KƐ̄ KPOOGE pio Watchtower ONLINE
Watchtower
KƐ̄ KPOOGE PIO KPA ONLINE
Khana
  • BAIBOL
  • KPA
  • MEETINGS
  • es25 naɛsī 57-67
  • Ini’ī Enɔɔ̄

No video available for this selection.

Sorry, there was an error loading the video.

  • Ini’ī Enɔɔ̄
  • Ɛp Nu A Le Bu Kpa Kaɛ Dɛ̄dɛɛ̄ Dee—2025
  • Gbagbara ekobee ue
  • Deekaɛ, 1 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Tua Deelookaɛ, 2 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Baɛ Deelookaɛ, 3 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Taa Deelookaɛ, 4 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Nia Deelookaɛ, 5 Ini’ī Enɔɔ̄
  • O’oo Deelookaɛ, 6 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Dee Nwīpinikaɛ, 7 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Deekaɛ, 8 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Tua Deelookaɛ, 9 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Baɛ Deelookaɛ, 10 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Taa Deelookaɛ, 11 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Nia Deelookaɛ, 12 Ini’ī Enɔɔ̄
  • O’oo Deelookaɛ, 13 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Dee Nwīpinikaɛ, 14 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Deekaɛ, 15 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Tua Deelookaɛ, 16 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Baɛ Deelookaɛ, 17 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Taa Deelookaɛ, 18 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Nia Deelookaɛ, 19 Ini’ī Enɔɔ̄
  • O’oo Deelookaɛ, 20 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Dee Nwīpinikaɛ, 21 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Deekaɛ, 22 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Tua Deelookaɛ, 23 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Baɛ Deelookaɛ, 24 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Taa Deelookaɛ, 25 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Nia Deelookaɛ, 26 Ini’ī Enɔɔ̄
  • O’oo Deelookaɛ, 27 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Dee Nwīpinikaɛ, 28 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Deekaɛ, 29 Ini’ī Enɔɔ̄
  • Tua Deelookaɛ, 30 Ini’ī Enɔɔ̄
Ɛp Nu A Le Bu Kpa Kaɛ Dɛ̄dɛɛ̄ Dee—2025
es25 naɛsī 57-67

Ini’ī Enɔɔ̄

Deekaɛ, 1 Ini’ī Enɔɔ̄

I ɛrɛ etɛ̄ma bu booboo etɛɛrɛ yii bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari.—Doonu 14:22.

Jɛhova bee nɛ leelee Pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua nyɔnɛbee ba bee kwabahloo wa kɛ̄tɔɔ̄ sueeloo kɛ̄ nu bee nyaa doo. Wee lu etɛ̄ŋa wa loo pio sɔ̄ taɛ sɔ̄ ba naa bee ɛmadɛɛ̄. Naa kɛɛrɛ nu a bee siraloo Banabas le nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl sɔ̄ ba bee le aa zue ue bie Listra. Tua sɔ̄, pya lo nɛɛ bee wa su baɛbah suā sa wa gbaɛ̄tɔ̄loo. Sɔ̄ pio sɔ̄ etɛ̄na, sɔ̄ pya gbanasī “ezuā pya nɛɛ” a, pio pya nɛɛ a bee le aa wa gbaɛ̄tɔ̄ bee tobo dɛm Pɔɔl sa ye lɛɛbahloo kɔ a u. (Doonu 14:19) Mɛ Banabas le Pɔɔl bee kiisī lo ezue ue dɔɔ̄na kɛ̄. Ena a bee sira aabu a? Ba bee doo kɔ “booboo nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs,” sa wa ekɔaue le wa edobah bee yere mɛm loo pya wa wuga bu yira. (Doonu 14:21, 22) Booboo nɛɛ bee ɛrɛ biī nyɔnɛbee Banabas le Pɔɔl naa bee pee beenyiɛ sɔ̄ ba bee kpesī tɛ̄ŋaloo. Lo i kiisī lo esi pya tam Jɛhova i nɛ kɔ i si, e nɛ i leelee. w23.04 16-17 ¶13-14

Tua Deelookaɛ, 2 Ini’ī Enɔɔ̄

Gbaɛ̄tɔ̄, Aa Jɛhova, loo na kara; dā na to bara bara. Bu dee na etɛɛrɛloo na m kue a, nyɔnɛbee o gaa le ture me nɛ.—Yɔɔ 86:6, 7.

Mɛnɛ David bee kpesī gbɛnɛ-edo pya baa ba si ekpo bu dɛ̄dɛɛ̄ ye dum, e a wee yere kara gbī yerebah aābah Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Nɛɛ uɛ le-yɔɔ Devid bee suā leere kɔ Jɛhova wee dā sa agara ye kara. O dapnage ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ doo wo. Baibol edora kɔ i suā leere kɔ Jɛhova enɛ i suānu le ekpo lokwa i dap egerebu. A dap su pya a gaa ye taāŋabah ale pya a naa gaa ye taāŋabah i yeābah nɛ bu pio sīdee. I suā kɔ Jɛhova e’agara pya i kara, kere a naa agara taɛ kɛ̄ i bee ɛmadɛɛ̄ doo gbɛnɛ-edo sɔ̄. E nɛ i nu a i bɛɛ̄ le taɛ sɔ̄ a i bɛɛ̄. Nyɔɔwo, wee yere kara sa ɛrɛ yira kɔ Jɛhova ekuū a dɛɛ̄loo anyaawo le kɔ enɛ “dɛ̄dɛɛ̄ nu a le dum nu a wa taɛ” bu aā nyɔuwe a gaa lu.—Yɔɔ 145:16. w23.05 8 ¶4; 13 ¶17-18

Baɛ Deelookaɛ, 3 Ini’ī Enɔɔ̄

Ena m obara nɛ Jɛhova nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ ye le nu mɛ kumaloo a?—Yɔɔ 116:12.

A lee kɔ i sere nyiɛ nyɔɔ pya leelee i ɛrɛ aābu nu i seea sī. Pya amunu leelee na olo dap sere ekɛɛrɛ nyɔɔ a? Lo nu o seeasī na buū Baibol ale yere kara, kɛɛrɛ kɛ̄ eyere mɛm loo gbanialoo o ɛrɛ kumaloo Jɛhova doo. (Yɔɔ 145:18, 19) Lo nu o seeasī na ɛrɛ elap dogo Nɛɛ Kraist, sere ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ enyimɛ gbanialoo o nyɔɔnɛ pya dɔɔ̄na ɛnia doo. (Kɔl 3:14) Ena anua oo ɛm dɛ̄dɛɛ̄ nu anua o gbī edoo nu o bee seeasī a? Wee ɛp nu o bee ɛm a dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Gbaāloo wo, wee tɔɔ̄ kpaɛ̄ pya a a yere mɛm loo kɔ o doo nu o bee seea sī. (Kam 13:20) Bu kaka, dɛ̄dɛɛ ii ɛrɛ sɔ̄ ii wee ɛrɛ taɛ. Ekɔ lo ama kurage kɔ ii le edap doo nu i bee seeasī ni? Eeye. Ili dapnage piiga lo edoo nu i bee seeasī kere sɔ̄ a naa taɛ i. Kɛādoo, lo ama egbīna kɔ o piiga. Mɛ bu a e’ɛɛ lo o piiga lo edoo nu o bee seeasī. w23.05 27-28 ¶5-8

Taa Deelookaɛ, 4 Ini’ī Enɔɔ̄

Ɛrɛgeba nu nɛɛ egara, lo nu ama na a efiinage.—Gal 6:7.

