33 EKOBEE UE ENƆ
YƆƆ 4 “Jɛhova Na Nɛɛ A Mɛ Tɔɔ̄loo A”
Yiga Leere Kɔ Jɛhova Were A Loo
“M bee i zuura yaaloo mɛ tɛ̄maloo wereloo a naa wee nyaa.”—JER 31:3, NWT.
NU I NƆ
I gaa le nɔ nu anua a kuī kɔ i yiga leere kɔ Jɛhova were i loo, le pya nu i dap doo lokwa i dap agɛrɛbah yiga leere kɔ a were i loo.
1. Ena anua o bee kiī oloo nɛ Jɛhova a? (Ɛpnage foto.)
O DAPGE nyɛŋiabu sɔ̄ o bee kiī oloo nɛ Jɛhova ni? O bee biaɛfii lo ekiī o dum ye nɛ nyɔnɛbee o esuā ye loo sa ye wereloo. O bee ye yira yii nɛ kɔ o taāŋae ye bah sa ye su nua tuatua bu o dum le kɔ o weree ye loo tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ, o piogi, o ekɛɛrɛ, le o ekpo. (Maak 12:30) Aā lo sɔ̄, wereloo o ye ɛrɛ loo esiakɛ̄ agatɛ̄ sa gaa kiisī lo enyim yiiloo. Mɛ, lo a le ziī nɛɛ bip a kɔ, “Ekɔ bu kaka, o weregeloo Jɛhova ni?” Ena o agara ye nɛ a? Oo le epee sɔ̄ lo e’agara ye nɛ kɔ, “M were ye loo ee ɛrɛgebah nɛɛ ale ɛrɛgebah nu!”
O gaa nyɛŋiage bu dua wereloo o bee ɛrɛ loo Jɛhova sɔ̄ o bee kiī oloo ye nɛ sa liamaā ni? (Ɛp 1 barakpaɛ̄)
2-3. Ena Jɛhova gbī kɔ i yiga a, e ena i kɔnia bu ekobee ue ama a? (Jeremia 31:3)
2 Mɛ, lo a le ziī nɛɛ bip a kɔ, “O yigage leere kɔ Jɛhova were a loo ni?” Ena o agara ye nɛ a? Ekɔ e’aga a bah e’agara nyɔɔbee o gaa kɛɛrɛ kɔ oo bɔeloo nɛɛ Jɛhova ewereloo ni? Ziī wuga nɛɛwa a naa bee lu e’aara ye leere sɔ̄ a bee le nwiī bee kɔ: “M suā kɔ m wereloo Jɛhova. Mm ɛrɛ lɔgɔ baɛbaɛ ekɛɛrɛ akiiloo lo ama. Mɛ nu m wee ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ akiiloo gbɛnɛ-edo sɔ̄ na lo a le Jɛhova weregeloo mda.” Nyɔɔwo, ena edap a yerebah nɛ kɔ o suā kɛ̄ Jɛhova a ɛp doo a?
3 Jɛhova gbī kɔ o suā sa yiga leere kɔ a weree a loo. (Buū Jeremia 31:3.) Bu kaka, ɛɛ Jɛhova na a bee a zuura nwamaloo ye a. E sɔ̄ o bee kiī oloo ye nɛ sa liamaā, a bee a nɛ ziī gbɛnɛ dɔɔ̄nu a sidu—ɛɛ na ye wereloo a naa wee nyaa. Lo ama kura kɔ a ɛrɛ togatoga wereloo a kumaloo sa a naale elɛɛ a bahloo doo pippip. Wereloo a naa wee nyaa Jɛhova ɛrɛ ama doo kɔ a ɛp dɛ̄dɛɛ̄ pya a ye taāŋabah nua zɔ a kuī—gbaānage loo olo. A su a kure “lo mda.” (Mal 3:17) Jɛhova gbī kɔ o suā sa yiga leere kɔ a weree a loo dookɛ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee suā sa yiga leere kɔ Jɛhova were ye loo doo. Kɛ̄ a doo a lo Pɔɔl bee ɛm kɔ: “M yira kɔ kere luh, kere dum, ale pya ɛnjɛl, ale pya a bɛɛ, a le anyaawo, ale lo a elu, ale keekee ekpo, [ale nu a kii nyɔɔ, ale nu a kiikɛ̄], ale ɛrɛgebah dɔɔ̄na nu a bee lu edɛm naale edap i kpoora lɛɛ loo wereloo Bari.” (Rom 8:38, 39) Bu ekobee ue ama, i gaa le kɔnia nu anua alu ebɛɛ̄ kɔ i yiga leere kɔ Jɛhova were i loo le nu edap i yerebah nɛ kɔ i doo wo.
