Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • w25 April m. 20-25
  • Ɔtɛkale Yɛ Ngome

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Ɔtɛkale Yɛ Ngome
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2025
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • GYIHOVA KILE YƐ ADENLE
  • GYIHOVA MAA YƐ SA KA MƆƆ YƐHYIA NWO LA
  • GYIHOVA BƆ YƐ NWO BANE
  • GYIHOVA KYEKYE YƐ RƐLE
  • GYIHOVA BABOA YƐ DAHUU
  • Kakye Kɛ Gyihova A Le “Tease Nyamenle Ne” A
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2024
  • Gyihova Yɛ “Mɔɔ Ye Ahonle Ɛbubu La Ayile”
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2024
  • Ɛkyɛ Debie A Ɛ Nye Balie
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2024
  • Die To Nu Kɛ Tɛ Debie Biala A Ɛze A
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2025
Nea Dɔɔnwo
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2025
w25 April m. 20-25

EDWƐKƐ 17

EDWƐNE 99 Mediema Mgbe Dɔɔnwo

Ɔtɛkale Yɛ Ngome

“Mebaboa wɔ.”—AYE. 41:10.

BODANE

Ndenle nna mɔɔ Gyihova dua zo nea yɛ la.

1-2. (a) Duzu ati a yɛkola yɛka kɛ saa yɛlɛyia sɔnea ngakyile a yɛnyia moalɛ a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

SAA yɛlɛyia sɔnea ngakyile a, bie a yɛbade nganeɛ kɛ asɛɛ yɛ ngomekye yɛlua kpɔkɛ bie anu na yɛminli la. Noko saa yɛlɛyia sɔnea a, yɛnyia moalɛ. Yɛ anwuma Selɛ ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la nwu mɔɔ yɛlɛfa nu la yɛɛ yebɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbaboa yɛ yeamaa yɛagyinla ɔ nloa. Gyihova ɛha arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ ɛhye ɛhile ye azonvolɛ nɔhavoma, ɔse: “Mebaboa wɔ.”—Aye. 41:10.

2 Edwɛkɛ ɛhye bahilehile mɔɔ Gyihova yɛ fa boa yɛ la anu; (1) ɔkile yɛ adenle, (2) ɔmaa yɛ sa ka mɔɔ yɛhyia nwo, (3) ɔbɔ yɛ nwo bane yɛɛ (4) ɔkyekye yɛ rɛle. Gyihova maa yɛnyia anwodozo kɛ ɔnva nwo ngyegyelɛ biala mɔɔ yɛbayia ye wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la ɔ rɛle ɛnrɛvi yɛ ɛlɛ. Ɔnrɛkpo yɛ ɛlɛ. Yemɔti ɔtɛkale yɛ ngome.

GYIHOVA KILE YƐ ADENLE

3-4. Kɛzi Gyihova kile yɛ adenle ɛ? (Edwɛne 48:14)

3 Kenga Edwɛne 48:14. Gyihova anye ɛnla kɛ yɛdayɛ mumua ne yɛbahile yɛ nwo adenle. Kɛzi ɔkile ye nɔhalɛ azonvolɛ adenle ɛnɛ ɛ? Adenle ko mɔɔ ɔdua zo ɔyɛ zɔ la a le Baebolo ne. (Edw. 119:105) Gyihova dua ye edwɛkɛ ne mɔɔ bɛluale ye sunsum ne azo bɛhɛlɛle la azo boa yɛ maa yɛsisi kpɔkɛ na yɛnyia subane mɔɔ bamaa yɛ nye alie ɛnɛ na yɛanyia dahuu ngoane kenle bie la.a Kɛ neazo la, ɔkilehile yɛ kɛ yɛye ɛya yɛvi yɛ nu, yɛli nɔhalɛ wɔ debie biala anu na yɛvi yɛ ahonle muala anu yɛhulo awie mɔ. (Edw. 37:8; Hib. 13:18; 1 Pita 1:22) Saa yɛnyia subane ngɛnlɛma ɛhye mɔ a, ɔmaa yɛyɛ awovolɛ, agyalɛma nee agɔnwolɛma kpalɛ.

