EPIIPILIYOTEKA ya Watchtower
EPIIPILIYOTEKA
ya Watchtower
Elomwe
  • PIIPILIYA
  • SOOLALEERYIWA
  • MITHUKUMANO
  • wp15 1/12 ipaax. 23-27
  • Yehova Onamookhaviheryaani

Henaphwanyeya exilema mu nikupa nenla.

Munikhurumuwele, yookhala ehesen'ye nichunaka owoonihaani exilema ela.

  • Yehova Onamookhaviheryaani
  • Mulipeleli Alaleyaka Omwene wa Yehova​—2015
  • Miru Mikhaani
  • MMUROROMELE YEHOVA VAAVAA MUNIICELIWAANYU
  • IKANO TAANI MUNAPHWANELAANYU WEEMERERYA?
  • MPHARIHELE MIRUKU
  • “MUNAMWERA PHAMA”
Mulipeleli Alaleyaka Omwene wa Yehova​—2015
wp15 1/12 ipaax. 23-27

Yehova Onamookhaviheryaani

“Yehova taniriye amukhomálihe vokamani vawicheleliwa’vo Yowo onicheliwiye.”​—SALUMU 41:3, Nlakano Nahihano.

MACIPO: 23, 138

MWAAHAALA WAAKHULA HAI?

Salumu 41:3 onahaala onilipiha hai mmasooso?

Ntakhara heeni hiihaano hinnaweherya wi Muluku anipenuxe mootikhiniha?

Ntakhara heeni nnaphwanela okhalano ephoole vaavaa akina ananivahaaya ekano vooloca sa oloola ekumi?

1, 2. Tiheeni Muluku enreiye khalai, nave olelo nikoho taani achu aniipakelaaya vaavaa aniiceliwaaya?

WAAKHANLE wi montoko ohooxeya ni ereca etokweene nyuwaano mwaahikoha: ‘Khwino kinarwa kipenuwa?’ Akhweya mmusi naari nthamwene onamwiiceliwa nave munniikoha waakhanle wi onahaala okookela okhala mukumi. Ti woophwanelela ochuna okhalano okumi waphaama wa hiyaano ni yaale nnaasivelaahu. Mpiipiliyani, ninnaalakhanya sa achu yaawo yiiceliwa echunaka osuwela waakhanle wi yaahaala okhala phaama. Ntoko yootakiherya, Mwene Akasiya yoowo aari mwaana a Akape ni Yesapeli aaniikoha waakhanle wi aahaala openuwa. Nave ohoolo waya, Mwene Pen-Hatate a Asiiriya aahiiceliwa nave aaniikoha waakhanle wi aahaala openuwa.​—2 Mamwene 1:2; 8:7, 8.

2 Piipiliya onnanleela tho wi khalai, Yehova aahaapharihela alipa a miririmu wi aapenuxe achu mootikhiniha ophitaanyerya waaviiha achu ookhwa. (1 Mamwene 17:17-24; 2 Mamwene 4:17-20, 32-35) Olelo, achu awiiceliwa anniikoha waakhanle wi Muluku onanwerya weera echu wi aakhaviherye okhala phaama.

3-5. Tiheeni Yehova ni Yesu anaweryaaya weera, nave makoho taani nnahaalaahu othokororya?

3 Yehova ookhalano ikuru sa ovolowela okumi wa achu. Owo aahaalaka akina aaruuhelaka ereca ntoko Farawo mmahiku a Aaparahamu ni ohoolo waya Miriya yoowo aari murokora a Moose. (Maphatxuwelo 12:17; Namarepela 12:9, 10; 2 Samuwele 24:15) Aahaalaka tho Aisarayeli ni “iretxa sovaleya” vaavaa yahaamwiiwelelaaya. (Malamulo 28:58-61) Mu ilukuluku ikina, owo aanawaakiha achu awe wi ehiiceliweke. (Mukwaha 23:25; Malamulo 7:15) Owo aanaapenuxa akina. Ntoko yootakiherya, aampenuxa Yupu vaavaa aatempeiye wiiceliwa achunaka okhwa.​—Yobi 2:7; 3:11-13; 42:10, 16.

