Kgaolo ya Senyane
Jehofa o re Ruta Gore re Holege
1. Batho ba bohlale ba arabela bjang mantšung a Jehofa?
GE Jehofa a bolela, bao ba lego bohlale ba theetša ka tlhompho e kgolo gomme ba arabela mantšung a gagwe. Se sengwe le se sengwe seo Jehofa a se bolelago ke bakeng sa go re hola, gomme o kgahlegela boiketlo bja rena ka phišego. Ka mohlala, ke mo go kgothatšago gakaakang go ela hloko tsela yeo ka yona Jehofa a ilego a bolela le batho ba gagwe ba kgwerano ba bogologolo: “Mola o ka be o theeditše ditaelo tša-ka!” (Jesaya 48:18, PK) Mohola o kgonthišeditšwego wa dithuto tša Modimo o swanetše go re tutueletša go mo theetša le go latela tlhahlo ya gagwe. Pego ya boporofeta bjo bo phethagetšego e fediša pelaelo le ge e le efe ya go belaela go ikemišetša ga Jehofa go phethagatša dikholofetšo tša gagwe.
2. Mantšu a Jesaya 48 a be a ngwaletšwe bomang, gomme ke bomang ba bangwe bao ba ka holwago ke ona?
2 Go ya ka bohlatse bjo bo lego gona, mantšu a kgaolo 48 ya puku ya Jesaya a be a ngwaletšwe ba-Juda bao ba bego ba tla ya bothopša Babele. Go oketša moo, mantšu a a swere molaetša woo Bakriste lehono ba ka se kego ba o lebala. Go Jesaya kgaolo 47, Beibele e boletše e sa le pele ka go wa ga Babele. Ga bjale Jehofa o hlalosa seo a se naganago mabapi le mathopša a ba-Juda motseng woo. Jehofa o nyamišwa ke boikaketši bja batho ba gagwe ba hlaotšwego le go se dumele ga bona ka bonganga dikholofetšong tša gagwe. Lega go le bjalo, o nyaka go ba ruta gore ba holege. O bona e sa le pele nako ya go hlwekišwa mo go lebišago go go bušetšweng ga mašaledi a botegago nageng ya gabo wona.
3. Ke eng seo se bego se fošagetše ka borapedi bja Juda?
3 Batho ba Jehofa ba be ba arogile kudu gakaakang borapeding bjo bo sekilego! Mantšu a go bula a Jesaya ke ao a phafošago: “Kwang tše, lena ba ngwako wa Jakobo, bao le bitšwago ka leina la Isiraele, le tšwelego sedibeng sa Juda, bao gape le enago ka leina la Jehofa, le tumišago Modimo wa Isiraele, etšwe e se ka go rereša, e se ka go loka. Gobane ba ipitša ka motse o mokgethwa, ba ithekga ka Modimo wa Isiraele, Yoo leina la gagwe e lego Jehofa Tsebaothe.” (Jesaya 48:1, 2, PK) Ke boikaketši bjo bogolo gakaakang! ‘Go ena ka leina la Jehofa’ ge e le gabotse ga se go fo diriša leina la Modimo ka tsela e tlwaelegilego. (Tsefanya 1:5) Pele ga ge ba e-ya bothopša Babele, ba-Juda ba be ba rapela Jehofa ‘motseng o mokgethwa,’ Jerusalema. Eupša borapedi bja bona e be e le bja boikaketši. Dipelo tša bona di be di le kgole kudu le Modimo gomme ditiro tša bona tša borapedi ‘e be e se tša go rereša e bile e se tša go loka.’ Ba be ba se na tumelo ya go swana le ya bapatriareka.—Maleaki 3:7.
4. Ke borapedi bja mohuta mang bjo bo kgahlišago Jehofa?
4 Mantšu a Jehofa a re gopotša gore borapedi ga se bja swanela go ba bja go ithola kgwara. E swanetše go ba bja go tšwa pelong. Tirelo ya go fo ithola kgwara—mohlomongwe e dirwa e le go fo kgahliša ba bangwe—ga se “ditiro tša boineelo go Modimo.” (2 Petro 3:11, NW) Go ipitša ga motho Mokriste ga se gona go dirago gore borapedi bja gagwe bo amogelege go Modimo. (2 Timotheo 3:5) Go dumela gore Jehofa o gona ke gabohlokwa, eupša e fo ba mathomo. Jehofa o nyaka borapedi bjo e lego bja pelo ka moka le bjo bo tutuetšwago ke lerato le le tseneletšego gotee le tebogo.—Ba-Kolose 3:23.
