Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na
FEBRUARY 4-10
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ROMANS 1-3
“Rhe Yono Ẹhẹn Obrorhiẹn Ọnọ”
(Romans 2:14, 15) Ọke ihworho egbamwa na, ri vwe vwo urhi, a ha iroro omobọ aye ruẹ lele urhi, ihworho enana, dedevwo aye e vwo urhi-i, aye urhi harẹn omobọ aye. 15 Aye yi vi ihworho ri djephia taghene a ya urhi na rhẹ uvuẹn ọmudu aye, ọrẹn ẹhẹn obrorhiẹn aye o se oseri harẹn aye, omarana, iroro omobọ aye no brorhiẹn kpe aye yanghene o bru ase rẹn aye.
Ẹhẹn Obrorhiẹn Rọ Fonron Obaro Osolobrugwẹ
6 Ihworho ri vwa ga i Jehova i rheri taghene o vwo ekwakwa ezẹko ri gbare ọrhẹ eri sọre. Baibol na ọrhọ ta: “Omarana, iroro omobọ aye no brorhiẹn kpe aye yanghene o bru ase rẹn aye.” (Romans 2:14, 15) Jerẹ udje, ihworho buebun i rheri taghene ọsọre re ne kpe ohworho hwu yanghene so uhi. Dedevwo aye i vwa mẹriẹnvwrurhe-e, aye e ghini nyalele ẹhẹn obrorhiẹn aye, omẹgbanhon re rhe oborẹ ọgbare ọrhẹ oborẹ ọsọre ri Jehova ọ ma rhẹ uvuẹn oma aye. Aye a ji nyalele iruemru-urhi Osolobrugwẹ yanghene irhomẹmro kirighwo ri Jehova o tiobọnu, ni ha userhumu rẹn ọwan brorhiẹn ẹghwanren uvuẹn akpenyerẹn ọwan.
(Romans 2:15) Aye yi vi ihworho ri djephia taghene a ya urhi na rhẹ uvuẹn ọmudu aye, ọrẹn ẹhẹn obrorhiẹn aye o se oseri harẹn aye, omarana, iroro omobọ aye no brorhiẹn kpe aye yanghene o bru ase rẹn aye.
Ẹhẹn Obrorhiẹn Rọ Fonron Obaro Osolobrugwẹ
8 Ihworho ezẹko e roro taghene ra na kerhọ ẹhẹn obrorhiẹn aye o mevirhọ ọrẹ ana nyalele iroro omobọ aye. Aye ne roro taghene aye ina sabu ru oborẹ o je rẹ aye ephian, takpu oborẹ aye e roro oserhọ harẹn aye. Ọrẹn iroro ijẹgba yẹ ọwan i vwori, aye ina sabu phiẹ ọwan rhọ. Iroro ọwan o vwo omẹgbanhon omamọ te erhirhiẹ ọnọ sabu hobọte ẹhẹn obrorhiẹn ọwan. Baibol na ọ tare: “Ọmudu na ọ vuọnren rhẹ ọphiẹrhọ ọrhẹ iroro ibiobiomu. Ọrọmo yọ nọ sabu rhe yi?” (Jeremiah 17:9) Omarana, ọwan ina sabu rhe roro taghene ekwakwa ri sọre, i gbare. Jerẹ udje, bọmọke i Paul o ki rhiẹ Olele Kristi, ọ kparehaso ihworho Osolobrugwẹ omamọ, o ji vwo imwẹro taghene oborẹ ọye o ruẹ na ọ gbare. Ha riẹn, ọye o vwo ẹhẹn obrorhiẹn rọ fonron. Ọrẹn ọke oru nọ tare: “Ohworho ro ni mẹ sua yi Jehova.” (1 Corinthians 4:4; Acts 23:1; 2 Timothy 1:3) Ọke i Paul o rhe oborẹ i Jehova o roro kpahen oborẹ o ruẹ na, nọ mọ mẹrẹnvwrurhe taghene o fori no wene. Itiọrurhomẹmro, bọmọke ene ki ru emru, o fori na nọ oma ọwan, ‘Me yi Jehova ọ guọlọre ni mi ru?’
9 Wu rhe vwo ẹguọlọ kpahen ohworho, wu na kẹnoma rẹn ekwakwa ri vwa merhiẹn oma. Fọkime ọwan i vwo ẹguọlọ kpahen i Jehova, ọwan ina kẹnoma rẹn ekwakwa ri vwa merhiẹn oma. Ofẹn ra na kẹnoma rẹn oborẹ ọnọ jọ lẹrhẹ oma merhen i Jehova, o fori nọ gbanhon omamọ. Nehemiah o dje udje ọnana phia. O kwe ha ẹrhẹ igọvunọ rọ havwọ koko efe rẹn omaye-en. Mesoriẹ? Nọ tare taghene “fọkiẹ ofẹnzẹ Osolobrugwẹ.” (Nehemiah 5:15) Nehemiah ọ guọlọ ru emru owuorowu rọ nọ jọ lẹrhẹ oma merhen i Jehova-a. Jerẹ Nehemiah, ofẹn o ji mwu ọwan nime a guọlọ ru oborẹ ọnọ lẹrhẹ oma ja merhen i Jehova-a. Ọwan ina sabu yono kpahen oborẹ ọ merhen i Jehova oma nyoma re se i Baibol na.—Se Iyẹnrẹn Ra Habaye 6.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Romans 3:4) Ọ phia kaka-a! Ọrẹn jenẹ Osolobrugwẹ o rhiẹ urhomẹmro, ọrhọ tobọ rhianẹ kohworho kohworho ọ mọrenfian, jerẹ oborẹ a yariẹ rhotọre: “Neneyo wu sabu rhiẹ ọvwata uvuẹn ẹmro ọnọ jeghwai fikparobọ ọke ra ha owẹwẹ guẹnzọn.”
w08 6/15 30 ¶5
Ẹzẹkoko ro nẹ Ileta ra ya vwe itu i Rome rhe
3:4. Arha mẹrẹn taghene oborẹ ituakpọ e roro o serhọ rhẹ oborẹ ọ ha uvuẹn i Baibol na-a, ọwan a ‘lẹrhẹ Osolobrugwẹ rhiẹ urhomẹmro’ nyoma ra hẹroso iyẹnrẹn ri nẹ i Baibol na rhe jeghwai ruẹ lele ọhọre Osolobrugwẹ. Nyoma re vwo oruru ji fiobọrhọ owian aghwoghwo Uvie na ọrhẹ owian re ruẹ idibo, ọwan ina sabu ha userhumu rẹn awọrọ me rhẹ Osolobrugwẹ urhomẹmro na.
