Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • es25 m. 47-57
  • May

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • May
  • Neɛnlea Ngɛlɛlera Ne Anu Dahuu—2025
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Kule, May 1
  • Yalɛ, May 2
  • Folɛ, May 3
  • Molɛ, May 4
  • Kenlenzile, May 5
  • Dwɛkɛ, May 6
  • Maanle, May 7
  • Kule, May 8
  • Yalɛ, May 9
  • Folɛ, May 10
  • Molɛ, May 11
  • Kenlenzile, May 12
  • Dwɛkɛ, May 13
  • Maanle, May 14
  • Kule, May 15
  • Yalɛ, May 16
  • Folɛ, May 17
  • Molɛ, May 18
  • Kenlenzile, May 19
  • Dwɛkɛ, May 20
  • Maanle, May 21
  • Kule, May 22
  • Yalɛ, May 23
  • Folɛ, May 24
  • Molɛ, May 25
  • Kenlenzile, May 26
  • Dwɛkɛ, May 27
  • Maanle, May 28
  • Kule, May 29
  • Yalɛ, May 30
  • Folɛ, May 31
Neɛnlea Ngɛlɛlera Ne Anu Dahuu—2025
es25 m. 47-57

May

Kule, May 1

Ɛhɔne kpole bara.—Gyi. 11:28.

Mekɛ bie, ɛhɔne kpole bie rale “azɛlɛ ye azo muala” na bie hanle alimoa Kilisienema ne noko. Ye biala anu, mbusua tile badwenle kɛzi bɛbanyia aleɛ bɛamaa bɛ mbusua la anwo. Na mgbavolɛ nee mbɛlɛra mɔɔ ɛnee bɛlɛdwenle nwolɛ kɛ bɛkulo kɛ bɛtɛlɛ bɛ ɛzonlenlɛ gyima ne anu la noko ɛ? Asoo bɛdele nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ bɛkendɛ bɛmaa ɛhɔne ne pɛ nu ɔ? Kɛzi ɛnee Kilisienema ne tɛnlabelɛ ne de biala la, bɛyɛle nzenzaleɛ. Bɛhɔle zo bɛhanle edwɛkɛ ne kɛ mɔɔ bɛbahola la, na bɛvale anyelielɛ bɛ nee bɛ mediema mɔɔ wɔ Dwudiya la hyɛle ninyɛne mɔɔ bɛlɛ la. (Gyi. 11:​29, 30) Bɛdabɛ mɔɔ bɛvale moalɛ bɛhɔmaanle bɛ la limoale nwunle kɛzi Gyihova ɛlɛboa bɛ la. (Mat. 6:​31-33) Bie a ɔmaanle bɛbikyele bɛ mediema diedima mɔɔ boale bɛ la. Yɛɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛyele ndoboa anzɛɛ bɛyɛle moalɛ gyima ne afoa bie la nyianle anyelielɛ mɔɔ wɔ ɛmaanlɛ nu la bie.—Gyi. 20:35. w23.04 16 ¶12-13

Yalɛ, May 2

Yɛze kɛ yɛ sa baha mɔɔ yɛbiza la, ɔluakɛ yɛbiza yɛvi ye ɛkɛ.—1 Dwɔn 5:15.

Ɔdwu mekɛ ne bie a, Gyihova maa bɛdabɛ mɔɔ bɛnzonle ye la boa ye menli ne ɔfa ɔbua bɛ asɔneyɛlɛ. Kɛ neazo la, ɔmaanle Belemgbunli Atazɛzɛse maanle Nihɛmaya adenle kɛ ɔzia ɔhɔ Gyɛlusalɛm amaa yeaboa yeamaa bɛakyekye suakpole ne bieko. (Nih. 2:​3-6) Ɛnɛ noko saa yɛhyia moalɛ a, Gyihova bahola aha menli mɔɔ bɛnzonle ye bɔbɔ la yeamaa bɛaboa yɛ. Gyihova ɛnda ɛmbua yɛ asɔneyɛlɛ ne wɔ nwanwane adenle bie azo. Noko mualɛ mɔɔ yɛnyia la a le mɔɔ yɛhyia nwo amaa yɛahɔ zo yɛali nɔhalɛ yɛamaa yɛ anwuma Selɛ ne a. Ɔti anrɛɛ nea ndenle mɔɔ Gyihova dua zo bua wɔ asɔneyɛlɛ ne mɔ la. Ɔyɛ a ɔwɔ kɛ yɛgyinla na yɛdwenledwenle kɛzi Gyihova ɛlɛbua yɛ asɔneyɛlɛ ne mɔ la anwo. (Edw. 66:​19, 20) Tɛ mekɛ mɔɔ yɛlɛyɛ asɔne la angomekye a kile kɛ yɛlɛ diedi a, emomu saa yɛdie adenle biala mɔɔ Gyihova dua zo bua yɛ asɔneyɛlɛ la yɛto nu a.—Hib. 11:6. w23.05 11 ¶13; 12 ¶15-16

Folɛ, May 3

O me Nyamenle, me nye die nwo kɛ mebayɛ wɔ ɛhulolɛdeɛ.—Edw. 40:8.

Mɔɔ yɛyilale yɛ nwo zo yɛmaanle Gyihova la, yɛhanle ndane kɛ yɛbazonle ye na yɛayɛ ye ɛhulolɛdeɛ. Ɔwɔ kɛ yɛdi zo. Yɛnwozoyilalɛ ndane ne mɔɔ yɛdi zo la ɛnle adesoa mɔɔ yɛ ɛlomboɛ. Ɔluakɛ Gyihova bɔle yɛ kɛ yɛyɛ ye ɛhulolɛdeɛ. (Yek. 4:11) Ɔvale ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ kɛ yɛbanwu ye na yɛazonle ye la ɔbɔle yɛ, yɛɛ ɔbɔle yɛ kɛ ye ɛsaso. Ɛhye ati, yɛkola yɛbikye ye yɛɛ yɛ nye die nwo kɛ yɛbayɛ ye ɛhulolɛdeɛ. Eza saa yɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ na yɛdi ɔ Ra ne anzi a, ‘yɛ nwo tɔ yɛ.’ (Mat. 11:​28-30) Ɔti kɔ zo mia ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la anu. Dwenledwenle ninyɛne mgbalɛ mɔɔ yeyɛ yemaa wɔ nee nyilalɛ mɔɔ ɔbamaa wɔanyia ye kenle bie la kɔsɔɔti anwo. Saa ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Nyamenle la yɛ kpole a, ɔnrɛyɛ se kɛ ɛbadie ye. (1 Dwɔn 5:3) Gyisɛse holale yɛle Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ɔluakɛ ɔzɛlɛle Gyihova ɔmaanle ɔboale ye yɛɛ ɔvale ye adwenle ɔziele ahatualɛ mɔɔ ɔbanyia la azo. (Hib. 5:7; 12:2) Kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la, sɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa wɔ anwosesebɛ na maa dahuu ngoane nwo anyelazo ne ɛdɛnla wɔ adwenle nu kpalɛ. w23.08 27-28 ¶4-5

Molɛ, May 4

Kɛmɔ ɛnze kɛ Nyamenle ɛvi atiakunlukɛnlɛma nu ɛlɛbɔ mɔdenle ahile wɔ adenle ahɔ anlubɛnwo nu la ati, ɛmbu ye atiakunlukɛnlɛmayɛlɛ totohyia ne nee ye bɛnwozohomonlɛ ne yɛɛ ye abotane ne bie ɔ?—Wlo. 2:4.

