MWBR18 10: Odkazy k Pracovnému zošitu Náš kresťanský život a služba
1. – 7. OKTÓBRA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | JÁN 9–10
nwtsty vizuálna pomôcka
Ovčinec
Ovčinec bola ohrada na ochranu oviec pred zlodejmi a dravcami. Pastieri v ňom nechávali v noci svoje stáda, aby boli v bezpečí. V biblických časoch boli ovčince bez strechy a mali rôzny tvar a veľkosť. Často to boli kamenné ohrady a mali len jeden vchod. (4Mo 32:16; 1Sa 24:3; Sof 2:6) Ján hovorí o „vchádzaní do ovčinca dverami“, ktoré strážil „vrátnik“. (Ján 10:1, 3) Vrátnik strážil ovce v spoločnom ovčinci, v ktorom mohlo byť v noci viac než jedno stádo. Ráno otvoril pastierom dvere a každý z nich si zhromaždil svoje stádo. Keďže ovce poznali hlas svojho pastiera, stačilo, aby ich zavolal, a ony k nemu hneď prišli. (Ján 10:3–5) Ježiš sa zmienil o tomto zvyku, keď chcel znázorniť, ako sa stará o svojich učeníkov. (Ján 10:7–14)
nwtsty študijná poznámka k Ján 10:16
privediem: Grécke sloveso ago, ktoré je tu použité, môže podľa kontextu znamenať „viesť“ alebo „priviesť“. V jednom gréckom rukopise datovanom približne do roku 200 n. l. je použité odvodené grécke slovo synago, ktoré sa často prekladá ako „zhromaždiť“. Ježiš ako znamenitý pastier zhromažďuje, vedie, chráni a sýti ovce z tohto ovčinca (ktoré podľa Luk 12:32 nazval „malé stádo“) a aj svoje iné ovce. Všetky tieto ovce sa stávajú jedným stádom jedného pastiera. Tento slovný obraz vykresľuje jednotu medzi Ježišovými nasledovníkmi.
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Ján 9:38
vzdal mu poctu: Al. „poklonil sa mu; vrhol sa pred ním na zem; vzdal mu česť“. Keď sa grécke sloveso proskyneo použije na opis uctievania nejakého boha alebo božstva, prekladá sa ako „uctievať“. (Mat 4:10; Luk 4:8) Z kontextu Jána 9:38 je však zjavné, že uzdravený muž, ktorý sa narodil slepý, uznal, že Ježiš je Boží zástupca, a preto mu vzdal poctu. Nepovažoval ho za Boha ani za nejaké božstvo, ale za „Syna človeka“, čiže za predpovedaného Mesiáša, ktorý má právomoc od Boha. (Ján 9:35) Vzdal mu poctu podobným spôsobom, ako to robili ľudia, o ktorých sa píše v Hebrejských Písmach, napríklad keď stretli prorokov, kráľov či ďalších, ktorí zastupovali Boha. (1Sa 25:23, 24; 2Sa 14:4–7; 1Kr 1:16; 2Kr 4:36, 37) V mnohých prípadoch Ježišovi vzdávali poctu ako prejav vďačnosti za to, čo Boh prostredníctvom neho odhalil, alebo ako prejav uznania, že Ježiš má Božiu priazeň.