(Romans 3:24, 25) fọkiẹ ẹghẹlẹ ọphẹ ye, ye se aye evwata, nyoma izobo otan i Kristi Jesu na sabu vwo usimirhọ. 25 Osolobrugwẹ nọ hariẹ phia no rhiẹ izobo ẹkwaphiẹrhọ nyoma esegburhomẹmro kpahen ọbara ye. O ru ọnana no dje irueruo ọvwata ọnẹyen phia, fọkime Osolobrugwẹ o dje erhionrin ọnẹyen phia nyoma rọ harhomu edandan re ru vrẹn ne.
w08 6/15 29 ¶6
Ẹzẹkoko ro nẹ Ileta ra ya vwe itu i Rome rhe
3:24, 25Marhẹ “izobo otan i Kristi Jesu ọ kware” o ru rhurhu “edandan re ru vrẹn ne”? Aruẹmẹrẹn ọrukaro ro sekpahen i Messiah na ra ya rhẹ uvuẹn Genesis 3:15, o rugba uvuẹn ẹgbukpe 33 ọke i Kristi, ọke e kpe i Jesu rhẹ orhan oja na. (Gal. 3:13, 16) Ogege i Jehova ọ tẹmro aruẹmẹrẹn ọrana, nọ họhọre taghene a kwosa izobo otan na ne, fọkime o vwo emru owuorowu rọ nọ sabu dobọ Osolobrugwẹ ji ro no jo ruẹ ọhọre ọnẹye-en. Omarana, sekpahen izobo ri Jesu Kristi ono ze, Jehova nọ sabu harhomu edandan emọ Adam ri vwo esegburhomẹmro kpahen ive ọrana. Otan na no ji ruie na sabu rhọmọ idibo i Jehova ri hwuru bọmọke i Kristi ọ ki rhe.—Acts 24:15.
Isese i Baibol
(Romans 1:1-17) Paul ro rhiẹ ọvrẹn harẹn Kristi Jesu, ra jeghwai se no rhiẹ ọnyikọ ra sanọren fọkiẹ iyẹnrẹn esiri Osolobrugwẹ, 2 rọ nyoma emẹraro yi vive kpahen uvuẹn Eyaya Ọfuanfon na, 3 sekpahen ọmọyen ro nẹ uvwioghwa i David rhe ọrẹ ugboma, 4 ọrẹn nyoma omẹgbanhon, ne serie Ọmọ Osolobrugwẹ sekpahen ẹhẹn ọfuanfon na, nyoma ẹrhọmọnuhwu ọrẹ Ọrovwori ọwan Jesu Kristi. 5 Nyoma yen yẹ ọwan e vwo ẹghẹlẹ ọphẹ ọrhẹ owian re ne rhiẹ inyikọ neneyo a sabu huvwele nyoma esegburhomẹmro uvwre egbamwa na sekpahen odẹ ọnẹyen, 6 a djẹrẹ are nẹ egbamwa na, nẹ are i me kwomakugbe i Jesu Kristi— 7 harẹn are ephian ri ha uvuẹn i Rome rẹ Osolobrugwẹ o vwo ẹguọlọ kpahen, re seri ihworho efuanfon na: Jenẹ ẹghẹlẹ ọphẹ ọrhẹ ufuoma ro nẹ obẹ Osolobrugwẹ ro rhiẹ Ọsẹ ọwan ọrhẹ Ọrovwori na Jesu Kristi, lele are rhirhiẹ ye. 8 Ọrukaro, mia kpẹmẹ Osolobrugwẹ nyoma i Jesu Kristi fọkiẹ are ephian, fọkime a tẹmro kpahen esegburhomẹmro are uvuẹn ọsoso akpọ na. 9 Fọkime, Osolobrugwẹ ri mia ha ẹga ro fiotọre riẹn rhẹ ọsoso ẹhẹn mẹ sekpahen iyẹnrẹn esiri ro sekpahen Ọmọyen, yo no se oseri kpahen oborẹ mia ha ọke ephian hunute are uvuẹn ẹrhomo mẹ, 10 mia rẹ taghene uphẹn na orho rhiefirhọ ọdjọnana mi ne bru are rhe orho rhiẹ ọhọre Osolobrugwẹ. 11 Uhrun mi na mẹrẹn are o ti mẹ, neneyo mi sabu tiobọnu ẹghẹlẹ ro nẹ obẹ Osolobrugwẹ rhe rẹn are, nẹ are i sabu mevigbanhon; 12 yanghene, na sabu bọn omoma ọwan gbanhon nyoma esegburhomẹmro owuowọnwan, ọnẹmẹ ọrhẹ ọrẹ are. 13 Ọrẹn imizu, mi guọlọre nẹ are i rhe taghene ọgbọ buebun mi vwo rhẹ ẹhẹn mi ne bru are rhe, ọrẹn a dare mẹ obọ ji me te ọke ọnana neneyo mi sabu vwo idibo ekpokpọ uvwre are jerẹ oborẹ ọ havwọ uvuẹn egbamwa ri hẹrhẹre na. 14 Mia riosa itu i Greek ọrhẹ epha, kugbe evwẹghwaren ọrhẹ evwidjigbo; 15 omarana, mi ji vwo omwemẹ mi ne ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na rẹn are ri ha uvuẹn i Rome. 16 Fọkime, mi vwa zofa iyẹnrẹn esiri na-a; itiọrurhomẹmro, ọye omẹgbanhon rẹ Osolobrugwẹ ọ ha simi kohworho kohworho ro vwo esegburhomẹmro, harẹn itu i Jew na vwẹre jeghwai te itu i Greek. 17 Fọkime nyoma yen, ye dje irueruo ọvwata Osolobrugwẹ phia nyoma esegburhomẹmro ọrhẹ fọkiẹ esegburhomẹmro, jerẹ oborẹ a ya rhotọre: “Ọrẹn ọvwata na ono nyerẹn fọkiẹ esegburhomẹmro.”
FEBRUARY 11-17
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ROMANS 4-6
“Osolobrugwẹ o Dje Ẹguọlọ Ọnẹyen Rẹn Ọwan”
(Romans 5:8) Ọrẹn Osolobrugwẹ o dje ẹguọlọ ọnẹyen rẹn ọwan ra mẹriẹn taghene ọke re ji rhiẹ iruedandan, Kristi no mo hwu harẹn ọwan.