Go Bolelela Pele Dilo tše Difsa
5. Tše dingwe tša dilo “tša mathomo” tše di boletšwego e sa le pele ke Jehofa ke dife?
5 Mohlomongwe ba-Juda bao ba lego Babele ba nyaka go gopotšwa go se nene. Ka gona, Jehofa o ba gopotša gape gore ke Modimo wa boporofeta bja therešo: “Ke kgale ke le tsebišitše tša mathomo, di tšwile molomong wa-ka, ka di kwatša, ka di dira ka bjako, tša tšwelela.” (Jesaya 48:3, PK) “Tša mathomo” ke dilo tšeo Modimo a šetšego a di phethile, tše bjalo ka go lokolla ba-Isiraele Egipita le go ba nea Naga ya Kholofetšo e le bohwa. (Genesi 13:14, 15; 15:13, 14) Dipolelelo-pele tše bjalo di tšwa molomong wa Modimo; ke tša Modimo. Modimo o dira gore batho ba kwe ditaelo tša gagwe gomme seo ba se kwago se swanetše go ba tutueletša gore e be ba kwago. (Doiteronomio 28:15) O gata mogato ka bjako bakeng sa go dira seo a se boletšego e sa le pele. Therešo ya gore Jehofa ke Ra-matla-ohle e kgonthišetša gore morero wa gagwe o a phethagala.—Jošua 21:45; 23:14.
6. Ba-Juda ba ile ba fetoga “dinganga le marabele” go fihla tekanyong efe?
6 Batho ba Jehofa e ile ya ba “dinganga le marabele.” (Psalme 78:8, NW) O ba botša ka go se pepetletše gore: ‘O thatafetše, . . . molala wa gago ke tšhika ya tšhipi; o wa phatla ya mphiri [“koporo,” PK].’ (Jesaya 48:4) Go swana le ditšhipi, ba-Juda ba thata go ka kobega—ke ba sa feto-fetogego le maemo. Leo ke lebaka le lengwe leo ka lona Jehofa a utollago dilo pele di ka direga. Go sego bjalo, batho ba gagwe ba tla bolela ka dilo tšeo Jehofa a di dirilego ba re: “Di dirilwe ke modimo wa-ka, di laetšwe ke seswanthšô sa-ka le dipheku tša-ka.” (Jesaya 48:5) Na seo Jehofa a se bolelago ga bjale se tla kgoma ka tsela le ge e le efe ba-Juda bao ba sa botegego? Modimo o re go bona: “Le di kwile tšohle. Byale lena, a Le ka se bê dihlatse tša tšôna? Byale ke Xo botša tše mphsa le dithopa tše O bexo O sa di tsebe. Ké tše di hlôlêxaxo byale, e sexo kxalê; ké lehono xe O tlo di kwa, O se tlo re: Ke be ke di tseba.”—Jesaya 48:6, 7.
7. Ke eng seo ba-Juda bao ba lego bothopša ba tla swanelwago ke go se dumela, gomme ke eng seo ba ka se letelago?
7 Jesaya o ile a ngwala polelelo-pele mabapi le go wa ga Babele nako e telele e sa le pele. Bjale ge e šetše e le mathopša Babele, ba-Juda ba laelwa ka mokgwa wa boporofeta gore ba naganišiše ka phethagalo ya polelelo-pele ye. Na ba ka ganetša gore Jehofa ke Modimo wa boporofeta bjo bo phethagalago? Le gona ka ge badudi ba Juda ba bone le go kwa gore Jehofa ke Modimo wa therešo, na le bona ga se ba swanela gore ba tsebatše therešo ye go ba bangwe? Lentšu le utolotšwego la Jehofa le bolelela pele dilo tše difsa tšeo di bego di sešo tša phethagala, tše bjalo ka go fenya ga Korese Babele le go lokollwa ga ba-Juda. (Jesaya 48:14-16) Ditiragalo tše bjalo tše di makatšago go bonala di tšwelela eka di tšwa botšwelo. Ga go na motho yo a bego a ka kgona go di bona e sa le pele ka go fo ela hloko maemo a fetogago a lefase. Di fihla bjalo ka ge eka ga se tša hlolwa ke selo. Ke mang yo a hlolago ditiragalo tše? Ka ge Jehofa a di bolelela pele nywaga e ka bago 200 e sa le pele, karabo e molaleng.