nwtsty študijné poznámky k Ján 10:22
Sviatok zasvätenia: Hebrejský názov tohto sviatku je Chanuka (chanukkah), čo znamená „zasvätenie“. Začínal sa 25. kisleva, v období, keď sa blížil zimný slnovrat (pozri študijnú poznámku k slovu zima k tomuto veršu a Pomôcku na štúdium Božieho Slova, 19. časť), a slávil sa osem dní ako pripomienka opätovného zasvätenia jeruzalemského chrámu v roku 165 pred n. l. Sýrsky kráľ Antiochos IV. Epifanes totiž tento chrám znesvätil a prejavil pohŕdanie voči Jehovovi, Bohu Židov. Na veľký Jehovov oltár, kde sa predtým denne predkladali zápalné obete, dal postaviť pohanský oltár. A 25. kisleva 168 pred n. l. chrám úplne zneuctil, keď na oltári obetoval prasa a celý chrám postriekal bravčovým vývarom. Spálil chrámové brány, zbúral miestnosti pre kňazov a odniesol zlatý oltár, zlatý stôl, na ktorom bol chlieb predloženia, a zlaté svietniky. Potom zasvätil Jehovov chrám pohanskému bohu Diovi z Olympu. O dva roky nato Júda Makabejský znovu získal mesto pre Židov. Očistil chrám a opäť ho zasvätil Jehovovi 25. kisleva 165 pred n. l., presne tri roky po tom, čo Antiochos predložil znesväcujúcu obeť na oltári Diovi. Židia začali opäť Jehovovi predkladať každodenné zápalné obete. V inšpirovaných Písmach nie je žiadna zmienka o tom, že by víťazstvo dal Júdovi Makabejskému Jehova ani že by ho podnietil, aby obnovil chrám. Jehova však pri uskutočňovaní svojich zámerov v súvislosti s čistým uctievaním použil aj mužov z iných národov, napríklad perzského kráľa Kýra. (Iz 45:1) Mohol teda použiť aj muža zo svojho zasväteného národa, aby uskutočnil svoju vôľu. Z Biblie je zjavné, že bolo dôležité, aby chrám existoval a aby v ňom bolo zachované čisté uctievanie, aby sa mohli splniť proroctvá súvisiace s Mesiášom, jeho službou a obeťou. Okrem toho predpísané obete museli byť na oltári predkladané až do času, keď Mesiáš predložil väčšiu obeť — svoj život, ktorý dal v prospech ľudstva. (Dan 9:27; Ján 2:17; Heb 9:11–14) Kristovi nasledovníci nedostali príkaz zachovávať Sviatok zasvätenia. (Kol 2:16, 17) V Biblii však nie je žiadna zmienka, že by Ježiš alebo jeho učeníci odsudzovali slávenie tohto sviatku.
zima: Ide o poslednú zimu Ježišovej pozemskej služby, teda zimu v roku 32 n. l. Sviatok zasvätenia bol v mesiaci kislev, čo bol deviaty mesiac zodpovedajúci časti novembra a časti decembra. V roku 32 n. l. pripadol prvý deň Sviatku zasvätenia, 25. kislev, približne na polovicu decembra. (Pozri Pomôcku na štúdium Božieho Slova, 19. časť.) Medzi Židmi bolo známe, že tento sviatok je v zimnom období. A tak zmienka o zime zrejme iba poukazovala na to, že počasie mohlo byť dôvodom, prečo sa Ježiš rozhodol vyučovať „v Šalamúnovom stĺporadí“. (Ján 10:23) To poskytovalo ochranu pred silným východným vetrom. (Pozri Pomôcku na štúdium Božieho Slova, 15. časť.)
8. – 14. OKTÓBRA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | JÁN 11–12
nwtsty študijné poznámky k Ján 11:24, 25
Viem, že vstane: Marta si myslela, že Ježiš hovorí o vzkriesení, ktoré nastane v budúcnosti, „v posledný deň“. Jej viera vo vzkriesenie bola pozoruhodná. V tých dňoch niektorí náboženskí vodcovia, ktorí sa nazývali saduceji, neverili vo vzkriesenie, hoci z inšpirovaných Písiem bolo jasné, že nastane. (Dan 12:13; Mar 12:18) Farizeji zase verili v nesmrteľnú dušu. Marta však vedela, že Ježiš učil o nádeji na vzkriesenie a že niekoľkých ľudí dokonca aj vzkriesil, hoci ani jeden z nich nebol mŕtvy tak dlho ako Lazar.
