Božské hádanky a Božie predsavzatie
KEĎ to niekto nevie, je to náročné; ale keď to vie, potom to nič nie je. Čo je to? Hádanka.
V dnešnej pragmatickej spoločnosti majú ľudia často sklon pozerať sa na hádanky ako na detskú hru, no v staroveku „boli hádanky skúškou múdrosti,“ poznamenáva The Interpreter’s Dictionary of the Bible. — Porovnaj Príslovia 1:5, 6.
Namiesto toho, aby Jehova stále vyjadroval svoju vôľu alebo predsavzatie otvorene, občas úmyselne zahalil svoje prorocké vyhlásenia, použijúc pritom analógiu, záhadné „nejasné vyjadrenia“ či hádanky, ktoré mohli ľudí zmiasť. (Žalm 78:2, King James Version; 4. Mojžišova 12:8, The Emphasized Bible) Hoci hebrejské slovo pre hádanku je použité v Biblii iba 17-krát, Písma sú doslova plné hádaniek a prísloví.
Biblia oplýva hádankami
Kráľ Šalamún bol zjavne schopný rozriešiť aj tú najmätúcejšiu otázku alebo hádanku, ktorú dostal. (1. Kráľov 10:1, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Určite to bolo pôsobením múdrosti, ktorú mu dal Boh. Ak sú záznamy starovekých historikov o Šalamúnovi pravdivé a Šalamún raz naozaj prehral súťaž v hádaní hádaniek s kráľom Týru Chíramom, pravdepodobne to bolo po tom, čo stratil Jehovovho ducha následkom odpadlíctva. Sudca Samson podobne ukázal, že má rád hádanky. Pri jednej príležitosti, keď bol posilnený Božím duchom, mu dala hádanka možnosť vložiť strach do sŕdc Božích nepriateľov. — Sudcovia 14:12–19.
Mnoho biblických hádaniek však priamo súvisí s Jehovovými predsavzatiami. Pouvažuj napríklad o 1. Mojžišovej 3:15. Toto proroctvo, ktoré je základom pre tému Biblie, je samo osebe záhadou, ‚svätým tajomstvom‘. (Rimanom 16:25, 26) Apoštol Pavol dostal nadprirodzené videnia a zjavenia, no videl aj určité stránky Božieho predsavzatia v „hmlistých obrysoch“ alebo doslova v „nejasných vyjadreniach“. (1. Korinťanom 13:12; 2. Korinťanom 12:1–4) A čo nekonečné špekulácie, ktoré obklopujú tajomné číslo divého zvieraťa — „šesťstošesťdesiatšesť“ —, ktoré je odrazu bez nejakých vysvetlení uvedené v Zjavení 13:18? Kto je schopný rozlúštiť tieto božské hádanky a aký majú účel?
Odhaľovanie svätých tajomstiev
Pre mnohých z nás je zrak najcennejší z našich piatich zmyslov. No bez svetla by bol ľudský zrak takmer zbytočný. Boli by sme vlastne slepí. Rovnako je to s ľudskou mysľou. Má úžasnú schopnosť porovnávať veci, používať logiku, a tak riešiť hádanky. No na rozriešenie svätých tajomstiev treba niečo viac. Hoci niektorí ľudia ponúkajú riešenia hádaniek, ktoré obsahuje Biblia, ich pravý význam môže odhaliť iba ich Autor, Jehova, Boh svetla. — 1. Jána 1:5.
Žiaľ, ľudia sú často príliš pyšní a nezávislí, a preto nečakajú odpovede od Jehovu. Niektorí, fascinovaní tajomstvom a hľadajúci podnety pre svoj intelekt, ale nie nutne pravdu, hľadajú riešenia inde ako v Božom Slove. Napríklad židovský mysticizmus, ako ho vyjadruje kabala, sa zaoberá magickým významom číslic a písmen v hebrejskej abecede. Naproti tomu gnostici v druhom storočí používali Hebrejské a Grécke Písma v snahe odhaliť ich tajomný význam.