(Romans 5:12) Nime nyoma ọhworhare owu yẹ ọdandan ọ ruẹ akpọ na, uhwu no nẹ ọdandan rhe, omarana uhwu no kerabọ lele ituakpọ ephian fọkime aye ephian i ru ọdandan ne—.
w11 6/15 12 ¶5
Osolobrugwẹ o Dje Ẹguọlọ Ọnẹyen Rẹn Ọwan
5 Paul nọ ta kpahen ẹmro na riobaro rhẹ ẹmro enana: “Nyoma ọhworhare owu yẹ ọdandan ọ ruẹ akpọ na, uhwu no nẹ ọdandan rhe, omarana uhwu no kerabọ lele ituakpọ ephian fọkime aye ephian i ru ọdandan ne.” (Rom. 5:12) Ọwan i vwẹruọ ọnana fọkime Osolobrugwẹ o rurie na ya iyẹnrẹn oborẹ arhọ ọwan o ru tonrhọ rhotọre. Jehova yọ ma Adam ọrhẹ Eve ri rhiẹ ituakpọ erukaro. Jehova rọ marẹn aye ọ gbare, omaran ji te Adam ọrhẹ Eve. Osolobrugwẹ ọ yẹrẹ aye urhi owu ọvo, jeghwai ta rẹn aye taghene aye i rha tiẹn urhi na aye ine hwuo. (Gen. 2:17) Ọrẹn, aye ni tiẹn urhi ọrhẹ ọkpọvi Osolobrugwẹ, aye ni nyoma ọnana ta taghene i Jehova ọ vwọ yẹ aye urhi yanghene sun aye-e.—Deut. 32:4, 5.
(Romans 5:13, 14) Fọkime ọdandan ọ ha uvuẹn akpọ na bọmọke Urhi na ọ ki rhe, ọrẹn a vwa mọrẹn ọdandan hasuẹ ohworho orhianẹ o vwo urhi-i. 14 Ọrẹn, uhwu no sunrun jerẹ orodje nẹ ọke Adam ye te ọke i Moses, nọ tobọ suẹn ihworho ri vwe ruẹ ọdandan jerẹ oborẹ Adam o ruru, rọ jeghwai họhọ ohworho rọ nọ rhiọ na.
w11 6/15 12 ¶6
Osolobrugwẹ o Dje Ẹguọlọ Ọnẹyen Rẹn Ọwan
6 Ọke Adam o ru ọdandan hin yo vwiẹ emọyen, omarana aye ni ha ọdandan riuku. Itiọrurhomẹmro, aye a tiẹn urhi Osolobrugwẹ jerẹ Adamu-u, omarana arha mọrẹn ọdandan ọrana haso aye-e; habaye, a ji ha urhi na mwu ọke ọrana-a. (Gen. 2:17) Udabọ ọrana, emọ Adam i ji ha ọdandan riuku. Omarana, ọdandan ọrhẹ uhwu ni sunrun ye te ọke Osolobrugwẹ ọ ha urhi na mwu rẹn emọ Israel na, ro djephia taghene aye iruedandan. (Se Romans 5:13, 14.) Ana sabu ha ọdandan ra ha riuku dje emiamo sansan jerẹ Mediterranean anemia yanghene hemophilia ri ha uvuẹn ugboma na ra lẹrhẹ oma ohworho ghwe ọbara buebun orhianẹ ọ konron. Ọnọ sabu rhirhiẹ taghene wu se iyẹnrẹn ọrẹ Alexis ro rhiẹ ọmọ Czar Nicholas II ọrhẹ Alexandra ri rhiẹ itu i Russia, rọ ha emiamo rẹ ọbara buebun o ghwe nẹ oma riuku mie eri vwiẹriẹ. Dedevwo ọ ji sabu phia taghene uvuẹn aruẹ ekrun erana, emọ ezẹko i vwe kpomẹ emiamo erana-a, ọrẹn ọ ji ha uvuẹn oma aye. Ọrẹn ọdandan ọ vẹnẹren. Ọdandan Adam ọ hobọte emọyen ephian. Aye ephian i hariẹ riuku. Ọke ephian yọ rhua emiamiamo sa. Emọ rẹ emọyen e vwiẹ, na ji haye riuku. Ana sabu vabọ erhirhiẹ ọnana?
(Romans 5:18) Omaran ọ havwọ, jerẹ oborẹ orusọ owu ọvo o suẹn aruẹ ihworho ephian riẹ oghwọghọ, omaran ọ ji havwọ, nyoma irueruo ọsoso owu ọvo, ne ghwoghwo aruẹ ihworho ephian rhiẹ evwata ri ne vwo arhọ.
(Romans 5:21) Me yo nerhumie rhe? Jerẹ oborẹ uhwu ọrhẹ ọdandan i sunrun jerẹ orodje, omaran ẹghẹlẹ ọphẹ ono ji sun jerẹ orodje nyoma irueruo ọvwata ro suẹn riẹ arhọ ri bẹmẹdẹ nyoma Jesu Kristi Ọrovwori ọwan.
w11 6/15 13 ¶9-10
Osolobrugwẹ o Dje Ẹguọlọ Ọnẹyen Rẹn Ọwan
9 Me yẹ ẹmro i Greek ra rhian rhẹ “re ghwoghwo ihworho rhiẹ evwata” o mevirhọ? Ọrhierhianrhian i Baibol owu nọ tare: “Ọnana ẹmro Urhi ra ha ruiruo no djephia taghene ẹmro ọ gbare. Ọ ta kpahen ewene uvuẹn erhirhiẹ ohworho na ọ havwọ obaro Osolobrugwẹ, orhiẹ ewene ọrẹ uvuẹn oma ohworho na-a . . . Ẹmro na o dje Osolobrugwẹ rhẹ oguẹnzọn ro brorhiẹn ro serhọ rẹn ohworho ra kpare rhiẹ obaro aga ezẹnguon ọnẹyen taghene ọravwọ o ruẹ irueruo ri vwe rhiẹ ọrẹ ọvwata. Omarana, Osolobrugwẹ no brorhiẹn taghene ọravwọ ọ riase.