Ja som vzkriesenie a život: Vďaka Ježišovej smrti a vzkrieseniu je možné, aby boli vzkriesení aj ďalší. Keď bol Ježiš vzkriesený, Jehova mu dal moc nielen kriesiť mŕtvych, ale aj dať im nekonečný život. V Zjavení 1:18 Ježiš sám seba predstavuje ako toho, kto je „živý“ a má „kľúče smrti a hádesu [hrobu]“. Preto je nádejou pre živých aj pre mŕtvych. Sľúbil, že tí, ktorí odpočívajú v hroboch, „budú počuť jeho hlas“ a on ich vzkriesi, a to buď k životu v nebi, kde sa stanú jeho spoluvládcami, alebo k večnému životu na novej zemi, nad ktorou bude z nebies vládnuť. (Ján 5:28, 29; 2Pe 3:13)
nwtsty študijné poznámky k Ján 11:33–35
plakať: Al. „nariekať“. Grécky výraz pre „plakať“ sa často vzťahuje na hlasný plač. Rovnaké sloveso je použité v súvislosti s Ježišom, keď predpovedal blížiace sa zničenie Jeruzalema. (Luk 19:41)
zastonal... znepokojil sa: Kombinácia týchto dvoch gréckych slov vyjadruje, že Ježiš v tej chvíli prežíval veľmi intenzívne emócie. Grécke sloveso (embrimaomai) preložené ako „zastonal“ sa vždy používa na opis silnej emócie, no v tomto kontexte vyjadruje, že na Ježiša to pôsobilo tak silne, až zastonal. Grécky výraz pre „znepokojil sa“ (tarasso) doslova znamená rozrušenie. Podľa jedného učenca to v tomto kontexte vyjadruje silné rozrušenie, veľkú bolesť alebo žiaľ. Rovnaké sloveso je použité v Jánovi 13:21 na opis toho, čo Ježiš cítil pri pomyslení na to, že ho Judáš zradí. (Pozri študijnú poznámku k výrazu vyhŕkli slzy.)
v duchu: Grécke slovo pneuma sa tu vzťahuje na vnútornú silu, ktorá vychádza z obrazného srdca človeka a podnecuje ho hovoriť alebo konať určitým spôsobom.
Ježišovi vyhŕkli slzy: Slovo (dakryo), ktoré je tu použité, je slovesom odvodeným od gréckeho podstatného mena pre „slzy“, ktoré je použité napríklad v Lukášovi 7:38; Skutkoch 20:19, 31; Hebrejom 5:7 či v Zjavení 7:17 a 21:4. Zdá sa, že sa používa hlavne vtedy, keď je pozornosť upriamená na slzy, a nie na hlasitý plač. V Kresťanských gréckych Písmach je toto grécke sloveso použité iba v Jánovi 11:35. Na opis plaču Márie a Židov v Jánovi 11:33 je použité iné sloveso. (Pozri študijnú poznámku k slovu plakať.) Keď Ježiš videl, ako smútia jeho blízki priatelia, aj on pocítil hlboký žiaľ, hoci vedel, že Lazara o chvíľu vzkriesi. Keďže svojich priateľov veľmi miloval a súcitil s nimi, rozplakal sa, hoci to bolo na verejnosti. Z tejto správy vidno, že Ježiš súcitil s ľuďmi, ktorým blízkych vzala smrť, ktorá je následkom Adamovho hriechu.
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Ján 11:49
veľkňaz: Kým bol Izrael nezávislým národom, veľkňaz bol vo svojom úrade doživotne. (4Mo 35:25) No počas rímskej nadvlády mali právomoc vymenovávať a odvolávať veľkňaza vládcovia, ktorých dosadzovali Rimania. Kaifáš bol schopným diplomatom a bol v tomto úrade dlhšie než ktorýkoľvek z jeho predchodcov, ktorých vymenovali Rimania. Bol do tohto úradu dosadený asi v roku 18 n. l. a podľa všetkého v ňom zostal až do roku 36 n. l. Keď Ján napísal, že Kaifáš bol toho roku veľkňazom, mal na mysli to, že zastával úrad veľkňaza v tom pamätnom roku, keď bol Ježiš popravený, teda v roku 33 n. l. (Miesto, kde pravdepodobne stál Kaifášov dom, je vyznačené v Pomôcke na štúdium Božieho Slova, 16. časť.)
