Mahumo a Tšwago Ebangeding ya Mateo
JEHOFA MODIMO o boduletše yo e bego e le molekgetho Mateo go ngwala pego e kgahlišago ya matswalo, bophelo, lehu le tsogo tša Jesu Kriste. Ditaba tša go hlalosa mengwalo e mentšinyana ka morago ga lekgolo la bolesome la nywaga e bolela gore Ebangedi ye e ile ya ngwalwa mo e ka bago ngwageng wa boseswai ka morago ga thotogelo ya Jesu (c. 41 C.E.). Se ga se lwantšhane le bohlatse bja ka gare, ka ge pego e feleletša ka Jesu a nea taelo mabapi le go dira barutiwa ka 33 C.E. gomme ga a bolele selo ka go senywa ga Jerusalema diatleng tša ba-Roma ka 70 C.E.
Ra-dihistori wa lekgolong la bone la nywaga Eusebius ka go Historia Ecclesiastica (Ecclesiastical History) ya gagwe, o tsopola Papias le Irenaeus ba lekgolong la bobedi la nywaga le Origen wa lekgolong la boraro, bao ka moka ba bolelago gore Ebangedi ye e ngwadilwe ke Mateo gomme ba re o e ngwadile ka Sehebere. Na se ruri e be e le se-Arama? Go ya ka mangwalo ao a boletšwego ke George Howard, moprofesara wa bodumedi Yunibesithing ya Georgia ga go bjalo. O ngwadile gore: “Kakanyetšo ye e bile gona kudu-kudu ka baka la tumelo ya gore Sehebere mehleng ya Jesu se be se se sa hlwa se dirišwa Palesetina eupja se be se tšeetšwe legato ke se-Arama. Go utolwa mo go latetšego ga Mangwalo a Lewatleng le le Hwilego, ao bontši bja ona e lego ditaodišo tša Sehebere, gotee le ga mangwalo a Sehebere a tšwago Palesetina go tloga mehleng ya Jesu ka kakaretšo, bjale a bontšha gore Sehebere se be se dutše se phela gomme se dirišwa lekgolong la pele la nywaga.” Go molaleng gore Mateo o ngwadile Ebangedi ya gagwe go hola Bakriste ba ba-Hebere eupja mo gongwe a ka ba a ile a e fetolela le lelemeng le tlwaetšwego la Segerika.
Re go kgothaletša go bala Ebangedi ya Mateo. Ge re lebelela mahumo a sego kae ao e a rwelego, ela hloko taba e oketšegilego yeo e hlalosago pego.
Matswalo le Bodiredi bja Pele
Ebangedi ya Mateo e bula ka lešika le matswalo a Jesu. Ge Maria a be a hwetšwa a imile, moratiwa wa gagwe Josefa, “a akanya xo ka mo tloxêla ka xo ngwêxa.” (1:19) Eupja seo o be a ka se dira bjang, ka ge ba be ba beeletšane feela? Ee, go ba-Juda mosadi yo a beeleditšwego o be a e-na le boikarabelo bjo swanago le bja basadi ba ba nyetšwego. Ge a be a ka ba le dikopano tša botona le botshadi le motho o mongwe, o be a ka kgatlwa ka mafsika bjalo ka seotswa. (Doiteronomio 22:23-29) Ka baka la tlhago e tlamago ya go beeletšana, ruri Josefa o ile a rulaganyetša go hlala Maria gaešita lege go be go se tirelo yeo e bego e ba kopantše lenyalong.
Dikgaolo tša pele tša Ebangedi ya Mateo di rwele Thuto ya Jesu ya Thabeng. Go yona Kriste o lemošitše gore motho o be a tla ikarabelela ‘Lekgotleng la Tsheko’ bakeng sa go bitša ngwanabo “lefêla.” (5:22) Mantšu a bjalo a be a lekana le go bitša ngwanabo motho lešilo leo le sa naganego.
