February
Folɛ, February 1
Mebadie bɛ.—Gyɛ. 29:12.
Mɔɔ Belemgbunli Hɛzikaya anwo dole ye kpole bie la, ɔzɛlɛle Gyihova kɛ ɔboa ye ɔmaa ɔde kpɔkɛ. Gyihova diele ye na ɔmaanle ɔdele kpɔkɛ. (2 Arl. 20:1-6) Noko mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo zɛlɛle Gyihova kɛ ɔye ‘debie mɔɔ le kɛ bowule mɔɔ ɔwɔ ɔ nwonane nu,’ ɔvi ɛkɛ la, Gyihova anyɛ. (2 Kɔl. 12:7-9) Ɛnee Belemgbunli Hɛlɔdo kulo kɛ ɔku Gyemise nee Pita. Bɛhunle Gyemise na bɛliele Pita wɔ nwanwane adenle zo. (Gyi. 12:1-11) Bie a ɛbabiza kɛ, ‘Duzu ati a Gyihova liele Pita na yeanlie Gyemise a?’ Baebolo ne anga. Mɔɔ yɛze ye bɔkɔɔ la a le kɛ Gyihova ɛnli “mɔguazo.” (Dit. 32:4) Ɔyɛ a Gyihova ɛmbua yɛ asɔneyɛlɛ ne mɔ kɛ mɔɔ yɛ nye la la. Noko kɛmɔ yɛze kɛ dahuu Gyihova yɛ ninyɛne mɔɔ kile ɛlɔlɛ yɛɛ ɔnli mɔguazo la ati, saa ɔbua yɛ asɔneyɛlɛ wɔ adenle bie azo a, yɛndendɛ nwolɛ.—Dwobu 33:13. w23.11 21 ¶6
Molɛ, February 2
‘Nrɛlɛbɛ ne mɔɔ vi anwuma lɔ la, ɔyɛ tieyɛ.’—Gye. 3:17.
Nyamenle maanle Gyemise hɛlɛle kɛ menli mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la yɛ “tieyɛ.” Dwenle mɔɔ ɛhye kile la anwo. Ɔwɔ kɛ yɛnyia ɛhulolɛ kɛ yɛbadie bɛdabɛ mɔɔ Gyihova ɛva tumi bie ɛwula bɛ sa la. Noko Gyihova ɛngulo kɛ yɛbadie awie mɔɔ ɔbaha yeahile yɛ kɛ yɛmmadi Ye mɛla ne mɔ azo la. (Gyi. 4:18-20) Bie a ɔnrɛyɛ se ɔnrɛmaa yɛ kɛ yɛbadie Gyihova, noko ɔbayɛ se yeamaa yɛ kɛ yɛbadie sonla. Ɔluakɛ dahuu Gyihova fa adehilelɛ mɔɔ di munli la maa yɛ. (Edw. 19:7) Noko alesama mɔɔ lɛ tumi la ɛnli munli. Noko akee, yɛ anwuma Selɛ ne ɛmaa awovolɛ, arane mgbanyima yɛɛ asafo nu mgbanyima tumi ekyi. (Mrɛ. 6:20; 1 Tɛs. 5:12; 1 Pita 2:13, 14) Saa yɛtie bɛ a, ɛnee amgba yɛlɛtie Gyihova. w23.10 6 ¶2-3
Kenlenzile, February 3
Edwɛkɛ ɛhye le zɔ yɛɛ ɔle nɔhalɛ. —Yek. 21:5.
Adenle ko mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛamia yɛ diedi ne anu la a le kɛ yɛbadwenledwenle Gyihova tumi ne anwo. Ɔlɛ tumi ɔfa ɔyɛ debie biala mɔɔ yebɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbayɛ la. Ɔdaye a ɔle Nyamenle Tumivolɛ Bedevinli ne a. (Dwobu 42:2; Maake 10:27; Ɛfɛ. 3:20) Ɔhanle ɔhilele Ebileham nee Sɛla kɛ bɛbawo ralɛ nrenyia wɔ bɛ mrelera nu. (Gyn. 17:15-17) Eza ɔhanle ɔhilele Ebileham kɛ ɔbava Keena azɛlɛ ne yeamaa ɔ bo zo amra. Wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu mɔɔ Yizilayɛma mɔɔ le Ebileham abozoamra la le ngɛkɛlɛ wɔ Yigyibiti la, ɛnee ɔzɔho kɛ ɛwɔkɛ zɔhane ɛnrɛra nu ɛlɛ. Noko ɔrale nu. Ɔhanle ɔhilele Mɛle mɔɔ ɛnee ɔnze nrenyia la kɛ ɔbawo ɔdaye Gyihova mumua ne ɔ Ra ne. Ɛhye bamaa ɛwɔkɛ bie mɔɔ ɔbɔle ye wɔ Yidɛn tola ne anu wɔ ɛvolɛ apenle dɔɔnwo anu la ara nu! (Gyn. 3:15) Saa yɛdwenledwenle ɛwɔkɛ ngakyile mɔɔ Gyihova ɛbɔ nee kɛzi ɔmaanle ɔrale nu la anwo a, ɔbamaa diedi mɔɔ yɛlɛ kɛ Gyihova lɛ tumi mɔɔ ɔbamaa ewiade fofolɛ ne ara nu la ayɛ kpole.—Dwɔh. 23:14; Aye. 55:10, 11. w23.04 28 ¶10-12
Dwɛkɛ, February 4
O Gyihova, tie me asɔneyɛlɛ; tie me modolɛ nzɛlɛlɛ.—Edw. 143:1.
Gyihova buale asɔne mɔɔ Devidi yɛle kɛ ɔlie ye la. (1 Sa. 19:10, 18-20; 2 Sa. 5:17-25) Yɛdayɛ noko yɛbahola yɛanyia zɔhane anwodozo ne bie. (Edw. 145:18) Bie a Gyihova ɛnrɛbua yɛ asɔneyɛlɛ ne kɛ mɔɔ ɛnee yɛ nye la la. Pɔɔlo zɛlɛle Nyamenle kɛ ɔye debie mɔɔ le kɛ ‘bowule mɔɔ bɛva bɛwula ɔ nwo nane nu’ la. Pɔɔlo yɛle ngyegyelɛ fɔɔnwo ɛhye mɔɔ anu yɛ se la anwo asɔne fane nsa. Asoo Gyihova buale ye? Ɛhɛe, noko tɛ kɛzi ɛnee Pɔɔlo anye la la ɔ. Gyihova anye ngyegyelɛ ne anvi ɛkɛ, emomu ɔmaanle ye tumi mɔɔ ɔhyia nwo amaa yeahɔ zo yeazonle Ye nɔhalɛ nu la. (2 Kɔl. 12:7-10) Ɔdwu mekɛ ne bie a, yɛdayɛ noko yɛbanyia mualɛ mɔɔ le ngakyile la. Yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ Gyihova ze adenle kpalɛ mɔɔ ɔbalua zo yeaboa yɛ la. Ɔbahola yeayɛ mɔɔ “ɔtɛla mɔɔ yɛbiza nee mɔɔ yɛdwenle nwo” bɔbɔ la. (Ɛfɛ. 3:20) Ɛhye ati yɛ asɔneyɛlɛ ne mɔ anwo mualɛ ne bahola ara wɔ mekɛ anzɛɛ adenle mɔɔ yɛ nye ɛnla la azo. w23.05 8-9 ¶4-6
Maanle, February 5
Mekɛ ɛlɛba mɔɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛwɔ ngakyelɛ nla ne mɔ anu la kɔsɔɔti bade ɔ ne na bɛavinde.—Dwɔn 5:28, 29.