Susuā kɔ alu toh a i le bee lo e’agara ebip bee pya nu i biaɛfii lo edoo edoo kɔ i kɔ i pɔrɔ, kwabahloo i tɛɛ̄ ekwɔ, sa ii sinakɛ̄ tɛɛ̄ lo ekwɔ. Dodoo pya nu ama dap i yerebah nɛ kɔ i kiisī lo eteera tee dum. Lo oo dap nyaana nu a sira aabu pɔrɔ biaɛfii o bee doo, su o kɛ̄tɔɔ̄ dookɛ̄ o muɛ doo. O aa pee sɔ̄ sa su ekɛɛrɛ yɔā loo a, lo eleere ue ale bege ue aba ɔɔ ale pya dɔɔ̄na. Taāwo, yiga o ekwɔ sa piiga lo edoo nu o dap doo anyaawo dookɛ̄ o kɛ̄tɔɔ̄ le doo. Lo nyiɛ a bege a ue loo pɔrɔ nu o bee doo, kumalookɛ̄ yere kara nɛ Jɛhova, yiga o tɛɛ̄ ekwɔ, sa o bara ye kɔ a aaloo a nɛ. (Yɔɔ 25:11; 51:3, 4) Kɔ nɛ pya o bee tɛɛ̄ ekwɔ loo kɔ ba a aaloo a nɛ, lo alu ebɛɛ̄ gbīnage yerebah aābah pya kanɛɛ. (Jem 5:14, 15) Nɔnu aāloo ekwɔ o bee tɛɛ̄, sa piiga lo emuɛ kɔ oo sinakɛ̄ doo. Lo o doo wo, suā leere kɔ Jɛhova e’ɛrɛ a toesaɛ̄ loo sa eyerebah a nɛ kɛ̄ alu ebɛɛ̄.—Yɔɔ 103:8-13. w23.08 28-29 ¶8-9

Nia Deelookaɛ, 5 Ini’ī Enɔɔ̄

Jehoash bee doo nu a kaāna bu baɛ dɛɛ̄ Jɛhova bu dɛ̄dɛɛ̄ ye dee, nyɔnɛbee Jehoiada nɛɛ wɔp zɔɔ bee ye tɔgɛ nu.—2 Mɛnɛ 12:2.

Jehoiada bee yerebah nɛ mɛnɛ Jehoash kɔ alu le nɛɛ. E nu a sira aabu na kɔ, mɛnɛ a le zege ama bee gbī edoo nu a nia Jɛhova. Mɛ sɔ̄ Jehoiada bee u sah, Jehoash bee gbaɛ̄tɔ̄loo pya nɛɛbee ba dɔ aaloo taāŋabah Jɛhova. (2 Edoo 24:4, 17, 18) Ba bee biirebu Jɛhova kaāna nyɔɔbee a bee kiisī lo e “yere pya zue ue wa yɛɛ lo e’obara wa ma Jɛhova . . . , mɛ ba naa bee gbaɛ̄tɔ̄.” E ba naa bee gbaɛ̄tɔ̄ Zekaraia nwiīnɛɛdam Jehoiada lo a naa bee le aba nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ le nɛɛ ewɔp Jɛhova mɛ a bee lenage nwiī wuga Mɛnɛ Jehoash bee fɛ Zekaraia. (2 Edoo 22:11; 24:19-22) Jehoash naa bee kiisī lo e’ɛrɛ bɔɔ loo Jɛhova bu sīdee a bɔloo. Jɛhova ebee kɔ: “Pya a mɛ ɛp kuma kɛ̄ gaa le lu e’ɛp wa nua kunɛ nu.” (1 Sam 2:30) Sɔ̄ esaa, nɔ̄ pya Asiria ba lu nwīgbagbara bee be eebah “gbɛnɛ gbo nɔ̄” Jehoash sa ye yere “gbɛnɛ muū” loo. (2 Edoo 24:24, 25) pya zooro Jehoash bee ye fɛ nyɔɔbee a bee fɛ Zekaraia. w23.06 18-19 ¶16-17

O’oo Deelookaɛ, 6 Ini’ī Enɔɔ̄

Ziī sɔ̄ bui bee le bu zii, mɛ nyaawo bui le bu ɛɛdee.—Ɛfɛs 5:8.

Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee tɔɔ̄ Ɛfɛsɔs bu pio sɔ̄, zue le yereue sa tɔgɛ nu pya nɛɛ. (Doonu 19:1, 8-10; 20:20, 21) A bee wereloo pya ye wuga kaāna sa bee gbī eyerebah wa nɛ lokwa ba kiisī lo etɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova. Pya Ɛfɛsɔs lo Pɔɔl bee ɛm kpa ma ama bee le bu ekwɔ sīdee taāŋabah sa aa bee doo edɔɔ̄ lɛɛ ba gae nɔ kaka ue. Buɛ̄ Ɛfɛsɔs bee lu buɛ̄ ba wee doo keekee pɔrɔ dogo, e kɛɛ naa wee wa bɔp loo pya lo dogo. Pya nɛɛ wee kɔgara ue a naa bɔloo bie kɛ̄ pya nɛɛ wee tɔɔ̄ bira bii si-ee, le bie kɛ̄ ba wee tɔɔ̄ taāŋabah wa bari. (Ɛfɛs 5:3) Gbɛnɛ-edo aba ebee “aga doodoo dɛɛ̄-kpa-kop,” lo a kura kɔ ba le doodoo bee “ba naa ɛrɛna lɔgɔ ezialoo.” (Ɛfɛs 4:17-19) Lɛɛ pya Ɛfɛsɔs gae lu Pya Nɛɛ Kraist sa suā nu a lee le nu a bee piya, wa beenyiɛ naa wee wa bege ue sɔ̄ ba doo nu a bee piya. Lo ama bee doo kɔ Pɔɔl a su wa kure pya “wa suānu le bu zii doodoo pya saanɛɛ aāloo dum Bari.” Kerewo, pio pya nɛɛ Ɛfɛsɔs naa bee bia bu zii. w24.03 20 ¶2, 4; 21 ¶5-6

Dee Nwīpinikaɛ, 7 Ini’ī Enɔɔ̄

Pya a tɔɔ̄ baɛ Jɛhova gaa le sikɛ̄ ɛrɛ wa ekpo. . . . Ba . . . naale egbaa.—Ais 40:31.

Gidiɔn bee piiga kaāna lokwa a si ye tam biaɛ ue leere. Sɔ̄ pya Midia bee teera bu sɔ̄ aa bee lu ebe nɔ̄ bu edɛɛ̄, Gidiɔn bee wa kpo aā pɛɛkɛ̄ Jezreel mmɛ kpaɛ̄ pɛnɛ Jɔdan alu kɛ̄ kuɛ bee mma. (Biaɛ 7:22) Ekɔ Gidiɔn bee yira bia kpaɛ̄ pɛnɛ Jɔdan ni? Eeye! Kere loo ye le 300 pya nɛɛ ba bee ye le loo ebee ɔ, ba bee fia maā sa kiisī lo ekponia wa. Bu kpɛdumɛ, ba bee tura pya Midia sa wa be eebah. (Biaɛ 8:4-12) Gidiɔn bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova gaa le nɛ ye ekpo, e a naa bee lu elɔgara ye. (Biaɛ 6:14, 34) A ɛrɛ sɔ̄ Gidiɔn le pya ye nɛɛ bee teā tɔ kponia baɛ pya mɛnɛ Midia sɔ̄ baɛ pya lo mɛnɛ aa bee teera nyɔɔ enyanya toora toh. (Biaɛ 8:12, 21) Kerewo, tɛ̄maloo yerebah Jɛhova, ba bee be eebah. Bu aba lo sīdee, pya kanɛɛ dapnage dɛɛa nyɔɔ Jɛhova alu nɛɛ “loo ye naa ɔɔ, e ekpo naa tah ye loo.” Enɛ wa ekpo sɔ̄ alu ebɛɛ̄.—Ais 40:28, 29. w23.06 6 ¶14, 16

Deekaɛ, 8 Ini’ī Enɔɔ̄

[Jɛhova] naale aa a loo ale lɛɛ a bahloo.—Deut 31:6.