10 Mesoriẹ “Oguẹnzọn akpọ na ephian” ọ ta taghene ohworho ro vwo ruẹ irueruo ọvwata ọ riase? (Gen. 18:25) Osolobrugwẹ ọ kwaphiẹ ekwakwa rhọ nyoma o dje i Jesu rhiẹ otọrakpọ na. Jesu o ru ọhọre Ọsẹ ye gbagba, udabọ edamuni, echẹdjẹ ọrhẹ ephien. Jesu ọ sẹrorẹ emevigbanhon ọnẹyen tobọ te erhirhiẹ ro hwu rhẹ orhan oja. (Heb. 2:10) Ọke i Jesu ọ ha arhọ ọgbagba ọnẹyen ze izobo, nọ kwosa otan ro no tiẹ emọ Adam nẹ abọ ọdandan ọrhẹ uhwu.—Matt. 20:28; Rom. 5:6-8.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Romans 6:3-5) Gbinẹ are e rhe taghene ọwan ephian ri bromarhame uvuẹn Kristi Jesu i bromarhame uvuẹn uhwu ọnẹyen? 4 Omarana e sinrin ọwan rhẹ ọye nyoma omebrurhame ọwan uvuẹn uhwu ọnẹyen, neneyo jerẹ oborẹ i Kristi ọ rhọmọnuhwu nyoma odidi Ọsẹ ye, omaran o ji fo ne nyerẹn akpenyerẹn ọkpokpọ. 5 Orhianẹ ọwan i kwomakugbe yi uvuẹn ohọhọme uhwu ọnẹyen, ọwan ine ji kwomakugbe yi uvuẹn ohọhọme ẹrhọmọnuhwu ọnẹyen.
w08 6/15 29 ¶7
Ẹzẹkoko ro nẹ Ileta ra ya vwe itu i Rome rhe
6:3-5—Me yo mevirhọ re ne bromarhame uvuẹn Kristi Jesu jeghwai bromarhame uvuẹn uhwu ọnẹyen? Jehova ọrhọ ha ẹhẹn ọfuanfon djẹ idibo i Kristi ha, aye ne kwomakugbe i Jesu ji rhiẹ usuẹn ukoko na ro rhiẹ ugboma i Kristi, rẹ ọye o suẹn. (1 Cor. 12:12, 13, 27; Col. 1:18) Ọnana yẹ omebrurhame aye uvuẹn i Kristi Jesu. E ji bru Ilele Kristi ra djẹha rhẹ “ame uvuẹn uhwu [Kristi]” nyoma aye a homakpahontọre wian ji kpariroro vrẹn ifiẹrorhọ aye ine nyerẹn uvuẹn otọrakpọ na bẹmẹdẹ. Omarana, uhwu aye nọ họhọ ọrẹ i Jesu, dedevwo uhwu aye o vwo ọghanronmẹ otan na-a. Omebrurhame ọnana uvuẹn uhwu i Kristi o ruẹgba aye i rhe hwu jeghwai rhọmọ riẹ odjuwu ne.
(Romans 6:7) Fọkime ohworho ro hwu ne, ọ kwosa edandan enẹyen ne.
Ifiẹrorhọ Ọgo Yọ Havwiẹ Rẹn Esẹ mẹ Ride?
Arha rhọmọ eri vwe rhiẹ evwata na, ana ha edandan aye i ru vrẹn ne ha guẹn aye ẹzọn? Ẹjo. Fọkime Romans 6:7 ọrhọ ta: “Ohworho ro hwu ne, ọ kwosa edandan enẹyen ne.” Eri vwe rhiẹ evwata, i ha uhwu ọrẹ aye kwosa edandan aye ne. Omarana, oborẹ aye i ruru arha rhọmọ aye nẹ uhwu ya na ha guẹn aye ẹzọn, o rhiẹ oborẹ aye i ruru ọke aye i vwe ji rhe Osolobrugwẹ-ẹ. Marhẹ aye ine ru mẹrẹn erere?
Isese i Baibol
(Romans 4:1-15) Orho rhiẹ omaran, erere ọgo ya na sabu ta taghene Abraham ro rhiẹ Ọsẹ ọwan rode ọ mẹrẹnren sekpahen ugboma na? 2 Jerẹ udje, orhianẹ e se Abraham ọvwata fọkiẹ owian yen, manẹ o vwo oborẹ ọsoriẹ ọnọ kparoma, ọrẹn orhiẹ omaran rẹn Osolobrugwẹ-ẹ. 3 Me yẹ eyaya ọfuanfon na ọ tare? “Abraham o vwo esegburhomẹmro kpahen i Jehova, na hariẹ rhe yi rhẹ ọvwata.” 4 Vwana, harẹn ohworho rọ wianren, a vwa ta taghene osẹkwa ye ẹghẹlẹ ọphẹ-ẹ, ukpomaran oborẹ a riosa ye. 5 Obọreva ye, harẹn ohworho rọ vwọ wian ọrẹn no vwo esegburhomẹmro kpahen Ohworho ro se eri vwa ga Osolobrugwẹ taghene aye evwata, ana fọkiẹ esegburhomẹmro ọnẹyen rhe yi rhẹ ọvwata. 6 Jerẹ oborẹ i David ọ ji ta kpahen omamerhomẹ ro gberẹ ohworho rẹ Osolobrugwẹ o seri ọvwata vabọ ewian: 7 “Omamerhomẹ ọ havwiẹ rẹn ihworho ra ha urhi egbeghwu aye harhomu ne, ọrhẹ ihworho ra ha edandan aye harhomu aye ne; 8 omamerhomẹ ọ havwiẹ rẹn ohworho ri Jehova ọ kpariroro vrẹn edandan enẹyen ne.” 9 Ihworho ri samo ne gbinẹ eri vwa ji samo ye vwo omamerhomẹ ọnana? Fọkime ọwan a ta: “Fọkiẹ esegburhomẹmro ọrẹ Abraham ya sabu rhe yi rhẹ ọvwata.” 10 Ọrẹn, uvuẹn erhirhiẹ ọgo ye seyi ọvwata? Ọke ọ samo ne gbinẹ ọke rọ vwọ ji samo? Ọke ọrana, ọye ọ ji samo-o. 11 Na ji yẹ ye oka, nọyẹ osamo, no rhiẹ emru imwẹro taghene ọye ọvwata nyoma esegburhomẹmro ro djephia ọke rọ vwọ ji samo, neneyo ọ sabu rhiẹ ọsẹ rẹn ọsoso ihworho ri vwo esegburhomẹmro dedevwo aye a ji samo-o, neneyo a sabu rhe aye rhẹ evwata; 12 habaye, neneyo ọ sabu rhiẹ ọsẹ rẹn emọ ri samo ne, o rhiẹ era nyalele urhi osamo ọvo-o, ọrẹn ha rẹn ihworho ra nyalele idjaghwẹ esegburhomẹmro rẹ ọsẹ ọwan ro rhiẹ Abraham o vwori ọke rọ vwọ ji samo. 13 Fọkime o rhiẹ nyoma urhi yẹ Abraham yanghene emọyen e vwo ive taghene aye ina ha akpọ riuku-u, ọrẹn, nyoma esegburhomẹmro. 14 Fọkime, orhianẹ ihworho ra nyalele urhi ya haye riuku, manẹ esegburhomẹmro o vwo fiemru-u, habaye manẹ ive na o ji toba ne. 15 Itiọrurhomẹmro, Urhi na ọ suẹ ekwẹre, ọrẹn ekete ro vwo vwo urhi, urhi egbeghwu o vwo rhirhiẹ ye-e.