Ɔyɛ a ɔle kpalɛ kɛ yɛbadwenledwenle ewudwazo nwo ɛwɔkɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la anwo. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ yɛnze kenle mɔɔ yɛ nwo bahola ado yɛ kpole anzɛɛ yɛ kulovolɛ bie bawu a. (Nol. 9:11; Gye. 4:13, 14) Ewudwazo nwo anyelazo ne bahola aboa yɛ yeamaa yɛagyinla ngyegyelɛ ɛhye mɔ anloa. (1 Tɛs. 4:13) Ngɛlɛlera ne maa yɛnyia anwodozo kɛ yɛ anwuma Selɛ ne ze yɛ kpalɛ yɛɛ ɔkulo yɛ. (Luku 12:7) Ɔwɔ kɛ Gyihova Nyamenle nwu yɛ kpalɛ amaa yeava subane mɔɔ yɛlɛ nee ninyɛne mɔɔ wɔ yɛ adwenle nu la yeadwazo yɛ bieko. Gyihova kulo yɛ kpalɛ, na yemaa yɛnyia nwolɛ adenle kɛ yɛbadɛnla aze dahuu, saa yɛwu bɔbɔ na ɔhyia kɛ ɔdwazo yɛ a, ɔbayɛ ye zɔ! Duzu ati a yɛbahola yɛalie ewudwazo nwo ɛwɔkɛ ne yɛali a? Ɔluakɛ ahenle mɔɔ bɔle ɛwɔkɛ ne la lɛ ɛhulolɛ ne yɛɛ ɔlɛ tumi anzɛɛ debie mɔɔ ɔbava yeali nwolɛ gyima la. w23.04 8-9 ¶2-4
Kule, February 6
‘Ɛvolɛ biala ɛnee Dwosefi nee Mɛle kɔ Gyɛlusalɛm kɔdi Akpabɛnwo ɛvoyia ne.’—Luku 2:41.
Dwosefi nee Mɛle bɔle nu mianle bɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne anu. Bɛnwunle kɛzi ɔhyia kɛ bɛbabɔ nu bɛazonle Gyihova kɛ abusua la. (Luku 2:22-24; 4:16) Ɛhye le neazo kɛnlɛma kpalɛ maa agyalɛma ɛnɛ! Saa bɛlɛ ngakula kɛ Dwosefi nee Mɛle la a, bie a ɔyɛ se kɛ bɛbahɔ debiezukoalɛ anzɛɛ bɛbayɛ ngyehyɛleɛ bɛayɛ abusua ɛzonlenlɛ. Bie noko a ɔbayɛ se kɛ bɛbanyia mekɛ bɛabɔ nu bɛazukoa debie anzɛɛ bɛayɛ asɔne kɛ agyalɛma. Noko bɛhakye kɛ saa bɛbɔ nu bɛsonle Gyihova a, ɔmaa bɛbikye ye yɛɛ bɛdabɛ noko bɛbikye bɛ nwo. Ɔti bɛva Gyihova ɛzonlenlɛ bɛlimoa. Saa bɛlɛyia ngyegyelɛ wɔ bɛ agyalɛ ne anu a bie a bɛ nye ɛnrɛlie nwo kɛ bɛbabɔ nu bɛayɛ abusua ɛzonlenlɛ. Saa ɔle zɔ a, bɛbɔ ɔ bo bɛzuzu debie ekyi bie mɔɔ yɛ anyelielɛ la anwo. Ɛhye bahola amaa bɛ agyalɛ ne anu amia na bɛanyia ɛhulolɛ kɛ bɛbabɔ nu bɛazonle Gyihova kɛ agyalɛma. w23.05 22 ¶7-8
Yalɛ, February 7
Obadaya le awie mɔɔ sulo Gyihova kpalɛ.—1 Arl. 18:3.
Kɛzi ɛzulolɛ boale Obadaya ɛ? Ɔmaanle ɔlile nɔhalɛ yɛɛ ɛnee bɛkola bɛfa bɛ nwo bɛto ɔ nwo zo; ɔti belemgbunli ne maanle ɔnleanle ye sua nu ɛkɛ ne amra anwo zo. (Fa toto Nihɛmaya 7:2 anwo.) Eza ɔmaanle ɔnyianle akɛnrasesebɛ kpole—ɛnee ɔhyia subane ɛhye anwo kpalɛ. Ɔdɛnlanle aze wɔ mekɛ mɔɔ Belemgbunli Ehabe atisesebɛ ɛlɛdi tumi la. (1 Arl. 16:30) Eza ɛnee Ehabe aye Gyɛzɛbɛle mɔɔ sonle Beeyale la kpɔ Gyihova kpalɛ ɔti ɔbɔle mɔdenle kɛ ɔnrɛmaa awie biala ɛnrɛzonle Gyihova wɔ Yizilayɛ sɔlɔ Belemgbunlililɛ ne anu amuala. Ɔhunle Nyamenle ngapezoma ne mɔ anu dɔɔnwo bɔbɔ. (1 Arl. 18:4) Mɔɔ Gyɛzɛbɛle kuhu Nyamenle ngapezoma ne mɔ la, Obadaya vale bɛ nuhua 100 na ɔhyɛle bɛ nu nwiɔ ‘ɔvale 50 biala ɔveale bolɛ bɔne ko anu na ɔhɔle zo ɔmaanle bɛ aleɛ nee nzule.’ (1 Arl. 18:13, 14) Saa Gyɛzɛbɛle hyele ye a, anrɛɛ ɔbahu ye. Nɔhalɛ nu, Obadaya le sonla na ɛnee ɔngulo kɛ ɔwu. Noko ɛnee ɔkulo Gyihova nee bɛdabɛ mɔɔ bɛsonle Ye la ɔtɛla ɔ nwo. w23.06 16 ¶9-10
Folɛ, February 8
‘Medame Gyihova a mele Ahenle mɔɔ kile wɔ adenle a.’—Aye. 48:17.