4 Eza Gyihova maanle bɛvale menli mɔɔ yiale sɔnea ngakyile na bɛdele nganeɛ kɛ yɛdayɛ la anwo kɛlɛtokɛ bɛbokale ye Edwɛkɛ ne anwo. (1 Kɔl. 10:13; Gye. 5:17) Saa yɛkenga menli ɛhye mɔ ɛbɛlabɔlɛ nu edwɛkɛ ne na yɛfa mɔɔ yɛzukoale wɔ nu la yɛbɔ yɛ ɛbɛla a, yeanyɛ boɛ fee la ɔbaboa yɛ wɔ ndenle nwiɔ azo. Mɔɔ limoa, yɛbanwu kɛ ɔtɛkale yɛ ngome—awie mɔ ɛhɔ tɛnlabelɛ ko ne ala anu na bɛhola bɛli konim. (1 Pita 5:9) Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, yɛbanwu kɛzi yɛbahola yɛagyinla yɛ sɔnea ɛdeɛ ne mɔ anloa la.—Wlo. 15:4.

5. Nwane mɔ a Gyihova dua bɛ nwo zo kile yɛ adenle wɔ mekɛ mɔɔ yɛlua ngoane adenle ne azo la ɛ?

5 Eza Gyihova dua yɛ mediema mrenyia nee mraalɛ nwo zo kile yɛ adenle.b Kɛ neazo la, maangyebakyi zo neavolɛma ta kpɔla asafo ne mɔ amaa bɛamaa yɛ anwosesebɛ. Bɛ ɛdendɛlɛ ne mɔ maa yɛ diedi nu yɛ se na ɔboa yɛ ɔmaa koyɛlɛ kɔ zo tɛnla yɛ avinli. (Gyi. 15:40–16:5) Asafo nu mgbanyima noko bɔ mɔdenle kɛ bɛbaboa nolobɔlɛnli ko biala bɛamaa yeabikye Gyihova kpalɛ. (1 Pita 5:​2, 3) Awovolɛ boa bɛ mra maa bɛnyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ, bɛnwu kɛzi bɛbasisi kpɔkɛ kpalɛ na bɛnyia subane kpalɛ. (Mrɛ. 22:6) Yɛɛ mediema mraalɛ mɔɔ bɛnyi sunsum nu la yɛ neazo kpalɛ maa mediema mbɛlɛra, bɛtu bɛ folɛ kpalɛ na bɛmaa bɛ anwosesebɛ.—Tae. 2:​3-5.

6. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ amaa yɛanyia Gyihova adehilelɛ zo nvasoɛ a?

6 Gyihova ɛmaa yɛ sa ɛha debie biala mɔɔ yɛhyia nwo amaa yɛasisi kpɔkɛ kpalɛ na yɛ nye alie la. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahile kɛ yɛ nye sɔ mɔɔ yeyɛ yemaa yɛ la ɛ? Mrɛlɛbulɛ 3:​5, 6 ka kɛ: “Fi wɔ ahonle muala anu fa ɛ nwo to Gyihova anwo zo, na mmafa ɛ nwo ɛto wɔ ndelebɛbo zo.” Saa yɛyɛ zɔ a, “ɔbamaa [yɛ] ndenle adenrɛ fɔɔnwo,” kile kɛ, ɔbaboa yɛ yeamaa yɛahwe yɛ nwo yɛavi ngyegyelɛ dɔɔnwo anwo na yɛ nye alie kpalɛ. Ɔyɛ yɛ fɛ kɛ Gyihova ze yɛ kpalɛ yɛɛ ɔkulo yɛ kpole la ati ɔmaa yɛ nuhua ko biala folɛdulɛ mɔɔ ɔhyia nwo la!—Edw. 32:8.