NU ANUA A KUĪ KƆ I YIGA KƆ JƐHOVA WERE I LOO
4. Bu mɛ sīdee na i dap be eebah ziī gbɛnɛ kiāŋana Setan wee i su siāloo a?
4 Lo i yiga leere kɔ Jɛhova were i loo, i dap be eebah “kiāŋana” Pɔrɔ-edɔɔ̄. (Ɛfɛs 6:11) Setan gbī edoo ɛrɛgebah nu a dap doo lo e’ɔbɛ i lɛɛ loo taāŋabah Jɛhova. Ziī kiāŋana Setan gaa su daānu anii’ee na lo edoo kɔ i kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naa were i loo. O aa ibere kɔ Setan lu nɛɛ a wee gbī keekee sīdee esu i dāŋa. Baibol su Setan dooreloo sasa-ekpo. (1 Pit 5:8, 9) Sasa-ekpo wee bebeloo pya nam a ɔloo sa naa dap kpega aba aba. Bu aba lo sīdee, Setan wee i bebeloo sɔ̄ a muɛ kɔ loo i ɔ, sɔ̄ i le bu gbɛnɛ bura nyɔɔ pya pɔrɔ pɔrɔ nu i etɛ̄nabu bu dum, sɔ̄ i le bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄, ale sɔ̄ a muɛ kɔ bɔɔ gaa i aa loo nu esira li deesī. (Kam 24:10) Setan kɛɛrɛ kɔ a dabe doo kɔ loo i a ɔ mmɛ kɛ̄ i ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova. Kerewo, lo i doo dɛ̄dɛɛ̄ nu i dap doo sa yiga leere kɔ Jɛhova were i loo, i dap “gbānasī Pɔrɔ-edɔɔ̄” sa be eebah pya ye kiāŋana.—Jem 4:7.
5. Ena anua alu ebɛɛ̄ kɔ i muɛ kɛ̄ Jɛhova i wereloo doo sa i ɛp nua pya a sidu ye kɛ̄dɛɛ̄ a?
5 Lo i yiga leere kɔ Jɛhova were i loo, edoo kɔ i tɔɔ̄ ye waɛloo kaāna. Dooraa i naa ɛp nu anua i kɔ doo wo. Jɛhova bee i dɛm bu sīdee enia i kɔ pya dɔɔ̄na a were i loo sa ili werenage wa loo. Sɔ̄ ziī nɛɛ i wereloo, a wee waɛnage loo ili ewerenage loo lo nɛɛ. Nyɔɔwo, kumakɛ̄ i muɛ kɔ Jɛhova were i loo sa i kuūdɛɛ̄loo doo, kɛ̄ wereloo i ye ɛrɛ loo enyimnage yiiloo doolo. (1 Jɔn 4:19) E kumakɛ̄ i doo kɔ wereloo i ye ɛrɛ kumaloo a nyim yiiloo doo, kɛ̄ alɛ edoonage kɔ wereloo a ɛrɛ kumaloo ili a nyimnage yiiloo doolo. Kɛ̄ a doo a lo Baibol kɔ i nɛ kɔ: “Suaa bui loo nua loo Bari, e alɛ etɔɔ̄ i waɛloo.” (Jem 4:8) Lo a le wo, ena i doo lokwa i yiga leere kɔ Jɛhova were i loo a?