Gyihova tɛkɔ zo tɛkile ye menli adenle ɛnɛ kɛ mɔɔ ɔyɛle ye tete ne la. Ɔlɛdua ye Edwɛkɛ ne nee ɔ Ra ne, mɔɔ le asafo ne ati la anwo zo a yeayɛ zɔ a. Asoo yɛnwu daselɛ mɔɔ kile kɛ Gyihova tɛkɔ zo tɛdua menli nwo zo tɛkile yɛ adenle la ɔ? Ɛhɛe. Kɛ neazo la, suzu mɔɔ zile wɔ 1870 anzi la anwo. Charles Taze Russell nee ɔ gɔnwo mɔ bɔle ɔ bo kɛ bɛte ɔ bo kɛ 1914 bayɛ ɛvolɛ titili wɔ mekɛ mɔɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne babɔ ɔ bo kɛ ɔdi tumi la anwo ngapezo ne anu. (Dan. 4:25, 26) Bɛholale bɛnwunle ye zɔ ɔluakɛ bɛnleɛnleanle Baebolo ngapezo nu. Asoo ɛnee Gyihova ɛlɛkile bɛ adenle wɔ bɛ neɛnleanu ɛyɛlɛ ne anu ɔ? Ɛhɛe. Wɔ 1914, edwɛkɛ mɔɔ sisile ewiade ye la maanle ɔlale ali kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ɛbɔ ɔ bo ɛlɛdi tumi. Ewiade Konle I bɔle ɔ bo, akee ewule ngakyile, azɛlɛ ɛkpusulɛ nee ɛhɔne noko doale zo. (Luku 21:10, 11) Ɛnee amgba Gyihova ɛlɛdua Kilisiene mrenyia nɔhavoma ɛhye mɔ anwo zo aboa ye menli. w24.02 22 ¶11
Molɛ, February 9
Tenlenenli amaneɛnwunlɛ zonle, noko Gyihova die ye fi ɔ muala anu.—Edw. 34:19.
Yɛle Gyihova menli, na yɛze kɛ ɔkulo yɛ yɛɛ ɔkulo kɛ yɛnyia ɛbɛlabɔlɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ la. (Wlo. 8:35-39) Eza yɛlɛ anwodozo kɛ saa yɛfa Baebolo nu ngyinlazo yɛbɔ yɛ ɛbɛla a, ɔboa yɛ dahuu. (Aye. 48:17, 18) Na saa yɛyia ngyegyelɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la ɛ? Kɛ neazo la, bie a yɛ busuanli bie baye yɛ rɛle ado yɛ sa nu wɔ adenle bie azo. Bie a yɛbayia kpɔkɛdelɛ nwo ngyegyelɛ mɔɔ ɔnrɛmaa yɛnrɛhola yɛnrɛyɛ mɔɔ yɛkulo kɛ yɛyɛ wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la. Bie noko a yɛbayia esiane mɔɔ anloa yɛ se la. Anzɛɛ bɛbayɛ yɛ kpɔdekpɔde wɔ yɛ diedi ne anwo. Saa yɛyia sɔnea ɛhye mɔ a, bie a yɛbabiza yɛ nwo kɛ: ‘Duzu ati a ɛhye ɛdo me a? Meyɛ nvonleɛ bie ɔ? Asoo ɛhye kile kɛ Gyihova ɛnyila me ɔ?’ Wɔde nganeɛ zɔ ɛlɛ ɔ? Saa bie ɛdo wɔ ɛlɛ a, mmamaa ɛ sa nu to. Gyihova azonvolɛ nɔhavoma dɔɔnwo ɛde nganeɛ zɛhae bie.—Edw. 22:1, 2; Hab. 1:2, 3. w23.04 14 ¶1-2
Kenlenzile, February 10
Mebɔ kpɔkɛ kɛ mebali wɔ ngyehyɛleɛ ne mɔ azo mekɛ biala.—Edw. 119:112.
Saa yɛyia sɔnea a, yɛkpo adwenle anzɛɛ debie biala mɔɔ bahola azɛkye yɛ nee Nyamenle agɔnwolɛvalɛ ne la. Gyihova anye la kɛ ‘yɛbavi ahonle nu yɛayɛ tieyɛ.’ (Wlo. 6:17) Ye adehilelɛ le kpalɛ maa yɛ dahuu yɛɛ yɛnrɛhola yɛnrɛhakyi ye mɛla ne mɔ. (Aye. 48:17, 18; 1 Kɔl. 6:9, 10) Abɔnsam bɔ mɔdenle kɛ ɔdua basabasayɛlɛ nee bɛ nwo zo ɛtinlitinlilɛ zo yeazɛkye kpɔkɛ mɔɔ yɛbɔ la. Ye bodane a le kɛ ‘ɔkye yɛ yeali,’ kile kɛ ɔsɛkye yɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne. (1 Pita 5:8) Kɛmɔ ɛnee alimoa Kilisienema ɛbɔ kpɔkɛ kɛ bɛbagyinla kpundii la ati, bɛnwunlonwunlanle bɛ, bɛbole bɛ yɛɛ bɛhunle bie mɔ. (Gyi. 5:27, 28, 40; 7:54-60) Seetan kɔ zo fa kpɔdekpɔdeyɛlɛ di gyima ɛnɛ. Yɛnwu ɛhye wɔ atisesebɛ nyɛleɛ mɔɔ bɛda ye ali bɛkile yɛ mediema mɔɔ wɔ Russia nee maanle gyɛne nu yɛɛ kɛzi dwazotiama yɛ yɛ kpɔdekpɔde la anu. Ɛye kpɔdekpɔdeyɛlɛ ɛsie ahane a, eza Seetan fa ‘agyibadolɛ’ di gyima.—Ɛfɛ. 6:11. w23.07 15-16 ¶6-9
Dwɛkɛ, February 11
Bɛmaa yɛnyi wɔ adenle biala anu.—Ɛfɛ. 4:15.
Saa ɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne dɔɔnwo a, ɔmaa ɛnyia ɛlɔlɛ kpole. Zɔhane ɛlɔlɛ ne ka wɔ ɔmaa ɛfa mɔɔ wɔzukoa la ɛbɔ wɔ ɛbɛla. Ɛgyinla Baebolo ngyinlazo zo ɛsisi kpɔkɛ kpalɛ. Ɛkakyi wɔ nyɛleɛ nee wɔ subane ɔluakɛ ɛkulo kɛ ɛyɛ mɔɔ sɔ Nyamenle anye la. Kɛ mɔɔ kakula sukoa ye awovolɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la, ɛdawɔ noko ɛsukoa wɔ anwuma Selɛ ne. (Ɛfɛ. 5:1, 2) Yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ: ‘Asoo ɛlɔlɛ mɔɔ melɛ memaa Gyihova la anu yɛ se kɛkala tɛla mekɛ mɔɔ menlimoale membanyɛle Kilisienenli la ɔ? Ɔvi mekɛ mɔɔ bɛzɔnenle me la, asoo kɛzi medwenle ninyɛne nwo nee kɛzi meyɛ me nyɛleɛ, titili kɛzi meda ɛlɔlɛ ali mekile me mediema la ɛyɛ kɛ Gyihova ɛdeɛ ne la ɔ?’ Saa “ɛlɔlɛ ne mɔɔ ɛnee ɛlɛ ye alimoa ne la” ɛha aze wɔ adenle bie azo a, mmamaa ɛ sa nu to. Debie zɛhae bie dole alimoa Kilisienema. Gyisɛse angyakyi bɛ na ɔnrɛgyakyi yɛdayɛ noko. (Yek. 2:4, 7) Ɔze kɛ yɛbahola yɛanyia ɛlɔlɛ mɔɔ yɛnyianle wɔ mekɛ mɔɔ yɛlimoale yɛzukoale nɔhalɛ ne la bieko. w23.07 8 ¶2-3
Maanle, February 12
O Gyihova, ɛle kpalɛ yɛɛ ɛlɛ ɛhulolɛ kɛ ɛbava ɛtane wɔahyɛ.—Edw. 86:5.