FEBRUARY 18-24
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ROMANS 7-8
“Wa ‘Hẹrhẹ Rhẹ Oruru Ọgbogbanhon’?”
(Romans 8:19) Fọkime emama na a hẹrhẹ rhẹ oruru ọgbogbanhon kpahen omẹhaphia emọ Osolobrugwẹ.
w12 7/15 11 ¶17
Jenẹ i Jehova o Suon riẹ Obọdẹn Ugbomọphẹ
17 Ọke i Paul ọ tẹmro kpahen ugbomọphẹ ri Jehova ọnọ yẹ idibo yi uvuẹn otọrakpọ na, nọ yare: “Emama na a hẹrhẹ rhẹ oruru ọgbogbanhon kpahen omẹhaphia emọ Osolobrugwẹ.” Nọ ji habaye: “Emama na ni vabọ erhirhiẹ evrẹn rẹn oghwọghọ, aye ni vwo ugbomọphẹ ọrẹ emọ Osolobrugwẹ.” (Rom. 8:19-21) “Emama na” i mevirhọ ituakpọ ri vwo ifiẹrorhọ rẹ aye ine nyerẹn uvuẹn otọrakpọ na, ri na mẹrẹn erere nẹ “omẹhaphia” emọ Osolobrugwẹ ra ha ẹhẹn ọfuanfon djẹha na. Omẹhaphia ọrana ọnọ tonrhọ ọke “emọ” enana ra rhọmọ riẹ odjuwu na, ina homaba Kristi ruẹ otọrakpọ na fon, tiẹ evwọkon na nie, ji simi otu gbidigbidi ruẹ akpọ ọkpokpọ na.—Rev. 7:9, 14.
(Romans 8:20) Ne fi emama na rhẹ erhirhiẹ oghwọghọ, orhiẹ ọhọre omobọ aye-e, ọrẹn nyoma ohworho ro fi rẹ aye rhẹ erhirhiẹ na, sekpahen ifiẹrorhọ
w12 3/15 23 ¶11
Ra Ghọghọ Uvuẹn Ifiẹrorhọ Ọwan
11 Jehova yọ yẹ ituakpọ “ifiẹrorhọ” ọke ro vive taghene ọnọ ha ọmọ re vive kpahen na simi aye nẹ abọ “obodirin ahwanren na” ro rhiẹ Echu ọrhẹ Dẹbolo na. (Rev. 12:9; Gen. 3:15) “Ọmọ” ọrukaro na yi Jesu Kristi. (Gal. 3:16) Nyoma uhwu ọrhẹ ẹrhọmọnuhwu i Jesu, ituakpọ ni vwo ifiẹrorhọ rẹ aye ina vabọ erhirhiẹ evrẹn rẹn ọdandan ọrhẹ uhwu. Orugba ifiẹrorhọ ọnana o sekpahen “omẹhaphia emọ Osolobrugwẹ.” Ihworho ra djẹha ri ne suon obẹ odjuwu, yẹ ‘emọ’ ri hẹrhẹre na. Aye ina homaphia ọke aye ine kwomakugbe i Kristi ghwọghọ enyerakpọ ọkon ọrẹ Echu. (Rev. 2:26, 27) Ọnana nọ nọ lẹrhẹ igegede ereva na ri vabọ ukpokpogho rode na vwo usimirhọ.—Rev. 7:9, 10, 14.
(Romans 8:21) emama na ni vabọ erhirhiẹ evrẹn rẹn oghwọghọ, aye ni vwo ugbomọphẹ ọrẹ emọ Osolobrugwẹ.
w12 3/15 23 ¶12
Ra Ghọghọ Uvuẹn Ifiẹrorhọ Ọwan
12 Uvwre ọke i Jesu ono sun te ẹgbukpe uriusionrin na, ituakpọ ine vwo obọdẹn akpenyerẹn! Ọke ọrana, era djẹha na ni na ji homaphia ọke aye ina wian owian irherẹn rhẹ i Kristi, aye ni ne kerabọ erere izobo otan ọrẹ i Jesu harẹn ituakpọ. Ihworho ri ha obotọre usuon ọnana, ine rhiẹromẹrẹn usimi nẹ abọ ọdandan ọrhẹ uhwu. Bibiesuọn bibiesuọn, ituakpọ ri huvwele ni na vabọ “erhirhiẹ evrẹn rẹn oghwọghọ.” Aye i rha fuevwan kpahen i Jehova uvwre ẹgbukpe uriusionrin na ọrhẹ uvwre ọdamuni rọ kẹta na, nẹ ana ya odẹ aye rhẹ “ukpitọbe arhọ na.” Aye ni ne “vwo ugbomọphẹ ọrẹ emọ Osolobrugwẹ.” (Rev. 20:7, 8, 11, 12) Ọrana ghini obọdẹn ifiẹrorhọ!
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Romans 8:6) Arha tẹnrovi ugboma na o suẹn riẹ uhwu, ọrẹn arha tẹnrovi ẹhẹn na o suẹn riẹ arhọ ọrhẹ ufuoma;
Wu Ji Karorhọ?
Me yẹ ovẹnẹ rọ havwiẹ ra na “tẹnrovi ugboma na” ọrhẹ ọrẹ ana “tẹnrovi ẹhẹn na”? (Rom. 8:6)
Ihworho re nyerẹn lele ugboma na, a lẹrhẹ ojemẹ esọsọ sun aye, aye e roro kpahan jeghwai jiri ekwakwa ugboma ọke ephian. Ohworho rọ tẹnrovi ẹhẹn na, ọ tẹnrovi ekwakwa ri sekpahen Osolobrugwẹ ọrhẹ ọhọre ọnẹyen; ẹhẹn ọfuanfon yo suẹn aruo ohworho ọrana. Arha tẹnrovi ugboma na, o suẹn riẹ uhwu, ọrẹn, arha tẹnrovi ẹhẹn na ọ suẹn riẹ arhọ ọrhẹ ufuoma.—w16.12, pp. 15-17.
(Romans 8:26, 27) Omaran yọ ji havwọ, ẹhẹn na ọ ji ha userhumu phia fọkiẹ ovwiẹlẹme ọwan; fọkime ebẹnbẹn na yẹ ọrẹ ọwan i vwe rhe oborẹ ana nẹrhomo kpahen, ọrẹn ẹhẹn na o lele ọwan rẹ fọkiẹ ebẹnbẹn ra vwa ta phia. 27 Ọrẹn ohworho ro ni ọmudu na sua o rhe oborẹ ẹhẹn na o mevirhọ, fọkime ọ rẹ ọrẹ okugbe rhẹ Osolobrugwẹ fọkiẹ ihworho efuanfon na.
w09 11/15 7 ¶20
Me Yẹ Ẹrhomo Wa Nẹ Ọ Ta Kpahuọn?
20 O vwo ọkezẹko re vwe rhe oborẹ ana ta uvuẹn ẹrhomo omobọ ọwan. Paul ọrhọ ya, “ebẹnbẹn na yẹ ọrẹ ọwan i vwe rhe oborẹ ana nẹrhomo kpahen, ọrẹn ẹhẹn [ọfuanfon] na o lele ọwan rẹ fọkiẹ ebẹnbẹn ra vwa ta phia. Ọrẹn ohworho [nọyẹ Osolobrugwẹ] ro ni ọmudu na sua o rhe oborẹ ẹhẹn na o mevirhọ.” (Rom. 8:26, 27) Jehova o rurie na ya ẹrhomo buebun rhotọre uvuẹn i Baibol na. O rhon aruẹ ẹrhomo enana arha ha aye ruiruo, nọ ji kpahanrhọ aye lele ọhọre ọnẹyen. Osolobrugwẹ o rherẹ ọwan ọrhẹ ekwakwa rọ nyoma ẹhẹn ọfuanfon ọnẹyen lẹrhẹ idibo yi ya rhẹ i Baibol na. Jehova ọ kpahanrhọ ẹrhomo ọwan ọke ẹhẹn na orho “lele ọwan rẹ.” Ọrẹn arha dabu rhe oborẹ ọ ha uvuẹn i Baibol na ne, ọwan na sabu rhe ekwakwa buebun ra na sabu nẹrhomo kpahen.
Isese i Baibol
(Romans 7:13-25) Omarana, oborẹ orhomurun yọ suẹ uhwu mẹ? Kakaka! Ọrẹn ọdandan yọ soriẹ, neneyo ọ sabu djephia taghene ọdandan yọ suẹ uhwu uvuẹn omamẹ nyoma oborẹ orhomurun neneyo nyoma akama na, ọdandan ọnọ sabu bunrhọ. 14 Fọkime ọwan i rheri taghene Urhi na o nẹ obẹ Osolobrugwẹ rhe, ọrẹn mẹmẹ ohworho ugboma, ra rhẹre obotọre ọdandan. 15 Fọkime mie rhe oborẹ mie ruẹ-ẹ. Mi vwe ru oborẹ mi guọlọre-e, ọrẹn mie ruẹ oborẹ mi vwo utuoma kpahen. 16 Ọrẹn, mi rhe ru oborẹ mi vwa guọlọ, ni mie kwerhọ ye taghene Urhi na orhomurun. 17 Ọrẹn vwana, orhiẹ omẹmẹ ye ruie ghwomara-an, ukpomaran ọdandan rọ ha uvuẹn omamẹ yo ruie. 18 Fọkime mi rheri taghene uvuẹn omamẹ, nọyẹ uvuẹn ugboma mẹ, o vwo emru owuorowu ro rhomuru-un; fọkime mi vwo omwemẹ mi ne ru oborẹ orhomurun, ọrẹn mie vwo omẹgbanhon mi ne ruie-e. 19 Fọkime mi vwe ruẹ orhorhomu mi guọlọ ru-u, ukpomaran obiobiomu ri mi vwa guọlọ ru yi mie ruẹ. 20 Orhianẹ mie ruẹ oborẹ mi vwa guọlọ ru, orhiẹ omẹmẹ ye ruie-e, ukpomaran ọdandan rọ ha uvuẹn omamẹ yo ruie. 21 Omarana, mi mẹrẹn urhi ọnana uvuẹn omamẹ: Ọke mia guọlọ ruẹ oborẹ orhomurun, oborẹ obiomurun nọ yọ homaphia mẹ. 22 Mi ghini vwo omamerhomẹ kpahen urhi Osolobrugwẹ sekpahen ohworho mi havwọ uvuien, 23 ọrẹn, mia mẹrẹn urhi ọrọrọ rọ wọnrọn haso urhi ọrẹ iroro mẹ, nọ lẹrhe mẹ rhiẹ ọvrẹn rẹn urhi ọdandan rọ ha uvuẹn ugboma mẹ. 24 Orharhere ọhworhare mi havwọ! Ọrọmo yo no simi mẹ nẹ ugboma ọnana ro hwuẹ na? 25 Ekpẹmẹ o rhirhiẹ ye rẹn Osolobrugwẹ nyoma i Jesu Kristi ro rhiẹ Ọrovwori ọwan! Omarana, rhẹ iroro mẹ, mẹmẹ ọvrẹn rẹn urhi Osolobrugwẹ, ọrẹn rhẹ ugboma mẹ, mẹmẹ ọvrẹn rẹn urhi ọdandan.
FEBRUARY 25–MARCH 3
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ROMANS 9-11
“Udje Ọrẹ Orhan Olive Na”
(Romans 11:16) Omarana, orhianẹ ekete ezẹko ri rhiẹ ekete erukaro uvuẹn oborẹ a ha ruẹ ibrẹdi na i fonron, nọyẹ ọsoso oborẹ a ha ru ibrẹdi na ọ ji fon; habaye orhianẹ esiri na ọ fonron nọyẹ eghọn na i ji fon.
w11 5/15 23 ¶13
‘O Oborẹ Ẹghwanren Osolobrugwẹ O Kodo Te!’
13 Ọnyikọ Paul nọ ha eri rhiẹ emọ Abraham dje orhan olive. (Rom. 11:21) Orhan olive ọnana ra wọre na o mevirhọ orugba ọhọre Osolobrugwẹ sekpahen ọphọ Abraham na. Esiri orhan ọnana ọ fonron, o ji mevirhọ i Jehova rọ yẹ Israel ọrẹ ẹhẹn na arhọ. (Isa. 10:20; Rom. 11:16) Ugboma orhan na o mevirhọ i Jesu ro rhiẹ ọmọ ọrukaro usuẹn emọ Abraham. Eghọn na i mevirhọ “ọsoso uchunu” ihworho ri ha usuẹn emọ Abraham.
(Romans 11:17) Ọrẹn, orhianẹ e burhun eghọn ezẹko nie, dedevwo are olive ọrẹ egbo, na gbarẹ are mwu orhan na uvwre aye neneyo are i sabu riẹ erere mie esiri olive na,
(Romans 11:20, 21) Ọrana urhomẹmro! E burhunrun aye nie fọkiẹ esegburhomẹmro rẹ aye i vwe vwo, ọrẹn are e mevie fọkiẹ esegburhomẹmro. Are i vwa kparoma-a, ukpomaran are i zofẹn. 21 Ra mẹriẹn taghene Osolobrugwẹ o gbe arodọmẹ rẹn eghọn ri vi nẹ orhan na rhe-e, o ji gbe arodọmẹ rẹn are-e.
w11 5/15 24 ¶15
‘O Oborẹ Ẹghwanren Osolobrugwẹ O Kodo Te!’
15 Me yi Jehova o ruru nọ sabu ha ọhọre ọnẹyen te orugba? Paul no djerie fiotọre taghene na gba eghọn orhan olive egbo mwu orhan olive ra wọre na, no wene eri burhun nie. (Se Romans 11:17, 18.) Omarana, na gba Ilele Kristi ra djẹha nẹ egbamwa na mwu orhan olive ọnana ra ha dje udje na, jerẹ ezẹko ri ha ukoko i Rome. Nyoma izede ọnana yẹ aye e rhiẹ usuẹn emọ Abraham. Vẹrhẹ bi, aye i họhọ eghọn orhan olive egbo na, aye e vwo uphẹn owuorowu uvuẹn ọphọ oghẹnrensan ọnana-a. Ọrẹn, Jehova no rhie uphẹn na firhọ rẹn aye nẹ aye i sabu rhiẹ itu i Jew ọrẹ ẹhẹn.—Rom. 2:28, 29.
(Romans 11:25, 26) Fọkime mi guọlọre taghene are i rhe kpahen ekwakwa odjahen ọfuanfon ọnana, imizu, neneyo are i ja rha ghwanren uvuẹn ukẹro are: Emọ Israel i kiki vwo udu ọgbogbanhon bi, bọmọke ọsoso uchunu ihworho egbamwa na i ki rhe, 26 uvuẹn izede ọnana ọsoso Israel ine vwo usimi. Jerẹ oborẹ a yariẹ rhotọre: “Ọrẹ ono simi ọwan ono nẹ Zion rhe jeghwai tiẹ irueruo ri vwa fon nẹ i Jacob.
w11 5/15 25 ¶19
‘O Oborẹ Ẹghwanren Osolobrugwẹ O Kodo Te!’
19 Itiọrurhomẹmro, ọhọre i Jehova sekpahen “Israel ọrẹ Osolobrugwẹ” na, o ruẹgba izede igbevwunu. (Gal. 6:16) Jerẹ oborẹ i Paul ọ tare, “ọsoso Israel ine vwo usimi.” (Rom. 11:26) Ọke i Jehova orho te, “ọsoso Israel” nọyẹ ihworho ra djẹha na, ina ga ẹrhẹ irodje ọrhẹ irherẹn obẹ odjuwu. Ọhọre i Jehova ono te orugba o toro erhirhiẹ na-a!
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Romans 9:21-23) Me? Ọrọ ma eriẹ na o vwo omẹgbanhon rọ nọ ha ọphiẹ ma eriẹ ro vwo ọghọ rọ nọ ha ruiruo jeghwai ha ọphiẹ owu ọvo na ma eriẹ ro vwo vwo ọghọ rọ nọ ha ruiruo? 22 Omarana, orhianẹ Osolobrugwẹ ọ guọlọ dje ekwẹre ọrhẹ omẹgbanhon ọnẹyen phia jeghwai vwo erhionrin rhẹ eriẹ ekwẹre ri fo oghwọghọ vwo? 23 Orhianẹ o ru ọnana no dje efe ọrẹ odidi ọnẹyen sekpahen eriẹ ọrẹ arodọmẹ rẹ ọye o mwuegbe rhotọre fọkiẹ odidi,
w13 6/15 25 ¶5
Jenẹ Ọghwọghwu i Jehova O Yonuo
5 Me yọ nọ phia, orhianẹ ihworho i tiẹn uyono Ọmemama na? Marhẹ i Jehova ọ ha omẹgbanhon ọnẹyen ruiruo lele? Roro kpahen oborẹ ọ phia rẹn ọphiẹ orhianẹ a sabu haye ruẹ oborẹ a guọlọ haye ruẹ bi-i. Ọmemama na ọnọ sabu haye ruẹ eriẹ ọrọrọ yanghene donrien fughwẹ! Ọrẹn, arha sabu ha eriẹ na ruiruo-o, ọmemama na ye kperẹ. Ọrẹn, orhiẹ omaran rẹn i Jehova ro rhiẹ Ọmemama na-a. (Deut. 32:4) Ohworho ọrhọ homariotọre rẹn i Jehova nọ ma ye-e, ọravwọ yọ soriẹ. Jehova ọ ha omẹgbanhon ọnẹyen ruiruo izede ro serhọ nyoma ro ruẹ lele oborẹ ohworho na ọ kpahenrhọ ẹma ọnẹyen lele. Eri kpahenrhọ ye izede ro serhọ na mẹrẹn erere nie sa. Jerẹ udje, Ilele Kristi ra djẹha, “eriẹ ọrẹ arodọmẹ” ra ma rhiẹ ‘eriẹ ro vwo ọghọ ra na ha ruiruo.’ Ọrẹn ihworho ra tiẹn uvwele Osolobrugwẹ ne rhiẹ “eriẹ ekwẹre ri fo oghwọghọ.”—Rom. 9:19-23.
(Romans 10:2) Fọkime mi rheri taghene aye i vwo oruru kpahen Osolobrugwẹ, ọrẹn, rhẹ ọrẹ irherhe ọgbagba-a.
it-1 1260 ¶2
Omẹriọ, Ra Rioma
Oruru izede rọ sọre. Ohworho ọnọ sabu vwo oruru, yanghene rha rioma fọkiẹ emru jeghwai lẹrhẹ evwan biomu Osolobrugwẹ kpahiẹn. Ọrana erhirhiẹ rọ homaphia uvwre itu i Jew buebun ọke Ilele Kristi erukaro. Aye i guọlọ rhiẹ evwata nyoma owian omobọ aye uvuẹn otọre Urhi Moses na. Ọrẹn Paul o djephia taghene oruru aye ọsọre, nime aye e vwo irherhe rọ gbare-e. Omarana, aye e rhe vwo obọdẹn irueruo ọvwata ro nẹ obẹ Osolobrugwẹ rhe-e. Aye ina vi mẹrẹn orusọ aye vwrurhe jeghwai ghwẹriẹ bru Osolobrugwẹ rhe nyoma Kristi, nẹ aye i sabu rhiẹ evwata jeghwai vwo ugbomọphẹ nẹ abọ oborẹ o nerhumu Urhi egbeghwu sa. (Ro 10:1-10) Saul ro rhiẹ onyẹ i Tarsus aruẹ ohworho omaran, ọye ohworho ro vwo oruru ọgbogbanhon kpahen ẹga itu i Jew te erhirhiẹ rọ “kparahasua ukoko Osolobrugwẹ jeghwai ghwọghọ aye.” Ọye ọ dabu jomarhotọre nyalele Urhi na jerẹ “ohworho ro vwo vwo upe.” (Ga 1:13, 14; Php 3:6) Ọrẹn oruru rọ sọre yo vwo kpahen ẹga itu i Jew. Ọke oru nọ ghwẹriẹre, omarana Jehova no dje ẹghẹlẹ ọphẹ hariẹn fọkiẹ Kristi nyoma ro se yi rhiẹ ogame urhomẹmro.—1Ti 1:12, 13.
Isese i Baibol
(Romans 10:1-15) Imizu, omamọ ẹhẹn mi vwori ọrhẹ ẹrhomo mia nẹ vwe Osolobrugwẹ fọkiẹ aye, ọrẹ aye ina sabu vwo usimirhọ. 2 Fọkime mi rheri taghene aye i vwo oruru kpahen Osolobrugwẹ, ọrẹn, rhẹ ọrẹ irherhe ọgbagba-a. 3 Fọkime aye e rhe irueruo ọvwata ọrẹ Osolobrugwẹ-ẹ, ọrẹn aye na guọlọ ha ọrẹ omobọ aye mwuẹ, omarana aye arha homariotọre rẹn irueruo ọvwata ọrẹ Osolobrugwẹ-ẹ. 4 Fọkime Kristi yẹ oba harẹn Urhi na, neneyo kohworho kohworho ro vwo esegburhomẹmro ọ sabu rhiẹ ọvwata. 5 Fọkime Moses ọ ya kpahen irueruo ọvwata ro nẹ Urhi na sa: “Ohworho ro ru lele ekwakwa enana ono simirhọ nyoma aye.” 6 Ọrẹn irueruo ọvwata ro nẹ esegburhomẹmro sa ọrhọ ta: “Are i vwa ta uvuẹn ọmudu are-e, ‘Ọrọmo yo no riẹ odjuwu na?’ nọyẹ ya ha i Kristi rhe, 7 yanghene, ‘Ọrọmo yo no riẹ ẹgbodo na?’ nọyẹ ya rhọmọ i Kristi nẹ uhwu rhe.” 8 Ọrẹn me yọ tare? “Ẹmro na ọ kẹrerẹ are, ọ ha uvuẹn ugbunu ọrhẹ ọmudu are”; nọyẹ “ẹmro” ọrẹ esegburhomẹmro rẹ ọwan e ghwoghwo na. 9 Wu rhe ghwoghwo rhẹ unu ọnọ taghene Jesu yẹ Ọrovwori, jeghwai dje esegburhomẹmro phia uvuẹn ọmudu ọnọ taghene Osolobrugwẹ ọ rhọmeriẹn nẹ uhwu, ne wu ne vwo usimirhọ. 10 Fọkime uvuẹn ọmudu na yẹ ohworho o dje esegburhomẹmro phia kpahen emru ọsoso, ọrẹn unu na yẹ ohworho o ghwoghwo usimirhọ. 11 Fọkime eyaya ọfuanfon na ọ tare: “O vwo ohworho ro vwo esegburhomẹmro kpahiẹn rọ nọ phiẹrhọ-ọ.” 12 Fọkime o vwo ovẹnẹ uvwre onyẹ i Jew ọrhẹ onyẹ Greeki-i. Ọrovwori owu ọvo yẹ aye i vwori, ọrẹ o tiobọnẹ ghwologhwolo rẹn ihworho re se yi. 13 Fọkime “kohworho kohworho ro se odẹ ọrẹ i Jehova ono simirhọ.” 14 Ọrẹn, marhẹ aye ine ru sabu se ohworho rẹ aye i vwe vwo esegburhomẹmro kpahen? Marhẹ aye ine ru sabu vwo esegburhomẹmro kpahen ohworho aye e vwe ji rhon kpahen? Marhẹ aye ine ru sabu rhon jọrẹn o vwo ohworho ro ghwoghwo harẹn aye-e? 15 Marhẹ aye ine ru sabu ghwoghwo erhe dje aye-e? Jerẹ oborẹ a yariẹ rhotọre: ‘Aghwẹ ihworho re ghwoghwo iyẹnrẹn esiri ekwakwa irhorhomu na, i rhomurun dẹn!”
(Romans 8:19-21) Fọkime emama na a hẹrhẹ rhẹ oruru ọgbogbanhon kpahen omẹhaphia emọ Osolobrugwẹ. 20 Ne fi emama na rhẹ erhirhiẹ oghwọghọ, orhiẹ ọhọre omobọ aye-e, ọrẹn nyoma ohworho ro fi rẹ aye rhẹ erhirhiẹ na, sekpahen ifiẹrorhọ 21 emama na ni vabọ erhirhiẹ evrẹn rẹn oghwọghọ, aye ni vwo ugbomọphẹ ọrẹ emọ Osolobrugwẹ.