8. Ke dilo dife tše difsa tšeo Bakriste lehono ba di holofetšego, gomme ke ka baka la’ng ba e-na le kholofelo e feletšego lentšung la Jehofa la boporofeta?
8 Go feta moo, Jehofa o phetha lentšu la gagwe go ya ka tšhupa-mabaka ya gagwe ka noši. Diporofeto tše di phethagaditšwego di hlatsela Bomodimo bja gagwe e sego feela go ba-Juda ba mehleng ya bogologolo eupša gape le go Bakriste lehono. Pego ya diporofeto tše dintši tše di phethagaditšwego nakong e fetilego—“tša mathomo”—ke kgonthišetšo ya gore dilo tše difsa tšeo di holofeditšwego ke Jehofa—“masetla-pelo a magolo” a tlago, go phologa ga “lešaba le lexolo” masetla-pelong ao, “lefase le lefsa” le tše dingwe tše dintši—di tla phethagala. (Kutollo 7:9, 14, 15, bapiša le NW; 21:4, 5; 2 Petro 3:13.) Kgonthišego yeo e tutueletša batho ba dipelo tše di lokilego lehono gore ba bolele ka yena ka phišego. Ba na le maikwelo a go swana le a mopsalme yo a itšego: “Phuthêxô e kxolo ke e anêxêla tša xo loka, ke se kê ka homola.”—Psalme 40:9.
Jehofa o Bontšha go Itshwara
9. Setšhaba sa Isiraele se bile bjang “moaroxi xo tloxa byaneng”?
9 Karabelo ya ba-Juda ya go se dumele diporofeto tša Jehofa e ba thibetše go ela hloko ditemošo tša gagwe. Ke ka baka leo a tšwelago pele go bolela le bona gore: “Xa O ešo wa di kwa, le xo tseba O be O sa di tsebe; tsêbê tša xaxo di be di sešo tša thiboloxa. Ké ka xobane kè tseba xe O le mohlanoxi ruri, leina la xaxo ké Moaroxi xo tloxa byaneng.” (Jesaya 48:8) Tsebe ya Juda e ganne go kwa ditaba tše di thabišago tša Jehofa. (Jesaya 29:10) Tsela yeo batho ba Modimo ba kgwerano ba dirilego ka yona e bontšha setšhaba e le “moaroxi xo tloxa byaneng.” Go tloga go tswalweng ga sona le historing ya sona ka moka, setšhaba sa Isiraele se itiretše pego ya borabele. Karogo le boradia ke diphošo tše di tlwaetšwego tša setšhaba, e sego feela dibe tša sewelo.—Psalme 95:10; Maleaki 2:11.
10. Ke ka baka la’ng Jehofa a tla itshwara?
10 Na ke moka ga go na kholofelo le ganyenyane? Aowa. Gaešita le ge Juda e be e le lerabele le moradia, Jehofa ke wa therešo le yo a botegago ka mehla. Bakeng sa gore leina la gagwe le legolo le godišwe, o tla lekanyetša go tšhollwa ga kgalefo ya gagwe. O re: “Xe ke diexile xo xalefa, ke dirêla ’ina la-ka; xe ke ithswara ke se Xo fedišê, ke dirêla xore ke rêtwê.” (Jesaya 48:9) A phapano e kgolo gakaakang! Batho ba Jehofa, bobedi Isiraele le Juda e bile ba sa mmotegelego. Eupša Jehofa o tla kgethagatša leina la gagwe, ke moka a gata mogato ka mokgwa wa go le tlišetša theto le kgodišo. Ka lebaka le, a ka se ke a fediša batho ba gagwe ba hlaotšwego.—Joele 2:13, 14.