Ɛzoanvolɛ Pita yɛle nvonleɛ ngakyile. Mɔɔ limoa, Pita liele ɔ nwo lile somaa, na ɔdule ɔ nloa anu kɛ saa ɛzoanvolɛma mɔɔ ɛha la kpo Gyisɛse a, yemɔ ɔnrɛkpo ye ɛlɛ. (Maake 14:27-29) Bieko, Pita angɔ zo anzinza. (Maake 14:32, 37-41) Akee mɔɔ nzakama bie rahyele Gyisɛse la, Pita nriandile gyakyile Gyisɛse. (Maake 14:50) Awieleɛ bɔkɔɔ ne, Pita hanle ye fane nsa kɛ ɔnze Gyisɛse, na bɔbɔ ɔhanle adalɛ ɛhye anwo ndane. (Maake 14:66-71) Mɔɔ Pita nwunle ɛtane kpole mɔɔ yeyɛ la, duzu a ɔyɛle a? Alɔbɔlɛ hunle ye na ɔzunle kpole. (Maake 14:72) Nzinlii, kɛ anrɛɛ Gyisɛse badea Pita wɔ ye nvonleɛ ne mɔ anwo la, ɔhanle ɔhilele ɔ gɔnwo ne kɛ ɔbamaa ye ɛzonlelilɛ dɔɔnwo. (Dwɔn 21:15-17) Ɛnee Pita ze kɛ yeyɛ ɛtane kpole, noko yeammaa ɔ sa nu ando kɛ ɔbayɛ mɔɔ le kpalɛ la. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ɛnee ɔdie ɔdi bɔkɔɔ kɛ ɔ Menle Gyisɛse ɛtɛkpole ye. Duzu a yɛsukoa yɛfi nu a? Gyihova kulo kɛ yɛnyia anwodozo kɛ ɔkulo yɛ na yeziezie ɔ nwo kɛ ɔbava ɛtane yeahyɛ.—Wlo. 8:38, 39. w24.03 18-19 ¶13-15
Kule, February 13
Bɛdabɛ mɔɔ yehu bɛ la anwo zonle kpalɛ.—Mrɛ. 7:26.
Adwɔmane ɛbɛla kola maa bɛ nyunlu gua aze, bɛte nganeɛ kɛ nvasoɛ ɛnle bɛ nwo zo, bɛnrenzɛ mɔɔ bɛ nye ɛnla yɛɛ ɔsɛkye abusua. Ɔda ali wienyi kɛ, nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ yɛbawolo raalɛ koasea ne “sua” nu. Menli dɔɔnwo mɔɔ bɔ adwɔmane ɛbɛla la wu wɔ sunsum nu yɛɛ eza ɔmaa bɛnyia ewule ngakyile mɔɔ kola pɛ bɛ ngoane mekɛ zo a. (Mrɛ. 7:23) Mrɛlɛbulɛ 9:18 dwula ye kɛ: “Bɛdabɛ mɔɔ raalɛ ɛhye fɛlɛ bɛ la wɔ Nla ne abo nehane.” Ɛnee duzu ati a menli dɔɔnwo die ye mɛlɛbɛla ɛsalɛdolɛ ne mɔɔ ɔkɔwie munzule nu la to nu a? (Mrɛ. 9:13-18) Ɛhane ko mɔɔ kye menli dɔɔnwo la a le nlanwonvoninli. Bie mɔ suzu kɛ nlanwonvoninli ɛnleanlɛ ɛngyegye bɛ. Noko nlanwonvoninli boda menli mɔɔ nea la, ɔmmaa bɛmbu bɛ yɛɛ ɔka bɛ nwo. Nlanwonvoninli ka adwenle ne anu; ɛkyikyi a ɔnkyikyi. Eza nlanwonvoninli ɛngu atiakunluwɔzo ɛtane, emomu, ɔmaa ɔyɛ kpole. (Kɔl. 3:5; Gye. 1:14, 15) Nɔhalɛ nu, menli dɔɔnwo mɔɔ nea nlanwonvoninli la bɔ adwɔmanebɔlɛ ɛbɛla. w23.06 23 ¶10-11
Yalɛ, February 14
Ɔbabubu arelemgbunlililɛ ɛhye mɔ amuala na yeabɔ bɛ bo zo, na ɔ ngomekye a ɔbagyinla ɛkɛ ne dahuu a.—Dan. 2:44.
Ɔyɛ a maanle maanle gyɛne badwazo atia Anglo-America Ewiade Tumililɛ Ne bɔbɔ ɛdeɛ, noko bɛnrɛhola bɛnrɛlie ye tumililɛ ne. Yɛze ye zɔ, ɔluakɛ “bolɛ ne” mɔɔ gyi ɛkɛ maa Nyamenle Belemgbunlililɛ ne la babubu ananze ne agyakɛ taboa ne, foa ne mɔɔ gyi ɛkɛ maa Anglo-America tumililɛ ne la. (Dan. 2:34, 35, 44, 45) Ɛdie ɛdi kɛ Daneɛle ngapezo ne mɔɔ fale bulalɛ nee ndɛtɛlɛ egyakɛ taboa ne anwo la le nɔhalɛ ɔ? Saa ɛdie ɛdi a, ɔbaha kɛzi ɛbɔ wɔ ɛbɛla la. Ɛnrɛbɔ mɔdenle kɛ ɛkpondɛ anwonyia wɔ ewiade mɔɔ ɔnrɛhyɛ bɛbazɛkye ye la anu. (Luku 12:16-21; 1 Dwɔn 2:15-17) Eza saa ɛte ngapezo ɛhye abo a, ɔbaboa wɔ yeamaa wɔanwu kɛzi edwɛkɛhanlɛ nee ngilehilelɛ gyima ne anwo hyia la. (Mat. 6:33; 28:18-20) Ɛsukoa ngapezo ɛhye ɛwie a, biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo kpɔkɛ mɔɔ mesisi la kile kɛ medie medi kɛ ɔnrɛhyɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne bazɛkye alesama arane kɔsɔɔti ɔ?’ w23.08 11 ¶13-14
Folɛ, February 15
Yɛ nuhua ko biala babu ye mgbonda ahile Nyamenle.—Wlo. 14:12.