I dap ɛrɛ beenyiɛ a tɔɔ̄ agɛrɛ bu ɛrɛgebah doā-ɛp i kpesī. Nyɔɔwo, dɛrɛ nyiɛ nyɔ Jɛhova. Naa kɛɛrɛ kɛ̄ Barak bee kiisī leere nyɔɔbee a bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ leredee a aabah Jɛhova doo. Kere lɔgɔ nu beā nɔ̄ naa bee le bu yube lo buɛ̄ taɛ lo sɔ̄, Jɛhova bee ye kɔ nɛ kɔ a kii wee bebe loo Sisera alu nɛɛbee loo gbo nɔ̄ pya Kenan le dɛ̄dɛɛ̄ ye gbo nɔ̄ lo ba le ekpɛ̄naloo kaāna sa ɛrɛ nu nɔ̄. (Biaɛ 5:8) Waa mɔmanudɛɛ̄ Debora bee kɔ nɛ Barak kɔ a aa nyɔɔ kpokɛ̄ kii kɛ̄ a ɔgarasī wee bebe loo Sisera le 900 fah kɛnɛkɛ̄ a aara. Barak bee suā kɔ e’agabah pya nɛɛ Izrɛl kaāna kɔ ba a bebe loo fah kɛnɛkɛ̄ a para tee bie kɛ̄ a ɔgarasī, kerewo, a bee gbaɛ̄tɔ̄. Sɔ̄ pya lo gbo nɔ̄ bee kii kɛ̄ aa nyɔɔ Egu Tabor, Jɛhova bee yere boo aā bunyɔɔ. Pya fah kɛnɛkɛ̄ Sisera naa bee dap kiā bu gba, e Jɛhova bee doo kɔ Barak a eebah. (Biaɛ 4:1-7, 10, 13-16) Bu aba lo sīdee, Jɛhova edoo kɔ i eebah lo i dɛrɛ ye nyiɛ nyɔɔ le pya zuurabahtɔ̄ a i nɛ tɛ̄maloo ye bɔŋanaloo. w23.07 19 ¶17-18

Tua Deelookaɛ, 9 Ini’ī Enɔɔ̄

Nɛɛ a egerebu mmɛ kuma elu ekpɔā.—Mat 24:13.

Lokwa i dap ɛrɛ kpɔā, alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ egerebu. Doodoo pya zooro Bari ba bee bɔ ture nyiɛ loo sɔ̄ akii adumɛ, alu ebɛɛ̄ kɔ i su egerebu tɔ̄ma baɛ sɔ̄ Bari edoo gbɔ̄mɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ ye yii. (Hib 6:11, 12) Baibol su i kɛ̄tɔɔ̄ dooreloo nɛɛ foh nu. (Jem 5:7, 8) Nɛɛ foh nu wee si e’agatam lo efoh sa tɔ̄ maātɛ̄ pya nu a foh, kerewo a naa suā taɛ sɔ̄ a gaa le nyim. Nyɔɔwo lo nɛɛ foh nu wee egerebu tɔɔ̄ baɛ, sa suā kɔ a gaa le bugara nu a bee foh. Kɛ̄ i egerenage bu sa lu kirikiri bu doo pya nu edoo kɔ i tɔɔ̄ waɛloo Bari, kere ii “suā dee Nɛɛ-a-i-ɛrɛ elu” doo lo. (Mat 24:42) I egerebu tɔɔ̄baɛ sa suā leere kɔ Jɛhova gaa le doo dɛ̄dɛɛ̄ pya ye yii taɛ sɔ̄ a bee sere. Lo ii egerebu dap i mma lo etɔɔ̄ ye baɛ sa i dɔ aabu kaka ue kinakina. I dapnage bɔātɛ̄ ekponia pya nu a dap i nɛ ekpeloo anyaawo. Mɛ lo i ziireloo, i dap egerebu mmɛ kuma sa i ɛrɛ kpɔā.—Maika 7:7. w23.08 22 ¶7

Baɛ Deelookaɛ, 10 Ini’ī Enɔɔ̄

Dɛ̄dɛɛ̄ bee nwiī tɔ bee le siga loo kpe le siga loo baɛ̄.—Dan 2:42.

Tɛ̄maloo esu mɔmanudɛɛ̄ a le bu kpa Daniel 2:41-43 dooreloo pya lo dɔɔ̄na a le bu kpa Daniɛl le Mumuuna, i muɛ kɔ ekpotɔ lo nwīnɛɛpie tɔɔ̄dɔ Anglo-America a gbaaloo ziī sa lu ekpo bɛbɛɛ aa bɛɛ yube nyɔuwe anii’ee. Kiiloo ekpo bɛbɛɛ ama, Daniɛl bee kɔ “pio sīdee gaa le ɛrɛ ekpo, e pio sī waɛ ebuū.” Ena anua ewaɛ ebuū a? Nu anua na bee pya nɛɛ ba le kɛɛ̄ lo bɛbɛɛ ba tɔɔ̄dɔ baɛ̄ naa yiga kɔ a si ekpo dookɛ̄ kpe wee doo. I nɔ gbɛnɛ-edo nu aāloo kɛ̄ Daniɛl baatɛ̄ nwīnɛɛpie a bee muɛ bu zagara doo. Tuatua, Ekpo Bɛbɛɛ Nyɔuwe Anglo-America etɔgɛ kɔ ba agaeloo bu pio sīdee. Bu edobah, alaba na a bee zaāsī be bu Tua Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe le eree Baɛ Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe sa eebah a. Kerewo, ekpo bɛbɛɛ nyɔuwe ama e’ɔaloo, e ba ekiisī lo e’ɔloo nyɔɔbee pya ye nɛɛ naa gbaaloo ziī. Eree baɛ, ekpo bɛbɛɛ ama na elu kpɛdumɛ ekpo bɛbɛɛ lo ebɛɛ lɛɛ Buɛ̄-mɛnɛ Bari gae su kuma nua loo bɛbɛɛ miɔŋɔ nɛɛ a. w23.08 10-11 ¶12-13

Taa Deelookaɛ, 11 Ini’ī Enɔɔ̄

Bu na etɛɛrɛloo m bee kue Jɛhova, na Bari na m to yerebah loo a. Aā bu ye gbɛnɛ tɔ kaɛ na a bee mɛ dā muɛ [a].—Yɔɔ 18:6.