GYIHOVA MAA YƐ SA KA MƆƆ YƐHYIA NWO LA

7. Ndenle mɔɔ Gyihova dua zo fa mɔɔ yɛhyia nwo la maa yɛ la bie mɔ a le boni? (Felepaema 4:19)

7 Kenga Felepaema 4:19. Gyihova kile yɛ adenle yɛɛ eza ɔboa yɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbayɛ gyima amaa yɛanyia mɔɔ yɛbali, adɛladeɛ yɛɛ dabelɛ la. (Mat. 6:33; 2 Tɛs. 3:12) Nvonleɛ ɛnle nwo kɛ yɛbadwenle ninyɛne mɔɔ yɛhyia nwo la anwo ɛdeɛ, noko Gyihova maa yɛ anwosesebɛ kɛ ɔnle kɛ yɛmaa ninyɛne ɛhye mɔ anwo adwenleadwenle tɔ yɛ nwo. (Mat. 6:25) Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ yɛ anwuma Selɛ ne ɛnrɛkpo ye nɔhalɛ azonvolɛ wɔ bɛ ngyianlɛ mekɛ nu ɛlɛ. (Mat. 6:8; Hib. 13:5) Saa ɔse ɔbava mɔɔ yɛhyia nwo la yeamaa yɛ a, ɔwɔ kɛ yɛdie ye yɛdi bɔkɔɔ.

8. Duzu a Gyihova yɛle maanle Devidi a?

8 Dwenle adenle mɔɔ Gyihova luale zo boale Devidi la anwo nea. Mɔɔ Sɔɔlo doa Devidi na ɔnriandile ɔvile sua nu la, ɛnee ninyɛne nu yɛ se noko Gyihova maanle Devidi nee ye menli ne asa hanle mɔɔ bɛhyia nwo wɔ ɛvolɛ zɔhane mɔ anu la. Mɔɔ Devidi dwenlenle kɛzi Gyihova nleanle ye wɔ ɛvolɛ zɔhane ne mɔ anu anwo la, ɔhɛlɛle kɛ: “Ɛnee mele kakula, na kɛkala meyɛ kpanyinli; na metɛnwunle tenlenenli mɔɔ bɛkpo ye, anzɛɛ ɔ mra kɛ bɛlɛsɛlɛzɛlɛ aleɛ.” (Edw. 37:25) Ɔbayɛ kɛ ɛdawɔ noko wɔnwu kɛ Gyihova ɛla ɛlɔlɛ ali ɛhile ye azonvolɛ nɔhavoma na yemaa bɛ sa ɛha mɔɔ bɛhyia nwo la.

9. Saa esiane bie si ɛnɛ a, kɛzi Gyihova maa ye menli ne asa ka mɔɔ bɛhyia nwo la ɛ? (Eza nea nvoninli ne mɔ.)

9 Eza Gyihova maa ye menli asa ka mɔɔ bɛhyia nwo la wɔ esiane mekɛ nu. Kɛ neazo la, mɔɔ ɛhɔne bie rale wɔ alimoa Kilisienema mekɛ zo la, mediema mɔɔ vi ɛleka ngakyile la vale ninyɛne mɔɔ bɛ mediema hyia nwo la nwanle bɛ. (Gyi. 11:​27-30; Wlo. 15:​25, 26) Zɔhane ala a Nyamenle menli yɛ ye ɛnɛ a. Saa esiane si a, Gyihova fi ɛlɔlɛ nu ka ye menli ne ahonle ɔmaa bɛfa ninyɛne mɔɔ bɛ mediema mɔɔ esiane ne ɛdo bɛ la hyia nwo mɔɔ le kɛ aleɛ, nzule, adɛladeɛ yɛɛ nyile la bɛkɔmaa bɛ. Suazilɛ ekpunli ngakyile yɛ azua nee Belemgbunlililɛ Asalo mɔɔ ɛzɛkye la boɛ. Eza Gyihova azonvolɛ yɛ ye ndɛ kyekye bɛdabɛ mɔɔ esiane ne ɛdo bɛ la arɛle na bɛfa moalɛ mɔɔ bɛhyia nwo wɔ sunsum nu la bɛmaa bɛ.c

Nvoninli ngakyile: Mediema mɔɔ wɔ Malawi la asa hanle mɔɔ bɛhyia nwo yɛɛ anwosesebɛmaanlɛ wɔ mekɛ mɔɔ esiane bie zile la. 1. Nzule ɛbu ɛkɛ. 2. Adiema Gage Fleegle nee mediema ne mɔ ɛlɛtendɛ. 3. Mediema ɛlɛyeye aleɛ mɔɔ wɔ ahodoku nu la avi kale bie anu.