Yɛ muala yɛ nye die menli mɔɔ lɛ abotane la anwo. Duzu ati ɔ? Yɛbu bɛdabɛ mɔɔ bɛkola bɛkendɛ debie bie too mɔɔ bɛmmaa ɔnyɛ bɛ ɛvɛlɛ la. Saa yɛyɛ nvonleɛ na awie mɔ nyia yɛ nwo abotane a, yɛ nye die nwo kpalɛ. Yɛ nye die nwo kɛ ahenle mɔɔ nee yɛ zukoale Baebolo ne la nyianle yɛ nwo abotane wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔyɛ se kɛ yɛbazukoa Baebolo nu ngilehilelɛ bie, yɛalie yɛado nu anzɛɛ yɛava yɛabɔ yɛ ɛbɛla la. Mɔɔ tɛla ɔ muala la, nea kɛzi yɛ nye die nwo kɛ yɛ Nyamenle Gyihova lɛ yɛ nwo abotane a! Saa awie mɔ lɛ abotane a, yɛ nye die nwo ɛdeɛ, noko tɛ mekɛ ne amuala a ɔla aze kɛ yɛdayɛ mumua ne yɛbazi abotane a. Kɛ neazo la, saa yɛkpondɛ ye ndɛ na yɛkɔka traffic nu a, wɔannea a ɔbayɛ se kɛ yɛbazie yɛ nwo dii. Saa awie mɔ gyegye yɛ a, bie a yɛbava ɛya kpole. Yɛɛ ɔyɛ a ɔbahola yeayɛ se kɛ yɛbahendɛ Gyihova ewiade fofolɛ ne mɔɔ yeva yebɔ yɛ ɛwɔkɛ la. Wɔ tɛnlabelɛ ɛhye mɔ amuala anu, ɔhyia kɛ yɛsi abotane. w23.08 20 ¶1-2

Kenlenzile, May 5

Ɔmaanle Yizilayɛ mrenyia mɔɔ ɛha la kɔsɔɔti ziale hɔle sua nu, na ɔvale menli 300 ne ala.—Ndɛ. 7:8.

Gedɛyɔn diele Gyihova edwɛkɛ ne na ɔdele sogyama ne azo, saa yɛbaha a, ɔhyɛle bɛ nu 100 na ɔmaanle mɔɔ bo 99 la hɔle sua nu. Bie a ɔbizale ɔ nwo kɛ: ‘Asoo nzenzaleɛ ɛhye anwo hyia? Asoo ɔbaboa?’ Noko Gedɛyɔn yɛle tieyɛ. Ɛnɛ noko, mgbanyima sukoa Gedɛyɔn na bɛfa nzenzaleɛ biala mɔɔ bɛbayɛ wɔ ahyehyɛdeɛ ne anu la bɛdi gyima. (Hib. 13:17) Ɛzulolɛ hanle Gedɛyɔn yɛɛ ɛnee ye ngoane la esiane nu noko ɔdiele Gyihova. (Ndɛ. 9:17) Ɛwɔkɛ mɔɔ Gyihova bɔle Gedɛyɔn la maanle ɔnyianle anwodozo kɛ Nyamenle baboa ye yeamaa yeabɔ Ye menli ne anwo bane. Mgbanyima mɔɔ de ɛleka mɔɔ bɛva bɛ sa bɛdo yɛ gyima ne azo la sukoa Gedɛyɔn. Bɛfa akɛnrasesebɛ bɛdi debiezukoalɛ nee edwɛkɛhanlɛ gyima ne anyunlu ɔnva nwo kɛ bie a bɛbahye bɛ, bɛbabizebiza bɛ edwɛkɛ, bɛ gyima bavi bɛ sa anzɛɛ bɛbayɛ bɛ basabasa la. Wɔ anwongyelelɛ kpole ne anu, mgbanyima bahyia akɛnrasesebɛ amaa bɛali adehilelɛ mɔɔ bɛ sa baha la azo, ɔnva nwo kɛ bie a ɛhye bava bɛ ngoane ado esiane nu la. w23.06 5-6 ¶12-13

Dwɛkɛ, May 6

Mebali menli mɔɔ di me eni la eni.—1 Sa. 2:30.

Gyihova maanle bɛhɛlɛle ɛsɔfo kpanyinli ɛhye gyima kpalɛ ne wɔ Baebolo ne anu bɛmaanle yɛ ɛhilehilelɛ. (Wlo. 15:4) Na mɔɔ Gyɛhɔyada wule la, “bɛziele ye wɔ Devidi Suakpole ne azo bɛbokale arelemgbunli ne mɔ anwo, ɔlua ninyɛne mgbalɛ mɔɔ ɔyɛle ɔmaanle Yizilayɛma, nɔhalɛ Nyamenle ne nee Ye sua ne la ati” bɛvale bɛlile ye eni kpole. (2 Ek. 24:​15, 16) Gyɛhɔyada edwɛkɛ ne bahola aboa yɛ muala yeamaa yɛazulo Nyamenle. Kilisiene neavolɛma bahola azukoa Gyɛhɔyada ɔlua bɛ nye mɔɔ bɛbamaa yeala ɛkɛ dahuu na bɛabɔ Nyamenle mboane ne anwo bane la azo. (Gyi. 20:28) Kɛ mɔɔ Gyɛhɔyada yɛle la, bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli la bahola azukoa kɛ saa bɛsulo Gyihova na bɛkɔ zo bɛdi nɔhalɛ a, ɔbahola yeava bɛ yeali gyima yeamaa Ye bodane ara nu. Mgbavolɛ nee mbɛlɛra bahola ayɛ kɛzi Gyihova nee Gyɛhɔyada lile la nzonlɛ na bɛala enililɛ nee ɛbulɛ ali bɛahile nɔhavoma mɔɔ ɛyɛ mgbanyinli, titili bɛdabɛ mɔɔ bɛva ɛvolɛ dɔɔnwo bɛzonle nɔhalɛ nu la, bɛava bɛazukoa Gyihova. (Mrɛ. 16:31) Bɛmaa yɛva nɔhalɛlilɛ yɛboa ‘menli mɔɔ li yɛ nyunlu la’ ɔlua tieyɛ mɔɔ yɛbayɛ la azo.—Hib. 13:17. w23.06 17 ¶14-15

Maanle, May 7

Tenlenenli anloa maa menli dɔɔnwo nyia aleɛ di.—Mrɛ. 10:21.

Fa nwunu di gyima wɔ debiezukoalɛ bo amaa wɔanwu mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛmaa ɛ sa zo la. Saa yɛmaa yɛ sa zo fane dɔɔnwo a, ɔbamaa ahenle mɔɔ ɛlɛnea debiezukoalɛ ne azo la ade nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ ɔta ɔfɛlɛ yɛ wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ awie mɔ ɛtɛnyianle nwolɛ adenle ɛtɛtendɛle la. Ɛhye bamaa awie mɔ asa anu ado na ɔnrɛmaa bɛnrɛmaa bɛ sa zo. (Nol. 3:7) Saa nolobɔlɛma dɔɔnwo maa bɛ sa zo wɔ debiezukoalɛ bo a, bie a yɛnrɛnyia nwolɛ adenle yɛnrɛmaa mualɛ dodo mɔɔ yɛkulo la. Ɔdwu mekɛ ne bie a ahenle mɔɔ ɛlɛnea debiezukoalɛ ne azo la ɛnrɛhola ɛnrɛvɛlɛ yɛ fee. Saa bɛanvɛlɛ yɛ a, ɔkola ɔmaa yɛ rɛle bɔ, noko ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛnrɛva nwolɛ ɛya. (Nol. 7:9) Saa wɔangola wɔamaa mualɛ dodo mɔɔ ɛkulo la a, duzu ati a ɛndie bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛmaa mualɛ ne la kpalɛ na saa bɛkpɔne debiezukoalɛ a wɔahanvo bɛ wɔ bɛ mualɛ ne mɔ anwo a? Bie a wɔ nganvolɛ ne bamaa ɛ mediema anwosesebɛ kɛ mɔɔ ɛmaanle mualɛ a anrɛɛ ɔbamaa bɛ anwosesebɛ ala la. w23.04 23-24 ¶14-16

Kule, May 8

Me ahonle gyi ye kpundii, O Nyamenle.—Edw. 57:7.

Sukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne na dwenledwenle nwo. Kɛ mɔɔ baka bie ndinli kɔ moa a ɔmaa ɔ nwo yɛ se la, zɔhane ala a Nyamenle Edwɛkɛ ne maa yɛ diedi nu yɛ se a ɔmaa yɛkola yɛgyinla kpundii a. Saa baka bie ɛlɛnyi a, ye ndinli ne mɔ kɔ moa yɛɛ ɔtende ɔkɔ ɛleka dɔɔnwo. Saa yɛsukoa debie na yɛdwenledwenle nwolɛ a, ɔmaa yɛ diedi nu yɛ se na yɛnyia anwodozo kpole kɛ Nyamenle ndenle ne mɔ a le kpalɛ a. (Kɔl. 2:​6, 7) Dwenledwenle kɛzi Gyihova adehilelɛ, ye folɛdulɛ nee ye banebɔlɛ boale ye azonvolɛ wɔ tete ne la anwo. Kɛ neazo la, mɔɔ anwumabɔvolɛ bie ɛlɛtɔ alagye azuzu ɛzonlenlɛsua ne mɔɔ wɔ Yizikeɛle ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ ne anu la, Yizikeɛle vale ye adwenle ziele zolɛ kpalɛ. Ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ ɛhye maanle Yizikeɛle anwosesebɛ, na ɔmaa yɛnwu kɛzi yɛbahola yɛali Gyihova nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nwo ngyinlazo ne mɔ azo la anwo ɛzukoalɛdeɛ ngɛnlɛma. (Yiz. 40:​1-4; 43:​10-12) Saa yɛdayɛ noko yɛtɔ alagye yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne anu ninyɛne mɔɔ anu pi la na yɛdwenledwenle nwolɛ a, ɔbaboa yɛ. Yɛbahola yɛanyia ahonle mɔɔ gyi kpundii na yɛava yɛ nwo yɛado Gyihova anwo zo bɔkɔɔ.—Edw. 112:7. w23.07 18 ¶15-16

Yalɛ, May 9

Bɔ adwenlenubukelɛ nwo bane. —Mrɛ. 3:21.

Neazo kpalɛ dɔɔnwo mɔɔ mgbavolɛ bahola azukoa la wɔ Baebolo ne anu. Ɛnee tete mrenyia zɔhane mɔ kulo Nyamenle na bɛyɛle gyima ngakyile bɛnleanle ye menli ne. Eza ɛbahola wɔanwu mrenyia mɔɔ bɛnyi sunsum nu mɔɔ bɛyɛ neazo kpalɛ la wɔ ɛdawɔ mumua ne wɔ abusua ne nee wɔ asafo ne anu. (Hib. 13:7) Yɛɛ Gyisɛse Kelaese mɔɔ yɛle neazo mɔɔ tɛla biala la noko wɔ ɛkɛ. (1 Pita 2:21) Mekɛ mɔɔ ɛlɛto ɛ rɛle aze wɔazukoa neazo ɛhye mɔ anwo debie la, anrɛɛ dwenle subane ngɛnlɛma mɔɔ mrenyia ɛhye mɔ lale ye ali la anwo. (Hib. 12:​1, 2) Akee suzu kɛzi ɛbahola wɔazukoa bɛ la anwo. Awie mɔɔ ye adwenle nu ɛbuke la suzu mɔɔ ɔkulo kɛ ɔyɛ la anwo kolaa na yeazi kpɔkɛ. Ɔti bɔ mɔdenle kɛ ɛbanyia adwenlenubukelɛ na kɔ zo da ye ali. Mɔɔ limoa, sukoa Baebolo ngyinlazo ngakyile nwo debie na dwenle deɛmɔti nvasoɛ wɔ zo la anwo. Akee fa ngyinlazo zɔhane mɔ sisi kpɔkɛ mɔɔ Gyihova anye balie nwolɛ la. (Edw. 119:9) Ɔbaboa wɔ kpole kpalɛ yeamaa wɔarayɛ Kilisiene nrenyia mɔɔ wɔnyi sunsum nu a.—Mrɛ. 2:​11, 12; Hib. 5:14. w23.12 24-25 ¶4-5

Folɛ, May 10

Bɛziezie bɛ nwo mekɛ biala kɛ bɛkɛbua awie biala mɔɔ kɛbiza anyelazo mɔɔ bɛlɛ ye la anwo edwɛkɛ la, noko bɛyɛ ye wɔ mɛlɛbɛnwoaze nee ɛbulɛ kpole nu.—1 Pita 3:15.

Awovolɛ bahola ahilehile bɛ mra kpalɛ bɛamaa bɛanwu kɛzi bɛbavi mɛlɛbɛnwoaze nu bɛabua awie mɔɔ su bɛ diedi ne anwo kpolera la. (Gye. 3:13) Awovolɛ bie mɔ ɛlɛyɛ abusua ɛzonlenlɛ a, bɛyɛ ɛhye mɔ bie bɛnea. Bɛnea edwɛkɛ mɔɔ bɛbahola bɛayia ye wɔ sukulu la, bɛsuzu kɛzi bɛbabua bɛ la anwo na bɛyɛ nwolɛ yɛkile. Bɛkilehile bɛ mra ne mɔ kɛzi bɛbavi mɛlɛbɛnwoaze nu bɛadendɛ wɔ adenle kɛnlɛma zo la. Saa Kilisienema dimoa siezie bɛ nwo a, ɔbamaa bɛaha edwɛkɛ mɔɔ tɔ ɛnzolɛ nu na bɛahilehile bɛ diedi ne anu bɛahile awie mɔ. Wɔ jw.org, ɛbanwu “Mgbavolɛ Nee Mbɛlɛra Biza Kɛ” edwɛkɛ ne mɔ mɔɔ ba toɔdoa zo nee mgbavolɛ nee mbɛlɛra gyimayɛlɛ ngɛlata wɔ Mgbavolɛ Nee Mbɛlɛra abo. Bɛziezie ɛhye kɛ bɛfa bɛaboa mgbavolɛ nee mbɛlɛra bɛamaa bɛamia bɛ diedi ne anu na yeamaa bɛava bɛdabɛ mumua ne bɛ edwɛkɛ bɛaziezie kɛzi bɛbabua awie mɔ la. Saa yɛ abusua ne bɔ nu sukoa edwɛkɛ ɛhye mɔ a, yɛ muala yɛbanwu kɛzi yɛbavi mɛlɛbɛnwoaze nu yɛahilehile yɛ diedi ne anu wɔ adenle kɛnlɛma zo la. w23.09 17 ¶10; 18 ¶15-16

Molɛ, May 11

Bɛmmamaa yɛkpo aze wɔ kpalɛyɛlɛ nu, ɔluakɛ saa yeanyɛ yɛ ɛvɛlɛ a, yɛbanyia zolɛ nvasoɛ wɔ mekɛ kpalɛ nu. —Gal. 6:9.

Wɔva sunsum nu bodane bie wɔzie ɛ nye zo ɛlɛ noko ɛnee ɔnla aze kɛ ɛbadwu nwo ɔ? Saa bie ɛdo wɔ a, ɛnee tɛ ɛ ngomekye ɔ. Kɛ neazo la, ɛnee Philip kulo kɛ ɔyɛ asɔne kpalɛ na ɔyɛ ye dahuu, noko ɛnee ɔnla aze kɛ ɔbanyia mekɛ yeayɛ zɔ. Ɛnee Erika bodane a le kɛ ɔbadwu daselɛlilɛ ayia bo ndɛ; noko dahuu ɔka amozi. Saa ɛlɛ bodane bie mɔɔ ɛtɛdwule nwo kɛkala a, yɛsɛlɛ wɔ mmamaa ɛ sa nu to. Saa yɛbadwu bodane ngyikyi nwo bɔbɔ a, fane dɔɔnwo ne ala ɔhyia mekɛ nee gyima ɛsesebɛ. Mekɛ ala mɔɔ ɛkulo kɛ ɛdwu wɔ bodane ne anwo la, ɔkile kɛ ɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne hyia wɔ na ɛkulo kɛ ɛyɛ biala mɔɔ ɛbahola la ɛmaa ye. Gyihova anye sɔ wɔ mɔdenlebɔlɛ ne. Nɔhalɛ nu, ɔ nye ɛnla kɛ ɛbayɛ ninyɛne mɔɔ bo ɛ nwo zo la. (Edw. 103:14; Maeka 6:8) Ɔti ɔwɔ kɛ wɔ bodane ne yɛ mɔɔ wɔ tɛnlabelɛ ne bamaa wɔahola wɔadwu nwolɛ la. w23.05 26 ¶1-2

Kenlenzile, May 12

Saa Nyamenle wɔ yɛ afoa a, nwane a baho atia yɛ a?—Wlo. 8:31.