Bɛlɛ ɛ nwo aze die to nu kɛ bie a wɔ ɛvolɛ, wɔ kpɔkɛdelɛ nee wɔ tɛnlabelɛ ne ɛnrɛmaa ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ ninyɛne bie mɔ kɛkala. Kɛ mɔɔ Bazelae yɛle la, saa wɔ ɛvolɛ nee wɔ kpɔkɛdelɛ ɛnrɛmaa adenle a, mmadie gyima bie mɔ ɛgua ɛ nwo zo. (2 Sa. 19:35, 36) Kɛ mɔɔ Mosisi yɛle la, maa awie mɔ ɛboa wɔ na saa ɔbayɛ boɛ a, fa gyima bie mɔ wulowula awie mɔ asa anu. (Ɛzɛ. 18:21, 22) Mɛlɛbɛnwoaze zɛhae ɛnrɛmaa ɛnrɛva wɔ adwenle ɛnrɛzie ninyɛne mɔɔ ɔnrɛra nu ɛlɛ mɔɔ ɔbamaa wɔavɛ la azo. Ɔnle kɛ yɛte nganeɛ kɛ yɛdi kpɔkɛ ɛtane mɔɔ awie mɔ sisi la anwo ɛzonle. Yɛnrɛhola yɛnrɛsisi kpɔkɛ yɛnrɛmaa awie mɔ; yɛɛ tɛ dahuu a yɛbahola yɛabɔ bɛ nwo bane yɛavi mɔɔ fi kpɔkɛ ɛtane mɔɔ bɛsisi anu ba la anwo a. Kɛ neazo la, bie a adiema bie ara bazi kpɔkɛ kɛ ɔnrɛzonle Gyihova bieko. Ɛhye bahola amaa ye awovolɛ ali nyane kpole. Noko awovolɛ mɔɔ bɔ bɛ nwo somolɛ wɔ bɛ ra ne kpɔkɛzilɛ ɛtane ne anwo la fa adesoa ɛlomboɛ bie to bɛ nwo zo. Ɔnle adesoa mɔɔ Gyihova anye la kɛ bɛbazoa a. w23.08 29 ¶11-12
Molɛ, February 16
‘Samesɛn nwunle raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Dɛlaela la na ɔhulole ye.’ —Ndɛ. 16:4.
Ɛnee Samesɛn ɛnli munli kɛ yɛdayɛ ala la, ɔti ɔdwu mekɛ ne bie a ɔnsisi kpɔkɛ kpalɛ. Kpɔkɛ ko bie mɔɔ ɔzile la maanle ɔyiale ngyegyelɛ dɔɔnwo. Mɔɔ Samesɛn yɛle ndɛnebuavolɛ wɔ mekɛ bie anu la anzi, “ɔnwunle raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Dɛlaela la wɔ Sɔlɛke Bɔnza ne anu na ɔhulole ye.” Mekɛ bie, ɛnee Samesɛn kulo kɛ ɔgya Filisitia raalɛ bie, noko ɛnee “Gyihova a ɛlɛyɛ ɛhye a” ɔluakɛ ɛnee ‘ɔlɛkpondɛ adenle yealua zo yeaho yeatia Filisitiama.’ Nzinlii, Samesɛn hɔzokoɛle raalɛ tuutuunli bie mɔɔ wɔ Filisitia suakpole Gaza azo la sua nu. Wɔ mekɛ zɔhane, Nyamenle maanle Samesɛn anwosesebɛ ɔmaanle ɔdule suakpole ne anlenkɛ kpole ne na ɛhye zɛkyele suakpole ne anwobanebɔlɛ. (Ndɛ. 14:1-4; 16:1-3) Noko Dɛlaela edwɛkɛ ɛdeɛ ne le ngakyile, ɔluakɛ ɔbayɛ kɛ ɛnee ɔle Yizilayɛnli, ɔnle Filisitianli, na ɛnee Samesɛn mumua ne a ɛlɛsi ɔ ti anwo kpɔkɛ a. Dɛlaela liele ezukoa kpole bie vile Filisitiama ɛkɛ ne kɛ ɔbaye Samesɛn yeamaa bɛ. w23.09 5 ¶12-13
Kenlenzile, February 17
Sonla mɔɔ lɛ nwunu la ɛnva ɛya mgbane mgbane.—Mrɛ. 19:11.
Nwunu kola boa yɛ maa yɛsie yɛ nwo dii. Sonla mɔɔ lɛ nwunu la komo ɔ nwo zo wɔ mekɛ mɔɔ awie mɔ kulo kɛ bɛsu ye diedi ne anwo kpolera la. Fane dɔɔnwo ne ala saa awie mɔ biza yɛ kpuya a, bɛnga deɛmɔti bɛlɛbiza kpuya ne la bɛngile yɛ. Ɔti kolaa na yɛabua bɛ la, ɔwɔ kɛ yɛnwu kɛ yɛnze debie mɔɔ ɛha ahenle ne mɔɔ ɔlɛmaa yeabiza kpuya ne a. (Mrɛ. 16:23) Suzu kɛzi Gedɛyɔn buale Yifelaem mrenyia ne mɔ la anwo. Bɛvale ɛya bɛbizale ye deɛmɔti yeanlimoa yeanvɛlɛ bɛ yeammaa bɛ nee ye angɔngo antia Yizilayɛ agbɔvolɛ la. Noko duzu ati a bɛvale ɛya kpole zɔhane a? Asoo anwomemaazo ɔ? Kɛzi ɔde ye biala la, Gedɛyɔn bɔle mɔdenle kɛ ɔbanwu deɛmɔti bɛva ɛya la na ɔvile mɛlɛbɛnwoaze nu ɔbuale bɛ. Duzu a vi nu rale a? Baebolo ne ka kile yɛ kɛ, “mekɛ mɔɔ ɔhanle edwɛkɛ ɛhye la, bɛ ɛya ne dwole.”—Ndɛ. 8:1-3. w23.09 16 ¶8-9
Dwɛkɛ, February 18
Ɛnee medame a ɔkulo me edwɛkɛ kpalɛ alehyenlɛ biala a.—Mrɛ. 8:30.