11. Ke ka baka la’ng Modimo a ka se ke a dumelela gore batho ba gagwe ba fedišwe ka mo go feletšego?
11 Batho ba dipelo tše di lokilego gare ga ba-Juda ba thopilwego ba phafošwa ke kgalemelo ya Modimo gomme ba ikemišetša go ela hloko dithuto tša gagwe. Polelo e latelago ke e kgothatšago kudu go batho ba bjalo: “Bona, ke go tološitše e sego bjalo ka silifera; ke go lekile sebešong sa mahlomola. Ke tlo dira fao ka baka la-ka, ka baka la-ka ruri, gobane leina la-ka le ka be le gobošwa bjang? Kgodišo ya-ka nka se ke ka e neela e mongwe.” (Jesaya 48:10, 11, PK) Ditlaišo tše di lekago—bjalo ka ge eka ke ka “sebešong sa mahlomola”—tšeo Jehofa a di dumeletšego go wela batho ba gagwe di ba lekile le go ba sekiša, tša utolla seo se lego ka dipelong tša bona. Selo se se swanago se ile sa direga nywaga-kgolo pejana ge Moše a be a bolela le bo-rakgolokhukhu ba bona gore: ‘Morena Modimo wa gago o go sepedišitše lešokeng nywaga e masome a mane, gore a go kokobetše, a go leke, go tsebje se se lego pelong ya gago.’ (Doiteronomio 8:2) Go sa šetšwe boemo bja bona bja kgopolo bja borabele, Jehofa ga se a ka a senya setšhaba ka nako yeo gomme le gona bjale a ka se ke a senya setšhaba ka mo go feletšego. Ka go rialo leina la gagwe le kgodišo di tla phagamišwa. Ge e ba batho ba gagwe ba be ba tla fedišetšwa diatleng tša ba-Babele, o be a tla ba a sa botegele kgwerano ya gagwe gomme leina la gagwe le be le tla gobošwa. Go be go tla bonala eka Modimo wa Isiraele ga a na matla a go phološa batho ba gagwe.—Hesekiele 20:9.
12. Bakriste ba therešo ba ile ba sekišwa bjang nakong ya ntwa ya pele ya lefase?
12 Le mehleng yeno, batho ba Jehofa ba ile ba nyaka gore ba sekišwe. Morago kua mathomong a lekgolo la bo-20 la nywaga, ba bantši sehlopheng se senyenyane sa Barutwana ba Beibele ba hlanketše Modimo ka kganyogo ya kgonthe ya go rata go mo kgahliša, eupša ba bangwe ba be ba e-na le maikemišetšo a fošagetšego, a bjalo ka go kganyoga botumo. Pele ga ge sehlopha seo se senyenyane se ka etelela pele boboledi bja lefase ka bophara bja ditaba tše dibotse bjo bo porofetilwego bakeng sa mehla ya bofelo, ba be ba tla swanelwa ke go hlwekišwa. (Mateo 24:14) Moporofeta Maleaki o porofetile gore modiro wona woo wa go hlwekiša o be o tla phethwa ka go sepedišana le go tla ga Jehofa tempeleng ya gagwe. (Maleaki 3:1-4) Mantšu a gagwe a ile a phethagala ka 1918. Bakriste ba therešo ba ile ba feta nakong ya teko e šoro kgateletšong ya ntwa ya pele ya lefase gomme go lekwa moo go ile gwa feleletša ka go golegwa ga Joseph F. Rutherford, yo e bego e le mopresidente wa Mokgatlo wa Watch Tower ka nako yeo, le ba bangwe ba bahlankedi ba etelelago pele ba wona. Bakriste bao ba botegago ba ile ba holwa ke mogato wa go sekišwa. Ba ile ba tšwa Ntweng ya I ya Lefase ba ikemišeditše kudu go feta le ge e le neng go hlankela Modimo wa bona yo mogolo ka tsela le ge e le efe yeo a e laelago.
13. Batho ba Jehofa ba ile ba arabela bjang ge ba tlaišwa nywageng ya ga e sa le go tloga ntweng ya pele ya lefase?
13 Ga e sa le go tloga mehleng yeo, Dihlatse tša Jehofa di ile tša lebeletšana leboelela le dibopego tše šoro kudu tša tlaišo. Se ga se sa ka sa di dira gore di belaele lentšu la Mmopi wa tšona. Go e na le moo, di ile tša ela hloko mantšu a moapostola Petro go Bakriste ba bego ba tlaišwa ba mehleng ya gagwe a rego: “Le ba xo hlokofatšwa lebakanyana xe xo swanetše xo ba byalô, Lè le melekong ya mehuta-huta; è le xore xo bônalê xo bôtêxa xa tumêlô ya lena . . . , xore tumêlô ya lena e hwetšwê è ratêxa, è tumišêxa, è na le letaxô mohla wa pônaxalô ya Jesu Kriste.” (1 Petro 1:6, 7) Tlaišo e šoro ga e fediše potego ya Bakriste ba therešo. Go e na le moo, e utolla go hlweka ga maikemišetšo a bona. E dira gore tumelo ya bona e be ya boemo bjo bo lekilwego gomme e bontšha go tsenelela ga boineelo bja bona le lerato.—Diema 17:3.