Kɛzi Gyihova kyekye yɛ rɛle wɔ esiane mekɛ nu ɛ? (Nea ɛdendɛkpunli 9)e


10-11. Duzu a ɛsukoa ɛfi Borys anwubielɛ ne anu a?

10 Eza Gyihova fi ɛlɔlɛ nu boa bɛdabɛ mɔɔ bɛnzonle ye kɛkala la. Zɔhane ala a yɛdayɛ noko yɛkpondɛ ndenle yɛdua zo yɛfi ɛlɔlɛ nu yɛboa menli mɔɔ yɛ nee bɛ ɛnlɛ diedi ko la a. (Gal. 6:10) Fane dɔɔnwo ne ala ɛhye maa bɛnwu yɛdayɛ nee Gyihova kpalɛ. Fa Borys mɔɔ le sukulu kpanyinli bie mɔɔ de Ukraine la kɛ neazo. Borys ɛnle Gyihova Dasevolɛ ɛdeɛ, noko ɛnee dahuu ɔda atiakunlukɛnlɛma ali ɔkile ye Alasevolɛ sukulu ngakula ne mɔ yɛɛ ɛnee ɔndendɛ ɔntia bɛ diedi ne. Mɔɔ Borys zile kpɔkɛ kɛ ɔfi ɛleka mɔɔ konle ne wɔ la na yeahɔ maanle ne ɛleka gyɛne mɔɔ konle ne bie ɛnle ɛkɛ la, yɛ mediema ne mɔ boale ye. Nzinlii, Borys hɔle Kelaese ewule ne Ngakyelɛlilɛ ne mɔɔ bɛyɛle la bie. Mɔɔ Borys dwenlenle moalɛ mɔɔ mediema ne mɔ vale maanle ye la anwo la, ɔhanle kɛ: “Alasevolɛ ne mɔ lale atiakunlukɛnlɛma ali hilele me yɛɛ bɛnleanle me kpalɛ. Meyɛ Gyihova Alasevolɛ mo somaa.”

11 Yɛdayɛ noko, saa yɛ nee awie mɔ lɛ diedi ko o, saa yɛ nee bɛ ɛnlɛ diedi ko o, yɛbahola yɛala ɛlɔlɛ ali yɛahile bɛ yɛava yɛazukoa yɛ anwuma Selɛ ne. (Luku 6:​31, 36) Yɛlɛ anyelazo kɛ mɔdenle mɔɔ yɛbɔ yɛda ɛlɔlɛ ali yɛkile awie mɔ la baha bɛ ahonle yeamaa bɛazukoa Kelaese anwo debie. (1 Pita 2:12) Noko saa bɛanzukoa bɔbɔ a, yɛ nye balie ɔluakɛ anyelielɛ dɔɔnwo wɔ ɛmaanlɛ nu tɛla ɛlielɛ.—Gyi. 20:35.

GYIHOVA BƆ YƐ NWO BANE

12. Anwobanebɔlɛ boni a Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbava yeamaa ye menli kɛ ekpunli a? (Edwɛne 91:​1, 2, 14)

12 Kenga Edwɛne 91:​1, 2, 14. Ɛnɛ, Gyihova ɛbɔ yɛ ɛwɔkɛ kɛ ɔbabɔ yɛ nwo bane wɔ sunsum nu. Ɔnrɛmaa Seetan adenle ɔnrɛmaa ɔnrɛzɛkye nɔhalɛ ɛzonlenlɛ ɛlɛ. (Dwɔn 17:15) Saa “anwongyelelɛ kpole ne” bɔ ɔbo a yɛbahola yɛanyia anwodozo bɔkɔɔ kɛ Gyihova bali ye ɛwɔkɛ zo na yeabɔ ye azonvolɛ anwo bane wɔ nwonane nu nee sunsum nu.—Yek. 7:​9, 14.

