‘Go Hweletša Meoya ya Lena Tapologo’
“E-tlang go nna, lena bohle bao le lapilego le go imelwa, . . . gomme le tla hweletša meoya ya lena tapologo. Gobane joko ya-ka ga e robe gomme morwalo wa-ka ke o bohwefo.”—MATEO 11:28-30, “NW.”
1, 2. Boemo bja lapa la motho e bile bofe ka nywaga e makgolo-kgolo, gomme se se fapana bjang le seo Modimo a bego a se rerile mathomong?
“RE tseba xore dibopya ka moka le tšôna di a fêxêlwa, le tšôna di a sôkwa.” Ao ke mantšu ao monna a a ngwaletšego bagwera kua Roma makgolong a nywaga a fetilego. (Ba-Roma 8:22) Nywageng ka moka go tloga nakong yeo, go fegelwa le go šokwa ga lapa la motho ka kakaretšo go oketšegile. Go beba sefahlego, bodiidi, bokebekwa le tlala di bakile tshenyo e nyamišago kudu gohle. Tshepedišo ya go hloka toka ya tša boiphedišo e gapeletša ba dimilione go tšwa medirong gaešita le magaeng a bona, gomme ditutuetšo tša bosathane di senya boiteko bja go godiša bana ka tsela yeo ba swanetšego go sepela ka yona.
2 Eupja mo gongwe manyami a magolo kudu a tšwelela ge go fokola, malwetši, goba botšofadi di amoga batho matla a bona gomme di ba tšeela seriti sa bona ge ba dutše ba fela go fihlela ba e-ba marapo feela a seo ba bego ba le sona pele. Bohloko bjo bogolo le matshwenyego, tšeo gantši di tšeago dibeke, dikgwedi, gomme ka dinako tše dingwe tša tšea nywaga, di kweša dipelo bohloko gomme tša dira gore dinoka tša megokgo di ele. A tlhaloso e nyamišago gakaakang ya bophelo! Kgoši e bohlale ya kgale e boletše mabapi le boemo bja batho gore: “Hleng mehla yohle y’axwe è le ya xo hlaka! Hleng boitapišô è le xo ithswenya!” (Mmoledi 2:23; 4:1) Ka kgonthe bophelo lehono ga se seo Modimo a bo reretšego mathomong gore bo be sona!—Genesi 2:8, 9.
3. Modimo o bopile motho ka kgonagalo ya eng, gomme se se lemogilwe bjang gona bjale ka tekanyo e lekanyeditšwego?
3 Jehofa Modimo o bopile motho a phethagetše, go e-na le kgonagalo ya go thabela bophelo e le ka kgonthe. (Doiteronomio 32:4, 5) E-fo nagana ka lethabo la go latswa dijo tše bose, go hema moya o hlwekilego ka mo go thabišago, goba go lebelela go sobela mo go kgahlišago ga letšatši! Kgoši yona yeo e bohlale ya kgale e boletše gore: “Ke bône mediro ye Modimo a e neetšexo bana ba batho, xore ba itapiše ka yona. Tšohle o di dirile xore di kxahlê ka mohla wa tšôna; . . . Se ke se tsebaxo ké xore xa xo se se botse mo xo bôná, xe e se xo thaba le xo dira tše botse xe ba sa phela. Le xôna, ké neô ya Modimo, xe motho a e-ja, a e-nwa, ’me a bôna tše di botse ka ’tapišô tš’axwe tšohle.”—Mmoledi 3:10-13.
4. (a) Go etša ge diphihlelo tša Jesu di bontšhitše, ke boemo bofe bjo bo nyamišago ba bantši gakaakaa? (b) Jesu o katološitše taletšo efe e ruthetšago pelo, gomme se se rotoša dipotšišo dife?
