Pozorujeme svet

Zlý začiatok roka 1991

V prvých mesiacoch tohto roka preťažila séria katastrof možnosti organizácií na podporu postihnutých. „Od konca 2. svetovej vojny nemuselo tak veľa ľudí v toľkých krajinách čeliť takému pustošeniu,“ píše časopis U.S.News & World Report. Sovietske Gruzínsko postihli tri zemetrasenia. Aj Kostariku a Panamu zasiahlo zemetrasenie. Tornáda v Spojených štátoch zničili časti Kansasu a Oklahomy. Cyklón s rýchlosťou vetra 230 kilometrov za hodinu ničil Bangladéš celých osem hodín, pričom zahynulo najmenej 125 000 ľudí a milióny ďalších zostali bez domova. „Spolu s naliehavými potrebami v oblasti Perzského zálivu a v Afrike, kde je 14 miliónov ľudí ohrozených hladom iba v samotnej Etiópii a Sudáne, tieto nové katastrofy spôsobili, že organizácie majú naraz príliš veľa práce,“ oznamuje uvedený časopis. Jeden preťažený zástupca Červeného kríža povedal: „Neviem, pred akými problémami budeme stáť zajtra.“

Obete zemetrasení

Zemetrasenia v minulom roku zapríčinili toľko úmrtí ako za posledných 10 rokov. Podľa amerického geologického prehľadu bolo v roku 1990 hlásených vyše 52 000 usmrtených následkom zemetrasení v porovnaní s asi 57 000 mŕtvymi od roku 1980 do roku 1989. To bol najvyšší počet za jeden rok od roku 1976. Zemetrasenie, v ktorom zahynul najvyšší počet ľudí, bolo v júni v Iráne o sile 7,7 stupňa podľa Richterovej stupnice. Podľa odhadov v ňom zahynulo 50 000 ľudí a ďalších 60 000 bolo zranených. Správa zaznamenala za minulý rok 68 veľkých zemetrasení, čo je o osem viac ako v prechádzajúcom roku.

Študenti farmácie a zneužívanie drog

Študentom prvého ročníka farmácie na texaskej univerzite v Austene v Spojených štátoch povedali, že zo všetkých študentov odborných škôl v celých Spojených štátoch je najviac prípadov zneužívania drog medzi študentami farmácie. Prečo? „Ja naozaj neviem,“ hovorí prodekan fakulty farmácie Arlyn Kloesel. „Samozrejme, profesie, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o ľudí, takýchto jedincov často priťahujú. A nebývajú to chudobní študenti. Tento problém majú všeobecne dobrí študenti, vodcovské osobnosti. . .“ Študenti dostali radu spočívajúcu v tom, že skôr než narkomani alebo alkoholici môžu dostať vhodnú pomoc, musia uznať, že majú problém, a potom musia byť ochotní prijať pomoc.

Prudký vzrast násilných zločinov v USA

„Násilné zločiny, z ktorých mnohé súvisia s drogami, stúpajú prakticky v každom americkom meste,“ oznamuje časopis Newsweek. „Zdá sa, že strelné zbrane, vrátane vojenských útočných zbraní, sú všade — dokonca aj v rukách detí.“ Počet vrážd dosiahol v minulom roku nový rekord. Odhaduje sa, že bolo zavraždených 23 200 osôb, z toho 60 percent strelnými zbraňami. „Každých 100 hodín strácame na našich uliciach trikrát viac mladých mužov, ako bolo zabitých v pozemných bojoch v Perzskom zálive,“ sťažuje sa Louis Sullivan, tajomník zdravotníckych a humanitárnych služieb. A to napriek skutočnosti, že USA majú najvyšší priemer uväznených na svete — 426 väzňov na 100 000 obyvateľov. Vraždy sú hlavnou príčinou smrti černochov vo veku od 15 do 24 rokov. Prečo sa zločinnosť tak šíri? Podľa odborníkov „zločinnosť stúpa, keď sa spoločenské autority — rodina, náboženstvo, susedské vzťahy a všetky neviditeľné putá, ktoré udržujú spoločnosť pospolu — rúcajú,“ tvrdí časopis Newsweek.

Zdravotná starostlivosť o zvieratá

Oblasť lekárskej starostlivosti o domácich miláčikov zahŕňa všetko, počnúc „zložitou chirurgiou po sledovanie hmotnosti pod lekárskym dozorom, starostlivosť o chrup a poradenskú službu pre správanie,“ uvádzajú noviny The Toronto Star. „Vlastniť dnes zviera je veľmi, veľmi nákladné,“ povedala istá zdravotná sestra. Vyliečenie zlomenej nohy veľkého psa stojí vyše 700 dolárov (kanadských). Za liečenie zápalu pečene treba zaplatiť 800 dolárov i viac. Transplantácia obličky môže stáť až 5 000 dolárov. V poradni pre správanie sa platí 100 dolárov na hodinu. K zdravotnej starostlivosti o zvieratá patria aj pôrodnícke oddelenia, zariadenia intenzívnej starostlivosti, akupunktúra, elektrokardiogramy, odstraňovanie šedého zákalu, stomatologické zákroky a dokonca i poistenie zvierat.