4 Ninnaroromela wi Yehova ookhalano ikuru sa waapenuxa yaale aniiceliwa. Yesu tho onnawerya waapenuxa areca. Vaavaa aareiye veelaponi ya vathi owo aahaapenuxa yaale yaarino ereca ntoko mareca ni ecilecile. Owo aahaapenuxa alipa eevaasi ni oorakala. (Mwaalakhanye Mateu 4:23, 24; Yohani 9:1-7) Sootikhiniha seiya sinnaneeriha ororomela ichu saphaama seiyo Yesu onahaaleiye weera mu elapo ya hiihaano. Mweelukuluku yeeyo, “havo oni ikhupanyeryeke wa nthowa na witxeliwa.”​—Isaiya 33:24.

5 Vaavaa nniiceliwaahu, apwanne nnaphwanela oweherya wi Yehova naari Yesu anahaala onipenuxa mootikhiniha? Nave tiheeni nnaphwanelaahu wuupuwela vaavaa nnathanlaahu meerelo a oloola?

MMUROROMELE YEHOVA VAAVAA MUNIICELIWAANYU

6. Tiheeni Piipiliya onaloceiye sa sootikhiniha seiyo Akiristu oopacerya yeeraayano?

6 Mu nsana noopacerya, Yehova aahaathanla Akiristu ni munepa waweela nave aahaavaha owerya wa opaka sootikhiniha. (Saweriwa T’arummwa 3:2-7; 9:36-42) Ntoko yootakiherya, awo yaanawerya waapenuxa achu ni oloca ilocelo soohiyana hiyana. (1 Korinto 12:4-11) Nyenya ohoolo waya sootikhiniha iho saamala hiiha ntoko Piipiliya aalonceiye. (1 Korinto 13:8) Mwawiihiiha, olelo hannaphwanela oweherya wi Muluku onahaala opaka yootikhiniha wi anipenuxe hiyaano naari oosiveliwa ahu.

7. Salumu 41:3 onanilipiha hai?

7 Nyenya wakhala wi munamwiiceliwa, Yehova onahaala woohakararyaani ntoko enreiye ni arummwa awe khalai. Mwene Tavite aarepa: “Óréla ti yowo onathokororya óháwa: Nihiku notakhaliwa Yehova taniriye amvulushe. Yehova anarwa-amukhapelela, nave anarwa-amukhapelela akhale mukumi.” (Salumu 41:1, 2, NN) Tahi wi Tavite aachuna oloca wi muchu aphaama yoowo aamuthokororya muchu oohaawa hi akhwe. Vano Yehova aahaala omukhaviherya hai muchu aphaama? Tavite aathariha: “Yehova taniriye amukhomálihe vokamani vawicheleliwa’vo Yowo onicheliwiye.” (Salumu 41:3, NN) Yehova oosuwela phaama ohooxeya wa alapeli awe, nave hanaacuwala. Owo onnawerya waahakararya ni waavaha miruku. Yehova tho oopatuxa mwiili wa muchu mmukhalelo onawerya openuwa mukhataaya.

8. Mwawiiwanana ni Salumu 41:4, tiheeni Tavite aamvenkeiye Yehova vaavaa iiceliweiye?

8 Mu Salumu 41, Tavite onnaloca elukuluku aareiye mureca ni awuukhuwa. Enakhala ntoko wi mweelukuluku yeele, mwanawe Apsalau aaneererya okhala mwene. Tavite aatepa wiiceliwa ophiyerya ahinawerya omuhiiha Apsalau. Owo aanasuwela wi makacamiho a echoko awe yaarweela mu yoocheka awe ni Pate-sepa. (2 Samuwele 12:7-14) Vano tiheeni owo enreiye? Aavekela ariki: “Mukimorele ikharari, Yehova: Penushani murimáka; ntakhara kotchekenlakani Nyuwo.” (Salumu 41:4, NN) Tavite aanasuwela wi Yehova aakhurumuwela yoocheka awe, nave aanaroromela wi Muluku aahaala omukhaviherya variyari va masooso awe. Apwanne Tavite aaweherya wi Yehova aahaala ompenuxa mootikhiniha?