Pio sɔ̄, loo Devid wee ɔ nyɔɔbee dɛ̄dɛɛ̄ taāŋa le etɛɛrɛloo lo aa bee kpesī. (Yɔɔ 18:4-6) Kerewo, wereloo Jɛhova le kɛ̄ a ye kuūdɛɛ̄loo doo bee doo kɔ loo ye a sukɛ̄. Jɛhova bee ture ye gbo loo ye ɔ ama mmɛ “kɛ̄ taa ebie dum” le “kpaɛ̄ maā kɛ̄ fɛɛrɛloo.” Wo bee doo kɔ Devid a sikɛ̄ ɛrɛ ye ekpo sa kiisī lo etaāŋabah Jɛhova bu ɛɛbu. (Yɔɔ 18:28-32; 23:2) Bu aba lo sīdee anii’ee, ɛɛ nyɔɔ ‘wereloo Jɛhova lo a naa wee nyaa na a doo kɔ i lege dum’ sɔ̄ i kpesī etɛɛrɛloo le taāŋa bu dum a. (Yɔɔ-To 3:22; Kɔl 1:11) Devid bee le bu kɛ̄tɔɔ̄ a dap su ye dum sa a bee ɛrɛ gbɛnɛ-edo pya nɛɛ baa ba ɛrɛ ekpo. Kerewo, kɛ̄ Jɛhova bee ye wereloo doo bee doo kɔ loo ye a sukɛ̄ sa a bee le bu kpoogaloo. Devid bee muɛ kɔ Jɛhova le e ye loo bu dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄tɔɔ̄ a bee le bu, e a bee ye nɛ agɛrɛ nyiɛ. Nyɔɔwo, a bee dap uɛ kɔ: “[Jɛhova] zuura mɛ lɛɛbu dɛ̄dɛɛ̄ na bɔɔ.” (Yɔɔ 34:4) Kereadoo bɔɔ bee aa Devid gbɛnɛ pio sɔ̄, a bee dap lɛa bɔɔ bu nyɔnɛbee a suā kɔ Jɛhova weree ye loo. w24.01 30 ¶15-17

Nia Deelookaɛ, 12 Ini’ī Enɔɔ̄

Lo a le pya pɔrɔ gbī edag a, o aa yira.—Kam 1:10.

Nɔ nu aāloo pya pɔrɔ biaɛfii Jɛhoash bee doo. Sɔ̄ Nɛɛ Tɛsī Ewɔp Jɛhoiada bee u sah, Jɛhoash bee yii pɔrɔ gbo. (2 Edoo 24:17, 18) A bee biaɛfii lo esu zuurabahtɔ̄ aābah pya nwiī mɛnɛ Juda ba naa bee wereloo Jɛhova. Naadaba o suā kɔ Jɛhoash naale ebee su loo gbaloo pya nɛɛ wa dogo naa bee lee ama. Mɛ a naa bee doo wo, taāwo, a bee gbaɛ̄tɔ̄loo wa pɔrɔ zuurabahtɔ̄. Bu kaka, sɔ̄ Zekaraia nwiī wuga tɛ Jɛhoash bee piiga lo elere ye dee bah, a bee ye fɛ. (2 Edoo 24:20, 21; Mat 23:35) Naa ɛp kɛ̄ a bee lu nɛɛ a bee piya sa zuuga doo a! Jɛhoash bee tɔɔ̄dum leere tua sɔ̄, mɛ alu ekiɛ̄nu kɔ a bee lu nɛɛ fɛ nɛɛ le nɛɛ a anna yira sɔ̄ esaa. Bu kpɛdumɛ, pya ye zooro bee ye fɛ. (2 Edoo 24:22-25) Naa ɛp kɛ̄ ye dum ebee lee lo a bee kiisī lo egbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova le pya a ye wereloo doo a! w23.09 9 ¶6

O’oo Deelookaɛ, 13 Ini’ī Enɔɔ̄

Bɔɔ aa a aa.—Luk 5:10.

Jizɔs bee suā kɔ nɛɛ lɛɛratam Pita lu nɛɛ a dap kiisī lo ebɔ ture nyiɛ loo. Nyɔɔwo, bu fɛgɛ Jizɔs bee kɔ nɛ Pita kɔ “bɔɔ aa a aa.” Kɛ̄ Jizɔs bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Pita doo bee kiisī lo e’ɛrɛ ye pah nyɔɔ. Pita le ye wuga nɛɛdam Andru bee lɛɛbahloo wa tam fɛ bari sa lu pya a nyɔɔnɛ dumɛ Mɛsaia dɛ̄dɛɛ̄ dee. Lo ama bee doo kɔ Jɛhova a nɛ wa gbɛnɛ-edo leelee. (Maak 1:16-18) Pita bee muɛ gbɛnɛ-edo lenu sɔ̄ a bee nyɔɔnɛ dumɛ Kraist. A bee muɛ sɔ̄ Jizɔs bo pya loo dumɛ, kpo pɔrɔ-edɔɔ̄ lɛɛ bu nɛɛ, sa lɛɛ nɛɛ ebee u kɛ̄ bu luh. (Mat 8:14-17; Maak 5:37, 41, 42) Pita bee muɛnage ziī mɔmanudɛɛ̄ a tɔgɛ kɛ̄ Jizɔs e’ɛrɛ ka bu ye Buɛ̄-mɛnɛ li deesī doo, e lo ama bee ye ɛrɛ kaāna pah nyɔɔ. (Maak 9:1-8; 2 Pit 1:16-18) Aiī, Pita bee muɛ pya nu a naa bee ɛmadɛɛ̄. Ɛp kɛ̄ bu ye bee ɛɛ kɔ a naa bee lɛɛbahloo kɛ̄ a bee ɛp aba ɛɛ doo kɔ a doo kɔ a peere pya leelee ama doo a! w23.09 21 ¶4-5

Dee Nwīpinikaɛ, 14 Ini’ī Enɔɔ̄

Jizɔs kɔ ye nɛ: “Mm a kɔ nɛ kɔ ɛrɛba sɔ̄, mɛ mmɛ taa tup le lop sɔ̄ ɛrɛba.”—Mat 18:22.

Bu tua kpa nɛɛ lɛɛratam Pita bee ɛm, a bee su ue a kɔ “aaraa bui wereloo agɛrɛ” kɔā ue. Dua wereloo ama naa uu nwīepoo loo pɔrɔ, mɛ “gbɛnɛ-edo pɔrɔ.” (1 Pit 4:8) Naadabah Pita bee nyɛŋiabu nu Jizɔs bee ye tɔgɛ akiiloo aaloo pɔrɔ pio zua akii adumɛ. Taɛ lo sɔ̄ ama, Pita bee dap kɛɛrɛ kɔ alue fɛgɛ sɔ̄ a bee kɔ e’aae loo nɛ ye wuga “mmɛ ɛrɛba sɔ̄.” Kerewo, Jizɔs tɔgɛ Pita le ili kɔ i aaloo mmɛ ‘taa tup le lop le ɛrɛba’ sɔ̄, lo a kura kɔ kuma naale loo. (Mat 18:21) Lo a aga a bah lo esu zuurabahtɔ̄ ama yerebu dogo, loo a aa ɔ. Wee aganage loo pya zooro Jɛhova lo e’aaloo pɔrɔ pio sɔ̄, nyɔɔbee ba naa mmana. Nyɔɔwo, nu alu gbɛnɛ na lo edoo dɛ̄dɛɛ̄ nu o dap lo e’aaloo pɔrɔ nɛ o wuga, sa ye nyɔɔnɛ tɔɔ̄ bu efɛɛloo. w23.09 29 ¶12

Deekaɛ, 15 Ini’ī Enɔɔ̄

M bee kue Jɛhova, e a bee mɛ ture nɛ.—Jona 2:2.