‘Ke wa Mathomo, e Bile ke wa Mafelelo’
14. (a) Ke ka tsela efe Jehofa e lego ‘wa mathomo’ le ‘wa mafelelo’? (b) Ke mediro efe e matla yeo Jehofa a ilego a e phetha ka “seatla” sa gagwe?
14 Bjale Jehofa o dira boipiletšo bjo borutho go batho ba gagwe ba kgwerano, o re: “Hee Jakobo, kwaa se ke se bolêlaxo, le wene Isiraele e ke Xo biditšexo. Ké Nna Tháka-mathômô le Phêtha-mafêlô. Hleng lefase le theilwe ke seatla sa-ka; le lexodimo le adilwe ke letsôxô la-ka. Ké Nna ke di biditšexo tša tšwêlêla tšohle.” (Jesaya 48:12, 13) Ka go se swane le motho, Modimo ke wa ka mo go sa felego gomme ga a fetoge. (Maleaki 3:6) Jehofa o tsebatša go Kutollo gore: “Ké Nna A le O, Nna mathômô le pheletšô, ké Nna wa pele le wa bofêlô.” (Kutollo 22:13) Pele ga Jehofa go be go se na Modimo yo matla-ohle gomme go ka se be le yo mongwe ka morago ga gagwe. Ke yo a Phagamego le Ra-bosafelego, Mmopi. “Seatla” sa gagwe—matla a gagwe ao a a dirišago—se theile lefase gomme sa ala magodimo a tletšego dinaledi. (Jobo 38:4; Psalme 102:25) Ge a bitša tšeo a di hlotšego, di dula di itokišeditše go mo hlankela.—Psalme 147:4.
15. Jehofa o ‘ratile’ Korese ka tsela efe le ka morero ofe?
15 Taletšo e bohlokwa e lebišwa go ba-Juda gotee le bao e sego ba-Juda: “Kxobokanang ka moka Le theetšê! Ké ofe wa bôná a kilexo a bolêla a re: Moratwa wa Morêna ó tlo dira Babele se se ratwaxo ke Morêna; letsôxô la xaxwe le tlo di dira Ba-Kaladea? E a di boletšexo ké Nna; ké Nna ke mmiditšexo. Ke a mo tliša; ’me tsela ya xaxwe ó tlo e kxôna.” (Jesaya 48:14, 15) Ke Jehofa a nnoši yo e lego yo matla-ohle le yo a kgonago go bolelela pele ditiragalo ka mo go nepagetšego. Ga go na yo mongwe gare ga “bôná,” gare ga medimo e sa holego selo ya diswantšho, yo a kgonago go bolela dilo tše. Jehofa, e sego medimo ya diswantšho, o ‘ratile’ Korese—ke gore, Jehofa o mo hlaoletše morero o itšego. (Jesaya 41:2; 44:28; 45:1, 13; 46:11) O bone e sa le pele go tšwelela ga Korese boemong bja lefase gomme a mo hlaola e le mofenyi wa nakong e tlago wa Babele.
16, 17. (a) Ke ka baka la’ng go ka thwe Modimo ga se a ka a nea dipolelelo-pele tša gagwe ka thopeng? (b) Jehofa o boletše merero ya gagwe phatlalatša bjang lehono?
16 Jehofa o tšwela pele ka segalo se se ipiletšago sa lentšu gore: “Batamêlang fá xo Nna, Le di kwê: Xo tloxa xo thomeng xa k’a di bolêla ka thopeng; ke na natšô, è sa le mola di thômêxa.” (Jesaya 48:16a) Dipolelelo-pele tše di tšwago go Jehofa ga se tša newa ka thopeng goba tša tsebišwa feela ditho tše mmalwa. Baporofeta ba Jehofa e be e le baboleledi ba Modimo bao ba bolelago ka go se pepetletše. (Jesaya 61:1) Ba ile ba tsebatša thato ya Modimo phatlalatša. Ka mohlala, ditiragalo tšeo di kgokaganywago le Korese e be e se tšeo Modimo a sa di tsebego goba tšeo a bego a sa ka a di bona pele. Nywaga e ka bago 200 e sa le pele, Modimo o ile a bolela phatlalatša e sa le pele ka Jesaya.