9. (a) Tiheeni Yehova enreiye wa Mwene Esekiya? (b) Tiheeni Tavite aaweheryeiye wa Yehova?

9 Eparipari wi ilukuluku ikina Muluku aanaapenuxa achu. Ntoko yootakiherya, vaavaa Mwene Esekiya aahaleiye vakhaani okhwa, Yehova aampenuxa. (2 Mamwene 20:1-6) Nyenya Tavite haaweherya yootikhiniha. Moohiyana, owo aaweherya wi Muluku aahaala omukhaviherya mmukhalelo mmohamoha onamukhaviheryeiye yoole “onathokororya óháwa.” Tavite aakhalano onthamwene waphaama ni Yehova, mwawiihiiha owo aamveka Yehova wi amuhakararye ni omukhapelela variyari va wiiceliwa wawe. Owo aaveka wi mwiili awe openuwe. Nnaphwanela omveka Yehova wi anikhaviherye mmukhalelo mmohamoha.​—Salumu 103:3.

10. Tiheeni yeeren’ye ni Trofimo ni Epafrotito, nave ela enanihusiha eheeni?

10 Mu nsana noopacerya, tahi wi Akiristu oothene yaanapenuxiwa moorweela wa sootikhiniha naamwi murummwa Paulo ni akina yaarino ikuru sa waapenuxa awiiceliwa. (Mwaalakhanye Saweriwa T’arummwa 14:8-10.) Murummwa Paulo aampenuxa tiithi a Puplio yoowo aarino ereca etokweene. Paulo “àvekela, àmukuherya mata vamuru ni àmpenusa.” (Saweriwa T’arummwa 28:8) Nyenya tahi wi Paulo aanampenuxa muchu vyakala aamusuwenleiye. Nthamwene awe mmoha awiichaniwa, Trofimo, aapaka mukwaha vamoha ni Paulo mmuteko wa omisiyonaario. (Saweriwa T’arummwa 20:3-5, 22; 21:29) Vaavaa Trofimo iiceliweiye, Paulo hampenunxe. Mwawiihiiha Trofimo aahiya opaka mukwaha nave aakhala o Mileto wi apenuwe. (2 Timóteo 4:20) Nthamwene mukina a Paulo yoowo iiceliwe ahalaka vakhaani okhwa aari Epafrotito. Nyenya Piipiliya hanaloca wi Paulo aampenuxa.​—Filipi 2:25-27, 30.

IKANO TAANI MUNAPHWANELAANYU WEEMERERYA?

11, 12. Ichu taani nsuwenlaahu vooloca sa Luka, nave aamukhavihenrye hai Paulo?

11 Luka aari mulipa a murece, nave aanapaka mikwaha ni Paulo. (Saweriwa T’arummwa 16:10-12; 20:5, 6; Kolosi 4:14) Akhweya owo aanamukhaviherya Paulo ni akina vaavaa yiiceliwaaya mmikwaha saya sa omisiyonaario. (Galasya 4:13) Ntoko Yesu aalonceiye, “alipa a witxeliwa” annamuchuna mulipa a murece.​—Luka 5:31.

12 Luka haari muchu aasiveliwa ovaha ikano sa oloola ekumi. Owo aari mulipa a murece. Piipiliya hanaloca ti woowi owo aahusenryeiyewo okhala mulipa a murece. Nyenya Piipiliya onnaloca wi Paulo aahaavonyerya Akolosi mooni wa Luka. Mwawiihiiha, enakhala ntoko Luka aahusenrye mu exikola ya alipa a murece o Laotikaya waacamela o Kolosi. Nave tho vaavaa Luka aarempeiye michaka sawe ni liivuru a Saweriwa T’arummwa, owo aapharihela masu anaphariheliwa ni alipa a murece. Nthowa na okhala mulipa a murece, owo aarepa miyaha mincipale sa Yesu waapenuxa wawe achu.