Bie a ɛzulolɛ baha bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛ akɛnrasesebɛ la, noko bɛmmaa yemɔ ɛnzi bɛ adenle kɛ bɛbayɛ mɔɔ le kpalɛ la. Ɛnee Daneɛle le kpavolɛ mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ kpalɛ. Ɔzukoale edwɛkɛ mɔɔ Nyamenle ngapezoma ne hɛlɛle la, na ɛnee Gyɛlɛmaya ngapezo ne mɔ boka nwo. Ɛhye maanle Daneɛle nwunle ye nzinlii kɛ, ɔnrɛhyɛ akɛlɛzonlenlɛ nu mɔɔ Dwuuma ne ɛhɔ ye mekɛ tendenle wɔ Babelɔn la bara awieleɛ. (Dan. 9:2) Nɔhalɛ nu, Baebolo ngapezo mɔɔ Daneɛle nwunle kɛ yera nu la maanle ɔnyianle Gyihova anu anwodozo kpole, na bɛdabɛ mɔɔ bɛfa bɛ nwo bɛto Nyamenle anwo zo bɔkɔɔ la kola nyia akɛnrasesebɛ kpole. (Fa toto Wulomuma 8:​32, 37-39 anwo.) Mɔɔ hyia kpalɛ la, Daneɛle yɛle asɔne dahuu. (Dan. 6:10) Ɔhanle ye ɛtane ne mɔ ɔhilele Gyihova, yɛɛ ɔhanle ye ahonle nu edwɛkɛ ɔhilele Ye. Daneɛle zɛlɛle ye kɛ ɔboa ye. (Dan. 9:​4, 5, 19) Ɛnee ɔle sonla kɛ yɛdayɛ ala la, ɔti bɛanva akɛnrasesebɛ bɛanwo ye. Emomu, debiezukoalɛ nee asɔneyɛlɛ, yɛɛ ɔ nwo mɔɔ ɔvale ɔdole Gyihova anwo zo la a maanle ɔnyianle zɔhane subane ne a. w23.08 3 ¶4; 4 ¶7

Dwɛkɛ, May 13

Bɛmaa bɛ kɛnlaneɛ ɛda wɔ menli nyunlu, amaa bɛanwu bɛ gyima kpalɛ ne na bɛawula bɛ Ze mɔɔ wɔ anwuma la anyunlunyia.—Mat. 5:16.

Saa yɛtie tumivolɛma ne a, ɔboa yɛdayɛ nee awie mɔ. Wɔ adenle boni azo? Debie ko a le kɛ, ɔnrɛmaa bɛnrɛhwe yɛ nzo kɛ mɔɔ bɛtwe bɛdabɛ mɔɔ bɛnli mɛla ne azo la anzo la. (Wlo. 13:​1,4) Saa yɛtie tumivolɛma ne a, ɔbamaa bɛabu Gyihova Alasevolɛ amuala kɛ bɛyɛ tieyɛ. Kɛ neazo la, wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo mɔɔ ɛze ɛhɔ la anu, sogyama bie hɔwolole Belemgbunlililɛ Asalo bie anu wɔ Nigeria wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛyɛ debiezukoalɛ la, na ɛnee bɛlɛkpondɛ nzakadolɛma bie mɔɔ bɛse bɛnrɛdua adwule la. Noko sogya kpanyinli ne hanle hilele bɛ kɛ bɛmaa bɛhɔ, na ɔhanle kɛ: “Gyihova Alasevolɛ tua bɛ adwule dahuu.” Mekɛ biala mɔɔ ɛbali mɛla zo la, ɛboa ɛmaa duma kpalɛ mɔɔ Gyihova menli lɛ la tɛnla ɛkɛ—bie a duma kpalɛ zɔhane babɔ ɛ mediema diedima anwo bane kenle bie. w23.10 9 ¶13

Maanle, May 14

Bɛhyia kpundiigyinlanlɛ, amaa bɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ bɛwie a, bɛ sa aha ɛwɔkɛ ne.—Hib. 10:36.

Gyihova azonvolɛ bie mɔ ɛva mekɛ tendenle ɛhendɛ kɛ ewiade ɛhye bahɔ ye awieleɛ. Wɔ sonla nye zo, ɔzɔho kɛ Nyamenle ɛwɔkɛ ne ɛlɛkyɛ somaa. Gyihova ze kɛzi ɛhye gyegye yɛ la, na ɔhanle ɔhilele ngapezonli Habakɛke kɛ: “Ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ ne ɛlɛkendɛ ye mekɛ ne, na ɔlɛpele yeara ye awieleɛ, yɛɛ ɔnrɛbɔ adalɛ. Saa ɔkyɛ bɔbɔ a, kɔ zo maa ɛ nye ɛla ye ade! Ɔluakɛ kɛ ɔde ye biala la ɔbara. Ɔnrɛha amozi!” (Hab. 2:3) Asoo Habakɛke angomekye ati a Nyamenle hanle zɔhane edwɛkɛ ne ɔ? Anzɛɛ ye edwɛkɛ ne baboa yɛdayɛ noko ɛnɛ ɔ? Sunsum ne hanle ɛzoanvolɛ Pɔɔlo maanle ɔhanle kɛ edwɛkɛ zɔhane fale Kilisienema mɔɔ ɛlɛkendɛ ewiade fofolɛ ne la anwo. (Hib. 10:37) Nɔhalɛ nu, yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ, saa ɔzɔho kɛ yɛ ngoanelielɛ ne ɛlɛkyɛ bɔbɔ a, “kɛ ɔde ye biala la ɔbara. Ɔnrɛha amozi!” w23.04 30 ¶16

Kule, May 15

Yizilayɛma kɔsɔɔti bɔle ɔ bo dendɛle tiale Mosisi.—Nɔm. 14:2.

Yizilayɛma bule bɛ nye guale daselɛ wienyi mɔɔ kile kɛ Mosisi gyi Gyihova agyakɛ anu la azo. (Nɔm. 14:​10, 11) Bɛkpole ye fane dɔɔnwo kɛ bɛbalie gyima mɔɔ Mosisi ɛlɛyɛ la bɛado nu. Ɛhye ati, bɛammaa Yizilayɛ awolɛndoazo zɔhane angɔ Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo. (Nɔm. 14:30) Noko Yizilayɛma bie mɔ lile Gyihova adehilelɛ zo. Kɛ neazo la, Gyihova hanle kɛ: ‘Keelɛbe ɛva ye ahonle muala ɛli me nzi.’ (Nɔm. 14:24) Nyamenle maanle Keelɛbe ahatualɛ, ɔvale Keena azɛlɛ ne ɛleka mɔɔ Keelɛbe mumua ne kpale la ɔmaanle ye. (Dwɔh. 14:​12-14) Yizilayɛma mɔɔ hɔle Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo la noko yɛle neazo kpalɛ lile Gyihova adehilelɛ zo. Mɔɔ bɛkpale Dwɔhyua na ɔralile Mosisi agyakɛ anu kɛ Yizilayɛma adekilevolɛ la, “bɛbule ye kpole kpalɛ wɔ ye ngoane mekɛ kɔsɔɔti anu.” (Dwɔh. 4:14) Ɛhye ati a Gyihova yilale bɛ na ɔvale bɛ ɔhɔdwule azɛlɛ ne mɔɔ ɔvale ɔbɔle bɛ ɛwɔkɛ la azo la.—Dwɔh. 21:​43, 44. w24.02 21 ¶6-7

Yalɛ, May 16

Awie biala mɔɔ kulo Nyamenle la ɔwɔ kɛ kulo ɔ diema noko.—1 Dwɔn 4:21.