17 Ka tsela e swanago lehono, Jehofa ga a boloke sephiri mabapi le merero ya gagwe. Batho ba dimilione dinageng tše makgolo le dihlakahlakeng tša lewatle ba tsebatša ka ntlo le ntlo, ditarateng le kae le kae moo ba ka kgonago temošo mabapi le phedišo e tlago ya tshepedišo ye ya dilo le ditaba tše dibotse tša ditšhegofatšo tše di tlago ka tlase ga Mmušo wa Modimo. Ka kgonthe, Jehofa ke Modimo yo a tsebatšago merero ya gagwe.
‘Theetša Ditaelo Tša-ka!’
18. Jehofa o kganyogela batho ba gagwe eng?
18 A matlafaditšwe ke moya wa Jehofa, moporofeta o tsebatša gore: “Morêna Mong wa bohle ó nthomile le môya wa xaxwe. Morêna Molopolodi w’axo Mokxêthwa wa Isiraele ó re: Nna Morêna Modimo wa xaxo ke Xo ruta tše di Xo holaxo; ke Xo sepediša mo tseleng ye O swanetšexo xo e swara.” (Jesaya 48:16b, 17) Pontšho ye e lerato ya tlhokomelo ya Jehofa e swanetše go kgonthišetša ba setšhaba sa Isiraele gore Modimo o tlo ba lopolla Babele. Ke Molopolodi wa bona. (Jesaya 54:5) Kganyogo ya Jehofa ya go tšwa pelong ke ya gore ba-Isiraele ba tsošološe tswalano ya bona le yena gomme ba theetše ditaelo tša gagwe. Borapedi bja therešo bo theilwe godimo ga go kwa ditaelo tša Modimo. Ba-Isiraele ga ba kgone go sepela tseleng e nepagetšego ka ntle le ge ba rutwa ‘tsela yeo ba swanetšego go sepela go yona.’
19. Jehofa o dira boipiletšo bofe bjo bo tšwago pelong?
19 Kganyogo ya Jehofa ya gore batho ba gagwe ba pheme bošula le gore ba thabele bophelo e hlaloswa gabotse ka mantšu a: “Mola o ka be o theeditše ditaelo tša-ka! khutšo ya gago e ka be e le bjalo ka noka, le go loka ga gago bjalo ka maphoto a lewatle!” (Jesaya 48:18, PK) A boipiletšo bjo bo tšwago pelong gakaakang bjo bo tšwago go Mmopi yo matla-ohle! (Doiteronomio 5:29; Psalme 81:13) Go e na le gore ba ye bothopša, ba-Isiraele ba ka thabela khutšo yeo e tlago go ba e ntši go etša meetse ao a elago ka nokeng. (Psalme 119:165) Ditiro tša bona tša toko di ka etša maphoto a lewatle ka bontši. (Amosi 5:24) Ka ge e le yena a ba kgahlegelago e le ka kgonthe, Jehofa o dira boipiletšo go ba-Isiraele, a ba bontšha ka lerato tsela yeo ba swanetšego go sepela go yona. Ruri, ge feela ba be ba ka theetša!
20. (a) Modimo o kganyogela ba-Isiraele eng go sa šetšwe borabele bja bona? (b) Re ithuta eng ka Jehofa go tšwa ditirišanong tša gagwe le batho ba gagwe? (Bona lepokisi go letlakala 133.)
20 Ke ditšhegofatšo dife tšeo di bego di tla tla ge nkabe Isiraele e be e ka itshola? Jehofa o re: “Ba moloko w’axo ba ka be ba atile byalo ka lešabašaba, ba O ba tswalaxo ba ka be ba atile byalo ka dithôrwana tša lôna; ’me maina a bôná a ka be a sa phomolwe pele xa-ka.” (Jesaya 48:19) Jehofa o gopotša setšhaba ka kholofetšo ya gagwe ya gore peu ya Aborahama e be e tla ata, “byalo ka dinaledi tša lexodimong, le byalo ka lešabašaba la lebotong la lewatlê.” (Genesi 22:17; 32:13SE) Lega go le bjalo, ditlogolo tše tša Aborahama e bile marabele gomme ga se tša ka tša ba le tshwanelo ya go amogela phethagalo ya kholofetšo. Ka kgonthe, pego ya bona e bile e mpe kudu moo e lego gore go ya ka Molao wa Jehofa ka noši, leina la bona e le setšhaba le swanelwa ke go phumolwa. (Doiteronomio 28:45) Lega go le bjalo, Jehofa ga a kganyoge gore batho ba gagwe ba fedišwe gomme ga a nyake go ba lahla ka mo go feletšego.
