RÄ NTꞌUDI PA GÄ NXADIHU̱ 40
Ja ngu Pedro, ¡mu̱ gi tagi, nangi mänꞌaki!
«ꞌUege de geki zi Hmuu, ngeꞌä nuga drä yꞌo̱tꞌä tsꞌoki» (LUC. 5:8, TNM).
RÄ JÄHÑÄ 38 Jeoba ma dä suꞌi
TE MA GÄ HANTHU̱a
1. ¿Te bi senti ꞌne te bi mää Pedro ora bi da ngue̱nda ge rä Hesu xki ja nꞌa rä milagro?
PEDRO xki nzabi gatꞌho rä xui pe ninꞌa rä peskado hixki gu̱u̱. Pe rä Hesu bi ꞌñembäbi: «Yꞌe̱tꞌä ri motsa pa ha nuꞌu̱ yä dehe mänꞌa xä ñhee ꞌne yꞌe̱ntꞌihu̱ ha rä dehe nuꞌu̱ yä däta rꞌonjua gi hñähu̱ pa gi ju̱hu̱ yä peskado» (Luc. 5:4, TNM). Mäske Pedro himi kamfri ge te ma xä gu̱u̱, näꞌä bi me̱fi näꞌä bi mända rä Hesu. ¿Gi pädi te bi thogi? Nuꞌu̱ bi gu̱ xi ndunthi yä peskado, ꞌne koꞌmu̱ xa xmä ñhu̱ bi mu̱di bi xe̱gi nuꞌu̱ yä däta rꞌonjua. Pedro ꞌne nuꞌu̱ märꞌaa himi tsa dä gamfri näꞌä mi handi. ¡Nuꞌu̱ bi da ngue̱nda ge mi nꞌa rä milagro! Hänge Pedro bi ꞌñenä: «ꞌUege de geki zi Hmuu, ngeꞌä nuga drä yꞌo̱tꞌä tsꞌoki» (Luc. 5:6-9, TNM). Tal vez Pedro mi senti ge himi meresebi dä mꞌai ante rä thandi rä Hesu.
2. ¿Hanja faxkägihu̱ gä pädihu̱ te bi thogi ha rä bida Pedro?
2 Ja ngu gatꞌho nuju̱, Pedro ꞌnehe xki mꞌu̱i ko rä pekado. Rä Mäkä Tꞌofo mää hanja Pedro rꞌabu̱ bi me̱fi o bi mää rꞌa yä tꞌo̱tꞌe nuꞌu̱ hinxä ñho ꞌne mꞌe̱fa xa bi arrepenti. Xi nuꞌi, ¿xkä thogi ꞌnehe ja ngu Pedro? ¿ꞌNehe gi o̱tꞌe ntsꞌe̱di po gi täpäbi nꞌa rä mꞌu̱i o nꞌa rä uso näꞌä hinxä ñho? Mu̱ hää, ogi desanimä. Näꞌä bi thogi Pedro dä za dä maxꞌäꞌi ndunthi. Äjuä xä za xä mända xä tꞌofo ha rä Biblia ho̱nse̱ nuꞌu̱ yä tꞌo̱tꞌe xä ñho bi mefi Pedro. Pe Näꞌä bi mända dä tꞌofo ꞌnehe nuꞌu̱ yä tꞌo̱tꞌe himbi me̱fi xä ñho, pa njabu̱ gä handihu̱ hanja pabi nꞌa rä jäꞌi ora pe̱fi näꞌä xä ñho ꞌne hanja pabi ora pe̱fi näꞌä xä ntsꞌo. Pe ndaꞌä mänꞌa xä ñho, bi tꞌofo pa gä handihu̱ tenguꞌä rä mꞌu̱i rä Zi Dada Jeoba (2 Tim. 3:16, 17). Ora di hetihu̱ ha rä Mäkä Tꞌofo de rä bida Pedro —nꞌa rä jäꞌi näꞌä mi senti ꞌne mi ñhandui yä xuñha ngu nuju̱— dä za gä handihu̱ ge rä Zi Dada Jeoba hingi to̱ꞌmi gä mperfectohu̱. Pe hää di ho dä hyandi ge gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di pa gä täpäbihu̱ ꞌne gä he̱gihu̱ nuꞌu̱ yä tꞌo̱tꞌe o yä uso hinxä ñho.
