiilini soohikhalano mphurelo. Espen ni Yanna anakhala mu elapo yooreela ya Europa. Mu iyaakha sincipale, awo yaarumeela ntoko mapiyoneero a elukuluku yoothene mmakupa a elapo aya weiwo waachuneyawo nikhaviheryo ntokweene. Vaavaa yaamuyanraaya mwanaya oopacerya, yaahiya opiyoneero, nave vano aakhalano mwaana anawiili. Espen onnathariha: “Wiiliwiili naanavekela wa Yehova wi nihimorele mu weehiwa xaxaxa vano nihinaweryaahu omaliha elukuluku yincipale mmiteko Seekiristu ntoko neeraahu khalai. Ninnamveka Yehova wi anikhaviherye okhapelela nroromelo nahu ni mvai mu orummwa.”
16 Yaweeha ekina eri yawunlaana olelo ori woona epwitikiri. Wakhala wi noomorela mu yaweeha yeela, hannaphwanela omukhupanya Satana. Ntakhara heeni? Nthowa nawi Satana ni elapo awe hanawerya onikhinyererya weera echu moovanyihana ni yoochuna ahu. Akina aamorela mu yaweeha yeela moorweela wa weemererya wi muupuwelo aya waanyiheryeke yoonanara. Nyenya nnanwerya osepa, hiiha ntoko macikhwi macikhweene a annihu aneeraayano.—1 Akor. 10:12, 13.
“MUNIVULUSHE WA ÓNANARA OWO”
17. (a) Nnii nikhale hai mwawiiwanana ni yooveka ahu yawi noopoliwe wa mulipa oonanara owo? (b) Woopowa taani ori vakhiviru?
17 Wi nikhale mwawiiwanana ni yooveka yawi “munivulushe wa ónanara owo,” nnaphwanela wiilipiherya ‘ohikhala a elapo [ya Satana]’ ni ‘ohisivela elapo ya vathi [ya Satana], nari sa mwilaponi ya vathi.’ (Yoh. 15:19; 1 Yoh. 2:15-17) Weerano yeeyo ti ya elukuluku yoothene. Onahaala okhalavo woopowa otokweene vaavaa Yehova oneereiye aakhule yooveka yeela moorweela wa omutoloxa Satana ni omaliha elapo awe yoonanara! Nuupuwele wi, vaavaa Satana aavonyiweiye wirimu, owo aanasuwela wi elukuluku awe yaari vakhaani. Oosareya esara, owo onneera yoothene onaweryeiye wi ananarihe ororomeleya wahu. Mwawiihiiha, nnaphwanela otitelela oveka wi noopoliwe wa mulipa oonanara owo.—Yaw. 12:12, 17.
18. Wi nivuluwe o makuchuwelo a elapo ya Satana, tiheeni nnaphwanelaahu otitelela weera?
18 Nyuwaano munnaweherya elukuluku yeeyo yoohakalaliha? Mwawiihiiha mutitelele ovekela wi Omwene wa Muluku weelihe nsina na Nawe nave wi okhwela wawe weereye veelaponi yavathi. Muroromele wi Yehova onahaala waakhwaniherya soothowa sanyu soomunepani ni soomwiilini. Aai, mukhale oolakelela okhala mwawiiwanana ni nivekelo na ntakiheryo.