nwtsty študijné poznámky k Ján 12:42
vládcovia: Grécke slovo pre „vládcov“ sa tu vzťahuje na členov židovského súdneho dvora, Sanhedrinu. Toto slovo je použité aj v Jánovi 3:1 v súvislosti s Nikodémom, ktorý bol členom tohto súdu.
vylúčení zo synagógy: Al. „exkomunikovaní; vykázaní zo synagógy“. Grécke prídavné meno aposynagogos je použité len v Jánovi 9:22; 12:42 a 16:2. Keď bol niekto vylúčený zo synagógy, ostatní ním pohŕdali a vyčlenili ho zo spoločnosti. Takéto vylúčenie zo spoločnosti ostatných Židov by pre rodinu malo aj vážne ekonomické následky. Synagógy, ktoré slúžili predovšetkým na vzdelávanie, sa niekedy využívali aj na zasadanie miestnych súdov, ktoré mali právomoc potrestať ľudí bičovaním alebo ich vylúčiť zo synagógy.
15. – 21. OKTÓBRA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | JÁN 13–14
nwtsty študijná poznámka k Ján 13:5
umývať nohy učeníkom: V starovekom Izraeli boli najbežnejšou obuvou sandále. Obyčajne pozostávali len z rovnej podrážky, ktorá bola k chodidlu a členku priviazaná remienkami. Keďže cesty a polia boli prašné alebo blatisté, nohy sa veľmi rýchlo zašpinili. Preto bolo zvykom, že pri vstupe do domu si človek vyzul sandále a pohostinný hostiteľ sa postaral o to, aby boli hosťovi umyté nohy. V Biblii nachádzame viacero zmienok o tomto zvyku. (1Mo 18:4, 5; 24:32; 1Sa 25:41; Luk 7:37, 38, 44) Keď Ježiš umyl učeníkom nohy, odovzdal im tým poučenie o pokore a o tom, ako si majú navzájom slúžiť.
nwtsty študijná poznámka k Ján 13:12–14
máte si: Al. „ste povinní“. Grécke sloveso, ktoré je tu použité, sa často používa v súvislosti s financiami a má základný význam „byť niekomu niečo dlžný“. (Mat 18:28, 30, 34; Luk 16:5, 7) V Jánovi 13:14, ako aj v ďalších kontextoch je použité v širšom zmysle a znamená byť povinný niečo urobiť. (1Já 3:16; 4:11; 3Já 8)
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Ján 14:6
Ja som cesta a pravda a život: Ježiš je cesta v tom zmysle, že iba prostredníctvom neho je možné približovať sa k Bohu v modlitbe. Je „cestou“ aj v tom zmysle, že iba vďaka nemu sa ľudia môžu zmieriť s Bohom. (Ján 16:23; Rim 5:8) Pravdou je v tom zmysle, že vždy hovoril a žil v súlade s pravdou. Naplnil tiež množstvo proroctiev, z čoho vidno, že má kľúčovú úlohu v uskutočnení Božieho zámeru. (Ján 1:14; Zj 19:10) Tieto proroctvá sa stali „áno [čiže sa splnili] jeho prostredníctvom“. (2Ko 1:20) Ježiš je aj život, pretože vďaka výkupnému, ktoré dal, budú môcť ľudia získať „skutočný život“, čiže „večný život“. (1Ti 6:12, 19; Ef 1:7; 1Já 1:7) Ježiš sa stane „životom“ aj pre milióny ľudí, ktorých vzkriesi s možnosťou žiť večne v raji. (Ján 5:28, 29)
nwtsty študijná poznámka k Ján 14:12
väčšie skutky ako tieto: Ježiš tu nehovorí, že jeho učeníci budú robiť väčšie zázraky než on, ale pokorne uznáva, že budú zvestovať a vyučovať o Kráľovstve v omnoho väčšom rozsahu. Jeho nasledovníci mali prejsť väčšie územie, dostať sa k väčšiemu počtu ľudí a zvestovať Kráľovstvo dlhší čas. Ježišove slová jasne ukazujú, že od svojich nasledovníkov očakával, že budú pokračovať v činnosti, ktorú začal.