Sɔ̄ Jona bee le bu edɛ bari, a bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova kɔ egbaɛ̄etɔ̄loo kara a ye aa nyiɛ lo a tɔgɛ kɔ ekiiya le kɔ Jɛhova eyereebah ye nɛ. Sɔ̄ esaa, Jona bee obia kii kagara kɛ̄, e a bee kpɛ̄naloo esitam a bee lu enɛ ye. (Jona 2:10–3:4) Sɔ̄ o kpesī doā-ɛp, o wee ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ mmɛ kɛ̄ oo wee dap kɔ kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo bu kara ni? Ale bee loo a wee ɔ gbɛnɛ lo enɔnu ni? Nyɛŋiabu kɔ Jɛhova suā o kɛ̄tɔɔ̄ leere. Nyɔɔwo, kere sɔ̄ o yere ekpurubah kara, o dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova kɔ enɛ a taɛ nu a a bɛɛ̄. (Ɛfɛs 3:20) Lo loo a dumɛ ale loo a ɔ lo enɔ nu ale buū nu, o dap wee gbaɛ̄tɔ̄loo buū Baibol ale pya i kpa alu eyere bu gāma. O dapnage ɛrɛ yerebah lo o gbaɛ̄tɔ̄ pya i yɔɔ ale si ee vidio nyɔɔ jw.org. Sɔ̄ o yere kara nɛ Jɛhova sa ɛmadɛɛ̄ ye ture aāloo pya nu bu edɔɔ̄ a i nɛ, o gaa ye bara kɔ a nɛ a e’agaloo. w23.10 13 ¶6; 14 ¶9

Tua Deelookaɛ, 16 Ini’ī Enɔɔ̄

Kaɛ edɔɔ̄ tɔgɛ kɔ lo dee enyima kɛ̄ kaɛ sii lu ekpaāna kuma sɔ̄ lo tua tɔ-kpo lege eyira a.—Hib 9:8.

Lo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia le tɔkaɛ a bee sikɛ̄ lu ewu bu Jerusalɛm bee bee ziī kɛ̄ alu ewu wa doo. Ye bu bee ɛrɛ baɛ tɛm lo a le “Kɛ̄ Kaɛ” le “Kɛ̄ Kaɛ Loo Kɛ̄ Kaɛ,” lo a bee lu esere kee tɛ̄maloo bɛ fimakɛ̄. (Hib 9:2-5; A’aa 26:31-33) Bu kɛ̄ Kaɛ, wee lu esere nu sere numiā nyɔɔ alu esu le gold daā, da wɔp zɔɔ a wee lu e’ɔp nu a wee sī lele nuloo nyɔɔ le kasi a wee lu esere fituru nyɔɔ. Aba “pya wɔp zɔɔ . . . [alu] etɔ̄ nɔɔ̄ loo” na a bee lu elɛɛ baloo kɔ ba a yii kɛ̄ Kaɛ sa si tam doodoo pya ewɔp a. (Buā 3:3, 7, 10) Bee lu esere ekpo yii bɔmadum a bee lu esu gold daā a tɔɔ̄dɔ Jɛhova bu kɛ̄ Kaɛ Lo Kɛ̄ Kaɛ. (A’aa 25:21, 22) Aba nɛɛ tɛsī ewɔp na a bee lu elɛɛbahloo kɔ a tɛɛ̄ yee bɛ fimakɛ̄ yii kɛ̄ Kaɛ Lo Kɛ̄ Kaɛ ziī sɔ̄ bu ziī zua nyɔɔ Dee Doonu Uu Pɔrɔ a. (Lev 16:2, 17) A wee aara miī nam nyima lo kɛ̄ lo esu waāna zɔɔ nyɔɔ alɛɛ pɔrɔ le nyɔɔ pɔrɔ dɛ̄dɛɛ̄ lo edonyɔɔ. Sɔ̄ esaa, Jɛhova bee doo kɔ alu esuā nu ziī ziī kɛ̄ a le bu lo tɔkpo tɔɔ̄dɔ.—Hib 9:6, 7. w23.10 27 ¶12

Baɛ Deelookaɛ, 17 Ini’ī Enɔɔ̄

Wereaaloo ɛnia ii.—Jɔn 15:17.

I wee muɛ lok a kɔ “wereaaloo ɛnia ii” bu Muɛ̄ Ue Bari gbɛnɛ-edo sɔ̄. (Jɔn 15:12; Rom 13:8; 1 Tɛs 4:9; 1 Pit 1:22; 1 Jɔn 4:11) Kerewo, wereloo lu elap dogo a i le bu, ale taɛ nu i lu li bu, lo lɔgɔ nɛɛ naa dap muɛ. Nyɔɔwo bu mɛ sīdee na pya dɔɔ̄na edap suā kɔ i weree wa loo a? Ɛɛ na tɛ̄maloo nu i kɔ le nu i doo. A ɛrɛ gbɛnɛ-edo sīdee i dap tɔgɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa kɔ i weree wa loo. Pio edobah na ama: “Kɔaa kaka ue nɛ ziī.” (Zek 8:16) “Tɔɔ̄naa [bu] efɛɛloo loo ɛnia bui.” (Maak 9:50) Ziī nɛɛ a nɛ enwadɛɛ̄ ziī ee alɛɛ loo.” (Rom 12:10) “Suaa ziī.” (Rom 15:7) “[Kiisī lo elɛɛbaloo] nɛ ɛrɛgeba nɛɛ.” (Kɔl 3:13) “Tooraa dɔnia toh ɛnia bui.” (Gal. 6:2) “Nɛaa e’aga nyiɛ ɛnia bui.” (1 Tɛs 4:18) “Wuaa . . . ziī ziī bui agɛrɛ.” (1 Tɛs 5:11) “Taāŋaa nyɔɔ ɛnia bui.”—Jem 5:16. w23.11 9 ¶7-8

Taa Deelookaɛ, 18 Ini’ī Enɔɔ̄

Ɛrɛaa ɛɛbu bu bui bɛābu.—Rom 12:12.

Pya biaɛfii i doo dɛ̄dɛɛ̄ dee gbī kɔ i ɛrɛ e’agatɛ̄ yira. Bu edobah, i wee biaɛfii pya nɛɛ i yii gbo, dua nu i ɛā ekpeloo, tɔkpa i si, nɛɛ i ii ale nɛɛ i iya, kuma buā nwiī i ɛrɛ, le tam i si. Elee i bip aba ii kɔ, ‘Ekɔ pya na baiɛfii tɔgɛge kɔ m suā kɔ nyɔuwe ama etɛɛ̄ aa sɔ̄ sɔ̄ naa binia sa Buɛ̄-mɛnɛ Bari su dɔ ni? Sɛh, pya biaɛfii m doo bee lo pya nɛɛ ba kɛɛrɛ kɔ luh na alu kuma dɛ̄dɛɛ̄ nu ani?’ (Mat 6:19, 20; Luk 12:16-21) Pya biaɛfii i doo elee kaāna lo i agɛrɛtɛ̄ i yira kɔ aā nyɔuwe ewaraloo kɛ̄. I kpenagesī pya taāŋa a gbī kɔ i ɛrɛ e’agatɛ̄ yira. I dap kpesī tɛ̄ŋaloo, e’agabah eyɔloo, ale pya dɔɔ̄na nu a i dap ɔɛloo. Tua sɔ̄, dap i tɔɔ̄loo kɔ i dap tāma pya taāŋa ama. Mɛ lo pya taāŋa ama agɛrɛbah dookɛ̄ a wee le doo pio sɔ̄, elu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ e’agatɛ̄ yira lokwa i dap kiisī lo e’egerebu sa kiinagesī lo etaāŋabah Jɛhova bu ɛɛbu.—1 Pit 1:6, 7. w23.04 27 ¶4-5

Nia Deelookaɛ, 19 Ini’ī Enɔɔ̄

Bui aa ɔbɛ etaāŋa.—1 Tɛs 5:17.