4 Lega go le bjalo, ke ba banyenyane gakaakang ba ba kgonago go thabela dilo tše dibotse tšeo Modimo a re reretšego tšona! Jesu Kriste o be a lemogile boemo bjo bo nyamišago, bjo bo kwešago bohloko bja batho. Beibele e re, “Mašaba a mantši a batho a tla xo Yêna; ba tla bà na le dihlotša, difofu, le dimuma, le dixôlê, le ba bangwê ba bantši; ba ba bea fase maotong a xaxwe.” Jesu o ile a kwela batho ba bjalo ba nyamilego bohloko gakaakang! (Mateo 9:36; 15:30) Lebakeng le lengwe, o ile a katološa taletšo e ruthetšago pelo: “E-tla go nna, lena bohle bao le lapilego le go imelwa, nna ke tla le lapološa. Ithwešeng joko ya-ka gomme le ithute go nna, ka gobane ke yo botho le wa pelo e kokobetšego, gomme le tla hweletša meoya ya lena tapologo.” (Mateo 11:28, 29, NW) Ka kgonthe, a ke mantšu a neago kholofelo! Eupja Jesu o be a bolela ka tapologo ya mohuta mang? Le gona re ka e hwetša bjang?
Therešo Yeo e Lapološago
5. Jesu o šupile bjang tsela ya go hweletša meoya ya rena tokologo le tapologo ya kgonthe?
5 Ge Jesu a be a le Monyanyeng wa Ntlo-kgethwa mo e ka bago dikgwedi tše tshelelago pele ga lehu la gagwe, o ile a šupa tsela yeo ka yona re ka lokologago gomme ra amogela tapologo ya kgonthe. Ge a be a bolela le bao ba bego ba mo dumela, o itše: “Xe Le nama le Lentšu la-ka, Le barutiwa ba-ka ka xo rereša. La tlo tseba therešô, ’me therešô ya tlo Le lokolla.” (Johane 8:31, 32) Jesu o be a bolela ka therešo efe? E tla re lokolla go eng? Batheetši ba gagwe e be e le bahlanka ka tsela efe?
6. (a) Baganetši ba bodumedi ba rotošitše kganetšo efe, gomme ka baka la’ng? (b) Ke bjang ka moka ga rena re lego bahlanka?
6 Baganetši ba bodumedi ba ile ba tsena Jesu ganong, ba bolela gore: “Rena re bana ba Aborahama; xa re ešo ra ba bahlanka ba motho le neng. O bolêla bya’ng xe O re: Le tlo lokollwa?” Baganetši bao ba ba-Juda ba be ba ikgogomoša ka tshwanelo ya bona ya tswalo. Gaešita lege setšhaba gantši se be se ile sa ba ka tlase ga pušo e šele, ba-Juda ba ile ba gana go bitšwa bahlanka. Eupja Jesu o bontšhitše tsela yeo ka yona e bego e le bahlanka, a re: “Ruri, ruri, ke a Le botša, mang le mang e a diraxo sebe, ké mohlanka wa sôna sebe.” Ee, batheetši ba gagwe ka moka e be e le ‘badiri ba sebe,’ go fo swana lege ba bantši ba rena re le bjalo lehono. Se ke ka baka la gore ka moka ga rena re abetše sebe go batswadi ba rena ba pele. Eupja Jesu o holofeditše gore: “Xe Morwa a Le lokolla, ké mo Le t’lo xo ba Le lokolotšwe ruri.”—Johane 8:33-36; Ba-Roma 5:12.
7. Tokologo ya kgonthe e ka hwetšwa bjang, gomme therešo yeo e re lokollago ke’ng?
7 Ka gona tokologo ya kgonthe e ka hwetšwa feela ka Morwa wa Modimo, Jesu Kriste, yo a gafilego bophelo bja gagwe bjo bo phethagetšego bja motho e le sehlabelo sa topollo. Ke sehlabelo se seo se re lokollago sebeng se se bolayago gomme sa dira gore go thabela ga rena bophelo bjo bo sa felego re e-na le bophelo bjo bo botse le lethabo tše di phethagetšego go kgonege lefaseng le lefsa la go loka la Modimo. (Johane 3:16; 1 Johane 4:10) Ka gona, therešo yeo e re lokollago ke therešo yeo e lego mabapi le Jesu Kriste le karolo ya gagwe phethagatšong ya merero ya Modimo. Mmušo, woo Kriste e lego Kgoši ya wona, ke selo seo se tlago go phetha thato ya Modimo ka lefase, gomme Jesu o hlatsela therešo ye ka mo go tšwelago pele.—Johane 18:37.