ENA EDAP I YEREBAH NƐ KƆ I YIGA KƆ JƐHOVA WERE I LOO A?
6. Lokwa i dap yiga leere kɔ Jɛhova were i loo, ena i yere kara kumaloo a?
6 Kiisī lo eyere kara nɛ Jɛhova kɔ a doo kɔ o dābeeloo nu anua a were a loo. (Luk 18:1; Rom 12:12) Bara Jɛhova bu kara kɔ a yerebah a nɛ kɔ o muɛ aba ɔɔ dookɛ̄ alɛ a muɛ doo, lo a waɛ, doo wo gbɛnɛ-edo sɔ̄ bu ziī ziī biradee. Pio sɔ̄, o beenyiɛ dap a bege ue kɔ oo ledɛɛ̄ lɔgɔ nu mmɛ kɛ̄ e’aga a loo eyiga kɔ Jɛhova were a loo. Mɛ nyɛŋiabu kɔ Jɛhova kuī eenyɔɔ o beenyiɛ. (1 Jɔn 3:19, 20) A suā a loo leere eekɛ̄ olo suāloo aba ɔɔ doo; a muɛ pio lele elap dogo o ɛrɛ kereadoo olo oo suā kɔ o ɛrɛe pya lo elap dogo. (1 Sam 16:7; 2 Edoo 6:30) Nyɔɔwo, kɔ ‘taɛ kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo’ ye nɛ sa ye bara kɔ a yerebah a nɛ kɔ o yiga leere kɔ a weree a loo. (Yɔɔ 62:8) Lɛɛ o doo nu a gbaaloo pya nu o bee kɔ bu kara tɛ̄maloo edoo pya nu i gaa le kɔ bu pya barakpaɛ̄ a le kɛɛ̄ ama.
7-8. Bu mɛ sīdee na pya dɔ a le bu kpa Le-yɔɔ doo kɔ i yiga leere kɔ Jɛhova were i loo a?
7 Yiga nu Jɛhova kɔ. Jɛhova bee nɛ ye kaɛ edɔɔ̄ pya a bee ɛm Baibol, nyɔɔwo pya nu ba bee ɛm a ye kiiloo lu kaka. Devid nɛɛ ɛm le-yɔɔ bee kɔ Jɛhova lu nɛɛ alu fɛgɛ. A bee ɛm kɔ: “Jɛhova tɔɔ̄ waɛloo pya beenyiɛ baara, sa kpɔā pya wa edɔɔ̄ lu ezag biikɛ̄.” (Yɔɔ 34:18) Sɔ̄ o le bu gbɛnɛ biirabu ale e’ɔaloo, o dap kɛɛrɛ kɔ lɔgɔ nɛɛ naa dābeeloo nu o gaa tɛɛ̄bu. Kerewo, Jɛhova yira yii kɔ bu pya sɔ̄ a le doo wo, alɛ tɔɔ̄e a waɛloo, nyɔnɛbee a suāe kɔ o gbī ye yerebah taɛ lo sɔ̄ ee ɛrɛgebah dɔɔ̄na sɔ̄. Bu dɔɔ̄na dɔ a le bu kpa Le-yɔɔ, Devid bee ɛm kɔ: “Su dɛ̄dɛɛ̄ na maāto yerebu o elolo.” (Yɔɔ 56:8) Jɛhova muɛ sɔ̄ o le bu biirabu le ezialoo. A kuū a dɛɛ̄loo kaāna, e a bɛā ye sɔ̄ a muɛ kɔ o gaa tɔga. Dookɛ̄ maā a le bu elolo wee kuīloo nɛɛ a gaa kiā nyɔɔnyɔɔdɛɛ̄ kiā