Jɛhova ɛmadɛɛ̄ kɔ i doo dogo a gbaaloo pya kara i ye yere nɛ. Bu edoba, ziī wuga nɛɛdam dap yere kara nɛ Jɛhova kɔ a yereebah ye nɛ sɔ̄ a gaa bara sɔ̄ aā kɛ̄tam lo esiā kɔnvɛnsɔn a wee lu e’ɛrɛ bie ziī ziī barasī. Bu mɛ sīdee na Jɛhova dap agara kara ama a? A dap nɛ e’agaloo lo wuga lo ekɔ ue nɛ ye tɛtam. Mɛ alu ebɛɛ̄ kɔ lo wuga a doo dogo nyɔɔnɛ tɛ̄maloo ebara sɔ̄. Dap lu ebɛɛ̄ kɔ a si wee ye ebara gbɛnɛkpo sɔ̄. A dapnage bara kɔ esie lo tam dɔɔ̄na sɔ̄ ale kɔ aa lu ekpɛe ye kpugi loo kuma lo sɔ̄ a naale ele kɛ̄tam a. Jɛhova ɛmadɛɛ̄ kɔ i yere kara loo i ebɛɛ̄ gbɛnɛkpo sɔ̄ ye nɛ. Jizɔs bee tɔgɛ tɛ̄maloo pya ye ue kɔ a naale elu e’agara pio i bara aba sɔ̄. (Luk 11:9) Nyɔɔwo, o aa pee beenyiɛ! Su gbɛnɛkpo sɔ̄ yeā kara aā taɛ bu o beenyiɛ. (Luk 18:1-7) Sɔ i doo wo, i tɔgɛ Jɛhova kɔ nu i gaa bara bara kumaloo a kuī i loo kaāna. I tɔgɛnage kɔ i ɛrɛ yira bu ye ekpo lo eyerebah i nɛ. w23.11 22 ¶10-11

O’oo Deelookaɛ, 20 Ini’ī Enɔɔ̄

Bɛābu naa wee nua bɔp kɛɛ.—Rom 5:5.

Jɛhova bee yira yii nɛ ye gbo Abreham kɔ tɛ̄maloo ye manamana na dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ bu nyɔuwe e’ɛrɛ leelee a. (Jɛn 15:5; 22:18) Abreham bee suā leere kɔ yii Bari ama edooa nyɔnɛbee a bee ɛrɛ e’agatɛ̄ yira bu Bari. Kerewo, sɔ̄ Abreham ebee lu 100 zua e ye wa ebee lu 90 zua, dam le wa a ɛrɛ yira ama sii bee ɛrɛge nwiī. (Jɛn 21:1-7) Mɛ Baibol kɔ: “Abraham bee bɛābu sa yira sɔ̄ lɔgɔ nu bɛābu naale, nyɔɔwo alu tɛ booboo edonyɔɔ dookɛ̄ a bee lu ekɔ doo.” (Rom 4:18) O suā kɔ nu Abreham bee bɛābu ama bee dooa. A bee buɛ̄ ye nwiīnɛɛdam Aizik lo a gaa bee bɛābu. Ena a bee doo kɔ Abreham a ɛrɛ lo bɛābu a? Nyɔnɛbee Abreham bee ɛrɛ kaāna gbanialoo kiikɛ̄ Jɛhova le a, bee doo kɔ “a suā leere kɔmɛ Bari dapge doo nu a ebee yira.” (Rom 4:21) Jɛhova bee yerekpotɛ̄ Abreham sa ye su kure nɛɛ kaāna dogo nyɔɔ ye yira.—Jem 2:23. w23.12 8 ¶1-2

Dee Nwīpinikaɛ, 21 Ini’ī Enɔɔ̄

Nɛɛ a bɔloo eture nyiɛ loo bu nwīgbagbara nu bɔnage loo eture nyiɛ loo bu lo gbɛnɛ nu; e nɛɛ a naa lu kaāna bu nwīgbagbara nu naa lunage kaāna bu lo gbɛnɛ nu.—Luk 16:10.

Zege nɛɛdam a dap lu edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ wee suelookɛ̄ si pya tam a ye le bah. Naa kɛɛrɛbu le edobah Jizɔs. A naa bee ɛp nu tɛrɛ ale kɔ a naa bee dap si pya tam a ye kuu. Taāwo, a bee si dɛ̄dɛɛ̄ tam Jɛhova bee kɔ a si kere sɔ̄ a bee aga edoo wo. A bee wereloo pya nɛɛ eetɔɔ̄ na pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ sa a bee wa u bee. (Jɔn 13:1) Bu enɔ Jizɔs, piiga lo esi ɛrɛgeba tam alu enɛ a. Lo oo suā kɛ̄ esi doo, kumaloo a kɛ̄ sa bara yerebah aābah pya dɔɔ̄na wuga nɛɛdam enyima tura. O aa aadee gbī esi aba lo a tera sa naa aga. (Rom 12:11) Taāwo, si o tam gbɔ̄mɛɛ, sa si doodoo bee o gaa “si tam nɛ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, mɛ a naale lo nɛɛ.” (Kɔl 3:23) Bu kaka oo mmana, nyɔɔwo kumaloo a kɛ̄ sa yiga ɛrɛgeba ekwɔ o tɛɛ̄.—Kam 11:2. w23.12 26 ¶8

Deekaɛ, 22 Ini’ī Enɔɔ̄

Leelee a le nɛ nɛɛ a ture nyiɛ loo Jɛhova.—Jer 17:7.

Bu i wee ɛɛ sɔ̄ i liamaā sa nuuna butɔ Jɛhova. Alu nu ka lo enyɔɔnɛ Jɛhova ɛrɛ dua gbanialoo ama. I yiga ue nɛɛ uɛ le-yɔɔ Devid bee kɔ, lo a kɔ: “Leelee le nɛ nɛɛ olo [Jɛhova] gaa sagɛ sa doonage kɔ a lu a waɛloo, lokwa a tɔɔ̄ bu dɛ̄dɛɛ̄ o kɛ̄ ee bu o be!” (Yɔɔ 65:4) Jɛhova naa wee aadee lɛɛbahloo kɔ ɛrɛgebah nɛɛ a nyɔɔnɛ ye ɛrɛ le gbanialoo. Dookɛ̄ i bee nɔ doo bu ekobee ue i aa a, a wee sagɛ pya esu yere kɛ̄-ee bu ye be. (Jem 4:8) Sɔ̄ o kiī oloo nɛ Jɛhova sa liamaā, o nyɔɔnɛ ye ɛrɛ keebee gbanialoo. Suā leere kɔ sɔ̄ o eliamaā sah, a gaa le “egara leelee a mma egia” a nyɔɔ. (Mal 3:10; Jer 17:8) Liamaā lu bɔātɛ̄ o esiatam nɛ Jɛhova. Sɔ̄ o eliamaā sah, enia a esere yii o bee yira sɔ̄ o bee kiīloo nɛ Bari kere sɔ̄ alu etɛ̄ŋa a loo ale alu edoā-ɛp o yira. (Eklis 5:4, 5) Doodoo nɛɛ a gaa nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs, o nyɔɔnɛ ye edobah le ye lok kaāna kuma kɛ̄ o dap doo.—Mat 28:19, 20; 1 Pit 2:21. w24.03 8 ¶1-3

Tua Deelookaɛ, 23 Ini’ī Enɔɔ̄

Nɛɛ elɛɛbahloo ye tɛ le ye ka sa dabaloo ye wa.—Jɛn 2:24.