Pralesy miznú rýchlejšie

„Tropické pralesy zeme miznú o 50 percent rýchlejšie, ako sa predtým predpokladalo,“ oznamuje vestník Medzinárodného ústavu pre životné prostredie a rozvoj Perspectives. Namiesto odhadovaných 11 miliónov hektárov ročne, údaje zhromaždené inštitútom World Resources Institute ukazujú, že „každý rok zmizne možno 16 až 20 miliónov hektárov tropických pralesov.“

Koniec číslu 666

„Británia vynechala satanské číslo 666 z poznávacích značiek áut,“ oznamuje publikácia Leaders. Podľa Annette Welshovej, hovorkyne britského ministerstva dopravy, vodiči sa sťažovali, že toto číslo je zodpovedné za ich dopravné nehody. Jeden obyvateľ Walesu povedal, že týždeň po tom, čo dostal toto číslo, otrávil mu niekto jeho zdroj vody, vykradli mu dom a jeho auto mu zdemolovalo nákladné auto. V skutočnosti kniha Zjavenie 13:18 označuje číslom 666 symbolické divé zviera, ktoré znázorňuje svetové politické systémy; nespája ho však s nehodami alebo s podobnými osobnými príhodami.

Nárast v prípadoch AIDS

Najhroznejšiu predpoveď o AIDS-e uverejnila nedávno WHO (Svetová zdravotnícka organizácia). Podľa tohto odhadu bude do roku 2 000 na celom svete 10 miliónov detí a 30 miliónov dospelých nakazených vírusom AIDS. Odhaduje sa tiež, že dovtedy bude 10 miliónov prípadov plne rozvinutého AIDS-u a v dôsledku úmrtia rodičov na túto chorobu sa stane asi 10 miliónov detí sirotami. Iba pred rokom odhadla WHO počet prípadov AIDS-u na 5 miliónov u detí a 25 miliónov u dospelých. Predpoklady boli prepracované, keď štúdie ukázali, že vírus, spôsobujúci AIDS, sa šíri alarmujúcou rýchlosťou v oblastiach subsaharskej Afriky a v Ázii.

Priberanie na váhe pri obmedzovaní fajčenia

Mnohí fajčiari, ktorí by chceli prestať fajčiť, sa najviac boja toho, že priberú. Výskumníci zo stredísk pre prieskum chorôb v Spojených štátoch zistili, že fajčiari, ktorí prestanú fajčiť, priberú počas piatich rokov v priemere tri až štyri kilogramy. „Zo zdravotného hľadiska je takéto priberanie celkom malé,“ povedal vedúci tohto výskumu. Ale zdravotný prospech z toho, keď fajčiar prestane fajčiť, omnoho prevyšuje akékoľvek riziko nadbytočnej váhy.

Menej soliť je zdravšie

Zníženie príjmu soli o 3 gramy denne môže znížiť výskyt srdcových chorôb v západných krajinách o 16 percent a mozgových porážok o 22 percent, hovoria londýnski výskumníci. Zníženie príjmu soli by malo väčší účinok ako liečba liekmi. Výskumníci lekárskej fakulty sv. Bartolomeja v Londýne publikovali výsledky svojich výskumov v British Medical Journal. Radia v nich výrobcom, aby znížili obsah soli vo svojich výrobkoch. Ak by sa do spracovávaných potravín nepridávala soľ, hovoria, srdcové infarkty by sa znížili o 30 percent a mozgové porážky o 39 percent; predišlo by sa tak iba v samotnej Británii 65 000 úmrtiam ročne. Ľuďom radia, aby si znížili príjem soli tak, že si nebudú prisáľať pri stole jedlá a vyhnú sa slaným pokrmom.

Letecký terorizmus — zatiaľ žiadne riešenie

„Technika zameraná na marenie útokov teroristov na dopravné lietadlá stále neposkytuje to, v čo vedci dúfali,“ poznamenáva časopis New Scientist. „Po niekoľkých rokoch experimentovania nespĺňa žiaden detektorový systém ani minimálne požiadavky stanovené Federálnym leteckým úradom USA (FAA).“ Tento úrad požadoval systém, ktorý by prehliadol 10 kufrov za minútu, odhalil „niekoľko libier“ výbušnín s 95 percentnou účinnosťou a pritom aby množstvo neprekračovalo „jedno až dve percentá“ prípadov. Avšak röntgenové prístroje a detektory kovu nemôžu odhaliť „obľúbenú zbraň teroristov“ — plastikové výbušniny. Plastiková výbušnina bola použitá na zničenie prúdového lietadla spoločnosti Pan American nad dedinou Lockerbie v Škótsku v roku 1988.

Ďalší dôvod nefajčiť

Je známe, že fajčenie zvyšuje riziko srdcových infarktov. Ďalšie štúdie teraz ukazujú, že fajčenie môže spôsobiť, že „sa nedostavia nepríjemné pocity, ktoré signalizujú srdcové ochorenie,“ uvádza časopis Health, a znižuje citlivosť na bolesť. „Ak by cigarety zmenšili citlivosť na bolesť, mohli by ste mať značne poškodené srdce, kým dostanete lekársku pomoc,“ hovorí Dr. Michael Crawford, predseda výboru pre klinickú kardiológiu spoločnosti American Heart Association.