Gyihova nee Gyisɛse lɛ agɔnwolɛvalɛ mɔɔ anu yɛ se mɔɔ wɔ selɛ nee ɔ ra avinli la bie. Nɔhalɛ nu, ɔyɛle Gyihova nyane kpole wɔ mekɛ mɔɔ ɔnwunle kɛ bɛlɛyɛ ɔ Ra ne amumuyɛ, bɛkpole ye na ɔlɛnwu amaneɛ la. Awovolɛ biala mɔɔ ɔ ra ɛwu ɛlɛ la ze kɛzi ɛhye maa bɛdi nyane kpole la. Yɛlɛ ewudwazo ne anu diedi kpole kpalɛ, noko yemɔ ɛnye nyane mɔɔ yɛ kulovolɛ bie wu a yɛte la ɛnvi ɛkɛ. Neazo ɛhye boa yɛ maa yɛte kɛzi ɔbayɛ kɛ Gyihova dele nganeɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔlɛnea ɔ Ra ne mɔɔ ɔkulo ye la kɛ ɔlɛnwu amaneɛ na yeawu wɔ zɔhane kenle ne, ɛvolɛ 33 Y.M. la abo. (Mat. 3:17) Ɔvi ɛnɛ too mɔɔ kɔdwu Ngakyelɛlilɛ kenle ne la, duzu ati a ɛnva ɛ ti anwo debiezukoalɛ anzɛɛ bɛ Abusua Ɛzonlenlɛ ne ɛnzukoa ɛkpɔnedeɛ ne anwo ninyɛne dɔɔnwo ɛ? Yɛɛ wɔ Ngakyelɛlilɛ kenle ne, mmamaa ɛ rɛle fi kɛ ɛbanlea Ngakyelɛlilɛ Alehyenlɛ Ne Anu Tɛkese Ne. Saa yɛdayɛ mumua ne yɛsiezie yɛ ahonle yɛmaa Ngakyelɛlilɛ ne a, ɔbamaa yɛahola yɛaboa awie mɔ yɛamaa bɛdabɛ noko bɛanyia zolɛ nvasoɛ.—Ɛzela 7:10. w24.01 11 ¶10-12
Maanle, February 19
Ɔbamaa wɔayɛ se.—1 Pita 5:10.
Adenle ko mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛanyia tumi yɛavi Gyihova ɛkɛ ne la a le kɛ yɛbayɛ asɔne. Gyihova noko bamaa yɛanyia “tumi bedevinli ne” yeava yeabua yɛ asɔneyɛlɛ ne. (2 Kɔl. 4:7) Eza saa yɛkenga ye Edwɛkɛ ne na yɛdwenledwenle nwolɛ a, ɔbamaa yɛ nwo ayɛ se. (Edw. 86:11) “Tumi” wɔ Gyihova edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la anu. (Hib. 4:12) Saa ɛsɛlɛ Gyihova na ɛkenga ye Edwɛkɛ ne a, ɔbamaa wɔanyia anwosesebɛ mɔɔ ɛhyia nwo amaa wɔagyinla kpundii, ɛ nye ahɔ zo alie anzɛɛ wɔayɛ gyimalilɛ bie mɔɔ yɛ se la. Nea kɛzi Gyihova maanle ngapezonli Dwona anwo yɛle se la. Gyihova maanle Dwona gyimalilɛ bie mɔɔ yɛ se la na ɔnriandile. Ɛhye ati, anrɛɛ ahumu kpole bie mɔɔ ɔdule la maa yeawu na ɔvale menli mɔɔ ɔ nee bɛ wɔ meli ne anu la ngoane ɔdole esiane nu. Mɔɔ bɛvuandinle ye bɛdole nyevile ne anu la, fɛlɛ kpole bie menle ye, na ɛnee fɛlɛ ne akunlu le awozinli kpalɛ. Duzu a Dwona yɛle amaa ɔ nwo ayɛ se wɔ mekɛ mɔɔ ɔ ngomekye ɔla fɛlɛ ne akunlu la ɛ? Ɔyɛle asɔne.—Dwona 2:1, 2, 7. w23.10 13 ¶4-6
Kule, February 20
Ninyɛne kɔsɔɔti awieleɛ ɛbikye. —1 Pita 4:7.
Ɛzoanvolɛ Pita hɛlɛle ye ngɛlata ne hɔmaanle alimoa Kilisienema ɛdeɛ, noko Gyihova maanle bɛvale bɛbokale Ye Edwɛkɛ ne anwo. Ɔti zɔhane ngɛlata ne mɔ bahola aboa yɛ ɛnɛ. (Wlo. 15:4) Menli mɔɔ ɛnlie Baebolo ngapezo ɛnli la a ɛbɔ yɛ ɛyia a. Bie a dwazotiama bagolo yɛ nwo ɔluakɛ yɛnlea awieleɛ ne ade ɛsesebɛ wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu. Tendɛtiama bie mɔ se awieleɛ ne ɛnrɛra ɛlɛ. (2 Pita 3:3, 4) Saa yɛte edwɛkɛ zɛhae yɛfi suamenle bie, yɛ gɔnwo gyimayɛvo bie anzɛɛ yɛ busuanli bie ɛkɛ a, ɔbahola yeamaa yɛ diedi ne aha aze. Pita hilele debie mɔɔ bahola aboa yɛ la. Bie mɔ adwenle yɛ bɛ kɛ Gyihova ɛlɛkyɛ ewiade ɛhye ɛzɛkyelɛ nwo. Pita edwɛkɛ ne bahola aboa yɛ ɔluakɛ bɛkakye yɛ kɛ kɛzi Gyihova bu mekɛ la le ngakyile bɔkɔɔ fi kɛzi alesama bu mekɛ la anwo. (2 Pita 3:8, 9) Wɔ Gyihova anye zo, ɛvolɛ apenle ko le kɛ kenle ko. Gyihova lɛ abotane, ɔngulo kɛ bɛsɛkye awie biala. Noko saa ye kenle ne dwu a, ewiade ɛhye bahɔ ye awieleɛ. w23.09 26-27 ¶2-5
Yalɛ, February 21
Ɔhyia kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie mɔɔ yɛde la azo kpalɛ yɛtɛla kɛzi ɛnee yɛyɛ ye dɛba la, amaa yɛandwe yɛ nwo ɛlɛ.—Hib. 2:1.