Kɛ mɔɔ dɔketa sɔ yɛ sa akɔme nu a ɔkola ɔnwu kɛzi yɛ ahonle ne bɔ la, saa yɛdayɛ noko yɛbahola yɛanwu kɛ yɛlɛ Nyamenle anwo ɛlɔlɛ kpole a, ɔwɔ kɛ yɛnea kɛzi yɛkulo awie mɔ la. Saa yɛnwu kɛ ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa yɛ mediema la ɛha aze a, bie a ɛhye bahile kɛ Nyamenle anwo ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ la noko ɛlɛka aze. Noko saa yɛta yɛda ɛlɔlɛ ali yɛkile yɛ mediema diedima dahuu a, ɔle sɛkɛlɛneɛ mɔɔ kile kɛ yɛlɛ Nyamenle anwo ɛlɔlɛ kpole a. Saa ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa yɛ mediema la ɛlɛka aze a, ɔkile kɛ ngyegyelɛ bie wɔ ɛkɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ɛhye kile kɛ yɛngyi boɛ wɔ sunsum nu. Ɛzoanvolɛ Dwɔn maanle ɛhye anu lale ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔhakyele yɛ kɛ: “Awie mɔɔ ɛngulo ɔ diema mɔɔ ɔnwu ye la ɛnrɛhola ɛnrɛhulo Nyamenle mɔɔ ɔnnwu ye la.” (1 Dwɔn 4:20) Duzu a yɛsukoa yɛfi nu a? Saa yɛkulo “yɛ nwo ngoko” a, yɛɛ Gyihova anye die yɛ nwo a.—1 Dwɔn 4:​7-9, 11. w23.11 8 ¶3; 9 ¶5-6

Folɛ, May 17

Wɔ papa nee wɔ mame bali fɛlɛko.—Mrɛ. 23:25.

Mɔɔ Belemgbunli Gyɛhowahye le kakula la, ɔzile kpɔkɛ kpalɛ bie. Kɛmɔ ɛnee ye papa ɛnde aze la ati, ɔlile adehilelɛ mɔɔ Ɛsɔfo Kpanyinli Gyɛhɔyada mɔɔ di nɔhalɛ la vale maanle ye la azo. Ɛsɔfo zɔhane hilehilele ye kɛ asɛɛ ɔdaye mumua ne ɔ ra la. Ɛhye ati, Gyɛhowahye zile kpɔkɛ kpalɛ kɛ ɔbali nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nyunlu na yeazonle Gyihova. Gyɛhowahye yɛle ngyehyɛleɛ bɔbɔ maanle bɛyɛle ɛzonlenlɛsua ne boɛ. (2 Ek. 24:​1, 2, 4, 13, 14) Saa bɛlɛkilehile wɔ bɛamaa wɔahulo Gyihova na wɔava ye ngyinlazo ne mɔ wɔabɔ wɔ ɛbɛla a, ɛnee bɛlɛmaa wɔ ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ kpalɛ. (Mrɛ. 2:​1, 10-12) Wɔ awovolɛ bahola alua ndenle dɔɔnwo azo ahilehile wɔ. Saa ɛfa Ngɛlɛlera ne anu folɛdulɛ mɔɔ ɛnyia la ɛdi gyima a, ɔbamaa wɔ awovolɛ anye alie. Mɔɔ tɛla biala la, ɛbamaa Nyamenle anye alie na ɛ nee ye ava agɔnwolɛ dahuu. (Mrɛ. 22:6; 23:​15, 24) Asoo ɛhye ɛmmaa ɛnnwu deɛmɔti ɔhyia kɛ ɛsukoa neazo mɔɔ Gyɛhowahye yɛle wɔ ye ngakula nu la ɔ? w23.09 8-9 ¶3-5

Molɛ, May 18

Mebadie bɛ.—Gyɛ. 29:12.

Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbadie yɛ asɔneyɛlɛ. Yɛ Nyamenle ne kulo ye azonvolɛ nɔhavoma ɔti dahuu ɔbadie bɛ asɔneyɛlɛ. (Edw. 10:17; 37:28) Noko ɛhye ɛngile kɛ ɔbayɛ debie biala mɔɔ yɛbabiza ye la yeamaa yɛ. Bie a ɔwɔ kɛ yɛkendɛ too yɛkɔdwu ewiade fofolɛ ne anu kolaa na yɛanyia ninyɛne mɔɔ yɛbiza la bie mɔ. Gyihova suzu kɛzi deɛ ne mɔɔ yɛlɛbiza la fale ye bodane ne amuala anwo la anwo. (Aye. 55:​8, 9) Ye bodane ne bie a le kɛ menli mɔɔ bɛ nye die la bayi azɛlɛ ne na bɛadɛnla koyɛlɛ nu wɔ ye tumililɛ bo. Noko Seetan hanle kɛ saa alesama mumua ne nea bɛ nwo zo a, ɔbawie bɛ boɛ. (Gyn. 3:​1-5) Amaa yeala ali kɛ Abɔnsam le adalɛ la, Gyihova ɛmaa alesama adenle kɛ bɛnlea bɛ nwo zo. Noko sonla tumililɛ a ɛva ngyegyelɛ mɔɔ yɛyia ye ɛnɛ la anu dɔɔnwo ɛra a. (Nol. 8:9) Yɛte ɔ bo kɛ Gyihova ɛnrɛye ngyegyelɛ ɛhye mɔ amuala ɛnrɛvi ɛkɛ ne kɛkala. w23.11 21 ¶4-5

Kenlenzile, May 19

Meyɛ wɔ maanle maanle dɔɔnwo bɛ ze.—Wlo. 4:17.

Gyihova bɔle ɛwɔkɛ kɛ, ɔlua Ebileham anwo zo maanle maanle dɔɔnwo banyia nyilalɛ. Noko mɔɔ Ebileham lile ɛvolɛ 100 na Sɛla lile ɛvolɛ 90 la, ɛnee bɛtɛwole. Wɔ sonla nye zo, ɛnee Ebileham nee Sɛla ɛnrɛhola ɛnrɛwo. Ɛhye zɔle Ebileham nleanle kpalɛ. Noko “ɔnyianle anyelazo na ɔliele ɔlile kɛ ɔbayɛ maanle maanle dɔɔnwo bɛ ze.” (Wlo. 4:​18, 19) Na amgba anyelazo zɔhane rale nu. Ɔwole Ayezeke, kakula ne mɔɔ ɛnee bɛ nye la ye ade la. (Wlo. 4:​20-22) Yɛbahola yɛanyia Nyamenle anyunlu ɛlolɛ na bɛabu yɛ kɛ yɛle ɔ gɔnwo mɔ mɔɔ yɛle tenlenema kɛ mɔɔ ɛnee Ebileham de la. Ɛhye a Pɔɔlo zile zo wɔ mekɛ mɔɔ ɔhɛlɛle kɛ: ‘Tɛ [Ebileham] angomekye a bɛhɛlɛle edwɛkɛ, “bɛbule ye nyɛleɛ ne tenlene” bɛmaanle ye a, na bɛhɛlɛle bɛmaanle yɛdayɛ mɔɔ bɛbabu yɛ nyɛleɛ ne mɔ tenlene la noko, ɔluakɛ yɛdie Mɔɔ dwazole Gyisɛse la yɛdi.’ (Wlo. 4:​23, 24) Ɔhyia kɛ yɛnyia diedi, yɛyɛ gyima na yɛnyia anyelazo kɛ mɔɔ Ebileham yɛle la. w23.12 7 ¶16-17

Dwɛkɛ, May 20

Wɔnwu me nyanelilɛ; ɛze ngyegyelɛ mɔɔ mewɔ nu la.—Edw. 31:7.