doo, kɛ̄ o maāto kuīnage loo Jɛhova doolo. E a suā ziī ziī sɔ̄ o le bu ekiɛ̄nu sa gaa to. Le-yɔɔ 139:3 kɔ: “[Jɛhova] suā dɛ̄dɛɛ̄ na dee leere.” Jɛhova muɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu o gaa doo, kerewo, a sere dɛɛ̄ nyɔɔ aba pya lele nu o gaa doo. (Hib 6:10) Ena anua a? Nyɔnɛbee dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ o gaa piiga doo lo edoo nu a ye nia kuī ye loo.a
8 Tɛ̄maloo pya dɔ kpa kaɛ a i nɛ egbɔ̄nyiɛ ama, a le doodoo bee Jɛhova gaa i kɔ nɛ kɔ: “M gbī kɔ o suā kɛ̄ m a wereloo sa a kuūdɛɛ̄loo kaāna doo.” Mɛ, dookɛ̄ i bee kɔ doo tua sɔ̄ a, Setan gbī kɔ i kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naa were i loo. Nyɔɔwo, lo o ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ pio sɔ̄ kɔ Jɛhova naa were a loo, dasī yira kina sa bip aba ɔɔ kɔ, ‘Mɛɛ̄ na m yiga nu a kɔ a—“tɛ dɛ̄dɛɛ̄ esah” sɛh “Bari a bɔloo eture nyiɛ loo” ni?’—Jɔn 8:44; Yɔɔ 31:5.
9. Amunu ue a gbɔ̄nyiɛ nɛɛ na Jɛhova gaa kɔ nɛ pya a ye wereloo a? (A’aa 20:5, 6)
9 Kɛɛrɛ kɛ̄ Jɛhova wee doo dogo kumaloo pya a ye wereloo doo. Naa ɛp nu Jɛhova bee kɔ nɛ Mozis le pya miɔŋɔ Izrɛl. (Buū A’aa 20:5, 6.) Jɛhova yira yii kɔ a gaa le kiiesī lo etɔgɛ wereloo a naa wee nyaa kumaloo pya a ye wereloo. Pya ue ama doo kɔ i yiga leere kɔ i Bari a tɔɔ̄ agara naale elɔɛ ewereloo ɛrɛgebah nɛɛ a ye wereloo. (Neh 1:5) Nyɔɔwo, lo a le a tɔɔ̄ a loo pio sɔ̄ kɔ Jɛhova naa were a loo, yira kina sa dasī bip aba ɔɔ kɔ, ‘Mda weregeloo Jɛhova ni?’ Naa kɛɛrɛ nu akiiloo ue ama: Lo a le olo were ye loo sa gaa piiga kaāna lo edoo nu a ye nia, suā leere kɔ alɛ werenage loo olo kaāna. (Dan 9:4; 1 Kɔr 8:3) Nyɔɔwo, lo a le olo yiga leere kɔ o wereloo Jɛhova, ena anua oo yiga leere kɔ alɛ wereloo olo a? Suā sa yiga leere kɔ Jɛhova ekiisī lo ewere a loo, e a naale elɛɛ a bahloo doo pippip.
10-11. Jɛhova gbī kɔ o ɛp waara zɔɔ a’agara doodoo wa? (Pya Galatia 2:20)
10 Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ waara zɔɔ a’agara. Gbɛnɛ dɔɔ̄nu Jɛhova nɛ dɛ̄dɛɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ na waara zɔɔ a’agara Jizɔs Kraist. (Jɔn 3:16) Mɛ, ekɔ waara zɔɔ a’agara luge dɔɔ̄nu Jɛhova nɛ taɛ olo ni? Aiī! Naa ɛp nu a bee siraloo nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl. Nyɛŋiabu kɔ ebee si pio pɔrɔ a bee piya gbɛnɛ lɛɛ a gae lu Nɛɛ Kraist, e a bee lu ebɛɛ̄ kɔ a kiisī lo ebebeloo pya kɛ̄ a ɔloo. (Rom 7:24, 25; 1 Tim 1:12-14) Kerewo, a bee ɛp dɔɔ̄nu waara zɔɔ a’agara nua dɔɔ̄nu Jɛhova nɛ taɛ alɛ. (Buū Pya Galatia 2:20.) Nyɛŋiabu kɔ Jɛhova na a bee su ye kaɛ edɔɔ̄ yere nyɔɔ Pɔɔl kɔ a ɛm pya ue a le bu dɔ Baibol ama serekɛ̄ a. E dɛ̄dɛɛ̄ nu a le bu Baibol bee lu e’ɛm lo enɔɛ̄ i nu. (Rom 15:4) Pya ue Pɔɔl ama tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova gbī kɔ o ɛp waara zɔɔ a’agara doo, a gbī kɔ o ɛp nua dɔɔ̄nu a nɛ taɛ olo. Lo o ɛp waara zɔɔ a’agara doo wo, eyerebah a nɛ kɔ o yiga kaāna kɔ Jɛhova were a loo.
11 I doo yaa Jɛhova kaāna kɔ a bee yere Jizɔs kɔ alu a kɛ̄nɛkɛ̄ lo e’u i bee. Mɛ dɔɔ̄na nu anua a bee lu a kɛ̄nɛkɛ̄ na lo ekɔ kaka ue akiiloo Bari nɛ pya dɔɔ̄na. (Jɔn 18:37) Ziī kaka ue ama na kɛ̄ Jɛhova wereloo pya ye nwiī doo.
SĪDEE JIZƆS I YEREBAH NƐ KƆ I YIGA KƆ JƐHOVA WERE I LOO
12. Ena anua i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ nu Jizɔs bee kɔ akiiloo Jɛhova a?
12 Sɔ̄ Jizɔs bee le a kɛ̄nɛkɛ̄, a bee doo kɔ pya nɛɛ a suā dua nɛɛ Jɛhova lu. (Luk 10:22) I ɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu anua i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ nu Jizɔs bee kɔ akiiloo Jɛhova. Ena anua a? Nyɔɔbee Jizɔs ebee tɔɔ̄ kpaɛ̄ ye Tɛ li bunyɔɔ bu gbɛnɛ-edo zua lɛɛ a gae lu a nyɔɔ kɛ̄nɛkɛ̄. (Kɔl 1:15) Aāloo nu Jizɔs emɔna bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ etɔ̄na kpaɛ̄ ye Tɛ ama, emɔna kɔ Jɛhova wereloo pya ɛnjɛl a ye tɔɔ̄ agara nɛ gbaānage loo pya nɛɛ a le a nyɔɔ kɛ̄nɛkɛ̄ lo ba ye taāŋabah bu kaka sīdee. Lo a le wo, bu mɛ sīdee na Jizɔs yerebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a yiga leere kɔ Bari were wa loo a?
13. Jizɔs gbī kɔ i ɛp Jɛhova doodoo wa?
13 Jizɔs gbī kɔ i ɛp Jɛhova dookɛ̄ alɛ ye ɛp doo. Bu Nia Kpa Le Yereue, Jizɔs su Jɛhova kure “Tɛ” nu a eeloo 160 sɔ̄. E sɔ̄ a gaa kɔ ue nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ, a bee su Jɛhova kure “bui Tɛ” ale “bui Tɛ lo a le li bunyɔɔ.” (Mat 5:16; 6:26) Lɛɛ Jizɔs gae lu a kɛ̄nɛkɛ̄, pya zooro Jɛhova a bɔ ture nyiɛ loo wee su Jɛhova kure ‘Nɛɛ A Ɛrɛ Ekpo Ee Dɛ̄dɛɛ̄ Nɛɛ,’ ‘Nɛɛ A Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu,’ le ‘Gbɛnɛ Nɛɛ Dɛmnu,’ le pya dɔɔ̄na esobee a bee pya lo ama. Kerewo, Jizɔs wee bialoo su Jɛhova kure i ‘Tɛ.’ Susu Jɛhova kure i Tɛ doo wo tɔgɛ kɔ Jɛhova gbī kɔ pya ye zooro a tɔɔ̄ ye waɛloo dookɛ̄ nwiī wee tɔɔ̄ waɛloo ye tɛ a ye wereloo doo. Bu kaka, Jizɔs gbī kɔ i ɛp Jɛhova dookɛ̄ alɛ ye ɛp doo. A gbī kɔ i ɛp ye doodoo i Tɛ a i wereloo, lo pya ye nwiī ye kuīloo kaāna. Dooraa i naa ɛp baɛ keekee sɔ̄ Jizɔs bee su Jɛhova kure “Tɛ.”
14. Bu mɛ sīdee na Jizɔs doo kɔ i suā kɔ ziī ziī ii kuī kɛ̄dɛɛ̄ i Tɛ a le li bunyɔɔ a? (Matiu 10:29-31) (Ɛpnage foto.)
14 Tuatua, dooraa i naa dasī ɛp nu Jizɔs bee kɔ bu kpa Matiu 10:29-31. (Buū.) Pya enuɛ̄ a kura nwiīkpɛɛ̄ tera kaāna, kerewo, ba kuīloo Jɛhova mmɛ kɛ̄ a suā sɔ̄ ziī ziī aba dɔ kɛ̄nɛkɛ̄. Kereadoo pya enuɛ̄ ama naale edap wereloo ale taāŋabah Jɛhova, i Tɛ a le li bunyɔɔ kuū wa dɛɛ̄loo. Lo a le Jɛhova ɛp kunɛ enuɛ̄ a tera nua nu a kuī doo wo, tɛɛ̄ doodoo wa na a naale ewereloo sa kuūdɛɛ̄loo ɛrɛgebah nɛɛ a ye wereloo sa ye taāŋabah ani? Jizɔs bee kɔnage kɔ i Tɛ a le li bunyɔɔ suā buā zia a le bee ziī ziī ii. Lo a le Jɛhova suā kere nu a tera a i kiiloo doo wo, lo ama tɔgɛ kɔ a kuū i dɛɛ̄ loo kaāna. Bu kaka, Jizɔs gbī kɔ i suā sa yiga leere kɔ ziī ziī ii kuī kɛ̄dɛɛ̄ i Tɛ a le li bunyɔɔ.
Kunɛ aba ziī ka nwiīkpɛɛ̄ kuīloo Jɛhova mmɛ kɛ̄ a suā sɔ̄ a dɔ kɛ̄nɛkɛ̄. Lo a le Jɛhova ɛp kunɛ enuɛ̄ a tera doo wo nua nu a kuī, tɛɛ̄ doodoo wa na a naale ewereloo olo—lo o gaa ye taāŋabah sa ye wereloo ani? (Ɛp 14 barakpaɛ̄)
15. Ena ue Jizɔs kɔ bu kpa Jɔn 6:44 doo kɔ o suā akiiloo o Tɛ a le li bunyɔɔ a?
15 Dooraa i naa ɛp eree baɛ sɔ̄ Jizɔs bee su bee ue a kura “Tɛ” kɔā ue. (Buū Jɔn 6:44.) O Tɛ a le li bunyɔɔ bee a zuura nualoo kaka ue. Ena anua a bee a zuura a? Nyɔnɛbee a bee muɛ pya lele nu a a le bu. (Doonu 13:48) Sɔ̄ Jizɔs bee kɔ pya ue a le bu kpa Jɔn 6:44, naadabah a gaa bee kɔ nu akiiloo ue Jɛhova bee kɔ lo a le bu Jeremia 31:3. Bu lo dɔ, Jɛhova bee kɔ nɛ pya ye nɛɛ kɔ: “M bee i zuura yaaloo mɛ tɛ̄maloo wereloo a naa wee nyaa.” (Jer 31:3, NWT, dooreloo Hosea 11:4.) Naa kɛɛrɛ nu lo ama kura. I Tɛ a le li bunyɔɔ lo a i wereloo muɛ pya lele nu a i le bu lo ili ii dap muɛ bu aba ii.
16. (a) Sɔ̄ Jizɔs su Jɛhova kure i “Tɛ,” ziī ena a gaa i kɔ nɛ a, e ena anua a bɔloo kɔ i yiga nu a kɔ a? (b) Ena edap a yerebah nɛ kɔ o yiga leere kɔ Jɛhova lu dua Tɛ o gbī a? (Ɛp ekpo a kura “Dua Tɛ Dɛ̄dɛɛ̄ Ii Gbī.”)
16 Sɔ̄ Jizɔs su Jɛhova kure i Tɛ, ziī nu a gaa i kɔ nɛ na kɔ: “Jɛhova naale aba mdaa Tɛ; mɛ a lunage oloo Tɛ. E m gaa gbī kɔ o suā sa yiga leere kɔ a were a loo sa a kuūdɛɛ̄loo kaāna.” Nyɔɔwo, lo a ɛrɛ pio sɔ̄ o ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ kɔ Jɛhova naa were a loo, dasī yira sa bip aba ɔɔ kɔ, ‘Ekɔ a naale elee kɔ m dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Nwiīnɛɛdam Bari lo a suāloo ye Tɛ ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ le lo a wee kɔ kaka ue dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ ni?’—1 Pit 2:22.
KIISĪ LO EDOO KƆ KƐ̄ O YIGA KƆ JƐHOVA WERE A LOO DOO A AGATƐ̄
17. Ena anua i kiisī lo edoo kɔ kɛ̄ i yiga kɔ Jɛhova were i loo doo a agatɛ̄ a?
17 A bɔloo kɔ i kiisī lo edoo kɔ kɛ̄ i yiga kɔ Jɛhova were i loo doo a agatɛ̄. Dookɛ̄ i bee nɔ doo tua sɔ̄ a, i gbɛnɛ nɛɛbaa a para si kiāŋana lo a le Setan, gaa doo dɛ̄dɛɛ̄ nu a dap doo lo e’ɔbɛ i lɛɛ loo etaāŋabah Jɛhova. Nyɔɔwo, a gbī edoo kɔ i kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naa were i loo lokwa loo i ɔ. Ii ɛrɛ eyiga kɔ Setan a eebah doo pippip!—Job 27:5.
18. Pya ena o dap doo lokwa o kiisī lo eyiga leere kɔ Jɛhova were a loo a?
18 Bu ekobee ue ama, o enɔā pya nu edap doo kɔ o yiga kɔ Jɛhova were a loo. Yere kara ye nɛ sa ye bara kɔ a yerebah a nɛ kɔ o ɛp aba ɔɔ dookɛ̄ alɛ a ɛp doo. Kɛɛrɛ kɛ̄ pya a bee ɛm Baibol baatɛ̄ kɛ̄ Jɛhova kuūdɛɛ̄loo pya a ye wereloo doo. Nyɛŋiabu pya sīdee Jɛhova wee doo dogo kumaloo nɛɛ a ye wereloo; a naa wee dekɔm wereloo, lo a kura kɔ a wee muɛ kɔ a wereeloo ɛrɛgebah nɛɛ a ye wereloo. Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu anua o ɛp waara zɔɔ a’agara nua dɔɔ̄nu Jɛhova nɛ taɛ olo sa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ ue Jizɔs bee kɔ sɔ̄ a bee kɔ Jɛhova lu o Tɛ a le li bunyɔɔ. Lo sɔ̄, lo ɛrɛgebah nɛɛ bip a kɔ: “O yigage leere kɔ Jɛhova were a loo ni?” O dap agara aābu dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ kɔ: “Aiī, a were mɛ loo! E mda gaa piiga lo etɔgɛ ye kɔ mda werenage ye loo!”
YƆƆ 154 Wereloo A Naa Wee Dɔ