Kamoo Therešo e Lapološago ka Gona
8. Tsela yeo ka yona therešo e neago khutšo e ka swantšhwa bjang?
8 Tsela yeo ka yona therešo e neago tapologo e ka swantšhwa le mosadi yo a boditšwego gore o na le mohuta wa kankere yeo e kekago ka lebelo. Go tseba seo go mo fetša matla ge a nagana ka mafelelo a bohloko le ao e ka bago a bolayago. Lega go le bjalo, ka nako yeo o ya ngakeng e nngwe gomme o hlahlobja ka mo go oketšegilego. O ka akanya ka kimologo e kgahlišago yeo a ikwago a e-na le yona ge dipoelo tša ditlhahlobo di utolla gore tlhahlobo ya pele e bile le phošo goba gore o kaonefetše kudu. Ke mo go lapološago gakaakang moyeng wa gagwe!
9. Ke bjang Jesu a neilego kimologo ka go ruta batho therešo?
9 Ka mo go swanago, nakong ya ge Jesu a e-tla lefaseng, batho ba be ba imelwa ke ditshepedišo tša lefela tša setšo tša mehleng yeo. Jesu o boletše ka ba mangwalo le Bafarisei bao ba bego ba ikarabelelago gore: “Ba tlêma merwalô e boima e rôbaxo, ’me ba e rweša batho maxetleng, mola bôná bà sa rate xo e kxwatha le ka monwana o tee.” (Mateo 23:4; Mareka 7:2-5) E bile kimologo e kgolo gakaakang ge Jesu a be a nea batho therešo yeo e ilego ya ba lokolla ditšong tše bjalo tšeo di bego di ba dira bahlanka! (Mateo 15:1-9) Ga go phapano lehono.
10. Ba bantši ba rwele merwalo efe e amogago lethabo, gomme motho a ka ikwa bjang ge ye e tlošitšwe ka baka la go ithuta ga gagwe therešo?
10 Mo gongwe o be o le o mongwe, yoo ka baka la morwalo wa dithuto tša maaka tša bodumedi o ilego wa phela ka go boifa tlaišo heleng ya mollo goba pakatori ka morago ga lehu. Goba ge moratiwa a e-hwa, mo gongwe o ile wa šegamišwa ke ge moruti a bolela gore Modimo o tšere ngwana wa gago yo a rategago ka ge A be a nyaka morongwa o mongwe—bjalo ka ge eka Modimo o be a nyaka ngwana wa gago go feta wena. Ka dinako tše dingwe baruti ba bile ba botša batho bao ba babjago gore se ke thogako e tšwago go Modimo. Na ga se mo go lapološago e le ka kgonthe go ithuta ditherešo tša Beibele tšeo di imollago motho morwalo o bjalo wa maaka a bodumedi? A maikwelo a kimologo ao se se a tlišago!—Mmoledi 9:5, 10; Hesekiele 18:4; Johane 9:2, 3.
11. (a) O mongwe wa merwalo e megolo kudu ke ofe, gomme o ka tlošwa bjang? (b) Jesu o tlišeditše badiradibe tapologo efe ge a be a le lefaseng?
11 O mongwe wa merwalo yeo go lego boima kudu go e rwala ke wa go ba le molato ka baka la dibe tšeo re di dirilego. Ke mo go imollago go tseba gore ka baka la mohola wa sehlabelo sa topollo sa Kriste, dibe tše di ka tlošwa. Beibele e re kgonthišetša gore, ‘Madi a Jesu a re hlatswa dibe tšohle.’ (1 Johane 1:7) Go sa šetšwe dilo lege e le dife tšeo di lešago dihlong tšeo re ka bago re di dirile, ge e ba re sokologile e le ka kgonthe gomme ra lokiša ditsela tša rena, ruri re ka kgona go thabela kimologo e lapolašago ya letswalo le sekilego le kgonthišego ya gore Modimo a ka se sa hlwa a gopola dibe tša rena. (Psalme 103:8-14; 1 Ba-Korinthe 6:9-11; Ba-Hebere 10:21, 22) A tapologo e kaakang yeo Kriste a e tlišeditšego bao ba imeditšwego ka sebe, bjalo ka diotswa le balekgetho ba swanago le Sakeo! Jesu o ile a ba homotša ka ditherešo tša Beibele ge a be a e-ja le bona.—Luka 5:27-32; 7:36-50; 19:1-10.