Saa ɛyia sɔnea bie mɔɔ ka wɔ ɛzulolɛ a, kakye kɛ Gyihova nwu ye yɛɛ ɔze kɛzi sɔnea zɔhane maa ɛte nganeɛ la. Kɛ neazo la, tɛ amumuyɛ mɔɔ bɛvale bɛyɛle Yizilayɛma wɔ Yigyibiti la ala a Gyihova nwunle ye a, eza ɔnwunle ‘nyane mɔɔ bɛlile la.’ (Ɛzɛ. 3:7) Noko saa ɛlɛyia sɔnea bie mɔɔ ka wɔ ɛzulolɛ a, bie a ɛnrɛnwu kɛzi Gyihova ɛlɛboa wɔ la. Ɔti sɛlɛ ye kɛ ɔmaa ɛnwu kɛzi ɔlɛboa wɔ la. (2 Arl. 6:​15-17) Akee suzu nwo nea: Asoo ɛdendɛlɛ bie anzɛɛ mualɛ bie mɔɔ bɛmaanle ye wɔ debiezukoalɛ bo la ɛmaa wɔ anwosesebɛ? Asoo buluku, vidio anzɛɛ edwɛne gyɛne bie ɛmaa wɔ anwosesebɛ? Asoo awie ɛha edwɛkɛ bie anzɛɛ ɛgenga ngɛlɛlera bie mɔɔ maa anwosesebɛ la ɛhile wɔ? Bie a yɛbabu ɛlɔlɛ mɔɔ yɛ mediema da ye ali kile yɛ nee sunsum nu aleɛ mɔɔ yɛnyia la debie ekyi. Noko bɛle ahyɛlɛdeɛ mɔɔ yɛ nwanwane mɔɔ vi Gyihova ɛkɛ a. (Aye. 65:13; Maake 10:​29, 30) Bɛmaa ɔda ali kɛ ɔdwenle ɛ nwo. (Aye. 49:​14-16) Eza bɛmaa ɔda ali kɛ ɛbahola wɔava ɛ nwo wɔado ɔ nwo zo. w24.01 4-5 ¶9-10

Maanle, May 21

Maa wɔ ngɛkɛlɛ ɛhɔ zo ɛva akɛnrazilɛ ɛha wɔ edwɛkɛ ne.—Gyi. 4:29.

Mɔɔ ɔka ekyii Gyisɛse sia kɔ anwuma la, ɔhakyele ye ɛdoavolɛma ne gyima mɔɔ bɛvale bɛmaanle bɛ kɛ bɛli ɔ nwo daselɛ ‘wɔ Gyɛlusalɛm nee Dwudiya nee Samɛlea amuala, bɛhɔdwu azɛlɛ ye azo ɛleka biala’ la. (Gyi. 1:8; Luku 24:​46-48) Noko yeangyɛ biala, Dwuu mgbanyima ne mɔ hyele ɛzoanvolɛ Pita nee Dwɔn hɔle Sanhedelin ne anyunlu na bɛhanle bɛhilele mrenyia nɔhavoma ɛhye mɔ kɛ bɛgyakyi edwɛkpa ne nolobɔlɛ, bɛnwunlonwunlanle bɛ bɔbɔ. (Gyi. 4:​18, 21) Pita nee Dwɔn hanle kɛ: “Saa ɔle kpalɛ wɔ Nyamenle anyunlu kɛ yɛkɛdie bɛ na tɛ Nyamenle a, ɛnee bɛdabɛ bɛbua. Na yɛmɛ, yɛnrɛhola yɛnrɛgyakyi ninyɛne mɔɔ yɛnwu ye nee mɔɔ yɛde la anwo edwɛkɛ ɛhanlɛ.” (Gyi. 4:​19, 20) Mɔɔ bɛgyakyile Pita nee Dwɔn la, ɛzoanvolɛma ne maanle bɛ ne zo yɛle Gyihova ɛhulolɛdeɛ ɛyɛlɛ nwo asɔne. Gyihova buale zɔhane asɔne ne mɔɔ bɛvile bɛ ahonle nu bɛyɛle la.—Gyi. 4:31. w23.05 5 ¶11-12

Kule, May 22

Ɛhye a le me Ra mɔɔ mekulo ye. —Mat. 17:5.

Gyihova nee ye kulovolɛ Ralɛ ne ɛbɔ mɔdenle ɛva ɛvolɛ dɔɔnwo kpalɛ ɛmia bɛ agɔnwolɛvalɛ ne nee ɛlɔlɛ mɔɔ la bɛ avinli la anu. Bɛ agɔnwolɛvalɛ ɛdeɛ ne a ɛhyɛ kpalɛ wɔ aleɛabo a. Gyihova da ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛ ɔmaa Gyisɛse la ali wienyi, kɛ mɔɔ yɛnwu ye wɔ ɛnɛ tɛkese ne anu la. Anrɛɛ Gyihova bahola aha kɛ, ‘Ɛhye a le awie mɔɔ melie ye medo nu a.’ Noko kɛmɔ ɔkpondɛ kɛ yɛnwu kɛzi ɔkulo Gyisɛse kpole la ati, ɔvɛlɛle ye “me Ra mɔɔ mekulo ye.” Ɛnee Gyihova anye ɛlie Gyisɛse nee mɔɔ ɔnrɛhyɛ ɔbayɛ la anwo kpalɛ. (Ɛfɛ. 1:7) Yɛɛ ɛnee Gyisɛse ze ye bɔkɔɔ kɛ ɔ Ze kulo ye. Ɛnee ye adwenle nu ɛnyɛ ye kesee fee wɔ Gyihova ɛlɔlɛ ne anwo. Ɔvale anwodozo ɔhanle ye fane dɔɔnwo kɛ Selɛ ne kulo ye.—Dwɔn 3:35; 10:17; 17:24. w24.01 28 ¶8

Yalɛ, May 23

Ɔwɔ kɛ ɛkpa duma kpalɛ na tɛ anwonyia kpole.—Mrɛ. 22:1.

Fa ye kɛ awie mɔɔ ɛkulo ye edwɛkɛ kpalɛ la ɛha ɛ nwo edwɛkɛ ɛtane bie. Ɛze kɛ edwɛkɛ ne ɛnle nɔhalɛ, noko bie mɔ liele lile. Mɔɔ ɛnle kpalɛ bɔbɔ la a le kɛ, bɛbɔle ɔ bo kɛ bɛsalo adalɛ edwɛkɛ zɔhane, na menli dɔɔnwo noko liele lile. Kɛzi anrɛɛ ɛbade nganeɛ ɛ? Kɛ ɔde ye biala la, adalɛ edwɛkɛ zɔhane bamaa wɔali nyane, ɔnle zɔ ɔ? Ndonwo ɛhye bahola aboa yɛ yeamaa yɛade kɛzi Gyihova dele nganeɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛzɛkyele ye duma la abo kpalɛ. Ye sunsum nu mralɛ ne mɔ ko hanle ɔ nwo adalɛ edwɛkɛ hilele Yive, raalɛ mɔɔ limoa la. Yive liele lile. Na adalɛ zɔhane maanle yɛ awovolɛ mɔɔ limoa la dele Gyihova anwo atua. Ɛhye ati a alesama kɔsɔɔti yɛ ɛtane na bɛwu la. (Gyn. 3:​1-6; Wlo. 5:12) Ngyegyelɛ mɔɔ yɛnwu bɛ wɔ ewiade ye anu, mɔɔ bie a le ewule, konle konle yɛɛ amaneɛnwunlɛ la, amuala vi Seetan adalɛ edwɛkɛ ne mɔɔ yemaa yesalo la. Asoo adalɛ edwɛkɛ ɛhye nee mɔɔ ɛvi nu ɛra la maa Gyihova di nyane? Ɛhɛe. Noko Gyihova ɛtɛfale nwolɛ ɛya ɛtɛsiele ye nu. Nɔhalɛ nu, ɔtɛde “anyelielɛ Nyamenle ne.”—1 Tim. 1:11. w24.02 8 ¶1-2

Folɛ, May 24

Kɛzi mekola meyɛ amumuyɛ kpole ɛhye na meyɛ ɛtane metia Nyamenle ɛ?—Gyn. 39:9.