13. Kɛzi Gyihova bɔ yɛ nwo bane ngoko ɛ?

13 Kɛzi Gyihova bɔ yɛ nwo bane ngoko ɛ? Gyihova dua ngɛlɛlera ne azo maa yɛnwu ngakyile mɔɔ wɔ kpalɛ nee ɛtane avinli la. (Hib. 5:14) Saa yɛfa ngyinlazo mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la yɛbɔ yɛ ɛbɛla a, ɔboa yɛ na ɔbɔ yɛ nwo bane wɔ sunsum nu nee nwonane nu. (Edw. 91:4) Eza Gyihova dua asafo ne azo bɔ yɛ nwo bane. (Aye. 32:​1, 2) Saa yɛ nee bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo Gyihova na bɛfa ye ngyinlazo ne mɔ bɛbɔ bɛ ɛbɛla la tu a yɛnyia anwosesebɛmaanlɛ na yɛkpo debie biala mɔɔ Gyihova anye ɛnlie nwo la.—Mrɛ. 13:20

14. (a) Duzu ati a Gyihova ɛmbɔ yɛ nwo bane ɛnvi sɔnea biala anwo ɛ? (b) Anwodozo boni a Edwɛne 9:10 maa yɛnyia a? (Eza nea ɔbodwɛkɛ ne.)

14 Tete ne Gyihova bɔle ye azonvolɛ bie mɔ anwo bane vile esiane nwo. Noko tɛ dahuu biala a ɔyɛle zɔ a. Ɔyɛ a “edwɛkɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la to yɛ muala.” (Nol. 9:11) Eza Gyihova maanle nwolɛ adenle maanle ye azonvolɛ bie mɔ yiale kpɔdekpɔdeyɛlɛ yɛɛ bie mɔ bɔbɔ wule amaa yeala ali kɛ Seetan le adalɛ. (Dwobu 2:​4-6; Mat. 23:34) Zɔhane ala a ɔyɛ ye ɛnɛ a. Bie a Gyihova ɛnrɛye yɛ ngyegyelɛ ne mɔ ɛnrɛvi ɛkɛ ne ɛdeɛ, noko yɛbahola yɛanyia anwodozo bɔkɔɔ kɛ ɔnrɛkpo bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye la ɛlɛ.d—Edw. 9:10.

GYIHOVA KYEKYE YƐ RƐLE

15. Kɛzi asɔneyɛlɛ, Nyamenle Edwɛkɛ ne yɛɛ yɛ mediema Kilisienema kyekye yɛ rɛle ɛ? (2 Kɔl. 1:​3, 4)

15 Kenga 2 Kɔlentema 1:​3, 4. Ɔyɛ a yɛdi alɔbɔlɛ nee nyane yɛɛ adwenleadwenle tɔ yɛ nwo. Bie a kɛkala bɔbɔ ɛlɛyia ngyegyelɛ bie mɔɔ maa ɛte nganeɛ kɛ yeha ɛ ngome la. Asoo awie te mɔɔ ɛlɛfa nu la abo ɔ? Gyihova te ɔ bo. Tɛ kɛ ɔte mɔɔ yɛlɛfa nu la bo ala, emomu eza ɔkyekye “yɛ rɛle wɔ yɛ sɔnea kɔsɔɔti anu.” Wɔ adenle boni azo? Saa yɛbodo Gyihova a, ɔmaa yɛnyia “Nyamenle anzodwolɛ ne mɔɔ bo ndelebɛbo muala azo la.” (Fel. 4:​6, 7) Eza yɛkenga mɔɔ Gyihova ɛlɛka ahile yɛ la wɔ Baebolo ne anu a ɔkyekye yɛ rɛle. Ɛlɔlɛ, nrɛlɛbɛ nee anyelazo edwɛkɛ mɔɔ Gyihova ɛmaa bɛhɛlɛ wɔ nu la kola maa yɛ anwosesebɛ. Yɛɛ yɛkɔ debiezukoalɛ a, mediema ɛlɔlɛ nee anwosesebɛmaanlɛ mɔɔ gyi Baebolo ne azo la kyekye yɛ rɛle.

