Okapungulula Okuti No Ove Una-ko?
Okapungulula kekahi ngouvela. Okapungulula kanyona, iya ovanthu ovanyingi kavetyimono okuti vena-ko.
Pamwe ovanthu valinga okapungulula vakuavo, hakuti omokonda o votyilongo otyikuavo, ine hamwe o votyivala otyikuavo, ine hamwe omuhoko omukuavo ine o velaka ekuavo, mahi omokonda vala o velongeso ekuavo, ovakai ine hamwe ovalume, vamona ine vahepa. Vamwe pamwe vatomba omunthu mokonda vala yeti liae, ine hamwe omokonda vala kalongesilwe unene, hamwe otyilema, nokutalela vala kolupe. Mahi no ngotyo, otyo vasoka okuti vetupu okapungulula.
Okuti no ove upondola okukala nokapungulula? Ovanyingi pu onthue tutyivila okutala okuti vakuetu vena okapungulula. Mahi tyipondola okutupuiya okulitala okuti nonthue tuna okapungulula. Tyotyili, atuho tuna okapungulula, vamwe vena unene, ovakuavo vena katutu. Omulongesi umwe utiwa David Williams wapopia etyi ovanthu valinga tyina vamelivasi nomunthu womuhoko umwe vatomba, wati: “Vemulinga okapungulula, mahi avehetyimono okuti otyo vekahi nokumulinga.”
Mongeleka, kotyilongo tyimwe tyitiwa Balkan kuna ovanthu vomuhoko umwe ovanthu ovanyingi vahahande. Umwe ukala-ko utiwa o Jovica wati: “Ame ankho ndyisoka okuti momuhoko omo mutupu-ale omunthu nawike ukahi nawa. Mahi ankho hisoko okuti otyipuka otyo ngotyo okapungulula, mokonda ankho ndyisoka okuti nevenoñgonoka umwe nawa.”
Ovatumini ovanyingi vapaka-ko ovitumino vamane-ko opo okapungulula. Mahi no ngotyo katualako vala. Omokonda yatyi? Omokonda ovitumino ovio vipopia vala etyi omunthu ena okulinga netyi ahapondola okulinga, mahi, kavipilulula omutima womunthu nii omalusoko ae. Ngwe okapungulula kahimbikila momutima, no momalusoko. Okuti otyo tyilekesa okuti okapungulula kakevilwa vali makatualako vala? Okuti pena etyi tyipondola okumana-ko okapungulula?
Ononthele mbulandula-ko, mbuna onotestu ononthano mbakuatesako ovanthu ovanyingi okulipola okapungulula momitima viavo no momalusoko avo