3. ¿Por hanja xa mähyoni gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä täpäbihu̱ nꞌa rä uso näꞌä hinxä ñho?
3 ¿Por hanja xa mähyoni gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä täpäbihu̱ nꞌa rä uso näꞌä hinxä ñho? Ngeꞌä entremäs gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä pe̱fihu̱ näꞌä xä ñho, ko rä tiempo ma gä lograhu̱. Ma gä hutsꞌihu̱ nꞌa rä ejemplo: Nꞌa rä músico hingä nguntꞌä ma dä bädi dä me̱i nꞌa rä instrumento. Ora fu̱di hindi ntꞌo̱de xä ñho näꞌä rä ꞌmida pe̱i, pe xti thogi yä pa o yä je̱ya, ma dä logra dä me̱i nꞌa rä ꞌmida mähotho. Asta nuꞌu̱ ya pe̱ꞌtsi ndunthi rä esperiensia, rꞌabu̱ ꞌnehe komete yä error. Pe hingä po geꞌä ma dä hye̱gi de dä me̱i yä ꞌmida. Njabu̱ ꞌnehe, ora di kamfrihu̱ ge ya dä täpäbihu̱ nꞌa rä uso xä ntsꞌo, xkä dahu̱ ngue̱nda ya dä tagihu̱ mänꞌaki. Hää, gatꞌho di mäñhu̱ o di pe̱fihu̱ nꞌa rä tꞌo̱tꞌe näꞌä hinxä ñho ꞌne mꞌe̱fa di arrepentihu̱. Pe ora handi rä Zi Dada Jeoba ge di o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä täpäbihu̱ nꞌa rä uso xä ntsꞌo, näꞌä ꞌnehe ꞌmu̱i dispuesto dä maxkägihu̱ (1 Ped. 5:10). Ma gä handihu̱ hanja Pedro xa bi yꞌo̱tꞌe ntsꞌe̱di po bi me̱fi näꞌä xä ñho. Näꞌä rä nhuekäte bi ꞌñudi rä Hesu po geꞌä ora hingä geꞌä mi pe̱fi, dä za dä nupkägihu̱ mä mfenihu̱ pa gä sigihu̱ gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä pe̱päbihu̱ rä Zi Dada Jeoba mäske rꞌabu̱ di kometehu̱ rꞌa yä error.
PEDRO BI DÄPÄBI NUꞌU̱ YÄ ERROR ꞌNE BI HÑÄNI YÄ JÄPI
Xiꞌmu̱ go di geꞌi rä apostol Pedro, ¿te ma xkä senti o te ma xkä pe̱fi? (Hyandi rä parrafo 4).
4. ¿Te mi mbeni Pedro de geꞌäse̱ ꞌne te bi nupäbi rä mfeni? (Lucas 5:5-10).
4 Rä Mäkä Tꞌofo hingi mää por hanja Pedro bi ꞌñenä: «Nuga drä yꞌo̱tꞌä tsꞌoki», nixi mää te mä pekado xki yꞌo̱tꞌe ꞌne te mi epäbi ha rä mfeni ora bi mängä njabu̱ (hñeti Lucas 5:5-10, TNM). Tal vez mi beni nꞌa rä däta error xki komete. Pe rä Hesu bi da ngue̱nda ge Pedro mi tsu ꞌne mi senti ge hinte mi muui o ge hingä ma xä logra xä me̱fi näꞌä xä ñho. Pe ꞌnehe rä Hesu bi da ngue̱nda ge Pedro ma xä za xä me̱päbi rä Zi Dada Jeoba ja ngu di mända. Po geꞌä ko rä ñhojäꞌi ꞌne rä mhäte bi ꞌñembäbi: «Ogi tsu». Pedro bi da ngue̱nda hängu rä komfiansa mi pe̱ꞌtsi rä Hesu po geꞌä ꞌne geꞌä bi tso̱mbäbi ha rä koraso. Mꞌe̱fa, Pedro ꞌne näꞌä rä ku mrä thuhu Andrés ya himbi dedika bi gu̱ yä peskado; nuꞌu̱ bi zopu̱ näꞌä ꞌme̱fiꞌä ngeꞌä nubye̱ bi desidi bi uni gatꞌho de yä tiempo pa bi de̱ni rä Mesías. Nunä desision bä hämpäbi ndunthi yä jäpi (Mar. 1:16-18).
5. ¿Te mä jäpi bi hñäni Pedro ngeꞌä bi yꞌo̱tꞌe ntsꞌe̱di po bi däpäbi nuꞌu̱ yä mfeni mi desanimäbi?
5 Pedro bi hyandi ndunthi de nuꞌu̱ yä hogä tꞌo̱tꞌe bi me̱fi rä Kristo durante näꞌä rä tiempo bi de̱ni. Bi hyandi hanja rä Hesu bi yꞌo̱the nuꞌu̱ mi hñeni, hanja bi yꞌe̱ni yä u̱xjua de yä ndoyꞌo yä jäꞌi ꞌne asta hanja bi gu̱tsꞌi rꞌa de rä du (Mat. 8:14-17; Mar. 5:37, 41, 42).b ꞌNehe, Pedro mähye̱gi ko Santiago ꞌne Juan, bi me̱ꞌtsi rä däta nsu de bi hyandi nuꞌmu̱ rä Hesu bi ja nꞌa rä milagro pa bi ꞌñuti hanja ma dä mända de gä rey ha rä Gobiernu Äjuä. ¡Zäi ge näꞌä bi hyandi Pedro nunka bi pumfri! (Mar. 9:1-8; 2 Ped. 1:16-18). Hää, Pedro bi hyandi rꞌa yä tꞌo̱tꞌe nuꞌu̱ nunka xki imäjinä ge ma xä za xä hyandi. Ja ngu ya dä handihu̱, Pedro mi senti ge hinte mri muui o ge himi meresebi dä de̱ni rä Hesu. ¿Dä za gi imäjinä hängu yä jäpi ma xä ꞌme̱di mu̱ hinxä yꞌo̱tꞌe ntsꞌe̱di po xä däpäbi nuꞌu̱ yä mfeni mi japäbi dä desanimä?
6. Koꞌmu̱ Pedro ya mi de̱ni rä Hesu, ¿signifika ge ya hinte mä error bi komete? Mää por hanja.
6 Mäske ya mi de̱ni rä Hesu, Pedro pe̱ꞌtsi te bi sigi bi yꞌo̱tꞌe ntsꞌe̱di pa bi däpäbi nuꞌu̱ yä tsꞌo uso mi pe̱ꞌtsi. Por ejemplo, nꞌa rä pa rä Hesu bi xipäbi Pedro ꞌne nuꞌu̱ märꞌa yä de̱ni ge pe̱ꞌtsi te ma xä sufri ꞌne xä uni rä bida pa xä kumpli näꞌä mi hutsꞌi ha rä Mäkä Tꞌofo. Mi yꞌo̱de njabu̱, Pedro bi ꞌñembäbi rä Hesu ge himi ja mꞌe̱di dä thogi po nuꞌu̱ yä sufrimiento ꞌne bi trata dä hñäkuäbi pa hinxä me̱fi njabu̱ (Mar. 8:31-33). ꞌNehe, Pedro ꞌne nuꞌu̱ märꞌa yä de̱ni rä Hesu njatꞌä mi diskuti de toꞌo mänꞌa mi ja rä däta nsu entre geꞌu̱ (Mar. 9:33, 34). Rä Mäkä Tꞌofo ꞌnehe mää ge nuꞌmu̱ yä jäꞌi bi ma bä ju̱ rä Hesu pa dä kondenä ꞌne dä hyo, Pedro himbi ntsu, hänge bi gu̱kä nꞌa rä däjuai ꞌne bi hye̱kuäbi rä gu nꞌa de nuꞌu̱ yä jäꞌi (Juan 18:10). Pe mismo näꞌä xuiꞌä ora mri juzga rä Hesu, Pedro xa bi ntsu ꞌne asta hñu mꞌiki bi nega ge mi de̱ni rä Hesu (Mar. 14:66-72). Mi da ngue̱nda Pedro näꞌä xki yꞌo̱tꞌe, xa bi nzoni (Mat. 26:75).
7. Mäske Pedro xki fayabi rä Hesu, ¿te mä oportunida bi tꞌumbäbi?
7 Pedro xa bi u̱ rä mfeni po näꞌä bi me̱fi. Pe rä Hesu hingä po geꞌä bi u̱tsa nixi bi bandonä, sino bi umbäbi mä nꞌa rä oportunida pa dä ꞌñudi hängu mi mädi. Mi nuhu rä Hesu de rä du, bi ma bä honi Pedro ꞌne bi mbitabi dä supäbi nuꞌu̱ märꞌa yä de̱ni (Juan 21:15-17). Ko ndunthi rä johya, Pedro himbi duda bi asepta nunä imbitasio. Mꞌe̱fa, Pedro bi ntini ha rä Pentecostés —näꞌä rä ngo mi tꞌo̱tꞌe ha Jerusalén— ꞌne bi mꞌu̱i entre nuꞌu̱ ri mu̱di bi hñäni rä espiritu santo Äjuä.
8. ¿Te mä tsꞌo tꞌo̱tꞌe bi me̱fi Pedro ha Antioquía?
8 Mäske Pedro ya xki thutsꞌi de gä apostol, näꞌä bi sigi bi yꞌo̱tꞌe ntsꞌe̱di pa dä däpäbi nuꞌu̱ yä tsꞌo uso mi pe̱ꞌtsi. Ha rä je̱ya 36, Pedro bi hyandi hanja yä jäꞌi de märꞌa yä dähni —bi mu̱di ko Cornelio— bi tꞌumbäbi ꞌnehe rä espiritu santo Äjuä. Kongehnä rä Zi Dada Jeoba bi ꞌñudi ge hingi huahnitho toꞌo dä numäñho. Hää, hindi mporta habu̱ yä mengu yä jäꞌi, dä za dä zo̱ho̱ dä me̱päbi (Hech. 10:34, 44, 45). Dende näꞌä rä oraꞌä, Pedro ꞌnehe bi numäñho nuꞌu̱ yä kristianu de märꞌa yä dähni ꞌne asta bi mu̱di bi ñuni kongeꞌu̱ (Gál. 2:12). Pe rꞌa yä kristianu nuꞌu̱ myä judío, mi mbeni ge hixmä ñho dä ñuni ko nuꞌu̱ yä kristianu de märꞌa yä dähni. Nꞌa rä pa, rꞌa de nuyu̱ yä kristianu mi mbeni njabu̱, bi zo̱ni ha Antioquía. ¿Gi pädi te bi me̱fi Pedro? Bi ntsa dä ñuni ko nuꞌu̱ yä kristianu de märꞌa yä dähni. Tal vez ngeꞌä mi ne dä gohi xä ñho ko nuꞌu̱ yä kristianu myä judío. Pedro bi porta ngu nꞌa rä jäꞌi näꞌä mrä yohmi. Hänge rä apostol Pablo bi zu̱i Pedro ndelante de nuꞌu̱ märꞌa yä kristianu mi ꞌmu̱hni (Gál. 2:13, 14). Mäske Pedro bi komete nunä error, himbi desanimä po geꞌä ꞌne bi sigi bi yꞌo̱tꞌe ntsꞌe̱di po bi paati rä mfeni. Ma gä handihu̱ te bi matsꞌi.
¿TE BI MATSꞌI PEDRO PA BI NANGI ORA MI TAGI?
9. Ja ngu di handihu̱ ha Juan 6:68, 69, ¿hanja bi ꞌñudi Pedro ge xa mäjuäni mi mädi Äjuä?
9 Pedro xa mäjuäni mi mädi Äjuä hänge hinte bi hyopäbi dä hñäkuäbi de dä de̱ni rä Hesu. Por ejemplo, nꞌa rä pa yä jäꞌi bi nkue̱ ꞌne bi zopu̱ rä Hesu ngeꞌä himbi ho näꞌä bi mää (hñeti Juan 6:68, 69). Hää, yä jäꞌi bi zopu̱ rä Hesu ꞌne himbi umbäbi rä oportunida de dä esplika te mi ne dä mää. ¿Te bi me̱fi Pedro? Näꞌä bi gohi ko rä Hesu ꞌne ndelante de gatꞌho yä jäꞌi bi ꞌñembäbi: «Mä zi Hmuuꞌihe, ¿toꞌo ja gä te̱ñhe? [ . . . ] Ho̱nse̱ꞌi gi mängä yä noya de rä te pa nzäntho».
Xi nuꞌi, ¿te gi senti ora gi handi hängu rä komfiansa bi me̱ꞌspäbi rä Hesu rä apostol Pedro? (Hyandi rä parrafo 10).
10. Mäske Pedro rꞌabu̱ hingä geꞌä mi pe̱fi, ¿hanja bi ꞌñudi rä Hesu ge mi sigi mi pe̱ꞌspäbi ndunthi rä komfiansa? (Hyandi ꞌnehe rä foto).
10 Ha näꞌä rä gäxä xui de bi mꞌu̱kua rä Hesu ha rä Xiꞌmhai, näꞌä mi pädi xä ñho ge tanto Pedro ꞌne nuꞌu̱ märꞌa yä apostol, ma xä zopu̱se̱ ꞌne ma xä bandonä. Pe mäske njabu̱, rä Hesu himbi u̱tsa Pedro sino bi ꞌñudi ge mi pe̱ꞌspäbi ndunthi rä komfiansa. Mi pädi ge mäske Pedro ma xä dagi, näꞌä ma xä nangi mänꞌaki pa xä sigi xä ñꞌo ha rä ꞌñuu rä Zi Dada Jeoba (Luc. 22:31, 32). Rä Hesu mi pädi xä ñho ge gatꞌho yä jäꞌi xä mꞌu̱i ko rä tsꞌoki, hänge bi ꞌñenä: «Mäske ja ri pahahu̱ pa gi pe̱fihu̱ näꞌä xä ñho, ri ndoyꞌohu̱ di japäbi xä ñhei» (Mar. 14:38, TNM). Hänge rä Hesu mi pädi xä ñho ge Pedro ma xä nangi de näꞌä error xki komete ora bi nega hñu mꞌiki. Po geꞌä, mi nuhu rä Hesu de rä du, bi ma bä honi rä Pedro pa bi ñäuise̱ (Mar. 16:7; Luc. 24:34; 1 Cor. 15:5). ¿Dä za gi imäjinä hängu bi nupäbi rä mfeni Pedro mi hyandi rä Hesu?
11. ¿Por hanja Pedro hinte mä duda mi pe̱ꞌtsi ge rä Zi Dada Jeoba nzäntho ma xä su ꞌne ma xä umbäbi gatꞌho näꞌä mi japäbi mꞌe̱di?
11 Rä Hesu bi asegurabi Pedro ge rä Zi Dada Jeoba ma xä mꞌu̱i pa xä matsꞌi. Mi nuhu rä Hesu de rä du, bi ma bä nuu Pedro ꞌne nuꞌu̱ märꞌa yä apostol pa bi matsꞌi bi gu̱ xi ndunthi yä peskado (Juan 21:4-6). Ko nunä milagro, Pedro hinte mä duda bi me̱ꞌtsi ge rä Zi Dada Jeoba nzäntho ma xä umbäbi näꞌä mi japäbi mꞌe̱di. Tal vez näꞌä oraꞌä, Pedro bi beni ge rä Hesu xki mää ge rä Zi Dada Jeoba, mi promete dä su ꞌne dä umbäbi näꞌä mi japäbi mꞌe̱di gatꞌho nuꞌu̱ mi prokura dä me̱päbi mꞌe̱tꞌo (Mat. 6:33). Hänge Pedro bi zopu̱ näꞌä ꞌme̱fi mi pe̱ꞌtsi ꞌne bi dedika bi me̱päbi rä Zi Dada Jeoba. Po näꞌä rä je̱ya 33, nuꞌmu̱ bi nja näꞌä rä ngo de rä Pentecostés, ko ndunthi rä balo Pedro bi predika ꞌne bi matsꞌi yä mꞌotho yä jäꞌi pa bi asepta näꞌä xki ꞌñudi rä Kristo (Hech. 2:14, 37-41). Mꞌe̱fa, bi matsꞌi xi ndunthi yä samaritano ꞌne yä jäꞌi de märꞌa yä dähni pa bi gamfri ꞌne bi de̱ni rä Kristo (Hech. 8:14-17; 10:44-48). Ja ngu di handihu̱, mäske Pedro mrä imperfecto, rä Zi Dada Jeoba bi sigi bi usa pa bi matsꞌi ndunthi yä jäꞌi bi bädi de Geꞌä ꞌne bi me̱päbi.
¿TE DÄ ZA GÄ PÄDIHU̱?
12. Mu̱ ya o̱tꞌe ndunthi rä tiempo di nto̱xkuihu̱ nꞌa rä bisio o nꞌa rä tsꞌo uso, ¿hanja di nupkägihu̱ mä mfenihu̱ näꞌä bi thogi Pedro?
12 Rä Zi Dada Jeoba ꞌnehe dä za dä maxkägihu̱ pa gä nangihu̱ ora di tagihu̱. Rꞌabu̱, dä za dä jakägihu̱ xä ñhei gä nangihu̱ mu̱ ya o̱tꞌe nꞌa rä tiempo di ntsauihu̱ nꞌa rä bisio o nꞌa rä uso näꞌä xä ntsꞌo. Rꞌabu̱ asta dä za gä sentihu̱ ge nuꞌu̱ yä tsꞌo uso o yä tꞌo̱tꞌe di pe̱fihu̱, mänꞌa xä ntsꞌo ke nuꞌu̱ yä tsꞌo uso mi pe̱ꞌtsi Pedro. Pe rä Zi Dada Jeoba dä za dä rꞌakägihu̱ rä tsꞌe̱di pa gä täpäbihu̱ nuꞌu̱ yä tꞌo̱tꞌe di nkontraui ko rä bolunta (Sal. 94:17-19). Ma gä pedehu̱ nꞌa tu̱i rä esperiensia nꞌa rä ku: Änte de dä bädi de rä Zi Dada Jeoba, mi ꞌme̱ngui yä mi ñꞌo̱ho̱ui. Pe mi bädi de rä Zi Dada Jeoba, bi desidi bi zopu̱ näꞌä rä mꞌu̱i xä ntsꞌo. Mäske bi logra bi zopu̱ näꞌä rä mꞌu̱i xä ntsꞌo, rꞌabu̱ tobe mi ehe ha rä mfeni nuꞌu̱ yä ntsꞌo nkꞌatꞌiꞌu̱. ¿Te bi matsꞌi pa bi sigi bi yꞌo̱tꞌe ntsꞌe̱di po bi me̱fi näꞌä xä ñho ante yä da rä Zi Dada Jeoba? Näꞌä rä ku enä: «Rä Zi Dada Jeoba go geꞌä sigi faxkägi ꞌne rꞌakägi rä tsꞌe̱di. Xtä handi ge mäske di ntsauihu̱ nꞌa rä bisio o nꞌa rä uso xä ntsꞌo, hää dä za gä täpäbihu̱ ꞌne dä za gä sigihu̱ gä yꞌohu̱ ha rä ꞌñuu rä Zi Dada Jeoba. Mäske drä imperfecto, Jeoba di mäkägi ꞌne xä sigi xä rꞌakägi rä tsꞌe̱di pa gä pe̱päbi rä bolunta ja ngu di hoꞌä».
Dende rä 1 de enero de 1950, rä ku Horst Henschel bi usa gatꞌho de rä tiempo pa bi me̱päbi rä Zi Dada Jeoba. ¿Gi kamfri ge nꞌa rä pa bi arrepenti po näꞌä bi me̱fi? (Hyandi yä parrafo 13 ꞌne 15).d
13. ¿Hanja dä za gä de̱mbäbihu̱ rä ejemplo Pedro? (Hechos 4:13, 29, 31; hyandi ꞌnehe rä foto).
13 Ja ngu ya dä handihu̱, rꞌabu̱ rä ntsu bi dominä Pedro. Pe ko rä mfatsꞌi rä Zi Dada Jeoba bi logra bi nangi ꞌne bi gu̱ rä balo pa bi sigi bi me̱päbi (hñeti Hechos 4:13, 29, 31). Nuju̱ ꞌnehe dä za gä täpäbihu̱ rä ntsu ꞌne hingä hopäbihu̱ go dä dominägihu̱. Ma gä handihu̱ te bi thogi ko nꞌa rä zi ku rä thuhu Horst. Nuni zi ku mi ꞌmu̱i ha rä dähni Alemania. Ha näꞌä rä tiempoꞌä, yä nazi mi obligabi yä jäꞌi ꞌne yä yꞌoskuela dä ꞌñenä «¡Heil Hitler!» pa dä nsunda rä gobiernu de näꞌä rä dähniꞌä. Rä zi ku Horst pede ge ndunthi yä mꞌiki hää bi hyopäbi rä ntsu go dä dominä. Pe nuꞌu̱ yä dada himbi nkue̱ nixi bi zu̱i, sino mähye̱gi bi xatuäbi rä Zi Dada Jeoba ꞌne bi yꞌapäbi rä tsꞌe̱di pa dä däpäbi rä ntsu. Ko rä tiempo Horst bi me̱ꞌtsi rä tsꞌe̱di ꞌne rä balo pa bi däpäbi rä ntsu. Rä zi ku Horst bi ꞌñenä: «Di handi ge rä Zi Dada Jeoba nunka bi bandonägi».c
14. ¿Te dä za dä me̱fi yä anciano ora handi ge yä ku ꞌmu̱i desanimädo?
14 Rä Zi Dada Jeoba ꞌne rä Hesu nunka ma dä bandonägihu̱ mäske rꞌabu̱ hingä geꞌä di pe̱fihu̱. Nuꞌmu̱ Pedro bi nega hñu mꞌiki rä Hesu, mi ja ho̱nse̱ yoho yä ꞌñuu: Ja xä gopu̱tho o xä nangi pa xä sigi xä ñꞌo ha näꞌä rä ꞌñuu bi ꞌñuti rä Hesu. Rä Hesu xki bäntebi rä Zi Dada Jeoba dä sigi dä matsꞌi Pedro pa dä sigi ndelante ꞌne hindä desanimä. ꞌNepu̱, rä Hesu bi ꞌñembäbi Pedro ge xki xatuäbi rä Zi Dada Jeoba po geꞌä. Bi xipäbi ge mi pe̱ꞌspäbi ndunthi rä komfiansa ge näꞌä ma xä sigi ndelante ꞌne ge ma xä matsꞌi pa xä nupäbi yä mfeni märꞌa yä kristianu (Luc. 22:31, 32). ¿Dä za gi imäjinä hängu bi nupäbi rä mfeni Pedro mi yꞌo̱de njabu̱? Nuju̱ ꞌnehe, ora ma dä jakägihu̱ xä ñhei gä pe̱fihu̱ näꞌä xä ñho, rä Zi Dada Jeoba hingä ma dä hye̱gäse̱hu̱. Näꞌä ma dä usa yä anciano de rä mhuntsꞌi pa ko rä mhäte dä maxkägihu̱ ꞌne dä nupkägihu̱ mä mfenihu̱ pa gä yꞌohu̱ mänjuäntho ha rä ꞌñuu (Efes. 4:8, 11). Nꞌa rä ku rä thuhu Paul ya o̱tꞌe ndunthi yä je̱ya faxte de gä anciano ha rä mhuntsꞌi. Nuni zi ku mää ge nzäntho o̱tꞌe ntsꞌe̱di po dä nupäbi yä mfeni märꞌa yä zi ku. Ora handi hanja nꞌa rä ku ꞌmu̱i desanimädo, honi rä modo hanja dä nupäbi rä mfeni ꞌne bembäbi por hanja rä Zi Dada Jeoba bi mbitabi dä yu̱tꞌi ha rä hnini. ꞌNehe, bembäbi ge mäske rꞌabu̱ hingä geꞌä di pe̱fihu̱, rä Zi Dada Jeoba di mäkägihu̱ ndunthi ꞌne nunka ma dä u̱tsagihu̱ ꞌne ꞌmu̱i dispuesto dä maxkägihu̱ ora di tagihu̱. Rä zi ku Paul xä hyandi hanja ndunthi yä ku nuꞌu̱ ꞌmu̱i desanimädo o xä dagi, xä za xä nangi ꞌne xä sigi ndelante ko rä mfatsꞌi rä Zi Dada Jeoba.
15. Ko näꞌä bi thogi Pedro ꞌne rä ku Horst, ¿hanja udi ge hää mäjuäni näꞌä mää Mateo 6:33?
15 Xtä handihu̱ hanja rä Zi Dada Jeoba bi umbäbi Pedro ꞌne nuꞌu̱ märꞌa yä apostol gatꞌho näꞌä mi japäbi mꞌe̱di. Njabu̱ ꞌnehe mu̱ gä pe̱päbihu̱ mꞌe̱tꞌo rä Zi Dada Jeoba; Näꞌä ma dä maxkägihu̱ ꞌne ma dä rꞌakägihu̱ gatꞌho näꞌä ma dä jakägihu̱ mꞌe̱di (Mat. 6:33). Mꞌe̱fa de rä Segunda Guerra Mundial, rä zi ku Horst —näꞌä ya dä no̱nihu̱ ha rä parrafo 13— himi pädi ua xä za xä me̱päbi rä Zi Dada Jeoba de gä precursor o hinä, ngeꞌä xa mrä zi hyoya. Pe, ¿te bi me̱fi nuni zi ku? Koꞌmu̱ rä superintendente de gä circuito mi tso̱ni rä mhuntsꞌi näꞌä semänäꞌä, rä zi ku Horst bi desidi bi bo̱ni gatꞌho rä semänä pa dä predika ꞌnehe. Mi uadi näꞌä semänä, himi tsa dä gamfri näꞌä bi thogi. Rä superintendente bi ntregabi nꞌa rä sobre ko rä bojä ꞌne himbi sipäbi toꞌo xki umbäbi. Ko näꞌä bojä, ma xä za xä mprecursor po rꞌa yä zänä. Rä zi ku Horst bi hyandi ge näꞌä bojäꞌä mi nꞌa rä regalo näꞌä mi ehe de rä Zi Dada Jeoba. Kongeꞌä bi hyandi ge Jeoba nzäntho ma xä su pa hinte xä ꞌme̱päbi. Dende geꞌmu̱, rä zi ku Horst xa bi yꞌo̱tꞌe ntsꞌe̱di po dä me̱päbi mꞌe̱tꞌo rä Zi Dada Jeoba (Mal. 3:10).
16. ¿Por hanja xa mähyoni gä nxadihu̱ rä ejemplo Pedro ꞌne nuꞌu̱ yä karta bi yꞌofo?
16 Ja ngu dä handihu̱, mäske nꞌa rä pa Pedro bi ꞌñembäbi rä Hesu «ꞌUege de geki zi Hmuu»; rä Hesu nunka bi ꞌuege de geꞌä, ꞌne zäi ge Pedro xa bi jamädibi po geꞌä. Hää, rä Hesu bi sigi bi matsꞌi Pedro pa bi sigi bi me̱päbi rä Zi Dada Jeoba, ꞌne njabu̱ bi umbäbi nꞌa rä hogä ejemplo nuꞌu̱ märꞌa yä kristianu. Xa ja ndunthi te gä pädihu̱ de näꞌä bi yꞌofo Pedro ha nuꞌu̱ yoho yä karta bi me̱mpäbi nuꞌu̱ yä mu̱di Kristianu. Ha näꞌä mä nꞌa rä ntꞌudi xä ꞌñepu̱, ma gä handihu̱ te dä za gä pädihu̱ de nuꞌu̱ yoho yä karta, ꞌne hanja dä za dä maxkägihu̱ mäpaya.
RÄ JÄHÑÄ 126 Ogi ähä, yꞌo mänjuäntho ꞌne ze̱ti
a Nunä imformäsio bi tꞌofo pa dä nupäbi yä mfeni nuꞌu̱ toꞌo o̱tꞌe ntsꞌe̱di po dä däpäbi nꞌa rä tꞌo̱tꞌe näꞌä di nkontraui ko rä bolunta rä Zi Dada Jeoba, ꞌne pa dä bädi ge mu̱ hindä rindi hää dä za däpäbi nuꞌu̱ yä tsꞌo tꞌo̱tꞌe ꞌne dä za dä yꞌo mänjuäntho ha rä ꞌñuu rä Zi Dada Jeoba.
b Ndunthi de nuꞌu̱ yä testo ehe ha nunä imformäsio bi thäi de rä mfistꞌofo Marcos. Po̱de Pedro go geꞌä bi xipäbi Marcos näꞌä xki thogi ꞌne näꞌä xki hyandi, hänge Marcos bi yꞌofo ndunthi de geꞌä.
c Rä esperiensia rä zi ku Horst Henschel, bi bo̱ni ha rä revista ¡Despertad! de rä 22 de febrero de 1998 habu̱ enä «Motivado por la lealtad de mi familia a Dios».
d NÄꞌÄ DI NHEKI HA YÄ FOTO: Di nheki hanja nuꞌmu̱ Horst Henschel mi nꞌa rä tꞌu̱kä tsꞌu̱ntꞌu̱. Nuꞌu̱ yä dada, xä hñudi kongeꞌä ꞌne xatuäbi mähye̱gi rä Zi Dada Jeoba pa hindä ntsu ꞌne dä defende näꞌä xä bädi de rä Mäkä Tꞌofo.