16. Duzu a ɛsukoa ɛfi Nathan nee Priscilla anwubielɛ ne anu a?

16 Saa yɛsuzu Nathan nee Priscilla mɔɔ bɛde United States la anwubielɛ ne anwo a, ɔbamaa yɛanwu kɛ Gyihova dua ye Edwɛkɛ ne azo kyekye yɛ rɛle na ɔmaa yɛ anwosesebɛ. Ɛvolɛ bie mɔɔ ɛpɛ nu la, bɛzile kpɔkɛ kɛ bɛtu bɛahɔ ɛleka mɔɔ bɛhyia nolobɔlɛma dɔɔnwo la. Nathan hanle kɛ: “Ɛnee yɛdie yɛdi kɛ Gyihova bamaa ninyɛne ahɔ boɛ amaa yɛ.” Noko mɔɔ bɛhɔdwule bɛ azɛlɛsinli fofolɛ ne anu la, anwodolɛ nee gyima mɔɔ bɛannyia bɛanyɛ la maanle bɛ nwo hyelele bɛ. Awieleɛ bɔkɔɔ ne ɛnee ɔwɔ kɛ bɛsia bɛkɔ sua nu na eza bɛhɔle zo bɛyiale ezukoa nwo ngyegyelɛ. Nathan hanle kɛ: “Ɛnee mengola mennwu deɛmɔti Gyihova amboa yɛ kɛ mɔɔ yɛzuzule la. Menyianle adwenle bɔbɔ kɛ ɔzɔho kɛ meyɛ ɛtane bie.” Noko nzinlii Nathan nee Priscilla ranwunle kɛ Nyamenle amkpo bɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee bɛhyia moalɛ la. Nathan eza hanle kɛ, “Wɔ tɛnlabelɛ ɛsesebɛ zɔhane ne anu Baebolo ne rayɛle kɛ agɔnwolɛ kpalɛ mɔɔ kyekyele yɛ rɛle na ɔhilele yɛ adenle a. Yɛanva yɛ adwenle yɛanzie sɔnea ne mɔɔ yɛyiale la azo emomu yɛdwenlenle kɛzi Gyihova boale yɛ la anwo na ɛhye ɛmaa yɛziezie yɛ nwo yɛmaa mɔɔ bado yɛ kenle bie la.”

17. Kɛzi adiema raalɛ Helga nyianle arɛlekyekyelɛ ɛ? (Eza nea nvoninli ne.)

17 Eza yɛ mediema bahola ava moalɛ mɔɔ yɛhyia nwo la amaa yɛ. Kɛzi bɛbayɛ ye ɛ? Suzu adiema raalɛ Helga mɔɔ de Hungary la anwubielɛ ne anwo nea. Mekɛ bie ɔyiale ngyegyelɛ ngakyile mɔɔ maanle adwenleadwenle dɔle ɔnwo a. Noko kɛkala saa ɔto ɔ nye ɔ nzi a, ɔnwu kɛzi Gyihova luale asafo ne azo kyekyele ɔ rɛle la. Ɔhɛlɛle kɛ: “Mekɛ biala mɔɔ Gyihova banwu kɛ me gyima, me ra wuliravolɛ ne mɔɔ melɛnea ye yɛɛ ngyegyelɛ gyɛne ti me anwosesebɛ zo ɛlɛte la ɔboa me. Ɛvolɛ 30 mɔɔ ɛpɛ nu la, kenle ko bɔbɔ ɛnle ɛkɛ mɔɔ Gyihova ankyekye me rɛle a. Ɔta ɔdua edwɛkɛ kɛnlɛma mɔɔ awie mɔ ka la azo ɔmaa me anwosesebɛ. Me sa ta ka mɛsegyi, kaade anzɛɛ nganvolɛ wɔ mekɛ mɔɔ mehyia nwo kpalɛ la anu.”

Nvoninli ngakyile: Bɛlɛkyekye adiema nrenyia kpanyinli bie arɛle. 1. Ɔlɛnea nvoninli ngakyile mɔɔ ngakula bie dolɔdolɔle hɔmaanle ye la. 2. Adiema nrenyia bie ɛhɛlɛ mɛsegyi ɛnwa ye. 3. Agyalɛma bie ɛva aleɛ ngakyile baage ko yɛɛ pizza ɛhɔmaa ye. 4. Adiema nrenyia bie ɛvɛlɛ ye wɔ fonu zo. 5. Kakula raalɛ bie ɛlɛdolɔ awenade bie mɔɔ lua Paladaese la anwo nvoninli ahɔmaa ye.

Kɛzi Gyihova bahola alua ɛ nwo zo akyekye awie mɔ arɛle ɛ? (Nea ɛdendɛkpunli 17)


18. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛakyekye awie mɔ arɛle ɛ?