13. Tiheeni nnaphwanelaahu wuupuwelela nihaakumve ovaha naari weemererya ekano ya oloola ekumi?

13 Olelo, haavo munna onawerya opaka yootikhiniha wi anipenuxe. Nyenya nthowa na ochuna onikhaviherya, akina ananwerya onivaha ikano naamwi nihivenke. Mweeparipari, ikano ikina sinnakhaviherya. Ntoko yootakiherya, Paulo aamuleela Timoteo wi anwuryeke viinyu vakhaani. Timoteo aakhalano ereca ya mmirima akhweya nthowa na owurya maahi oonanara.a (Moone masu a vathi.) (Mwaalakhanye 1 Timóteo 5:23.) Nyenya nnaphwanela okhalano ephoole. Munna akhweya onanwerya weererya onlekecha wi nnaphwanela owurya murece wammoori naari osepa yoolya yammoori. Owo akhweya onnaloca wi eyo yaamukhaviherya muchu a emusi awe yoowo aarino ereca yeeyo. Nto eyo henataphulela wi enahaala tho onikhaviherya. Nnaphwanela wuupuwela wi naamwi achu ancipale epharihelaka murece wammoori, owo onamukhala woopahula.​—Mwaalakhanye Masiposipo 27:12.

MPHARIHELE MIRUKU

14, 15. (a) Achu taani nnaphwanelaahu okhalano ephoole? (b) Tiheeni nnaweryaahu ohuserya orweela wa Masiposipo 14:15?

14 Oothene hiyo ninnachuna okhalano ekumi yaphaama wi niwerye omurumeela Yehova. Nyenya hiyaano naachu oohiphaameya, hannawerya osepa ireca soothene. Vaavaa nniiceliwaahu anamukhalavo meerelo mancipale a oloola nave nnaphwanela olakelela meerelo nnahaalaahu weemererya. Moothananiha, achu akina annaloca wi aasuwela murece onawerya oloola ereca ahu. Awo anneerano yeeyo echunaka ophwanya ikhorowa. Ananwerya oloca wi achu ancipale aakhaviheryeya ni oloola waya. Nyenya vaavaa nniiceliwaahu, nnamuchuna weererya echu vyakala wi nipenuwe. Nyenya hannaphwanela ocuwala ekano ya Masu a Muluku: “Òhikosopa onnemererya itxhu sothene inalotxiwà; ole awisuwelela, onnavareryavo onanyikaleiyevo.”​—Masiposipo 14:15.

15 Wakhala wi ninniisuwelela, naari nookhalano miruku nnahaala okhalano ephoole sa yeeyo enalociwa xaxaxa wakhala wi muchu owo onavaha ekano haano masuwelelo awaakhwanela. Nnaphwanela wiikoha: ‘Owo olonce wi meerelo ala annaakhaviherya achu, apwanne koosuwela waakhanle wi chiryene yaahaakhaviherya? Naamwi eri hiiha, kinasuwela hai wi enahaala okikhaviherya tho? Apwanne kinaphwanela otholathola naari oloca ni muchu yoowo orino masuwelelo wi aloole ereca aka?’​—Malamulo 17:6.