Duzu ati a ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle Hibulu Kilisienema mɔɔ de Dwudiya la kɛlata a? Ɔbayɛ kɛ ninyɛne titili nwiɔ bie ati ɔ. Mɔɔ limoa, ɔfa yeamaa bɛ anwosesebɛ. Bɛtetele bɛ nuhua dɔɔnwo wɔ Dwuuma ɛzonlenlɛ nu. Bie a kɛmɔ bɛrayɛ Kilisienema la ati, ɛzonlenlɛ mɔɔ ɛnee bɛwɔ nu dɛba la anu mgbanyima bagolo bɛ nwo. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ Kilisienema ɛnlɛ ɛzonlenlɛsua kpole, bɛnlɛ afɔlemokyea mɔɔ bɛbabɔ afɔle wɔ zo yɛɛ bɛnlɛ ɛsɔfoma. Anrɛɛ ɛhye bahola amaa Kelaese ɛdoavolɛma ne asa anu ado na bɛ diedi ne aha aze. (Hib. 3:12, 14) Anrɛɛ bɛ nuhua bie mɔ bɔbɔ bɛanyia adwenle kɛ bɛsia bɛahɔ Dwuuma ɛzonlenlɛ nu. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, Pɔɔlo maanle bɛnwunle kɛ bɛmbɔ mɔdenle kɛ bɛbade sunsum nu ninyɛne fofolɛ anzɛɛ ninyɛne mɔɔ anu pi, “aleɛ mɔɔ anu yɛ ɛlomboɛ” mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la abo. (Hib. 5:11-14) Ɔda ali kɛ, ɛnee bɛ nuhua bie mɔ tɛdi Mosisi Mɛla ne azo. w23.10 24-25 ¶3-4
Folɛ, February 22
‘Bu mbɛlɛra kɛ mediema mraalɛ, wɔ anwodelɛ muala anu.’—1 Tim. 5:2.
Mraalɛ bie mɔ ɛkpa kɛ bɛnrɛgya. (Mat. 19:10-12) Nyia anwodozo kɛ Gyihova nee Gyisɛse ɛmbu bɛ nye ɛngua Kilisienema mɔɔ bɛtɛgyale la anwo zo. Mediema mraalɛ mɔɔ bɛtɛgyale la yɛ neazo kpalɛ wɔ asafo mɔɔ wɔ ewiade amuala la anu. Kɛmɔ bɛkulo menli na bɛdwenle bɛ nwo la ati, ɔmaa bɛbayɛ kɛ mediema mraalɛ nee mame mɔ bɛmaa menli dɔɔnwo. (Maake 10:29, 30) Bie mɔ ɛlɛyɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne bie. Mediema mraalɛ yɛ dɔɔnwo wɔ ewiade amuala edwɛkɛhanlɛ gyima ne anu. (Edw. 68:11) Ɛbahola wɔayɛ ngyehyɛleɛ kɛkala wɔayɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne bie ɔ? Ɛbahola wɔayɛ adekpakyelɛnli, wɔaboa suazilɛ gyima ne anzɛɛ wɔahɔ Bɛtɛle. Yɛ wɔ bodane ne anwo asɔne. Ɛ nee bɛdabɛ mɔɔ bɛdwu bodane zɔhane anwo la ɛdendɛ na maa bɛhile wɔ mɔɔ ɔhyia kɛ ɛyɛ amaa wɔahola wɔayɛ bie la. Akee yɛ ngyehyɛleɛ mɔɔ ɔbaboa wɔ amaa wɔahola wɔadwu wɔ bodane ne anwo la. Saa ɛdwu wɔ bodane nwo a, ɔbamaa wɔanyia nwolɛ adenle wɔayɛ dɔɔnwo wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu. w23.12 22 ¶16-17
Molɛ, February 23
Ɔwɔ kɛ bɛdimoa bɛbɔ edwɛkpa ne nolo.—Maake 13:10.
Mekɛ mɔɔ anwongyelelɛ kpole ne ɛlɛbikye la, akee yɛnwu ye bɔkɔɔ kɛ ɛnɛ a le mekɛ mɔɔ hyia kpalɛ kɛ yɛbali mɛla mɔɔ se yɛha edwɛkɛ ne la azo a. Noko saa yɛlɛyia ezukoa nwo ngyegyelɛ anzɛɛ dwazotia wɔ yɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne anu a, bie a ɔbayɛ se kɛ yɛbava yɛ adwenle yɛazie yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne azo. Duzu a bahola aboa yɛ yeamaa yɛava Belemgbunlililɛ ne yɛalimoa a? Ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛnyia anwodozo kɛ “ɛlɔne Gyihova” wɔ yɛ afoa. Saa yɛkɔ zo yɛfa Belemgbunlililɛ ne yɛdimoa yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu a, ɔbaboa yɛ. Ɔti ɔnle kɛ yɛsulo debie biala. (Hagae 2:4) Gyihova kpondɛ kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie ɛdoavolɛyɛlɛ gyima ne mɔɔ die ngoane la zo. Hagae hanle hilele Gyihova menli ne kɛ bɛbɔ bɛ ɛzonlenlɛ nwuanzanwuanza ne abo fofolɛ, kɛ asɛɛ bɛlɛto ɛzonlenlɛsua ne adiabo ne bieko la. Gyihova bɔle ɛwɔkɛ kɛ saa bɛyɛ ye zɔ a, ‘ɔbayila bɛ.’ (Hagae 2:18, 19) Yɛdayɛ noko yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ saa yɛfa gyima mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa yɛ la yɛdimoa yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu a, ɔbayila yɛ. w23.11 16 ¶8; 17 ¶11
Kenlenzile, February 24
Bɛ muala bɛyɛ ɛtane.—Wlo. 3:23.
Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle ye wɔ ye kɛlata ne mɔɔ ɔhɛlɛle ɔhɔmaanle Wulomuma ne la anu kɛ alesama kɔsɔɔti le ɛtanevolɛma. Ɔti kɛzi bɛbahola bɛabu awie kɛ ɔle tenlenenli anzɛɛ nvonleɛ ɛnle ɔ nwo na yeanyia Nyamenle anyunlu ɛlolɛ ɛ? Amaa Pɔɔlo aboa nɔhalɛ Kilisienema amuala yeamaa bɛanyia kpuya zɔhane anwo mualɛ la, ɔhwenle adwenle ɔhɔle Ebileham anwo zo. Mɔɔ Ebileham de Keena azɛlɛ zo la a Gyihova vɛlɛle ye tenlenenli a. Duzu ati a Gyihova hanle kɛ Ebileham le tenlenenli a? Asoo kɛmɔ Ebileham lile Mosisi Mɛla ne azo pɛpɛɛpɛ la ati ɔ? Kyɛkyɛ. (Wlo. 4:13) Mɔɔ Nyamenle hanle kɛ Ebileham le tenlenenli la, ɔbole ɛvolɛ 400 kolaa na bɛava Mɛla ne bɛamaa Yizilayɛ maanle ne. Ɔti duzu titili a Nyamenle gyinlanle zo bule Ebileham tenlenenli a? Ɔlua Gyihova ɛlolɛ kpole ne ati, ɔgyinlanle Ebileham diedi ne azo ɔbule ye tenlenenli.—Wlo. 4:2-4. w23.12 3 ¶4-5
Dwɛkɛ, February 25
Yɛ debie biala mɔɔ wɔ wɔ ahonle nu la.—1 Ek. 17:2.