Eupja “Lekxotla la Thsêkô” e be e le eng? E be e le ditho tše 71 tša Lekgotla la ba-Juda. Ke motheo ofe wo o bego o nyakega bakeng sa go swanelega o le setho sa lona? Cyclopedia ya McClintock le Strong e bolela gore: “Yo a dirago kgopelo o be a swanetše go hloka bosodi boitshwarong le mmeleng. E be e swanetše go ba wa nywaga ya magareng, yo motelele le yo botse, mohumi, serutegi . . . go be go nyakega gore a tsebe maleme a mmalwa . . . batho ba tsofetšego kudu, bao ba sokologetšego Bojudeng, dikgope le bahlanka bao ba šomago tempeleng ba be ba sa swanelege ka baka la dika tša bona tše fapanego; goba gaešita le gore batho ba bjalo ba be ba ka kgethwa ba se na bana, ka gobane ba be ba ka se bontšhe kwelobohloko mabapi le ditaba tša ka gae . . . ; goba bao ba bego ba ka se hlatsele gore e be e le bana ba molao ba moperisita, mo-Lefi, goba mo-Isiraele. . . . Yo a kgethelwago go ba Lekgotleng le Legolo la ba-Juda sa pele go be go nyakega gore e be yo e kile ya ba moahlodi toropong ya gabo; e be yo a kilego a fetišetšwa Lekgotleng le Lenyenyane la ba-Juda. . . , go tloga moo a fetišetšwa Lekgotleng la bobedi le Lenyenyane la ba-Juda . . . pele a ka amogelwa e le setho sa ba masome-šupa-tee.”
Ka gona Jesu o be a bolela gore “mang le mang yo a bitšago ngwanabo ka lentšu le sa bolelegego la lenyatšo” o rwala molato o swanago le wa yo a ahloletšwego lehu ke Lekgotla la Tsheko la ba-Juda. A temošo e kaakang ya gore re se ke ra senya maina a banababo rena! Anke re dišeng leleme la rena e le gore re se ke ra swanelwa ke kahlolo Lekgotleng le Phagamego kudu, pele ga Jehofa, “Moahlodi wa lefase ka moka.”—Genesi 18:25; Jakobo 3:2-12.
Jesu Morutiši yo a Atlegago
Ebangedi e bile e hlalosa Jesu e le morutiši yo a kgonago go araba dipotšišo ka bokgoni. Ka mohlala o ile a hlalosa lebaka leo ka lona barutiwa ba gagwe ba sa ikonego a araba potšišo. (9:14-17) Ba be ba se na lebaka la go ikona mola a sa phela. Eupja bjalo ka ge a boletše e sa le pele, ba ile ba ikona ba ba ba lla nakong ya ge a e-hwa ka gobane ba be ba sa tsebe lebaka leo ka lona lehu la gagwe le dumeletšwego. Lega go le bjalo, ka morago ga go amogela moya o mokgethwa ka Pentekoste, ba be ba edišeditšwe gomme ba se sa hlwa ba ikona ka manyami.
Jesu a sa dutše a swaragane le taba yona yeo, o okeditše ka go re ga go motho yo a thibago seaparo sa kgale ka lešela le lefsa ka gobane go tia ga lona go godiša lešoba. O boletše gape le gore morara o mofsa ga o tšhelwe makukeng a kgale a morara. Lekuka la morara, goba lepotlelo la letlalo e be e le mokgopha o šogilwego wa phoofolo wo o rokagantšwego gohle eupja o butšwe molomong. Go bediša morara o mofsa go fehla carbon dioxide yeo e dirišago matla a mantši go paleša makuka a morara a omilego a kgale. Ka mo go swanago, therešo yeo Kriste a bego a e ruta e be e le e matla kudu bakeng sa Bojuda bja bogologolo bjo bo sa kobegelego ka mahlokoreng ohle. Go feta moo, o be a sa leke go tiiša goba go roka tshepedišo lege e le efe e onetšego ya bodumedi ka meetlo ya yona ya go ikona le ditirelo tše dingwe. Go e na le moo, Modimo o dirišitše Jesu go hloma tshepedišo e mpsha ya borapedi. Ka gona, ruri ga se ra swanela go dira selo go thekga mekgatlo ya ditumelo tše kopa-kopanego goba go tiiša bodumedi bja maaka.