Všetko takéto hľadanie ich však zavádzalo ešte viac do pohanských rituálov či povier a odvádzalo od božskej pravdy. ‚Nuž, keď je svet plný zla,‘ usudzovali gnostici, ‚potom jeho Stvoriteľ, Jahve, nemôže byť dobrý Boh.‘ Je to ten najlepší záver, k akému mohli prísť? Aké povrchné je ľudské uvažovanie! Nie div, že apoštol Pavol bojoval proti odpadlíckym myšlienkam, ktoré neskôr rozvinuli sekty gnostikov, keď vo svojich listoch dôrazne varoval: „Nechoďte nad to, čo je napísané“! — 1. Korinťanom 4:6.
Objasnenie „nejasných výrokov“
No prečo by mal vôbec Boh svetla hovoriť „nejasné výroky“? Sila hádaniek je v tom, že apelujú na obrazotvornosť a deduktívnu schopnosť. A tak roztrúsené po celých Písmach ako chutný doplnok k vyberanému jedlu boli niekedy použité len preto, aby vzbudili záujem u príjemcov alebo aby oživili odovzdávané posolstvo. V takýchto prípadoch obyčajne hneď nasleduje vysvetlenie. — Ezechiel 17:1–18; Matúš 18:23–35.
Jehova dáva múdrosť štedro, no nikdy nie bez rozlišovania. (Jakub 1:5–8) Pouvažujte nad knihou Príslovia, inšpirovanou zbierkou mnohých záhadných výrokov, ktoré môžu niektorí ľudia považovať za hádanky. Porozumieť im si vyžaduje čas a rozjímanie. Ale koľkí ľudia sú ochotní vynaložiť také úsilie? Múdrosť, ktorú tieto výroky obsahujú, je dostupná iba tým, ktorí sú ochotní pátrať po nej. — Príslovia 2:1–5.
Aj Ježiš používal znázornenia, aby odhalil postoj srdca svojich poslucháčov. Prichádzali za ním zástupy ľudí. Páčili sa im jeho príbehy. Boli nadšení jeho zázrakmi. No koľkí z nich boli ochotní zmeniť svoj spôsob života a nasledovať ho? Aký to bol rozdiel v porovnaní s Ježišovými učeníkmi, ktorí sa opakovane snažili porozumieť Ježišovmu učeniu a ochotne zapreli sami seba, aby sa stali jeho nasledovníkmi! — Matúš 13:10–23, 34, 35; 16:24; Ján 16:25, 29.
Obracajme sa k svetlu porozumenia
„Zdá sa, že obdobia, keď sa ľudia zaujímali o hádanky,“ uvádza jeden zdroj, „sa zhodujú s obdobiami intelektuálneho prebudenia.“ Dnes máme veľkú výsadu žiť v období, keď pre Boží ľud ‚zažiarilo duchovné svetlo‘. (Žalm 97:11; Daniel 12:4, 9) Dokážeme trpezlivo čakať na Jehovu, aby odhalil svoje predsavzatia podľa svojho časového rozvrhu? A čo je ešte dôležitejšie, budeme ochotní zmeniť svoj život, keď si uvedomíme, ako by sme sa mali plnšie podriadiť Božej zjavenej vôli? (Žalm 1:1–3; Jakub 1:22–25) Ak to budeme robiť, Jehova požehná naše úsilie, a podobne ako okuliare upravujú rozmazané videnie, svätý duch nám zaostrí naše duchovné videnie, aby sme očami našej mysle jasne videli krásny a úplný obraz Božieho predsavzatia. — 1. Korinťanom 2:7, 9, 10.
Naozaj, hádanky Biblie vyvyšujú Jehovu ako „Zjavovateľa tajomstiev“. (Daniel 2:28, 29) Okrem toho, on je tiež Ten, ktorý skúma naše srdcia. (1. Paralipomenon 28:9) Nemalo by nás prekvapiť, keď zistíme, že božská pravda bola vždy odhaľovaná postupne. (Príslovia 4:18; Rimanom 16:25, 26) Neusilujme sa spoznať hlboké Božie veci pomocou mysticizmu alebo povrchnej ľudskej múdrosti, ktorá môže viesť iba k márnosti, ale s dôverou sa obracajme na Jehovu Boha, že vyšle svetlo pravdy na svoje „nejasné vyjadrenia“ a vo svojom stanovenom čase dá svojim verným služobníkom spoznať svoje podivuhodné predsavzatia. — Ámos 3:7; Matúš 24:25–27.
[Prameň ilustrácie na strane 26]
Biblia Hebraica Stuttgartensia, Deutsche Bibelgesellschaft Stuttgart