12. (a) Jesu o tlišitše tapologo go batho ba lego maemong afe a nyamišago? (b) Lekgolong la pele la nywaga, ke go bomang moo Jesu a bontšhitšego ka tsela e makatšago gore ke yena ‘tsela le therešo le bophelo’?
12 Batho ba bangwe ba bantši ba rwele merwalo e boima ya bolwetši, bofokodi, kgateletšego e šoro le manyami a magolo tšeo di tlišwago ke lehu la moratiwa. Lega go le bjalo, Jesu o tlišitše tapologo go batho ba bjalo ka moka bao ba ‘lapilego le go imelwa’. (Mateo 4:24; 11:28, 29) O ile a fodiša mosadi o mongwe yo a ilego a nyaka thušo go dingaka ka nywaga e 18 a sa atlege. Le gona Jesu o fodišitše monna yo a bego a babja ka nywaga e 38, le o mongwe yo a tswetšwego a foufetše. Na o ka akanya kimologo ya bona ge Jesu a ba fodišitše? (Luka 13:10-17; Johane 5:5-9; 9:1-7) Therešo ke gore ka moka bao ba tlilego go Jesu ka tumelo ba tlile mothopong wa therešo, tapologo ya kgonthe le bophelo. Jesu ruri o itlhatsetše ka tsela e makatšago go mohlologadi yo a ilego a amogela morwa a nnoši wa gagwe go tšwa lehung le batswadi bao morwedi wa bona wa nywaga e 12 a ilego a boela go bona a phela gore ke ‘tsela le therešo le bophelo.’—Johane 14:6; 17:3; Luka 7:11-17; 8:49-56.
13. Jesu o re rutile go retologela go mang bakeng sa thušo, gomme go direga’ng ge re diriša keletšo ya gagwe?
13 Ga go pelaelo gore ka dinako tše dingwe o lebana le mathata a magolo kudu go feta ao o ka kgonago go a rarolla ka bowena. Jesu o re rutile gore re ye go Jehofa bakeng sa thušo, go fo swana lege yena a dirile. (Luka 22:41-44; Ba-Hebere 5:7) Ge re e-ya go Modimo ka mehla ka thapelo, re ba le maikwelo a swanago le a mopsalme yo a ngwadilego gore: “A xo rêtwê Morena Modimo, ó re rwala ka mehla, Yêna Modimo Mo-re-hlakodiši.” (Psalme 55:22; 68:19) Ee, go tseba therešo ruri go tliša tapologo. Go re batametša kgaufsi-ufsi le Jehofa le go re thuša go lemoga gore ka thušo ya gagwe go a kgonega go rarolla gaešita le maemo a thata ka kudu bophelong ka katlego.
Go Lapološwa ke Kholofelo ya Mmušo
14. Ke’ng seo se ilego sa thekga Jesu melekong ya gagwe, gomme ke’ng seo e lego sa bohlokwa ge e ba re tla hweletša meoya ya rena tapologo?
14 Gore re hweletše meoya ya rena tapologo ya kgonthe, re swanetše go ba le kholofelo e tiilego. E bile kholofelo yeo ye e ilego ya thekga Jesu. Beibele e re: “Le xe se se bexo se mo loketše e le lethabô, a dumêla xo xobošwa, a kxôna xo y’o dula ka letsoxong le letona la sedulô sa boxoši bya Modimo.” (Ba-Hebere 12:2) Kholofelo e kgahlišago yeo e ilego ya thekga Jesu e bile taba ya go ba le letsogo go kgethagatšeng leina la Tatagwe ka go dula a botega, gotee le go itlhatsela e le yo a swanelwago ke go buša e le Kgoši ya Mmušo wa Modimo. Le gona, go boloka pono e botse ya kholofelo ya rena, bjalo ka mmuši-gotee le Kriste legodimong goba bjalo ka o mongwe wa balata ba gagwe bao ba phelago lefaseng la Paradeise, go ka re thekga tirelong ya Modimo. Ka kgonthe kholofelo yeo ke ya bohlokwa tabeng ya go hweletša meoya ya rena tapologo.—Ba-Roma 12:12.