22. – 28. OKTÓBRA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | JÁN 15–17
nwtsty študijná poznámka k Ján 15:19
svet: V tomto kontexte sa grécke slovo kosmos vzťahuje na svet ľudstva, na nespravodlivú ľudskú spoločnosť odcudzenú Bohu, a nie na jeho služobníkov. Ján je jediný z pisateľov evanjelií, ktorý cituje Ježišove slová o tom, že jeho nasledovníci nie sú časťou sveta. Tú istú myšlienku Ježiš vyjadril ešte dvakrát vo svojej poslednej modlitbe, keď bol s apoštolmi. (Ján 17:14, 16)
nwtsty študijná poznámka k Ján 15:21
pre moje meno: V Biblii výraz „meno“ niekedy predstavuje osobu, ktorá toto meno nosí, jej povesť a všetko, čím je. V prípade Ježiša predstavuje aj jeho právomoc a postavenie, ktoré dostal od svojho Otca. (Mat 28:18; Fil 2:9, 10; Heb 1:3, 4) Ježiš tu vysvetľuje, prečo budú ľudia vo svete nenávidieť jeho nasledovníkov a odporovať im: lebo nepoznajú toho, kto ho poslal. Keby poznali Boha, pochopili by a uznali, čo predstavuje Ježišovo meno. (Sk 4:12) Patrí k tomu Ježišovo postavenie Vládcu, ktorého dosadil Boh za Kráľa kráľov, ktorému sa majú všetci ľudia podriadiť, ak chcú získať život. (Ján 17:3; Zj 19:11–16; porovnaj Ža 2:7–12)
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijné poznámky k Ján 17:21–23
jedno: Al. „jednotní“. Ježiš sa modlil, aby jeho praví nasledovníci boli „jedno“ v tom zmysle, že budú spolupracovať na uskutočnení toho istého zámeru, práve tak ako sú „jedno“ Ježiš a jeho Otec. Malo to byť zjavné z ich spolupráce a jednotného zmýšľania. (Ján 17:22) Pavol opisuje takúto jednotu medzi kresťanmi v 1. Korinťanom 3:6–9. Táto jednota sa prejavuje, keď kresťania spolupracujú jeden s druhým a s Bohom. (1Ko 3:8)
dokonale zjednotení: V 23. verši Ježiš dáva dokonalú jednotu svojich nasledovníkov do súvislosti s tým, že ich Otec miluje. To je v súlade s Kolosanom 3:14, kde sa píše, že láska „je dokonalým putom jednoty“. Dokonalosť tejto jednoty je relatívna. Neznamená to, že medzi kresťanmi nie sú žiadne rozdiely v osobnosti, ako sú rôzne schopnosti, zvyky či odlišnosti vo svedomí. Znamená to, že Ježišovi nasledovníci sú zjednotení v konaní, vo viere a v učení. (Rim 15:5, 6; 1Ko 1:10; Ef 4:3; Fil 1:27)
nwtsty študijná poznámka k Ján 17:24
založenie sveta: Grécke slovo pre „založenie“ je v Hebrejom 11:11, kde je použité spolu so slovom „semeno“, preložené ako „počať“. V Jánovi 17:24, kde je použité vo výraze „založenie sveta“, sa zjavne vzťahuje na narodenie detí Adama a Evy. Ježiš spája „založenie sveta“ s Ábelom, prvým človekom, na ktorého sa mohlo vzťahovať výkupné, a zároveň prvým, koho meno je „zapísané vo zvitku života od založenia sveta“. (Luk 11:50, 51; Zj 17:8) Tieto slová, ktoré Ježiš vyslovil v modlitbe k svojmu Otcovi, tiež potvrdzujú, že Boh miloval svojho jednosplodeného Syna dávno pred „založením sveta“, čiže pred tým, ako Adam a Eva splodili potomstvo.