21. Ke ditšhegofatšo dife tšeo re ka di hwetšago lehono ge e ba re tsoma thuto ya Jehofa?
21 Melao ya motheo yeo e akareditšwego temaneng ye e matla e šoma go barapedi ba Jehofa lehono. Jehofa ke Mothopo wa bophelo gomme o tseba go phala motho le ge e le ofe kamoo re swanetšego go diriša maphelo a rena ka gona. (Psalme 36:9) O re neile ditaelo, e sego bakeng sa go re amoga lethabo, eupša bakeng sa go re hola. Bakriste ba therešo ba arabela ka go tsoma go ba ba rutwago ke Jehofa. (Mika 4:2) Ditaelo tša gagwe di šireletša boemo bja rena bja moya le tswalano ya rena le yena gomme di re phemela tutuetšong e gobošago ya Sathane. Ge re lemoga melao ya motheo yeo e lego melaong ya Modimo, re kgonthišega gore Jehofa o re ruta gore re holege. Re lemoga gore “melaô ya xaxwe xa se e thata.” Le gona re ka se ke ra fedišwa.—1 Johane 2:17; 5:3.
“Khuduxang Babele!”
22. Ba-Juda ba botegago ba kgothaletšwa go dira’ng, gomme ba newa dikgonthišetšo dife?
22 Ge Babele e e-wa, na go tla ba le ba-Juda bao ba bonagatšago boemo bjo bo nepagetšego bja pelo? Na ba tla diriša phološo ya Modimo ka mo go holago, ba boela nageng ya gabo bona gomme ba tsošološa borapedi bjo bo sekilego? Ee. Mantšu a latelago a Jehofa a bontšha kgodišego ya gagwe ya gore se se tla direga. “Khuduxang Babele! Thšabang moo Kaladea! Hlaxišang mekxolokwane Le atlatšê taba yé xo fihla mo lefase le xomaxo xôna, Le re: Morêna ó lopolla mohlanka wa xaxwe Jakobo. Xa ba kwe lenyôra xe a ba sepediša mašokeng, ó ba thulêla meetse lefsikeng; ó fatola lefsika, meetse a êla.” (Jesaya 48:20, 21) Batho ba Jehofa ba kgothatšwa ka mokgwa wa boporofeta gore ba tloge Babele ka ntle le tika-tiko. (Jeremia 50:8) Go lopollwa ga bona go swanetše go ba go tsebaditšwe go fihla magomong ka moka a lefase. (Jeremia 31:10) Ka morago ga Khudugo ya go huduga Egipita, Jehofa o ile a kgotsofatša dinyakwa tša batho ba gagwe ge ba dutše ba sepela go phatša dinageng tša leganata. Ka mo go swanago, o tla hlokomela batho ba gagwe ge ba le tseleng ya bona ya go ya gae go tšwa Babele.—Doiteronomio 8:15, 16.
23. Ke bomang bao ba ka se kego ba thabela khutšo yeo e newago ke Modimo?
23 Go na le molao o mongwe o bohlokwa wa motheo wo ba-Juda ba swanetšego go o gopola mabapi le ditiro tše phološago tša Jehofa. Bao ba sekametšego go lokeng ba ka tlaišega ka baka la dibe tša bona, eupša ba ka se ke ba fedišwa. Lega go le bjalo, ke mo go fapanego go ba sa lokago. “Eupša ba babe ga ba na khutšo, go bolela Jehofa.” (Jesaya 48:22, PK) Badiradibe ba sa itsholego ba ka se ke ba hwetša khutšo yeo Modimo a e boloketšego bao ba mo ratago. Ditiro tša phološo ga se tša rerelwa ba kgopo goba ba sa dumelego ka mokgwa wa bonganga. Ditiro tše bjalo di direlwa feela bao ba nago le tumelo. (Tito 1:15, 16; Kutollo 22:14, 15) Khutšo e tšwago go Modimo ga se ya ba kgopo.