16. Tiheeni nnaphwanelaahu othokororya vaavaa nnapakaahu yoolakelela ya oloola okumi ahu?

16 Vaavaa nnalakelelaahu opaka meerelo a oloola, nnaphwanela ‘okhala awisuwela’ naari amiruku. (Tito 2:12) Ela ti yoochuneya xaxaxa wakhala wi meerelo awo tahi awunlaana. Niikohe: Apwanne muchu owo onanwerya othariha soothene inavolowela? Othariha owo muvyaani? Apwanne atokweene a nikhuuru na alipa eekumi anneemererya wi oloola owo ti wa mphurelo? (Masiposipo 22:29) Akhweya muchu oonileela wi nookhala nipuro weiwo achu asuwenlaaya oloola ovyaani nave wi alipa a ekumi nlelo hasuwenle vooloca sa yeeyo. Apwanne sookhalavo sawooniherya sawii oloola owo wookhala chiryene? Akina ananwerya wiivaha opaka oloola yoowo onavolowela ichu soohisuweliwa naari ikuru sa malavi. Eyo ti yawoopiha. Muupuwele wi Muluku onnanlopola ohipharihela ikuru seiyo naari masica.​—Malamulo 18:10-12; Isaiya 1:13.

“MUNAMWERA PHAMA”

17. Nchuno taani nryaahuno?

17 Nikhuuru noolamulela na nsana noopacerya naarepa ekaarata wa miloko yaaleelaka anna ichu yaaphwanelaaya osepa. Omakuchuwelo wa ekaarata, nikhuuru noolamulela naarepa: “Munamwera phama mwarapela itxhu seiya. Moni!” (Saweriwa T’arummwa 15:29) Masu ala annanuupuxerya wi ti woophwanelela ochuna okhalano ekumi yaphaama.

18, 19. Tiheeni nnaweheryaahu mu elapo yahiihaano?

18 Nthowa na okhala oohiphaameya, hannawerya osepa ireca soothene. Nave vaavaa nniiceliwaahu hinnaweherya wi Yehova anipenuxe mootikhiniha. Nyenya ninnaweherya omwaahiyu vaavaa Muluku oneereiye anipenuxe moomalela. Mu Wupulula 22:1, 2, murummwa Yohani ooloca sa “mahi a ekumi” ni “mwiri wa ekumi” seiyo inahaala waapenuxa achu oothene. Honaahiwa murece nnawuryaahu hiihaano naari nnahaalaahu owurya mu elapo yahiihaano wi onipenuxe. Moohiyana, enaahiwa yeeyo Yehova ni Yesu anahaalaaya weera wi nikhaleke mwawiikhalelaru.​—Isaiya 35:5, 6.

19 Ninnaweherya woona elukuluku yeeyo yootikhiniha. Mwa hiihaano, hiyaano ninnaroromela wi Yehova onnamusivela mmoha ti mmoha a hiyo nave wi onnasuwela ohooxeya wahu. Moolikana ni Tavite, ninnaroromela wi vaavaa nniiceliwaahu, Yehova harwa aninyanyala. Owo onahaala otitelela waakhapelela ale oororomeleya wa yoowo.​—Salumu 41:12.

[Nsu na vathi]

a Liivuru The Origins and Ancient History of Wine (Opacerya ni Mwaha Wakhalai wa Viinyu) ooloca wi alipa oohuserya ahoona wi nyuuku mikhaani sinnakhwa mwawaakuveya wakhala wi sooheliwa eviinyu.

[Ekaaxa va epaaxina 27]

MASU ATHARIHIWE

Yehova onamookhaviheryaani vaavaa muniiceliwaanyu: Muroromele wi Yehova onahaala wookhaviheryaani vaavaa muniiceliwaanyu. Mvekele mvekaka miruku wi mpake soolakelela sa oloola ekumi anyu. Yehova onahaala woohakararyaani ni woovahaani ikuru. Nave onnaroromeliha wi moohilekela onahaala omaliha ireca soothene

    Soolaleeryiwa sa Lomwe (1995-2024)
    Okhumavo
    Ovolowa
    • Elomwe
    • Ovaha
    • Orehererya
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Malakiheryo a Opharihela
    • Malakiheryo a Sookhuweya
    • Configurações de Privacidade
    • JW.ORG
    • Ovolowa
    Ovaha