15. Ditebelelo tša rena tša bophelo ke dife ka ntle le kholofelo ya Mmušo?
15 Anke o ele hloko ditebelelo tša rena tša bophelo ka ntle le kholofelo ya Mmušo. Nako ya bophelo ke feela nywaga e 70 goba 80 ge go kgonega. Matšatši ao a akgofa kudu, bjalo ka ge motho lege e le ofe yo a tšofalago a tla go botša! Ee, Beibele e bolela ka mo go nepagetšego ka bophelo gore: “Bo feta ka pelá e ke re fofa ka diphêxô.” (Psalme 90:10) Lega go le bjalo, re nyaka matšatši a rena a tšwela pele. Re nyaka go phela. Go na le mo gogolo mo re swanetšego go go dira le go go thabela.
16. Re swanetše go dira’ng gore re hweletše meoya ya rena tapologo?
16 Ka gona, ke gabohlokwa gakaakang gore re tle go “Jesu Kriste kholofêlô ya rena” ka tumelo! (1 Timotheo 1:1) Go bjalo ka ge a re: “Xomme thatô ya [Tate] ké xore mang le mang a bônaxo Morwa ’me a mo dumêla, a bê le bophelô byo bo sa felexo.” (Johane 6:40, 51) Na re dumela seo? Re tloga re swanetše go dumela gore re hweletše meoya ya rena tapologo. Re ka se kgone ka ntle le yona. Ee, re swanetše go e apara e le ‘kefa ya go holofela phološo.’ (1 Ba-Thesalonika 5:8; bapiša le Ba-Hebere 6:19.) Kholofelo yeo e swanetše go diša megopolo ya rena le menagano. Go sego bjalo, re tla ba ba ba šegamišwago ke merwalo le mathata mo re ka bago ra ineela gomme ra lahlegelwa ke bophelo bjo bo sa felego. Lega go le bjalo, gore o thabele tapologo ya moya wa gago, kgonthišega gore o boloka kholofelo ya gago ya Mmušo e tiile.
Tapologo e Tlišwago ke go Dira Modiro wa Modimo
17. (a) Go nyakega’ng gore re hwetše tapologo, gomme ke ka baka la’ng se e se se se fetišago go rena? (b) Go amogela joko ya Kriste go akaretša’ng?
17 Eupja gore re hwetše tapologo, go nyakega mo gontši go feta go fo tla go Jesu. O okeditše ka gore: “Le ithweše joko ya-ka [goba, “Le rwale le nna joko ya-ka”] gomme le tla hweletša meoya ya lena tapologo. Gobane joko ya-ka ga e robe gomme morwalo wa-ka ke o bohwefo.” (Mateo 11:29, 30, NW, mongwalo wa ka fase wa New World Translation Reference Bible) Go rwala joko go bolela modiro. Eupja ela hloko gore Jesu ga a re kgopele gore re rwale joko gomme re dire modiro re nnoši. Re swanetše go rwala joko le yena. Tabeng ye, go rwala joko yeo Kriste a e neago go akaretša go ineela go Modimo, go bontšha se ka kolobetšo ya meetse gomme ka morago o amogele boikarabelo bja go ba morutiwa wa Kriste. Eupja ke bjang joko yeo ya borutiwa e ka tlišago tapologo?
18. (a) Ke ka baka la’ng go amogela joko ya Kriste go tliša tapologo? (b) Ke bjang modiro wa go bolela o re tlišetšago lethabo le tapologo?
18 Go amogela joko ya Kriste go tliša tapologo ka gobane Jesu ke yo botho le wa pelo e kokobetšego. Ka ge e se yo a se nago toka, ke mo go lapološago go šoma gotee le yena tlase ga joko e tee. O ela hloko moo matla a rena a felelago le bofokodi bja rena. Go bjalo ka ge a itše, “Yoko ya-ka xa e robê.” Ke therešo, joko ya borutiwa e akaretša modiro, modiro o swanago wa go bolela le go ruta woo Jesu a o dirilego le wo a o tlwaeditšego balatedi ba gagwe ba pele. (Mateo 28:19, 20; Ditiro 1:8) Eupja ke modiro o lapološago gakaakang go botša ba bangwe ka Modimo wa rena yo lerato, Morwa wa gagwe le Mmušo! Ke mo go lapološago gakaakang go botša batho tsela yeo ka yona ba ka phelago ka mo go sa felego Paradeiseng! Ka gona ge ba arabela molaetšeng o neago bophelo wa Mmušo gomme ba re tlatša go direleng Jehofa Modimo, lethabo la rena e ba le legolo gakaakang!—1 Timotheo 4:16.