Kɛ ɔkɛyɛ na wɔayɛ mɔɔ Dwosefi yɛle la bie ɛ? Ɛbahola wɔazi mɔɔ ɛyia sɔnea a ɛbayɛ la anwo kpɔkɛ kɛkala. Sukoa kɛ ɛbahwe ɛ nwo wɔavi ninyɛne mɔɔ Gyihova kyi la anwo ndɛndɛ, mmadwenle nwolɛ bɔbɔ. (Edw. 97:10; 119:165) Saa ɛyɛ zɔ a, ɔnrɛmaa ɛnrɛyɛ ɛtane wɔ mekɛ mɔɔ ɛbayia sɔnea la. Wɔ wɔ afoa anu, bie a ɛze kɛ wɔnwu nɔhalɛ ne na ɛkulo kɛ ɛfa wɔ ahonle muala ɛsonle Gyihova, noko debie bie tɛsi wɔ adenle kɛ ɛbayila ɛ nwo zo na wɔamaa bɛazɔne wɔ. Ɛbahola wɔayɛ mɔɔ Belemgbunli Devidi yɛle la bie. Ɛbahola wɔazɛlɛ Gyihova kɛ: “O Nyamenle, fedevede me nu na nwu me ahonle nu. Neɛnlea me nu, na nwu me adwenleadwenle! Nea saa amumuyɛ adenle bie wɔ me nu a, na fa me dua dahuu adenle ne azo.” (Edw. 139:​23, 24) Gyihova yila bɛdabɛ mɔɔ “bɛ nye ɛbolo bɛlɛkpondɛ ye” la. Kɛmɔ ɛlɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbayila ɛ nwo zo na wɔamaa bɛazɔne wɔ la ati, ɛlɛmaa yeanwu ye kɛ ɛ nye ɛbolo ɛlɛkpondɛ ye.—Hib. 11:6. w24.03 6 ¶13-15

Molɛ, May 25

Ɔngyia kɛ alehyenlɛ biala ɔdimoa ɔbɔ ye ɛtane nwo afɔle.—Hib. 7:27.

Ɛnee ɛsɔfo kpanyinli ne gyi menli ne agyakɛ anu wɔ Nyamenle anyunlu. Gyihova kpale Aalɔn, Yizilayɛma ɛsɔfo kpanyinli mɔɔ limoa la wɔ mekɛ mɔɔ bɛyilale ɛdanlɛsua ne azo la. Noko ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hilehilele nu kɛ, “ɛnee ɔwɔ kɛ menli dɔɔnwo di agya yɛ ɛsɔfo gyima, ɔluakɛ ewule ammaa bɛangola bɛandoa zo bɛanyɛ bɛ gyima ne.” (Hib. 7:​23-26) Kɛmɔ ɛnee ɛsɔfo mgbanyinli ɛhye mɔ ɛnli munli la ati, ɛnee ɔwɔ kɛ bɛbɔ afɔle bɛkpɔda bɛdabɛ mumua ne bɛ ɛtane. Ɛhye le ngakyile kpole mɔɔ wɔ Yizilayɛma ɛsɔfo mgbanyinli ne mɔ nee Ɛsɔfo Kpanyinli kpole kpalɛ ne, Gyisɛse Kelaese avinli a. Kɛ yɛ Ɛsɔfo Kpanyinli la, Gyisɛse Kelaese a le “awie mɔɔ sonle wɔ . . . ɛdanlɛsua ne mɔɔ Gyihova a zile na tɛ sonla a zile la anu” a. (Hib. 8:​1, 2) Pɔɔlo hilehilele nu kɛ, “kɛmɔ [Gyisɛse de] aze dahuu la ati, awie mɔ ɛnrɛli ye agya kɛ ɛsɔfoma.” Pɔɔlo vale zɔle zolɛ kɛ Gyisɛse anwo “ɛtɛguale evinli, ɔnle kɛ ɛtanevolɛma” la, yɛɛ ɔnle kɛ Yizilayɛ ɛsɔfo mgbanyinli la, “ɔngyia kɛ alehyenlɛ biala ɔdimoa ɔbɔ ye ɛtane nwo afɔle.” w23.10 26 ¶8-9

Kenlenzile, May 26

Alimoa anwuma ne nee alimoa azɛlɛ ne ɛpɛ nu.—Yek. 21:1.

“Alimoa anwuma ne” kile arane ne mɔ mɔɔ Seetan nee ye sunsum ɛtane ne mɔ di bɛ nwo zo la. (Mat. 4:​8, 9; 1 Dwɔn 5:19) Wɔ Baebolo ne anu, “azɛlɛ” kola kile menli mɔɔ de azɛlɛ ne azo la. (Gyn. 11:​1, ɔbdw; Edw. 96:1) Ɛhye ati, “alimoa azɛlɛ ne” kile amumuyɛma mɔɔ wɔ ɛkɛ ne ɛnɛ la. Tɛ kɛ Gyihova bayɛ “anwuma” nee “azɛlɛ” ne boɛ; emomu, ɔbaye bɛ yeavi ɛkɛ bɔkɔɔ na yeava fofolɛ yeazie ɔ bo zo. Ɔbava “anwuma fofolɛ nee azɛlɛ fofolɛ”—mɔɔ le arane fofolɛ mɔɔ banlea tenlenema anwo zo la yeazie anwuma nee azɛlɛ mɔɔ wɔ ɛkɛ ne ɛnɛ la abo zo. Gyihova bamaa alesama ali munli na ɔbayɛ kɛ asɛɛ yeyɛ azɛlɛ ne nee alesama fofolɛ la. Kɛ mɔɔ Ayezaya hanle la, Gyihova bamaa azɛlɛ ne amuala ayɛ kɛnlɛma kɛ Yidɛn tola ne la. Eza ɔbayɛ yɛ fofolɛ, mɔɔ kile kɛ ɔbayɛ yɛ nuhua ko biala ayile bɔkɔɔ. Ɔbayɛ abuburama, anyezinlirama nee anzondilirama ayile yɛɛ ɔbamaa mowuamra bɔbɔ adwazo ara ngoane nu.—Aye. 25:8; 35:​1-7. w23.11 4 ¶9-10

Dwɛkɛ, May 27

Bɛziezie bɛ nwo.—Mat. 24:44.

“Anwongyelelɛ kpole” ne bazi arɛlevilɛ nu. (Mat. 24:21) Noko anwongyelelɛ kpole ne ɛnrɛyɛ kɛ esiane ngakyile mɔɔ ɛlɛba arazi a yɛnnwu ye la, yemɔ yɛze kɛ ɔbazi. Gyisɛse bɔle ye ɛdoavolɛma kɔkɔ wɔ kɛyɛ ɛvolɛ 2,000 mɔɔ ɛze ɛhɔ la anu kɛ bɛziezie bɛ nwo bɛmaa kenle zɔhane. Saa yɛsiezie yɛ nwo a, yɛbahola yɛagyinla kpundii wɔ mekɛ ɛsesebɛ zɔhane anu na yɛaboa awie mɔ yɛamaa bɛayɛ zɔ. (Luku 21:36) Yɛbahyia kpundiigyinlanlɛ amaa yɛadie Gyihova, na yɛanyia anwodozo kɛ ɔbabɔ yɛ nwo bane. Saa yɛ mediema nwonane afoa nu ninyɛne bie mɔ anzɛɛ ɔ muala fi bɛ sa a, duzu a yɛbayɛ a? (Hab. 3:​17, 18) Yɛbahyia ahunluyelɛyelalɛ amaa yɛava moalɛ mɔɔ bɛhyia la yɛamaa bɛ. Saa maanle maanle mɔɔ bɛha bɛ nwo bɛbɔ nu la teta yɛ na ɔwɔ kɛ yɛ nee yɛ mediema bɔ nu tɛnla ɛleka ko wɔ mekɛ ekyii bie anu a, kɛzi yɛbayɛ yɛ nyɛleɛ ɛ? (Yiz. 38:​10-12) Yɛbahyia ɛlɔlɛ mɔɔ anu yɛ se la amaa yeaboa yɛ yeamaa yɛapɛ mekɛ zɔhane mɔɔ anu yɛ se la. w23.07 2 ¶2-3

Maanle, May 28

Bɛnlea boɛ kpalɛ na kɛzi bɛbɔ bɛ ɛbɛla la anyɛ kɛ menli mɔɔ ɛnze nrɛlɛbɛ emomu kɛ nrɛlɛbɛvolɛma, na bɛva bɛ mekɛ bɛli gyima kpalɛ.—Ɛfɛ. 5:​15, 16.