Lo alu kɔ a naa wee kpeloo o dam ale o wa sɔ̄ bui gbaa le kpaɛ̄ ziī ni a? Ena o dap doo a? Naa kɛɛrɛbu loo miā alu ekwa. Lo miā naa wee bɛ gbɛnɛ tua sɔ̄ alu ekwa. Lu ebɛɛ̄ kɔ alu ewee yere kaāni dɛɛ̄ kinakina. Bu aba lo sīdee, ena anua buii su kina sɔ̄ tɔ̄ma kpaɛ̄ ziī, ziī ziī biradee a? Piigaa lo egbaa doo nu ekpeloo baɛ bui. (Jem 3:18) Lo bui bɔātɛ̄ kinakina edoo kɔ wereloo bui ɛrɛ loo ziī a nyim agaloo. Enwadɛɛ̄ lu nu a kuī bu iya dam le wa. A le doodoo efɔp a wee doo kɔ miā alu ekwa a bɛ leere. Lo efɔp naale, miā wee zim. Bu aba lo sīdee, lo dam le wa naa nwadɛɛ̄ ziī dap doo kɔ wa wereloo a nwaabah ɔloo. Bu dɔɔ̄na sīdee, dam le wa ba piiga lo e’ɛrɛ enwadɛɛ̄ kumaloo ziī aa si tam lo enyimɛ wa wereloo loo ziī. Kerewo, suā kɔ a naale kɛkɛɛrɛ kɔ o gaa tɔgɛ enwadɛɛ̄ na a kuī a, mɛ nu a kuī na sɔ̄ o dam ale o wa muɛ kɔ o nwa ye dɛɛ̄. w23.05 22 ¶9; 24 ¶14-15

Baɛ Deelookaɛ, 24 Ini’ī Enɔɔ̄

Sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ ekɛɛrɛ na beenyiɛ lu kuīkpo, dɛ̄dɛɛ̄ oloo agɛrɛ nyiɛ bee nɛ mɛm na piogi.—Yɔɔ 94:19.

Bu Baibol, pya nɛɛ Bari a bɔ ture nyiɛ loo wee kɔ nu akiiloo sɔ̄ ba bee le bu taāŋa le gbɛnɛ bɔɔ nyɔɔ pya wa nɛɛ baa ale pya dɔɔ̄na taãŋa. (Yɔɔ 18:4; 55:1, 5) Bu aba lo sīdee, i dap kpesī gbanasī bie tɔkpa, bie kɛ̄tam, bie i butɔ, ale lo a aabah pya bɛbɛɛ. I dapnage ɛrɛ bɔɔ kɔ i u’e nyɔɔ dumɛloo a i le loo. Bu pya sɔ̄ a le doo wo, a dap i tɔɔ̄loo kɔ ii ɛrɛe lɔgɔ yerebah doodoo nwiī a le etera. Bu mɛ sīdee na Jɛhova i yerebah nɛ sɔ̄ i kpesī dua kɛ̄tɔɔ̄ ama a? A gbɔ̄ i nyiɛ sa i nɛ ziīnɛloo. Wee su sɔ̄ tɔ̄ma kpaɛ̄ Jɛhova tɛ̄maloo eyere kara ye nɛ sa buū ye Muɛ̄ Ue. (Yɔɔ 77:1, 12-14) E sɔ̄ o le bu etɛɛrɛloo, tua nu o dap dasī kɛɛrɛ na lo egbī yerebah aābah o Tɛ a le li bunyɔɔ. Kɔ pya nu a a aarɛ bɔɔ le pya nu a gaa a nɛ taāŋa nɛ Jɛhova. Lɛɛ o gbaɛ̄ ye tɔ̄ loo tɛ̄maloo ebuū ye Muɛ̄ Ue, e o muɛ kɛ̄ egbɔ̄ a nyiɛ doo.—Yɔɔ 119:28. w24.01 24-25 ¶14-16

Taa Deelookaɛ, 25 Ini’ī Enɔɔ̄

Bari esi tam i bu, naale aba egbī, mɛ esi tam mmɛ nu a ye nia.—Fil 2:13.

Alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ kaāna taɛ lokwa i dap doo nu i bee seeasī bu edɔɔ̄. Nɛɛ a ɛrɛ taɛ, wee dap doo nu a bee seeasī nyɔɔbee lo taɛ zū ye sa ye yere mɛm loo. E kɛ̄ taɛ i ɛrɛ kumaloo nu i bee seeasī agabah doo, kɛ̄ i agɛrɛnagebah doo mmɛnɛ doolo. Nyɔɔwo, ena o doo lo e’ɛrɛ gbɛnɛ taɛ kumaloo a? Yere kara lo e’ɛrɛ taɛ yereloo. Tɛ̄maloo ye edɔɔ̄ Jɛhova dap doo kɔ o ɛrɛ taɛ lo edoo nu o bee seeasī. Pio sɔ̄ i wee ɛrɛ nu i seeasī nyɔnɛbee i suā kɔ a bɔloo kɔ i doo wo, e a lee sɔ̄ i doodoo wo. Mɛ ii dap ɛrɛ taɛ lo edoo nu i bee seeasī. Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu Jɛhova edoora a nɛ. (Yɔɔ 143:5) Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ ewonu lo Jɛhova bee ye ɛrɛ kumaloo, e lo ama bee ye zū kɔ a agɛrɛbah si tam nɛ Jɛhova. (1 Kɔr 15:9, 10; 1 Tim 1:12-14) Bu aba lo sīdee, kɛ̄ o ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu Jɛhova edoora a nɛ doo, kɛ̄ o agɛrɛnagebah ɛrɛ taɛ lo edoo nu o bee seeasī doo lo.—Yɔɔ 116:12. w23.05 27 ¶3-5

Nia Deelookaɛ, 26 Ini’ī Enɔɔ̄

Leeraa bee Jɛhova.—Yɔɔ 113:1.

I doo kɔ bu i Tɛ a le li bunyɔɔ a ɛɛ sɔ̄ i leera ye bee. (Yɔɔ 119:108) Kerewo, ekɔ lo ama kura kɔ Bari a dap doo dɛ̄dɛɛ̄ nu le doodoo miɔŋɔ nɛɛ a naa mmana lo ba wee gbī kɔ pya dɔɔ̄na a leera wa lokwa ba ɛrɛ e’agaloo ni? Eeye. Sɔ̄ i leera i Tɛ a le li bunyɔɔ, i yerebah lo etɔgɛ kɔ esah lo Setan i kɔ kumaloo naa lu kaka. Setan kɔ lɔgɔ nwiī nɛɛ naale edap kiisī lo ekɔ ue leere bee Bari. Nu a gaa kɔ na bee lɔgɔ ii ii ɛrɛ e’agatɛ̄ yira. A kɔ dɛ̄dɛɛ̄ ii i biewo etaāŋabah Bari lo i kɛɛrɛ kɔ edɔbiī i nɛ lo i doo wo. (Job 1:9-11; 2:4) Mɛ Job bee kiisī lo e’ɛrɛ yira sa tɔgɛ kɔ Setan lu nɛɛ esah? E olo ni a? Dee kpaānɛ ziī ziī ii kɔ i dap kiisī lo etɔɔ̄ agara nɛ bee i Tɛ sa ye taāŋabah bu bɔ ture nyiɛ loo. (Kam 27:11) Bu kaka, alu nu ka i nɛ sɔ̄ i doo wo. w24.02 8-9 ¶3-5

O’oo Deelookaɛ, 27 Ini’ī Enɔɔ̄

Yiraa loo pya ye nɛɛ zue ue, e bui gaa le kii sī leere.—2 Edoo 20:20.