29. OKTÓBRA – 4. NOVEMBRA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | JÁN 18–19
nwtsty študijné poznámky k Ján 18:37
svedčiť: V Kresťanských gréckych Písmach majú grécke slová prekladané ako „svedčiť; vydávať svedectvo“ (martyria; martyreo) a „svedok“ (martys) široký význam. Ich základný význam je dosvedčiť fakty z prvej ruky alebo na základe osobného poznania, ale môžu zahŕňať aj myšlienku „vyhlásiť; potvrdiť; dobre hovoriť o (niečom)“. Ježiš svedčil o pravde, o ktorej bol presvedčený, a oznamoval ju. Aj svojím spôsobom života svedčil o pravdivosti prorockého slova a sľubov svojho Otca. (2Ko 1:20) Boží zámer v súvislosti s Kráľovstvom a jeho mesiášskym Vládcom bol predpovedaný do najmenších detailov. Na Ježišovi sa počas jeho pozemského života, ktorý sa skončil jeho obetnou smrťou, splnili všetky mesiášske proroctvá vrátane vecí, ktoré boli predtienené v zmluve Zákona. (Kol 2:16, 17; Heb 10:1) Preto môžeme povedať, že Ježiš slovami i skutkami „svedčil o pravde“.
o pravde: Ježiš tu nehovoril o pravde vo všeobecnosti, ale o pravde súvisiacej s Božími zámermi. Dôležitou súčasťou Božieho zámeru je, že Ježiš, „syn Dávidov“, má slúžiť ako Veľkňaz a Vládca Božieho Kráľovstva. (Mat 1:1) Ježiš vysvetlil, že hlavným dôvodom, prečo prišiel na zem, a hlavným cieľom jeho služby je svedčiť o pravde týkajúcej sa tohto Kráľovstva. Podobné posolstvo oznámili anjeli predtým, ako sa Ježiš narodil v judskom Betleheme, v meste, kde sa narodil aj Dávid. (Luk 1:32, 33; 2:10–14)
nwtsty študijná poznámka k Ján 18:38a
Čo je pravda?: Pilátova otázka sa zjavne týkala pravdy vo všeobecnosti, nie pravdy, o ktorej práve hovoril Ježiš. (Ján 18:37) Keby bola jeho otázka úprimná, Ježiš by na ňu určite odpovedal. No Pilát to zrejme povedal len ako rečnícku otázku so skeptickým alebo cynickým podtónom. V podstate povedal: „Pravda? Čo je to? Nič také neexistuje!“ Ani nečakal na odpoveď a odišiel z miestnosti.
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Ján 19:30
vydal ducha: Al. „vydýchol naposledy; prestal dýchať“. Výraz „duch“ (po grécky pneuma) sa tu môže vzťahovať na „dych“ alebo na „životnú silu“. Tento záver podporuje aj použitie gréckeho slovesa ekpneo (dosl. „vydýchnuť“) v paralelných správach v Mar 15:37 a Luk 23:46 (kde je preložené ako „skonal“ a možno ho preložiť aj ako „vydýchol naposledy; zomrel“). Podľa niektorých učencov použitie tohto gréckeho výrazu, ktorý je tu preložený ako „vydal ducha“, znamená, že Ježiš prestal bojovať o život, keďže už bolo všetko dokonané. Ježiš ochotne „vylial svoju dušu až na smrť“. (Iz 53:12; Ján 10:11)
nwtsty študijná poznámka k Ján 19:31
bol to veľký Sabat: Deň po Pesachu,15. nisan, bol vždy sabat, bez ohľadu na to, na aký deň v týždni pripadol. (3Mo 23:5–7) Keď pripadol na sabatný deň (na siedmy deň židovského týždňa, ktorý trval od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu), bol označovaný ako „veľký“ Sabat. Takýto veľký Sabat nasledoval aj po dni, keď zomrel Ježiš, čo bolo v piatok. Od roku 29 n. l. do roku 35 n. l. pripadol 14. nisan na piatok len raz, a to v roku 33 n. l. Teda to je ďalší dôkaz, že Ježiš zomrel 14. nisana 33 n. l.