24. Ke eng seo se ilego sa tlišetša batho ba Modimo ba mehleng yeno lethabo?
24 Ka 537 B.C.E., sebaka sa go tloga Babele se ile sa tlišetša ba-Isiraele ba botegago lethabo le legolo. Ka 1919 go lokollwa ga batho ba Modimo bothopšeng bja Babele go ile gwa dira gore ba thabe. (Kutollo 11:11, 12) Ba be ba e-na le kholofelo gomme ba diriša sebaka seo go katološa modiro wa bona. Ke therešo gore go be go nyakega sebete go sehlopha seo se senyenyane sa Bakriste bakeng sa go diriša ka mo go holago dikgonagalo tše difsa tša go dira boboledi lefaseng la bonaba. Eupša ka thušo ya Jehofa, ba ile ba lebiša tlhokomelo modirong wa go bolela ditaba tše dibotse. Histori e hlatsela gore Jehofa o ile a ba šegofatša.
25. Ke ka baka la’ng go le bohlokwa go ela hloko kudu ditaelo tša Modimo tša go loka?
25 Karolo ye ya boporofeta bja Jesaya e gatelela gore Jehofa o re ruta gore re holege. Ke gabohlokwa kudu go ela hloko kudu ditaelo tša Modimo tša go loka. (Kutollo 15:2-4) Ge e ba re ikgopotša ka bohlale bja Modimo le lerato la gagwe, se se tla re thuša go dira ka go dumelelana le seo Jehofa a rego se nepagetše. Ditaelo tša gagwe ka moka ke tša go re hola.—Jesaya 48:17, 18.
[Lepokisi/Seswantšho go letlakala 133]
Modimo Ra-matla-ohle o a Itshwara
Jehofa o ile a botša ba-Isiraele ba bahlanogi gore: ‘Ke diegiša bogale bja-ka, ke a itshwara.’ (Jesaya 48:9, bapiša le PK.) Dipolelo tše bjalo di re thuša go bona gore Modimo o bea mohlala o phethagetšego wa go se diriše matla gampe le ka mohla. Ke therešo gore ga go na yo a nago le matla a magolo go feta Modimo. Ke ka baka leo re mmitšago Yo matla-ohle. O ipitša ka mo go swanetšego gore ke yena “Ra-Matla-ohle.” (Genesi 17:1) Ga se feela gore o na le matla a sa lekanyetšwago eupša o na le matla a taolo ka moka ka baka la boemo bja gagwe e le Morena yo a Phagamego wa legohle leo a le hlotšego. Ke ka baka leo go se nago motho yo a ka naganago ka boikgodišo go thibela letsogo la gagwe goba a re go yena, “O dira’ng?”—Daniele 4:35.
Lega go le bjalo, Modimo o diega go galefa gaešita le ge go nyakega gore a bontšhe matla a gagwe malebana le manaba a gagwe. (Nahume 1:3) Jehofa o kgona go ‘diegiša kgalefo ya gagwe’ gomme o hlaloswa ka mo go nepagetšego e le yo a “diegago go galefa” ka gobane lerato—e sego kgalefo—ke seka sa gagwe se segolo. Kgalefo ya gagwe ge e bontšhwa, ke e lokilego ka mehla, yeo e swanetšego ka mehla le e laolegago ka mehla.—Ekisodo 34:6, bapiša le NW; 1 Johane 4:8.
Ke ka baka la’ng Jehofa itshwara ka tsela ye? Ka gobane o leka-lekanya matla a gagwe a magolo le dika tše dingwe tša gagwe tše tharo tše dikgolo ka tsela e phethagetšego—e lego bohlale, toka le lerato. Go diriša ga gagwe matla ka mehla go dumelelana le dika tše tše dingwe.
[Caption on page 122]
Molaetša wa Jesaya wa tsošološo o nea tlhase ya kholofelo bakeng sa ba-Juda ba botegago bao ba lego bothopša
[Caption on page 124]
Ba-Juda ba be ba e-na le tshekamelo ya go tswalanya ditiro tša Jehofa le medimo ya diswantšho
[Caption on page 124]
1. Ishtar 2. Seswantšho sa ditena tše phadimišitšwego Tseleng ya Molokeloke ya Babele 3. Seswantšho sa terakone sa Marduk
[Caption on page 127]
‘Sebešo sa mahlomola’ se ka utolla ge e ba maikemišetšo a rena a go hlankela Jehofa e le a kgonthe goba e se ona
[Caption on page 128]
Bakriste ba therešo ba ile ba lebeletšana le dibopego tše šoro kudu tša tlaišo