Ela Hloko Keletšo e Tšwago go Morwa wa Modimo
Go ya ka pego ya Mateo mabapi le go tagafala, Modimo o biditše Jesu Morwa wa Gagwe yo a amogetšwego gomme a bolela gore re swanetše go mo theetša. (17:5) Ka gona re swanetše go theetša dikeletšo ka moka tša Kriste, bjalo ka temošo ya gagwe ya gore motho lege e le ofe yo a kgopišago motho yo a dumelago go yena go kaone ge lwala le ka tlamelelwa molaleng wa gagwe gomme a lahlelwa lewatleng. (18:6) Le e be e le lefsika la mohuta mang? E be e se le lenyenyane, ka gobane Jesu o be a bolela ka lwala le le lego ka mo godimo la bogolo bja dimithara tše 1,2/1,5. Go le kgokološa lefsikeng le legolo le le lego ka tlase go be go nyaka matla a phoofolo. Go be go se motho yo a bego a ka phologa lewatleng ka boima bjo bogolo gakaalo molaleng wa gagwe. Ka gona ge e le gabotse Jesu o be a re eletša gore re široge molato wa go kgopiša lege e le ofe wa balatedi ba gagwe. Moapostola Paulo o ngwadile ka morero o swanago gore: “Ké mo xo botse xe O sa je nama, Ò sa nwe sedila, Ò lesa se se kxopišaxo ngwana weno.”—Ba-Roma 14:21.
Morwa wa Modimo o neile keletšo e sa lebanyego ge a be a goeletša madimabe malebana le ba mangwalo le Bafarisei gomme a bolela gore ba swana le mabitla ao a hlwekišitšwego ka ntle. (23:27, 28) E be e le tlwaelo go hlwekiša mabitla e le gore batho ba se ke ba a kgoma ka kotsi gomme ya ba ba šilafetšego. Jesu ka go umaka mokgwa wo, o bontšhitše gore ba mangwalo le Bafarisei ba be ba bonala ba lokile ka ntle eupja ba be ba “tletše boikaketši le bokxôpô.” Go ela se hloko go be go bolela gore keletšo e be e tla re dira gore re široge go ikarola gomme re dire “tumelong e se naxo boikaketši.”—1 Timotheo 1:5; Diema 3:32; 2 Timotheo 1:5.
Mmotegi yo a re Beelago Mohlala
Ka morago ga go ngwala boporofeta bja Jesu mabapi le ‘pontšho ya go ba gona ga gagwe,’ Mateo o bolela ka go ekwa ga Kriste, go swarwa ga gagwe, go sekišwa, lehu le tsogo. Jesu ge a le koteng o ganne beine yeo e tswakilwego ka bohloko, e lego seno seo se nago le seokobatši se se bolayago dikwi. (27:34) Basadi ka tlwaelo ba be ba nea dikebekwa beine e bjalo gore e bolaye bohloko bja go bapolwa. Mareka 15:23 e bolela gore beine e be e ‘tswakilwe ka bohloko,’ bjo bo bego bo tla kaonefatša tatso. Go molaleng gore seokobatši gotee le bohloko di be di le ka beineng yeo Kriste a e gannego. Ge a fihla seremong sa tsela ya gagwe ya mo lefaseng, ga se a nyaka go newa diokobatši goba go idibatšwa. Jesu o be a rata go laola dikwi tša gagwe ka botlalo e le gore a botege go fihla lehung. Ka mehla anke re tshwenyegeng ka go kgomarela potego ya rena go Jehofa Modimo go swana le Mohlala wa rena.—Psalme 26:1, 11.