Wɔ zɔhane nɔe ne mɔɔ ngapezonli Neetan hanle edwɛkɛ mɔɔ wɔ anwuma ɛkɛ ne hilele Belemgbunli Devidi la, Gyihova hanle hilele Neetan kɛ tɛ Devidi a bazi ɛzonlenlɛsua ne a. (1 Ek. 17:3, 4, 11, 12) Mɔɔ Devidi dele edwɛkɛ ɛhye la, duzu a ɔyɛle a? Ɔvale ɔziele ɔ nye zo kɛ ɔbakpondɛ ezukoa nee ninyɛne mɔɔ ɔ ra Sɔlɔmɔn bahyia nwo ava ayɛ gyima ne la yeagua ɛkɛ. (1 Ek. 29:1-5) Mɔɔ Gyihova hanle hilele Devidi kɛ tɛ ɔdaye a ɔbazi ɛzonlenlɛsua ne la, ɛkɛ ne ala ɔ nee ye yɛle ngyekyeleɛ. Gyihova bɔle Devidi ɛwɔkɛ kɛ ɔ bo zo amra ne anu ko bali tumi dahuu. (2 Sa. 7:16) Wɔ ewiade fofolɛ ne anu, saa Devidi nwu ye kɛ Ɛvolɛ Apenle Ko Tumililɛ ne azo Belemgbunli ne, Gyisɛse le ɔ bo zo amra ne anu ko a, ɔ nye balie kpole kpalɛ! Edwɛkɛ ɛhye boa yɛ maa yɛnwu kɛ, saa yɛangola yɛanyɛ mɔɔ ɛnee yɛkulo kɛ yɛyɛ yɛmaa Gyihova la amuala bɔbɔ a, bie a yɛ Nyamenle ne bayila yɛ wɔ adenle mɔɔ ɔtɛbale yɛ adwenle nu ɛlɛ la azo. w23.04 16 ¶8-10
Maanle, February 26
Gyihova ɛnrɛkpo ye menli ne. —Edw. 94:14.
Bie a ɛbanwu kɛ Baebolo ne ɛleka fɔɔnwo bie bahola akyekye ɛ rɛle wɔ mekɛ mɔɔ ɛzulolɛ baha wɔ la. Kɛ neazo la, yɛbahola yɛanyia arɛlekyekyelɛ yɛavi Dwobu, Edwɛne nee Mrɛlɛbulɛ mbuluku ne mɔ yɛɛ Gyisɛse edwɛkɛ mɔɔ wɔ Mateyu tile 6 la anu. Saa ɛfa wɔ asɔneyɛlɛ ɛto Gyihova anyunlu na ɛkenga ye Edwɛkɛ ne a, ɔbakyekye ɛ rɛle. Yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ, Gyihova nee yɛ balua wɔ mekɛ mɔɔ anu yɛ se la anu. Ɔnrɛha yɛ ngome ɛlɛ. (Edw. 23:4) Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbabɔ yɛ nwo bane, ɔbamaa yɛ nwo agyinla yɛ, ɔbaboa yɛ na yeakyekye yɛ rɛle. Ayezaya 26:3 ka ye wɔ Gyihova anwo kɛ: “Ɛbabɔ menli mɔɔ tudu kisa wɔ bɔkɔɔ la anwo bane; ɛbamaa bɛanyia anzodwolɛ dahuu, ɔluakɛ wɔmɔ a bɛ rɛle wɔ wɔ nu a.” Ɔti fa ɛ nwo to Gyihova anwo zo na fa moalɛ mɔɔ Gyihova fa maa yɛ la di gyima. Saa ɛyɛ zɔ a, ɛbanyia anwosesebɛ wɔ mekɛ mɔɔ anu yɛ se bɔbɔ la anu. w24.01 25 ¶16-17
Kule, February 27
Akodeɛ biala mɔɔ bɛbayɛ bɛatia wɔ la ɛnrɛyɛ kpalɛ.—Aye. 54:17.
Edwɛkɛ mɔɔ sunsum ne maanle bɛhanle mɔɔ wɔ anwuma ɛke la ɛlɛba nu ɛnɛ. Eza arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ ɛhye fale yɛ mekɛ ye anwo: “Gyihova bahilehile ɛ mra kɔsɔɔti, na ɛ mra banyia anzodwolɛ kpole kpalɛ. Ɛbagyinla kpundii wɔ tenleneyɛlɛ nu. . . . Ɛnrɛzulo ɛhwee yɛɛ debie biala ɛnrɛdu wɔ ahonle, ɔluakɛ ɔnrɛbikye wɔ.” (Aye. 54:13, 14) Seetan mumua ne, mɔɔ le “ewiade ɛhye nyamenle ne” bɔbɔ la ɛnrɛhola ɛnrɛmaa Gyihova menli ɛnrɛgyakyi ngilehilelɛ gyima ne mɔɔ bɛlɛyɛ la. (2 Kɔl. 4:4) Bɛva nɔhalɛ ɛzonlenlɛ bɛzie ɛkɛ ne bieko, na bɛnrɛhola bɛnrɛzɛkye ye bieko ɛlɛ. Ɔbadɛnla ɛkɛ ne mekɛ mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ. Akodeɛ biala mɔɔ bɛyɛ bɛtia ye la ɛnrɛyɛ kpalɛ! w24.02 4 ¶10
Yalɛ, February 28
Awie biala mɔɔ kulo ye papa anzɛɛ ye mame tɛla me la ɛnfɛta me. —Mat. 10:37.
Kɛ Kilisienema la, yɛfa yɛ nwo zo mɔɔ yɛyila yɛmaa Gyihova la anyebolo zo. Ɛhye ka kpɔkɛ mɔɔ yɛsisi nee subane mɔɔ yɛda ye ali wɔ yɛ abusua edwɛkɛ nu la. Yɛnva ɛzonlelilɛ mɔɔ yɛlɛ wɔ yɛ abusua ne anu la yɛnli nwɔhoa, noko yɛnva ninyɛne mɔɔ yɛ mbusuafoɔ kulo kɛ yɛyɛ la yɛnlimoa mɔɔ Gyihova kulo kɛ yɛyɛ la anyunlu ɛlɛ. (Mat. 10:35, 36; 1 Tim. 5:8) Ɔdwu mekɛ ne bie a, ɛhye bahile kɛ ɔwɔ kɛ yɛfa anzodwolɛ mɔɔ wɔ yɛ nee yɛ mbusuafoɔ avinli la bie yɛbɔ afɔle amaa yɛahola yɛayɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye la. Gyihova a yɛle abusua ngyehyɛleɛ ne a, na ɔkulo kɛ yɛ abusua ne anye die. (Ɛfɛ. 3:14, 15) Saa yɛkulo kɛ yɛ nye die kpalɛ a, ɔhyia kɛ yɛyɛ yɛ ninyɛne kɛ mɔɔ Gyihova kulo la. Nyia anwodozo kɛ, Gyihova anye sɔ afɔle mɔɔ ɛlɛbɔ wɔazonle ye wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛnea wɔ abusua ne na wɔala ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ ali wɔahile ye la.—Wlo. 12:10. w24.02 18 ¶11, 13