19. Ke ka baka la’ng keletšo ya ratswal’a Moše e le e swanetšwego ke go hlokomelwa ke bagolo ba phuthego lehono?
19 Nywageng ya morago bjale, dimilione tšeo di nyakago thušo ka go amogela joko ya Kriste di tlile phuthegong ya Jehofa, gomme se se oketša bogolo bja modiro wa bagoeledi ba Mmušo gotee le bao ba ba dišago. Go badiši ba bjalo ba moya, keletšo yeo Moše a e amogetšego go ratswala’gwe e swanetše go elwa hloko, e lego e rego: “Mokxwa wó wa xaxo xa o botse. O tlo lapêla ruri, le batho bá ba O naxo le bôná ba tlo napa ba lapa; mokxwa wó o tlo Xo rôba; O ka se kê wa o kxôna Ò nnoši.” Ka gona o ile a eletša Moše gore a kgethe banna ba bangwe ba kgonago go ba le karolo modirong wa go diša batho. Go latela keletšo ye go itlhatsetše e le mo go atlegago. (Ekisodo 18:17-27) Lehono, tlwaetšo e tšwelago pele e tla tšweletša banna ba bantši ba kgonago, “dineô,” bao ba ka bago le karolo go dišeng mohlape e le gore bagolo ba phuthego ba se lape.—Ba-Efeso 4:8, 16.
20. Jesu Kriste le Tatagwe ba nyaka’ng go rena?
20 Gaešita lege Kriste a kgothaleditše balatedi ba gagwe go katana, yena lege e le Tatagwe ga ba nyake gore motho lege e le ofe wa rena a dire ka mo go fetago tekanyo. Le gona, Ge ba bangwe ba be ba sola Maria kgaetšedi ya Latsaro ka baka la go katana ga gagwe bakeng sa Jesu, o ile a ba kgalema ka go re: “Mo Leseng! . . . ó dirile se a se kxonnexo.” (Mareka 14:6-8; Luka 13:24) Ka gona seo ke se se letetšwego go rena—go dira seo re ka se kgonago. Modiro o bjalo wa Bokriste ga se morwalo eupja ke tapologo. Ka baka la’ng? Ka gobane o tliša kgotsofalo ya kgonthe mo nakong ye le kholofelo ya kgonthe ya mehola ya ka mo go sa felego nakong e tlago.
21. (a) Morwalo o bohwefo wa Kriste ke’ng, gomme ke’ng seo gantši se dirago gore modiro wa go bolela o be thata? (b) Boikemišetšo bja rena bjo bo tiilego e swanetše go ba bofe, gomme ka tebelelo efe e kgonthišeditšwego?
21 Ee, Sathane o tla kgonthišetša gore re a tlaišwa, go swana lege yo re rwelego yoko le yena, Jesu Kriste, a dirilwe. (Johane 15:20; 2 Timotheo 3:12) Eupja gopola gore ga se morwalo o bohwefo wa Kriste wo o lego boima. Go e na le moo, ke kganetšo ya Sathane le didirišwa tša gagwe yeo gantši e dirago gore modiro wa rena o be thata gakaalo. Morwalo wa Kriste o akaretša feela go phela ka melao ya Modimo, gomme ye ga e boima. (1 Johane 5:3) Ka gona, eka re ka tšwela pele re le tlase ga joko ya Jesu Kriste gotee le yena, re katana modirong wa go bolela le go ruta, go etša ge a dirile. Ka go dira bjalo re tla ‘hweletša meoya ya rena tapologo,’ go etša ge a holofeditše.
O be o tla Araba Bjang?
◻ Go ya ka Ba-Roma 8:22, boemo bja batho e be e dutše e le bofe?
◻ Ke ka ditsela dife go tseba therešo go tlišago tapologo?
◻ Ke ka baka la’ng kholofelo ya Mmušo e le e lapološago gakaakaa?
◻ Joko ya Jesu ke’ng, gomme ke ka baka la’ng e le e bohwefo?
◻ Ke go rwala morwalo ofe mo go ka re tlišetšago tapologo?