18 Yɛnyia nwolɛ adenle kɛ yɛbakyekye awie mɔ arɛle yɛava yɛazukoa yɛ Nyamenle ne. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛayɛ zɔ ɛ? Yɛbahola yɛanyia bɛ nwo abotane yɛadie bɛ, yɛaha arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ yɛahile bɛ na yɛayɛ ninyɛne gyɛne yɛaboa bɛ. (Mrɛ. 3:27) Yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbakyekye bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛnwu amaneɛ la kɔsɔɔti, mɔɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛnzonle Nyamenle kɛkala la boka nwo la arɛle. Saa yɛ gɔnwo mɔ ɛlɛdi nyane, bɛnde kpɔkɛ anzɛɛ adwenleadwenle tɔ bɛ nwo a yɛkɔkpɔla bɛ, yɛtie bɛ na yɛkenga Baebolo ne anu edwɛkɛ mɔɔ maa anwosesebɛ la yɛkile bɛ. Saa yɛsukoa Gyihova, “arɛlekyekyelɛ muala Nyamenle ne” a, tɛ yɛ mediema diedima angome a yɛbaboa bɛ a emomu eza yɛbaboa bɛdabɛ mɔɔ bɛnle diedima la amaa bɛanyia ɛhulolɛ kɛ bɛbazukoa Nyamenle anwo debie.—Mat. 5:16.

GYIHOVA BABOA YƐ DAHUU

19. Duzu a Gyihova yɛ maa yɛ a, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa ye ɛ?

19 Gyihova dwenle bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye la kɔsɔɔti anwo kpalɛ. Saa yɛlɛyia ngyegyelɛ a ɔmkpo yɛ. Kɛ mɔɔ ɛrɛladane dwenle ɔ ra nwo la zɔhane ala a Gyihova dwenle ye azonvolɛ nɔhavoma anwo a. Ɔkile yɛ adenle, ɔmaa yɛnyia mɔɔ yɛhyia la, ɔbɔ yɛ nwo bane yɛɛ ɔkyekye yɛ rɛle. Saa yɛboa awie mɔ na yɛmaa bɛ anwosesebɛ wɔ bɛ sɔnea nu a, ɛnee yɛlɛsukoa yɛ anwuma Selɛ ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la. Yɛbayia ngyegyelɛ nee tɛnlabelɛ ngakyile mɔɔ yɛ nyane kpalɛ la ɛdeɛ, noko yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ Gyihova nee yɛ lua. Ɔluakɛ yebɔ ɛwɔkɛ kɛ: “Mmasulo, ɔluakɛ me nee wɔ lua.” (Aye. 41:10) Edwɛkɛ ɛhye maa yɛnyia anyelazo kpole! Amgba ɔtɛkale yɛ ngome.

NDENLE BONI MƆ A GYIHOVA DUA ZO . . .

  • kile yɛ adenle a?

  • fa mɔɔ yɛhyia nwo la maa yɛ a?

  • bɔ yɛ nwo bane na ɔkyekye yɛ rɛle a?

EDWƐNE 100 Bɛlie Nyɛvolɛ Kɛnlɛma Nu

a Nea edwɛkɛ “Si Kpɔkɛ Mɔɔ Wula Nyamenle Anyunlunyia” mɔɔ wɔ April 1, 2011, Ɛzinzalɛ Arane ne anu la.

b Nea edwɛkɛ “Kɔ Zo Di Gyihova Adehilelɛ Zo” mɔɔ wɔ February 2024 Ɛzinzalɛ Arane ne anu la ɛdendɛkpunli 11-14.

c Ɛbahola wɔanyia mɔɔ ɛsisi kenlensa ye la anwo neazo wɔ jw.org saa ɛbɔ “esiane mekɛ nu moalɛ gyima” ɛfea kpondɛ ɛlɛka ne anu a.

d Nea “Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma” ɛkɛ mɔɔ wɔ February 2017 Ɛzinzalɛ Arane ne anu la.

e NVONINLI NE ANWO NGILENU: Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ɛlɛfa nwonane nee sunsum afoa nu moalɛ amaa mediema mɔɔ wɔ Malawi mɔɔ esiane dole bɛ la.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2025)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie