KAPÍTULO 10
Matrimonio: Un Regalo di e Dios di Amor
“Un kordon lorá tripel no ta kibra lihé.”—EKLESIÁSTES 4:12.
1, 2. (a) Ora nos bai un kasamentu, kiko tin biaha nos ta puntra nos mes, i dikon? (b) Kua preguntanan nos lo analisá den e kapítulo akí?
BO GUSTA bai kasamentu? Hopi hende ta gusta pasobra e okashonnan ei por ta masha plasentero. E pareha ta nèchi bistí, i nan kara ta bria di alegria! Nan ta masha felis, i nan futuro ta parse briante.
2 Sinembargo, nos mester rekonosé ku awe no ta bai masha bon ku matrimonio. P’esei, maske nos tin e mihó deseonan pa e pareha resien kasá, tòg tin biaha nos ta puntra nos mes: ‘E matrimonio akí lo ta felis? Lo e dura?’ Esei ta dependé di si e pareha ta aseptá e konsehonan di Dios tokante matrimonio i ta hasi esfuerso pa apliká nan. (Proverbionan 3:5, 6) Esaki ta nesesario pa keda den e amor di Dios. Laga nos ban analisá kon Beibel ta kontestá e kuater preguntanan akí: Pa ki motibu hende ta kasa? Si bo ta bai kasa, kon bo por skohe un bon kasá? Kon bo por prepará pa matrimonio? I kiko por yuda un pareha keda felismente kasá?
PA KI MOTIBU HENDE TA KASA?
3. Dikon no ta sabí pa kasa pa un òf otro motibu di poko importansia?
3 Tin hende ta kere ku bo mester ta kasá pa bo ta felis, es desir, ku bo no por haña goso òf satisfakshon den bida si bo no tin un kasá. Esei sigur no ta bèrdat! Tuma por ehèmpel Hesus, kende no a kasa nunka. El a indiká ku keda soltero ta un don i asta a animá hende ku por keda sin kasa pa nan keda sin kasa. (Mateo 19:11, 12) Apòstel Pablo tambe a papia tokante e bentahanan di keda soltero. (1 Korintionan 7:32-38) Pero ni Hesus ni Pablo no a bisa ku bo ta obligá di keda soltero. De echo, Beibel ta bisa ku hende ku ta “prohibí kasamentu” ta promoviendo “siñansa di demoño.” (1 Timoteo 4:1-3) Apesar di esei, tin hopi bentaha den keda soltero, spesialmente pa un hende ku ke sirbi Yehova sin laga nada distra’é. Pues, lo no ta sabí pa kasa pa un òf otro motibu di poko importansia, por ehèmpel, pasobra hende rònt di bo ta pone preshon riba bo.
4. Dikon matrimonio ta e mihó fundeshi pa kria yu?
4 Di otro banda, tin motibu bálido pa kasa? Sí. Matrimonio ta un otro don, òf regalo, di Dios ku tin sierto bentaha i ku por hasi hende masha felis. (Génesis 2:18) Por ehèmpel, un bon matrimonio ta e mihó fundeshi pa kria un famia. Yu tin mester di un ambiente stabil den kua ámbos mayor ta duna nan amor, disiplina i guia. (Salmo 127:3; Efesionan 6:1-4) Ma kriamentu di yu no ta e úniko motibu bálido pa kasa.
5, 6. (a) Segun Eklesiástes 4:9-12, kua ta algun benefisio práktiko di un bon amistat? (b) Kon matrimonio por ta manera un kordon lorá tripel?
5 Laga nos analisá e teksto sentral di e kapítulo akí den su konteksto: “Dos ta mihó ku un, pasobra nan tin un bon pago pa nan trabou. Pasobra si un di nan kai, esun lo lanta su kompañero. Ma ai di esun ku kai ora no tin ningun hende pa lant’é. Ademas, si dos hende drumi huntu, nan ta keda kayente, ma kon un hende por keda kayente su so? I maske un hende por vense ún ku ta su so, dos sí por resistié. Un kordon lorá tripel no ta kibra lihé.”—Eklesiástes 4:9-12.
6 E palabranan akí ta resaltá prinsipalmente e balor di amistat. Por apliká nan na matrimonio? Sí, pasobra esei ta e relashon di amistat di mas íntimo ku tin, i manera e palabranan ta indiká, e union ei por ta un fuente di yudansa, konsuelo i protekshon. Sinembargo, pa e union entre e hòmber i e muhé por ta realmente fuerte, mester tin un di tres elemento. E ora ei lo e ta meskos ku un kordon ku ta konsistí di tres kabuya di flègtu den otro, manera e versíkulo ei ta indiká. Esei lo ta hopi mas difísil pa kibra ku un kordon di dos kabuya. Kiko ta e di tres kabuya ku ta hasi e union realmente fuerte? Amor pa Yehova. Ora e pareha su deboshon na Yehova ta hunga un papel importante den e matrimonio, i tantu e hòmber komo e muhé ta hasi esfuerso pa agradá Yehova, nan matrimonio lo ta manera e kordon ei lorá tripel.
7, 8. (a) Ki konseho Pablo a duna kristiannan soltero ku tin problema pa dominá nan deseonan seksual? (b) Ki punto di bista realístiko Beibel ta duna nos di matrimonio?
7 Ademas, ta den matrimonio so tin mag di satisfasé deseo seksual. Ta den e union ei so relashon seksual por ser mirá korektamente komo un fuente di plaser. (Proverbionan 5:18) Pero kiko di hende soltero ku a pasa e periodo ku Beibel ta yama “e flor di hubentut,” esta, e periodo ku nan impulsonan seksual ta masha fuerte? Kiko nan por hasi? Den kaso ku ainda nan ta lucha pa dominá nan deseonan seksual i ta kore peliger di kometé aktonan impuru, Pablo a duna nan e siguiente konseho inspirá: “Si nan no tin dominio propio, laga nan kasa, pasobra ta mihó kasa ku keda kima di pashon.”—1 Korintionan 7:9, 36; Santiago 1:15.
8 Sea kual sea e motibu pakiko un hende ke kasa, ta bon pa e ta realista. Manera Pablo a bisa, “esnan ku kasa lo haña nan ku difikultat den bida.” (1 Korintionan 7:28) Hende kasá ta konfrontá difikultatnan ku hende soltero lo no haña nan kuné. Awor bon, si bo disidí di kasa, kiko bo por hasi pa bo tin ménos problema posibel i mas felisidat i satisfakshon? Un punto klave ta pa skohe un bon kasá.
KON BO POR SKOHE UN BON KASÁ?
9, 10. (a) Kon Pablo a ilustrá e peliger di forma relashon será ku hende ku no ta kreyente? (b) Kiko hopi biaha ta e resultado ora un kristian kasa ku un hende ku no ta kreyente?
9 Bou di inspirashon, Pablo a skirbi un prinsipio importante ku nos mester apliká ora di skohe un kasá: “No forma un yugo desigual ku hende ku no ta kreyente.” (2 Korintionan 6:14, nota) Kiko lo pasa si un kunukero uni dos bestia di diferente tamaño i forsa bou di e mesun yugo? Nan tur dos lo sufri. Meskos lo pasa si un kristian mester uni bou di e “yugo” di matrimonio ku un hende ku no ta kreyente. Sin duda, lo tin frikshon i tenshon konstantemente den nan relashon, ya ku nan prioridat den bida lo no kuadra ku otro: unu lo ke keda den e amor di Yehova, miéntras ku e otro no ta interesá den esei. Esaki probablemente lo hiba na hopi problema. P’esei mes Pablo a bisa kristiannan ku si nan ke kasa, nan hasi esei “basta ta den Señor.”—1 Korintionan 7:39.
10 Pero algun kristian ta sinti nan asina so ku nan ta yega na e konklushon ku “un yugo desigual” ta mihó ku soledat. Tin di nan ta disidí di no hasi kaso di e konseho di Beibel i ta kasa ku un persona ku no ta sirbi Yehova. Bes tras bes, e konsekuensianan ta tristu. Tardi òf trempan, nan ta bin realisá ku nan ta kasá ku un persona ku ken nan no por kompartí e kosnan di mas importante den bida. Anto e soledat ku nan ta sinti e ora ei kisas ta pió ku loke nan tabata sinti promé ku nan a kasa. Afortunadamente, tin míles di kristian soltero ku ta aseptá Yehova su konseho relashoná ku esaki i ku lealmente ta pega na dje. (Salmo 32:8) Aunke nan ta spera di kasa un dia, nan ta keda soltero te ora nan haña un kasá entre e hendenan ku ta sirbi Yehova Dios.
11. Kiko por yuda bo skohe un bon kasá? (Wak tambe e kuadro “Kiko Por Yuda Mi Skohe un Bon Kasá?”)
11 Klaru ku no ta tur sirbidó di Yehova outomátikamente lo ta un bon kasá. Si bo ta pensa riba matrimonio, buska un persona kende su personalidat, metanan spiritual i amor pa Dios ta kuadra ku esnan di bo. E esklabo fiel a publiká hopi informashon riba e tópiko akí, i lo ta bon pa bo studia e konseho bíbliko ei huntu ku orashon i lag’é guia bo.a—Salmo 119:105.
12. Ki kustumber tin den hopi kultura relashoná ku matrimonio, i for di kua ehèmpel bíbliko nos por siña un lès pa kasonan asina?
12 Den hopi pais i kultura, hende tin e kustumber ku ta e mayornan ta skohe un kasá pa nan yu. Por lo general, esei ta pasobra nan ta rekonosé ku mayornan tin mas sabiduria i eksperensia pa tuma un desishon importante asina. E tipo di matrimonionan ei hopi biaha ta resultá bon, meskos ku den tempu bíbliko. E mayornan ku tin e responsabilidat di tuma e desishon importante akí por siña un bon lès for di e ehèmpel di Abraham. Ora el a disidí di buska un kasá pa su yu hòmber Isak, e no a konsiderá plaka i posishon sosial komo e kosnan di mas importante ku e mucha muhé mester tabatin. Mas bien, el a hasi hopi esfuerso pa buska un kasá pa Isak for di entre e hendenan ku tabata adorá Yehova.b—Génesis 24:3, 67.
KON BO POR PREPARÁ PA MATRIMONIO?
13-15. (a) Kon e prinsipio na Proverbionan 24:27 por yuda un yònkuman ku tin pensá di kasa? (b) Kiko un mucha muhé por hasi pa prepará pa matrimonio?
13 Si bo tin idea serio di kasa, lo ta bon pa bo puntra bo mes: ‘Di bèrdat mi ta kla pa kasa?’ E kontesta no ta dependé solamente di kiko bo ta pensa di amor, sekso, kompañerismo òf yu. Mas bien, kada futuro esposo òf esposa mester pensa riba e responsabilidatnan spesífiko ku matrimonio ta trese kuné.
14 Un yònkuman ku ta buska un kasá mester pensa bon riba e siguiente prinsipio: “Prepará bo trabou pafó, pone tur kos kla pa bo mes den kunuku; i despues traha bo kas.” (Proverbionan 24:27) Kiko nos por komprondé for di e versíkulo akí? Wèl, den tempu bíbliko, si un hòmber kier a “traha [su] kas,” es desir, kasa i forma un famia, e mester a puntra su mes: ‘Mi ta den kondishon pa kuida i mantené un esposa i e yunan ku nos lo haña?’ Promé ku e kasa, e mester a traha den su kunuku i sòru pa su kosecha. E mesun prinsipio ta apliká awe. Un hòmber ku ke kasa tin ku prepará pa asumí su responsabilidat. Lo e tin ku traha tanten ku su salú ta permití. E Palabra di Dios ta indiká ku un hòmber ku no ta atendé e nesesidatnan físiko, emoshonal i spiritual di su famia ta pió ku un persona sin fe!—1 Timoteo 5:8.
15 Un mucha muhé ku disidí di kasa tambe mester prepará pa karga algun responsabilidat importante. Beibel ta menshoná algun kualidat i abilidat ku e mester tin pa yuda su esposo i pa kuida su kas. (Proverbionan 31:10-31) Ken ku kore kasa, sea hòmber òf muhé, sin prepará pa karga e responsabilidatnan ku matrimonio ta trese kuné ta masha egoista. Dikon? Pasobra e no ta pensa riba loke e por ofresé su futuro kasá. Awor bon, pa esnan ku tin pensá di kasa, e preparashon di mas importante mester ta e preparashon spiritual.
16, 17. Kristiannan ku ta prepará pa matrimonio mester meditá riba kua prinsipionan bíbliko?
16 Pa prepará pa matrimonio, e futuro esposo i esposa mester meditá riba e papel ku Dios a asigná kada un di nan. E hòmber mester sa kiko ta su debernan komo kabes di un famia kristian. Por ehèmpel, e no mester ehersé su outoridat manera un diktador. Al kontrario, e mester imitá e ehèmpel di Hesus. (Efesionan 5:23) Asina tambe e muhé kristian mester komprondé e papel digno ku e tin komo esposa. Lo e ta dispuesto pa someté su mes na “e lei di su esposo”? (Romanonan 7:2) Komo soltera, ya e ta bou di e lei di Yehova i di Kristu. (Galationan 6:2) Si e kasa, e mester someté su mes na un lei mas: e outoridat di su esposo. Lo e por apoyá un hòmber imperfekto i ser sumiso na dje? Si e no ta gusta e idea ei, mihó e no kasa.
17 Ademas, e hende ku ta bai kasa mester ta kla pa satisfasé e nesesidatnan partikular di su kasá. (Filipensenan 2:4) Pablo a skirbi: “Laga kada un di boso stima su esposa manera e ta stima su mes; di otro banda, e esposa mester tin rèspèt profundo pa su esposo.” Bou di inspirashon divino, Pablo a komprondé ku e hòmber tin e nesesidat spesial di sinti ku su esposa tin un rèspèt profundo p’e, anto e muhé tin e nesesidat spesial di sinti ku su esposo ta stim’é.—Efesionan 5:21-33.
Hopi pareha ta sòru pa un hende kompañá nan durante nan namoramentu. Esei ta e kos sabí pa hasi
18. Dikon parehanan mester ehersé dominio propio durante namoramentu?
18 Pues, nos no mester mira namoramentu simplemente komo un periodo pa dibertí. E ta un tempu pa e pareha siña kon nan mester trata ku otro i pa nan wak si lo ta un bon desishon pa kasa ku otro. Tambe e ta un periodo pa nan ehersé dominio propio. Dikon? Pasobra ta normal ku nan lo sinti atrakshon físiko pa otro. Pero esei por bira asina intenso ku nan ekspreshonnan di kariño por bai muchu leu, i nan por sinti e tentashon pa hasi kosnan ku ta reservá pa matrimonio. Ma si di bèrdat nan ta stima otro, nan lo evitá tur loke lo por perhudiká e otro su relashon ku Dios. (1 Tesalonisensenan 4:6) Pues, ehersé dominio propio durante bo namoramentu; esei ta un kualidat ku bo por benefisiá di dje henter bo bida, sea ku bo disidí di kasa òf nò.
KIKO BO POR HASI PA BO MATRIMONIO DURA?
19, 20. Kon hopi hende den e mundu djawe ta mira matrimonio, i kon un kristian mester mir’é? Ilustrá esei.
19 Si un pareha ke pa nan matrimonio dura, nan mester tin e punto di bista korekto di e kompromiso ei. Den buki i pelíkula, matrimonio hopi biaha ta e “final felis” ku hende ta anhelá. Pero den bida real, matrimonio no ta un final; e ta e komienso di un union ku Yehova a establesé pa dura pa tempu indefiní. (Génesis 2:24) Lamentablemente, e mundu djawe no ta mir’é asina. Den algun kultura, hende ta mira matrimonio komo dos pida kabuya mará na un kònòpi. Nan no ta realisá kon bon esei ta ilustrá e punto di bista komun di matrimonio. Kon asina? Wèl, un bon kònòpi ta keda mará tanten ku ta nesesario. Pero un otro rekisito importante ta ku mester ta fásil pa lòs e tambe.
20 Hopi hende awe ta mira matrimonio komo algu temporal. Pues, nan ta kore kasa, pasobra nan ta pensa ku ora e matrimonio no ta satisfasé nan nesesidatnan òf si problema kuminsá, nan por bula afó i pone un fin na dje. Pero kòrda ku Beibel ta kompará e tipo di union manera matrimonio ku “un kordon lorá tripel.” Kordon òf kabuya ku nan ta traha pa barku di bela ta diseñá pa dura largu, pa nan no fraña ni kibra, i pa resistí e tormentanan di mas pisá. Meskos ta e kaso ku matrimonio. Yehova a estables’é pa e dura. Kòrda ku Hesus a bisa: “No laga ningun hende separá loke Dios a uni bou di un yugo.” (Mateo 19:6) Si bo kasa, bo mester tin e mesun punto di bista ei di matrimonio. Akaso esei ta hasi matrimonio un karga? Nò.
21. Ki aktitut un esposo i esposa mester tin pa ku otro, i kiko lo por yuda nan hasi esei?
21 Matrimonio por ta un fuente di goso i satisfakshon. Pero pa esei ta e kaso, e esposo i esposa mester siña mira otro for di e punto di bista korekto. Kada un tin ku hasi esfuerso pa konsentrá riba e bon kualidatnan ku su kasá tin i riba e esfuerso ku e ta hasi, i no enfoká riba su defektonan. Akaso ta irealístiko pa nos enfoká riba e aspektonan positivo di un kasá imperfekto? Wèl, Yehova nunka ta irealístiko, pero tòg nos ta stèns ku e ta enfoká riba nos kosnan positivo. Un eskritor di salmo a puntra: “Si abo, SEÑOR, tuma inikidatnan na kuenta, o Señor, ken lo por a keda para?” (Salmo 130:3) Pues, asina tambe esposo i esposa mester ta komprensivo i wak e kosnan positivo di otro, i nan mester ta kla pa pordoná otro.—Kolosensenan 3:13.
22, 23. Kon Abraham ku Sara a pone un bon ehèmpel pa pareha kasá awe?
22 Ku transkurso di tempu, matrimonio por duna e pareha mas felisidat i satisfakshon. Den Beibel, nos ta haña e ehèmpel di e matrimonio di Abraham ku Sara ora ku ya nan tabata un pareha di edat avansá. Nan bida sigur no tabata sin kontratempu i problema. Bo por imaginá ku lo no tabata fásil pa Sara—kende e tempu ei tabatin mas ku 60 aña—bandoná e komodidatnan di su kas, den e stat próspero di Ur, i bai biba den tènt pa restu di su bida. Pero el a hasié i a someté su mes na e outoridat di su esposo. De echo, e tabata un berdadero komplemento i ayudante pa Abraham, ya ku semper el a respetá Abraham i kooperá kuné pa su desishonnan por tin éksito. I Sara su sumishon no tabata pa bista di hende. Asta “den su mes,” el a referí na Abraham komo su señor.c (Génesis 18:12; 1 Pedro 3:6) E tabata respetá Abraham di kurason.
23 Klaru ku esei no ke men ku Abraham ku Sara semper tabata di akuerdo ku otro. Un biaha Sara a pidié hasi algu ku “a duel Abraham mashá.” Tòg, riba instrukshon di Yehova, Abraham humildemente a skucha su kasá, i esei a resultá den bendishon pa e famia. (Génesis 21:9-13) Esposo- i esposanan djawe, asta esnan ku tin vários dékada kasá, por siña hopi for di e pareha di fiel sirbidó di Dios akí.
24. Ki tipo di matrimonio ta onra Yehova Dios, i dikon?
24 Den e kongregashon kristian tin míles di matrimonio felis, sí, matrimonionan den kua e esposa ta respetá su esposo mashá, den kua e esposo ta stima i onra su esposa, i den kua ámbos ta kooperá pa pone e boluntat di Yehova promé ku tur kos. Si bo mester disidí di kasa, skohe un bon kasá, prepará bon pa matrimonio i hasi esfuerso pa pas i amor reina den bo kas. Un matrimonio asina ta duna onor na Yehova Dios, i siguramente lo yuda bo keda den e amor di Dios.
a Wak kapítulo 2 di e buki E Secreto pa Felicidad den Famia, publiká pa Testigunan di Yehova.
b Algun patriarka fiel tabatin mas ku ún kasá. E práktika akí ta konosí komo poligamia, i no a originá di Yehova. Pero Yehova a toler’é durante e tempu di e patriarkanan, i despues ku el a establesé e nashon di Israel, el a regul’é. Pero kristiannan mester kòrda ku Yehova no ta permití poligamia mas den su pueblo.—Mateo 19:9; 1 Timoteo 3:2.
c Aunke na Génesis 18:12, Beibel Santu ta bisa ku Sara a yama Abraham “mi esposo,” 1 Pedro 3:6 ta indiká ku el a yam’é “señor.”