Sɔ̄ Mozis le Joshua naa bee lena, Jɛhova bee tubobahloo pya biaɛ kɔ ba a baɛloo pya ye nɛɛ. E sɔ̄ pya mɛnɛ bee bɔātɛ̄ bɛɛ, Jɛhova bee tubobahloo pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ kɔ ba a baɛloo pya ye nɛɛ. Pya mɛnɛ a bee bɔ ture nyiɛ loo bee su zuurabahtɔ̄ pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄. Bu edobah, Mɛnɛ Devid bee su kākāmɛnɛ a aabah nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Natan. (2 Sam 12:7, 13; 1 Edoo 17:3, 4) Mɛnɛ Jehoshafat bee nyɔɔnɛ zuurabahtɔ̄ a aabah nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Jahaziel lo a bee baɛloo sa yere mɛm loo pya Juda kɔ “yiraa loo pya . . . nɛɛ zue ue” Bari. (2 Edoo 20:14, 15) Sɔ̄ Mɛnɛ Hezikaia bee le bu etɛɛrɛloo, a bee gbī yerebah aābah nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia. (Ais 37:1-6) Ɛrɛgebah sɔ̄ pya lo mɛnɛ nyɔɔnɛ tɔgɛdee a aabah Jɛhova, ba wee ɛrɛ leelee sa lo edonyɔɔ wee ɛrɛ kpega. (2 Edoo 20:29, 30; 32:22) Bee dap lu emuɛ leere kɔ Jɛhova gaa su pya ye nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ baɛma loo pya ye nɛɛ. w24.02 21 ¶8

Dee Nwīpinikaɛ, 28 Ini’ī Enɔɔ̄

Bui aa wa gbaaloo.—Ɛfɛs 5:7.

Setan gbī kɔ i yii gbo pya nɛɛ edoo kɔ a aga i bah edoo nu Jɛhova kɔ. Kɛādoo, a bɔloo kɔ i nwaɛdɛɛ̄ kaāna ee pya a bee le Ɛfɛsɔs, nyɔnɛbee nii’ee i dap yii gbo pya nɛɛ nyɔɔ intanɛt kere ii wa le kpaɛ̄ sī le sī. I ɛrɛ ekiī ekɛɛrɛ nyɔuwe lo a kɔ dogo a naa ɛɛ lu nu a bɔloo. I suā kɔ pya lo elap dogo naa lee. (Ɛfɛs 4:19, 20) A lee i bip aba ii kɔ: ‘M suge nua nu a mɛ kuīloo lo e’ɔbɛ eyii pɔrɔ gbo bie kɛ̄tam, bie tɔkpa, ale yii gbo pya dɔɔ̄na a naa tɔgɛ enwadɛɛ̄ kumaloo pya daakuu Jɛhova ni? Ekɔ m gaa piigage lo etɔɔ̄ nyɔɔ daakuu Jɛhova kere pio nɛɛ gbɛ mɛ ni?’ Dɛɛa nyɔɔ ue a le bu 2 Timɔti 2:20-22, a bɔnageloo kɔ i nwaɛdɛɛ̄ sɔ̄ i gaa sagɛ pya gbo i yii bu bɔŋanaloo. A bɔloo kɔ i suā kɔ pio nɛɛ a le bu bɔŋanaloo naale edap i yerebah nɛ kɔ i kiisī lo esitam nɛ Jɛhova bu bɔ ture nyiɛ loo. w24.03 22-23 ¶11-12

Deekaɛ, 29 Ini’ī Enɔɔ̄

Jɛhova ɛrɛ wereloo.—Jem 5:11. NWT

O ebee kɛɛrɛge dua nɛɛ Jɛhova lu ni? Kere ii dap muɛ Jɛhova, Baibol baatɛ̄ nu a ye kiiloo bu keekee sīdee. Lu esu Jɛhova kure “Zue le kpega” le “miā a wee ɔp [nu] lɛɛ.” (Yɔɔ 84:11; Hib 12:29) Lu ebaatɛ̄ kɔ a bee dɛm sapphire, dɛm a gɛɛ, le gunugū a mɔ kaāna. (Ezek 1:26-28) Nyɔnɛbee ii dap muɛ Jɛhova a, a dap i agabah lo eyiga kɔ a were i loo. Pio nɛɛ kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naale edabe wa wereloo nyɔɔbee pɔrɔ kɛ̄tɔɔ̄ ba bee tɛɛ̄ bu sɔ̄ akii adumɛ. . Jɛhova dābeeloo dua ekɛɛrɛ ama le kɛ̄ a i ɛrɛ pah nyɔɔ doo. Lo eyerebah i nɛ, a baatɛ̄ dua lele elap dogo a ɛrɛ i nɛ tɛ̄ma bu ye Muɛ̄ Ue. Wereloo na bee ue a baatɛ̄ dua nɛɛ Jɛhova lu leere a. (1 Jɔn 4:8) Alɛ na wereloo a. Wereloo ɛrɛ pah nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a doo. Wereloo Bari lee mmɛ lo dɔ a yɛg inaloo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ kere pya a naa were ye loo.—Mat 5:44, 45. w24.01 26 ¶1-3

Tua Deelookaɛ, 30 Ini’ī Enɔɔ̄

A bee wa kɔ ue nɛ loo bā biira bunyɔɔ.—Yɔɔ 99:7.

Jɛhova bee tubobahloo Mozis kɔ a zaāsī pya Izrɛl aā Ijipt, e lokwa a ɛrɛ nu ba mɔmadɛɛ̄ A bee wa nɛ bā-biira bunyɔɔ sɔɔ̄pie, le bā-miā sɔ̄ edɛɛ̄. (A’aa 13:21) Mozis bee nyɔɔnɛ lo bā, lo a bee ture pya Izrɛl le ɛɛ mmɛ loo Miīmiī Pɛnɛ. Kerewo, sɔ̄ pya Ijipt bee kponia pya Izrɛl, ba bee ɛrɛ gbɛnɛ bɔɔ sa kɛɛrɛ kɔ pya Ijipt efɛe wa. Mɛ a naa bee tɛɛ̄ ekwɔ. A bee le Jɛhova na a bee ture pya ye nɛɛ kuma lo kɛ̄ tɛ̄maloo Mozis a. (A’aa 14:2) E Bari bee wa agara bu sīdee alu nyɛŋia. (A’aa 14:26-28) Sɔ̄ nu alu 40 zua etɛ̄na, Mozis bee kiisī lo edɛɛa nyɔɔ bā-biira bunyɔɔ lo ebaɛloo pya nɛɛ Bari tɛ̄ma bu kpo-sagara-wii. (A’aa 33:7, 9, 10) Aāloo lo bā-biira bunyɔɔ, Jɛhova bee kɔ ue nɛ Mozis, e Mozis wee obia kɔ lo ue nɛ pya Ye nɛɛ. Pya Izrɛl bee muɛ nu a tɔgɛ leere kɔ Jɛhova aa bee su Mozis wa baɛma loo. w24.02 21 ¶4-5

    Pya Kpa alu E’ɛm bu Khana (1987-2025)
    Log Out
    Log In
    • Khana
    • Share
    • Kɛ̄ enia a doo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kɛ̄ elu Esu Daānu Doo
    • Lok Pya a Ɛrɛ Nɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Share