Agyalɛma bahola azukoa Akoyela nee Pelesela, agyalɛma mɔɔ ɛnee alimoa Kilisienema kulo bɛ edwɛkɛ kpalɛ la neazo ne. (Wlo. 16:​3, 4) Bɛbɔle nu bɛyɛle gyima, bɛhanle edwɛkɛ ne na bɛboale awie mɔ. (Gyi. 18:​2, 3, 24-26) Nɔhalɛ nu, mekɛ biala mɔɔ Baebolo ne babɔ Akoyela nee Pelesela duma la, ɔmbɔ ko ɔngyakyi ko. Kɛ ɔkɛyɛ na agyalɛma azukoa bɛ ɛ? Dwenle ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ ɔhyia kɛ ɛ nee ɛ hu anzɛɛ ɛ ye yɛ la anwo. Kɛ anrɛɛ bɛ nuhua ko biala bayɛ ye gyima ɛdeɛ la, bɛbahola bɛabɔ nu bɛayɛ ɔ? Kɛ neazo la, Akoyela nee Pelesela bɔle nu hanle edwɛkɛ ne. Bɛta bɛyɛ ngyehyɛleɛ bɛyɛ ɛhye bie ɔ? Eza Akoyela nee Pelesela bɔle nu yɛle gyima. Bie a ɛ nee ɛ hu anzɛɛ ɛ ye ɛnyɛ gyima ko, noko asoo bɛbahola bɛabɔ nu bɛayɛ sua nu gyima ɔ? (Nol. 4:9) Saa ko biala boa ɔ gɔnwo wɔ ye gyimayɛlɛ nu a, ɔmaa bɛte nganeɛ kɛ bɛbikye bɛ nwo na bɛnyia nwolɛ adenle bɛbɔ adawu. w23.05 22-23 ¶10-12

Kule, May 29

Saa ɛzulolɛ ka me a, mefa me nwo meto ɛ nwo zo.—Edw. 56:3.

Ɔyɛ a ɛzulolɛ ka yɛ nuhua biala. Kɛ neazo la, mekɛ mɔɔ ɛnee Belemgbunli Sɔɔlo ɛlɛkpondɛ Devidi ahu ye la, ɔnriandile ɔhɔle Filisitiama suakpole Gate azo. Yeangyɛ, Gate belemgbunli Ekehye dele kɛ Devidi a le kovolɛ katakyie ne mɔɔ bɛdole edwɛne bɛyeyɛle ye kɛ yehu Filisitiama “apenle apenle bulu bulu” la. Devidi ‘zulole.’ (1 Sa. 21:​10-12) Ɔdwenlenle mɔɔ Ekehye bava ayɛ ye la anwo. Kɛzi Devidi holale lile ye ɛzulolɛ zo ɛ? Devidi hanle kɛzi ɔdele nganeɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔwɔ Gate la anwo edwɛkɛ wɔ Edwɛne 56. Edwɛne zɔhane ka deɛmɔti ɛzulolɛ hanle Devidi la wienyi, noko eza ɔda kɛzi ɔholale ɔlile zolɛ la ali. Mɔɔ ɛzulolɛ hanle ye la, ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova anwo zo. (Edw. 56:​1-3, 11) Ɛnee ɔze kɛ Gyihova ɛnrɛmaa ɔ sa ɛnrɛzi aze. Ɔlua Gyihova moalɛ zo, Devidi bɔle adwenle bie mɔɔ yɛ azibɛnwo noko ɔboale ye kpalɛ la: Ɔyɛle ɔ nwo kɛ yezɛ! Akee Ekehye ambu Devidi kɛ ɔle ngyegyelɛ bieko, emomu ɔnwunle ye kɛ ɔle awie mɔɔ ɔ nwo yɛ ye ɛtane, ɔti Devidi holale nriandile.—1 Sa. 21:13–22:1. w24.01 2 ¶1-3

Yalɛ, May 30

Bɛdabɛ mɔɔ bɛboka ɔ nwo mɔɔ bɛvɛlɛ bɛ na bɛkpa bɛ na bɛdi nɔhalɛ la noko bali konim.—Yek. 17:14.

Nwane mɔ a bɛha bɛ nwo edwɛkɛ wɔ ɛnɛ tɛkese nne anu a? Bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛdwazo bɛ la ɔ! Ɔti saa bɛfa bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛwɔ azɛlɛ ye azo la mɔɔ li awieleɛ la bɛkɔ anwuma wɔ mekɛ mɔɔ anwongyelelɛ kpole ne ɛlɛkɔ ye awieleɛ la a, bɛ gyimalilɛ mɔɔ limoa la anu ko a le kɛ bɛbahɔ konle. Saa bɛdwazo bɛ bɛkɔ anwuma a, bɛ nee Kelaese yɛɛ anwumabɔvolɛ nwuanzanwuanzama ne mɔ babɔ nu aho atia Nyamenle agbɔvolɛ wɔ konle mɔɔ li awieleɛ la anu. Wɔmɔ dwenle nwolɛ nea! Mɔɔ Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la wɔ azɛlɛ ye azo la, ɛnee bie mɔ ɛyɛ mrelera yɛɛ bɛnlɛ anwosesebɛ bɔbɔ. Noko saa bɛdwazo bɛ bɛkɔ anwuma a, bɛbayɛ anwumabɔvolɛma mɔɔ bɛ nwo yɛ se, na bɛbamaa bɛ nee Belemgbunli Kovolɛ ne, Gyisɛse Kelaese, ahɔ konle. Saa Amagɛdɔn konle ne pɛ nu a, bɛ nee Gyisɛse bayɛ gyima aboa alesama bɛamaa bɛali munli. Ɔti saa bɛkɔ anwuma a, bɛbayɛ bɛ mediema mrenyia nee mraalɛ alɔvolɛ mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la boɛ kpole bɛadɛla mɔɔ anrɛɛ bɛbahola bɛayɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛtɛde menli mɔɔ ɛnli munli la! w24.02 6-7 ¶15-16

Folɛ, May 31

Bɛhɔ zo bɛmaa sunsum ne ɛhile bɛ adenle na bɛnrɛnyia nwonane nu atiakunluwɔzo fee.—Gal. 5:16.

Bɛdabɛ mɔɔ bɛkola bɛyila bɛ nwo zo na bɛmaa bɛsɔne bɛ la bie mɔ ɛngulo kɛ bɛyɛ zɔ. Bie a bɛbabiza bɛ nwo kɛ, ‘Saa bɛsɔne me na nzinlii meyɛ ɛtane kpole bie na bɛtu me ɛ?’ Saa zɔhane ɛzulolɛ ne wɔ wɔ nu a, nyia anwodozo kɛ, Gyihova bava debie biala mɔɔ ɛhyia nwo la yeamaa wɔ ‘amaa wɔalua wɔamaa yeafɛta Gyihova na wɔazɔ ɔ nye bɔkɔɔ.’ (Kɔl. 1:10) Eza ɔbaboa wɔ yeamaa wɔahola wɔayɛ mɔɔ le kpalɛ la. Yelua kɛzi yeboa menli dɔɔnwo dɛba la azo yehile kɛ ɔbahola yeaboa ɛdawɔ noko. (1 Kɔl. 10:13) Ɛhye le debie ko mɔɔ ɔti menli ekyi bie ala a bɛdu bɛ bɛvi Kilisiene asafo ne anu la. Gyihova boa ye menli maa bɛkɔ zo bɛdi nɔhalɛ. Alesama mɔɔ ɛnli munli la amuala yia sɔnea mɔɔ ɔbahola yeamaa bɛayɛ ɛtane la. (Gye. 1:14) Noko saa ɛbayɛ ɛtane ne anzɛɛ ɛnrɛyɛ a, ɔgyi ɛ nwo zo. Nɔhalɛ ne a le kɛ, ɛdawɔ a ɛlɛ kɛzi ɛbabɔ wɔ ɛbɛla la azo tumi a. Menli bie mɔ ɛnlie edwɛkɛ ɛhye ɛndo nu ɛdeɛ, noko ɛbahola wɔazukoa kɛ ɛbahomo ɛ nwo zo. w24.03 5 ¶11-12

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2025)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie