URHOMU-ẸMRO UYONO 50
Esegburhomẹmro Ọrhẹ Ewian Ina Sabu Sun Riẹ Erhirhiẹ Ọvwata
“Nyalele idjaghwẹ esegburhomẹmro rẹ ọsẹ ọwan ro rhiẹ Abraham o vwori.”—ROM. 4:12.
IJORO 119 E Vi Ji Vwo Esegburhomẹmro
ẸZẸKOKOa
1. Onọ ọgo ya na sabu nọ ọke re roro kpahen esegburhomẹmro Abraham?
DEDEVWO ihworho buebun i rhon kpahen Abraham ne, ekwakwa ezẹko yẹ aye i rhe kpahiẹn. Ọrẹn, wẹwẹ i rhe ekwakwa buebun kpahen Abraham. Jerẹ udje, wu rheri taghene e se Abraham “ọsẹ rẹn ọsoso ihworho ri vwo esegburhomẹmro.” (Rom. 4:11) Ọrẹn, wu na sabu rhe roro, ‘Mi na sabu hẹrokele i Abraham ji vwo aruẹ esegburhomẹmro ro vwori?’ Ee, wu na sabu ruie.
2. Mesoriẹ ọghanren ne yono kpahen udje Abraham? (James 2:22, 23)
2 Izede owu ene ru vwo aruẹ esegburhomẹmro ọrẹ Abraham na, yẹ ọrẹ ene yono kpahen udje yi. Ọke i Jehova ọ ta rẹn Abraham nọ kwa riẹ amwa oseseri ọrọrọ, nọ huvwele ji rhirhiẹ uvuẹn oghwọgbọ uvwre ẹgbukpe buebun, ji mwuegbe rọ nọ ha ọmọyen ro vwo ẹguọlọ kpahen re se Isaac, ze izobo. Irueruo erana i djephia taghene Abraham o vwo esegburhomẹmro ọgbogbanhon. Esegburhomẹmro Abraham ọrhẹ ewian yen ni lẹrheriẹ vwo ekwerhọ i Jehova, ji rhiẹ ugbehian yen. (Se James 2:22, 23.) Jehova ọ guọlọre nẹ ọwan—kugbe owẹwẹ—i riamerhen aruẹ ebrurhọ erana. Fọkiẹ ọrana, Jehova no mwu i Paul ọrhẹ James ri rhiẹ usuẹn eri ya i Baibol na ta kpahen udje Abraham. Jene yono kpahen udje yi uvuẹn Romans urhomu-ẹmriẹn 4 ọrhẹ James urhomu-ẹmriẹn 2. Irhomu-ẹmro eva erana i rionbọrhọ ẹmro kirighwo ra ta kpahen Abraham.
3. Oghwẹmro i Baibol ọgo yi Paul ọrhẹ James i se nurhe?
3 Paul ọrhẹ James i se nẹ Genesis 15:6, rọ tare: “[Abraham] no vwo esegburhomẹmro kpahen Jehova, No kelirie ba riẹn taghene ọye ọvwata.” Jehova o se ohworho ọvwata, yanghene ohworho ro vwo vwo upe owuorowu, ọke orho ruẹ oborẹ ọ merhiẹn oma. Ọ merhoma omamọ taghene Jehova ọnọ sabu se ohworho rọ vwọ gba, ro ruẹ ọdandan, taghene o vwo upe-e! Ọrẹ imwẹro, wu guọlọre taghene aruẹ emru omaran ọ phia wẹn, ọnọ ji sabu phia wẹn. Ne rhe oborẹ ene ru ta aruẹ ẹmro erana kpahen ọwan, ofori ne vwẹruọ oborẹ ọsoriẹ e se Abraham ọvwata.
ENE VI VWO ESEGBURHOMẸMRO NA SABU RHIẸ ỌVWATA
4. Me yọ lẹrhẹ ituakpọ je rhiẹ evwata?
4 Uvuẹn ileta rọ ya vwe imizu ri ha Rome, Paul nọ tare taghene ituakpọ ephian iruedandan. (Rom. 3:23) Omarana, ana sabu se onyakpọ owuorowu ọvwata yanghene ro vwo vwo upe ro vwo ekwerhọ Osolobrugwẹ? Nọ sabu ha userhumu rẹn Ilele Kristi urhomẹmro kpahenrhọ onọ ọrana, Paul nọ rionbọrhọ udje Abraham.
5. Mesoriẹ i Jehova o se Abraham ọvwata? (Romans 4:2-4)
5 Jehova o se Abraham ọvwata ọke ro rhirhiẹ otọre i Canaan. Mesoriẹ i Jehova o se Abraham ọvwata? Fọkime Abraham ọ dabu nyalele ọsoso Urhi Moses na? Ẹjo. (Rom. 4:13) Ọke i Jehova o se Abraham ọvwata, a ji ha Urhi na mwu rẹn agbamwa Israe-el, e tiobọnie ẹgbukpe rọ vrẹn 400 ọke oru. Omarana, nyoma i me yẹ Osolobrugwẹ o se Abraham ọvwata? Fọkiẹ ẹghẹlẹ ọphẹ Ọnẹyen, Jehova no se Abraham ọvwata fọkiẹ esegburhomẹmro ro vwori.—Se Romans 4:2-4.
6. Marhẹ i Jehova o ru se oruọdandan ọvwata?
6 Paul nọ tare taghene ọke ohworho orho vwo esegburhomẹmro kpahen Osolobrugwẹ, “ana fọkiẹ esegburhomẹmro ọnẹyen rhe yi rhẹ ọvwata.” (Rom. 4:5) Paul nọ ji habaye: “Jerẹ oborẹ i David ọ ji ta kpahen omamerhomẹ ro gberẹ ohworho rẹ Osolobrugwẹ o seri ọvwata vabọ ewian: ‘Omamerhomẹ ọ havwiẹ rẹn ihworho ra ha urhi egbeghwu aye harhomu ne, ọrhẹ ihworho ra ha edandan aye harhomu aye ne; omamerhomẹ ọ havwiẹ rẹn ohworho ri Jehova ọ kpariroro vrẹn edandan enẹyen ne.’” (Rom. 4:6-8; Ps. 32:1, 2) Jehova ọ harhomẹ, yanghene kpariroro vrẹn edandan ihworho ri vwo esegburhomẹmro kpahiẹn. Ọ harhomu aye phẹlẹphẹlẹ, ọ vwọ ji sẹrorẹ edandan na-a. O se aruẹ ihworho erana evwata ri vwe vwo upe, fọkiẹ esegburhomẹmro aye.
7. Izede ọgo yẹ idibo i Jehova ri fuevwan ine ru rhiẹ evwata?
7 Dedevwo e se Abraham, David, ọrhẹ awọrọ ri fuevwan ga i Jehova evwata, aye jẹ iruedandan ri vwa gba. Ọrẹn, fọkiẹ esegburhomẹmro aye, Osolobrugwẹ no nirin aye rhiẹ eri vwe vwo upe, maido arha haye vwanvwọn ihworho ri vwe vwo esegburhomẹmro kpahiẹn. (Eph. 2:12) Jerẹ oborẹ i Paul o dje fiotọre uvuẹn ileta ye, ene vi vwo esegburhomẹmro na sabu rhiẹ ugbehian i Jehova. Abraham ọrhẹ David igbehian i Jehova fọkime aye i vwo esegburhomẹmro, ọwan ina ji sabu rhiẹ ugbehian yen.
MARHẸ ESEGBURHOMẸMRO ỌRHẸ EWIAN I RU SURHOBỌMWU OWUOWỌNWAN?
8-9. Iroro ọsọsọ ọgo yẹ ihworho ezẹko i vwori kpahen Ileta i Paul ọrhẹ James, mesoriẹ?
8 Uvwre ẹgbukpe buebun rhe na, ilori ẹga e titietio kpahen onyerẹnkugbe rọ ha uvwre esegburhomẹmro ọrhẹ ewian. Ilori ẹga ezẹko e yono taghene oborẹ ohworho ọnọ ghwai ru nọ sabu simirhọ, yẹ ọrẹ ono vwo imwẹro kpahen Ọrovwori Jesu Kristi. Ọkezẹko wu rhonrien ne ọke aye a ta: “Vwo imwẹro kpahen Jesu, ne wu ne simirhọ.” Ilori ẹga erana ina ji sabu rionbọrhọ ẹmro i Paul rọ tare: ‘Omamerhomẹ o gberẹ ohworho rẹ Osolobrugwẹ o seri ọvwata vabọ ewian.’ (Rom. 4:6) Ọrẹn, ezẹko a ta taghene wu na sabu “simi oma” nyoma wu ne riẹ ekete ishọshi na o seri ọfuanfon, ji ruẹ ekwakwa irhorhomu rẹn awọrọ. Nẹ aye i dje imwẹro aye phia, aye ina sabu se James 2:24, rọ tare: “Ewian ye dje ohworho rhiẹ ọvwata, orhiẹ nyoma esegburhomẹmro ọvo-o.”
9 Fọkiẹ iroro ọrana rọ vẹnẹren na, ilori ẹga ezẹko ni tare taghene Paul ọrhẹ James e kwerhọ iroro owu sekpahen oborẹ ohworho ono vi ru nọ sabu vwo ekwerhọ i Jehova-a. Ilori ẹga na ina sabu ta taghene Paul o vwo imwẹro taghene ohworho ọnọ sabu rhiẹ ọvwata nyoma esegburhomẹmro vabọ ewian, ọrẹn James o yono taghene ewian irhorhomu i ghanranren nẹ ohworho ọ sabu vwo ekwerhọ Osolobrugwẹ. Ọgba irherhe owu ọrhọ ta ye omana: “James o vwẹruọ oborẹ ọsoriẹ i Paul ọ ta taghene esegburhomẹmro ọvo o teri [ne rhiẹ ọvwata] orhiẹ nyoma ewia-an.” Ọrẹn, Jehova yo mwu i Paul ọrhẹ James ya oborẹ aye i yare na. (2 Tim. 3:16) Omarana, ono vi vwo izede ọlolọhọ owu re ne vwẹruọ ẹmro aye awanva na. Ofori ne vwẹruọ ẹmro erọrọ aye i ya kpahen uvuẹn ileta aye.
Paul nọ kanrunumwuien rẹn itu i Jew ri rhiẹ Ilele Kristi ri ha Rome taghene esegburhomẹmro yọ mai ghanren, orhiẹ ewian Urhi Moses na-a (Ni udjoghwẹ 10)b
10. “Ewian” ego yi Paul ọ ta kpahan? (Romans 3:21, 28) (Ni ifoto na.)
10 “Ewian” ego yi Paul ọ tẹnrovi uvuẹn Romans 3 ọrhẹ 4? Ọye ọ ta kpahen “ewian erẹ urhi,” nọyẹ urhi Moses ra yẹ emọ Israel uvuẹn Ugbenu Sinai. (Se Romans 3:21, 28.) Ọhọhọre taghene uvuẹn ẹdẹ i Paul, ọ bẹn rẹn itu i Jew ezẹko ri rhiẹ Ilele Kristi, nẹ aye i kwerhọ ye taghene a vwa rha nyalele Urhi Moses ọrhẹ ewian rẹ urhi na ọ guọlọre-e. Omarana, Paul nọ rionbọrhọ udje Abraham, nọ haye djephia taghene ohworho ọnọ sabu vwo ekwerhọ Osolobrugwẹ vabọ “ewian erẹ urhi.” Nọyẹ nyoma esegburhomẹmro. Ọrana ọ merhoma, fọkime ọ yẹ ọwan imwẹro taghene ana sabu rhiẹ ugbehian i Jehova. O mevirhọ taghene ana sabu vwo esegburhomẹmro kpahen Jehova ọrhẹ Jesu, ji vwo ekwerhọ aye.
James nọ ta rẹn Ilele Kristi nẹ aye i dje esegburhomẹmro aye phia nyoma “ewian,” jerẹ ọrẹ aye ine ruẹ irueruo esiri vabọ uruemru re ni ihworho ruẹ (Ni idjaghwẹ 11-12)c
11. Aruẹ “ewian” ego yi James ọ ta kpahan?
11 Ọrẹ ovẹnẹ, “ewian” ra ta kpahen uvuẹn James urhomu-ẹmriẹn 2, orhiẹ “ewian erẹ urhi” na ri Paul ọ hunute-e. James ọ ta kpahen ewian, yanghene irueruo Ilele Kristi e ruẹ kẹdẹkẹdẹ uvuẹn akpenyerẹn aye. Aruẹ ewian erana e djephia sẹ Olele Kristi o ghini vwo obọdẹn esegburhomẹmro kpahen Jehova yanghene o vwo-o. Jene roro kpahen udje eva ri James ọ ha ruiruo.
12. Marhẹ i James o ru dje fiotọre oborẹ esegburhomẹmro ọrhẹ ewian i ru surhobọmwu owuowọnwan? (Ni ifoto na.)
12 Uvuẹn udje ọrukaro na, James ọ ta kpahen oborẹ ọsoriẹ o fo nẹ Olele Kristi o jo vwo uruemru re ni ohworho ruẹ. O dje uhwẹnmro ọnana fiotọre nyoma rọ ha udje ọnana ruiruo, kpahen ọhworhare owu ro ruẹ ẹghẹlẹ rẹn ọdafe, ọrẹn no ni ovwiegbere sakamu. James nọ tare taghene aruẹ ohworho ọrana ọnọ sabu ta taghene o vwo esegburhomẹmro, ọrẹn ewian yen i vwe djeyi phia-a. (Jas. 2:1-5, 9) Udje ọreva ri James ọ hunute yẹ, ohworho rọ ‘mẹrẹn omizie ro vwo vwo ewun yanghene emaren,’ ọrẹn o kwe ha userhumu riẹ-ẹn. Ohworho ọrana ọrhọ ta taghene o vwo esegburhomẹmro, irueruo yi e djeyi phia-a; omarana, ofefe. Jerẹ oborẹ i James ọ yare, “esegburhomẹmro rọ vwọ wian, orinmi.”—Jas. 2:14-17.
13. Udje ọgo yi James ọ ha djephia taghene ofori ne vwo esegburhomẹmro, ji wian ewian irhorhomu? (James 2:25, 26)
13 James ọ rionbọrhọ Rahab taghene ọye omamọ udje ohworho ro dje esegburhomẹmro phia nyoma ewian. (Se James 2:25, 26.) Rahab o rhon kpahen Jehova ne, ji mẹrẹnvwrurhe taghene ọ hobọtua emọ Israel na. (Josh. 2:9-11) No dje esegburhomẹmriẹn phia nyoma irueruo yi—nọ sẹrorẹ emọ Israel awanva ri rhiẹ edọrhẹ, rẹ arhọ aye ọ ha erhirhiẹ imwofẹn. Omarana, ọmase ọnana ro vwo ijẹgba, ro vwo rhiẹ onyẹ Israel na, no rhiẹ ọvwata, jerẹ oborẹ Abraham o ji rhiẹ ọvwata. Udje i Rahab nọ kanrunumwu oborẹ ọsoriẹ o fo ne djephia taghene e vwo esegburhomẹmro nyoma irueruo ọwan.
14. Mesoriẹ ana sabu ta taghene ileta i Paul ọrhẹ James a kparehaso owuowọnwa-an?
14 Ọnyikọ Paul ọrhẹ James a ta kpahen esegburhomẹmro ọrhẹ ewian nyoma izede eva ri vẹnẹren. Paul ọ ta rẹn itu i Jew ri rhiẹ Ilele Kristi taghene aye i sabu vwo ekwerhọ i Jehova nyoma irueruo ewian Urhi Moses ọvo-o. James nọ kanrunumwuien taghene ofori nẹ Ilele Kristi ephian i dje esegburhomẹmro phia nyoma ewian irhorhomu.
Esegburhomẹmro ọnọ o mwuo wian ewian ri Jehova o vwo ekwerhọ kpahen? (Ni udjoghwẹ 15)
15. Me yẹ izede ezẹko ene ru dje esegburhomẹmro phia nyoma ewian ọwan? (Ni ifoto na.)
15 Jehova ọ vwọ ta taghene arha guọlọ rhiẹ ọvwata, ene vi ru oborẹ Abraham o ruru-u. Itiọrurhomẹmro, o vwo izede buebun re ne dje esegburhomẹmro ọwan phia nyoma ewian. Ana sabu dede ihworho ri rhiẹ ukoko na obọ, ha userhumu rẹn imizu ukoko na ri ghini vwo ọdamẹ, ji ruẹ ekwakwa irhorhomu rẹn ihworho ekrun ọwan, ro rhiẹ irueruo ri Jehova ono vwo ekwerhọ kpahen ji ha ebrurhọ rhọ. (Rom. 15:7; 1 Tim. 5:4, 8; 1 John 3:18) Owian owu rọmai ghanren ro djephia taghene e ghini vwo esegburhomẹmro, yẹ ọrẹ ene ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na. (1 Tim. 4:16) Ọwan ephian ina sabu djephia nyoma ewian ọwan taghene e vwo esegburhomẹmro taghene ive i Jehova ine rugba, habaye izede enẹyen i ji gba. Erhe ruẹ omaran, ene vwo imwẹro ọgbogbanhon taghene Jehova ono ni ọwan rhiẹ evwata, ji se ọwan igbehian yen.
IFIẸRORHỌ ỌGHANRANREN NE VWO ESEGBURHOMẸMRO
16. Marhẹ ifiẹrorhọ o ru surhobọmwu esegburhomẹmro Abraham?
16 Romans urhomu-ẹmriẹn 4 ọ hunute uyono ọghoghanren ọrọrọ ra na sabu yono mie Abraham: nọyẹ ọghanronmẹ ifiẹrorhọ. Jehova o veri taghene nyoma Abraham, “egbamwa buebun” ina mẹrẹn ebrurhọ. Roro kpahen obọdẹn ifiẹrorhọ Abraham o vwori! (Gen. 12:3; 15:5; 17:4; Rom. 4:17) Ọrẹn, ọke Abraham ọ ha ẹgbukpe 100, Sarah ọ ha ẹgbukpe 90, aye ji vwiẹ ọmọ re vive kpahen na-a. Uvuẹn ukẹro onyakpọ, ọnọ sabu họhọ taghene Abraham ọrhẹ Sarah i sabu vwiẹ ọmọ-ọ. Ọrana ghini ọdamuni ọgbogbanhon rẹn Abraham. “Ọrẹn fọkiẹ ifiẹrorhọ, no vwo esegburhomẹmro taghene ono rhiẹ ọsẹ rẹn egbamwa buebun.” (Rom. 4:18, 19) Ọrẹ imwẹro, ifiẹrorhọ ọrana no rugba. No ghini rhiẹ ọsẹ rẹn Isaac, ro rhiẹ ọmọ ro fiẹrorhọ na.—Rom. 4:20-22.
17. Marhẹ e ru rhe taghene ana sabu rhiẹ evwata ri rhiẹ igbehian i Jehova?
17 Ana sabu vwo ekwerhọ i Jehova ji rhiẹ igbehian yen, jerẹ oborẹ ọ phia rẹn Abraham. Itiọrurhomẹmro, Paul ọ ta kpahen ọrana ọke rọ ya: “A ya ẹmro na, ‘na hariẹ rhe yi rhẹ ọvwata’ fọkiẹ [Abraham] ọvo-o, ọrẹn fọkiẹ ọwan, ro rhiẹ ere ne ji rhe rhẹ evwata, fọkime e vwo imwẹro kpahen Ohworho rọ rhọmọ i Jesu.” (Rom. 4:23, 24) Jerẹ Abraham, ofori ne vwo esegburhomẹmro, ifiẹrorhọ, ji wian ewian irhorhomu. Paul nọ ji ta riaro kpahen ifiẹrorhọ ọwan uvuẹn Romans urhomu-ẹmriẹn 5, ro rhiẹ oborẹ ene yono kpahen uvuẹn urhomu-ẹmro rọ ha kpahen ọnana.
IJORO 28 Eri Jehova o Mwuẹ Ugbehian
a Ọwan i guọlọ vwo ekwerhọ i Jehova, ji rhiẹ ihworho ro no se evwata. Nyoma ileta i Paul ọrhẹ James, urhomu-ẹmro ọnana ọnọ ta kpahen oborẹ ene ru ru te omaran, ọrhẹ oborẹ esegburhomẹmro kugbe ewian, ine ru lẹrhẹ ọwan vwo ekwerhọ i Jehova.
b IDJEDJE IFOTO: Paul ọ ta rẹn itu i Jew ri rhiẹ Ilele Kristi nẹ aye i tẹnrovi esegburhomẹmro, orhiẹ “ewian erẹ urhi” na-a, jerẹ ọre ko oruru ro vwo ikọlọ i blue ba ewun, ra riorẹ Ọnyavrẹn na, ọrhẹ irueruo abọ eghwe.
c IDJEDJE IFOTO: James ọ tare taghene ọwan i dje esegburhomẹmro phia nyoma irueruo irhorhomu, jerẹ ọrẹ a ha userhumu rẹn ivwiegbere.