MWBR18 11: Odkazy k Pracovnému zošitu Náš kresťanský život a služba
5. – 11. NOVEMBRA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | JÁN 20–21
nwtsty študijné poznámky k Ján 21:15, 17
Ježiš povedal Šimonovi Petrovi: Tento rozhovor prebehol krátko po tom, čo Peter Ježiša trikrát zaprel. Ježiš mu položil tri otázky, ktorými chcel zistiť, čo k nemu Peter cíti. Keď sa ho to spýtal už tretíkrát, „Peter sa zarmútil“. (Ján 21:17) V Jánovi 21:15–17 sú použité dve grécke slovesá: agapao (ktoré znamená lásku založenú na zásadách) preložené ako milovať a fileo (ktoré znamená vrúcny cit) preložené ako mať náklonnosť. Dvakrát sa Ježiš Petra spýtal: „Miluješ ma?“ (agapao). Peter mu zakaždým úprimne odpovedal, že má k nemu „náklonnosť“ (fileo). Nakoniec sa ho Ježiš opýtal: „Máš ku mne náklonnosť?“ A Peter opäť povedal, že áno. Po každej odpovedi Ježiš Petrovi zdôraznil, že táto láska by ho mala viesť k tomu, aby duchovne sýtil a „pásol“ jeho učeníkov, ktorých nazval jahniatka alebo „ovečky“. (Ján 21:16, 17; 1Pe 5:1–3) Ježiš dal Petrovi príležitosť, aby mu trikrát potvrdil svoju lásku, a potom ho poveril, aby sa staral o jeho ovečky. Tak Ježiš rozptýlil akékoľvek pochybnosti, či Petrovi odpustil, že ho trikrát zaprel.
miluješ viac mňa ako tieto?: Slovné spojenie „viac ako tieto“ možno z gramatického hľadiska pochopiť viacerými spôsobmi. Niektorí učenci uprednostňujú preklad s významom „miluješ ma viac než týchto ostatných učeníkov?“ alebo „miluješ ma viac než títo ostatní učeníci?“ Ale pravdepodobnejší význam je „miluješ ma viac ako tieto veci?“ Ježiš mal zrejme na mysli ryby, ktoré Peter práve chytil, alebo všetko, čo súviselo s jeho povolaním rybára. Teda zdá sa, že hlavná myšlienka tohto verša je: Miluješ viac mňa ako hmotné veci a svoju prácu? Ak áno, sýť moje jahniatka. Takáto otázka by vzhľadom na Petrovu minulosť nebola prekvapujúca. Hoci Peter bol jedným z prvých Ježišových učeníkov (Ján 1:35–42), nezačal hneď naplno nasledovať Ježiša, ale vrátil sa k rybolovu. O niekoľko mesiacov ho Ježiš zavolal, aby sa vzdal tohto časovo náročného povolania a stal sa „rybárom ľudí“. (Mat 4:18–20; Luk 5:1–11) No krátko po Ježišovej smrti Peter apoštolom povedal, že ide loviť ryby, a oni sa k nemu pridali. (Ján 21:2, 3) Preto je pravdepodobné, že Ježiš chcel Petrovi pomôcť pochopiť, že sa musí rozhodnúť, čo dá v živote na prvé miesto — prácu rybára alebo úlohu duchovne sýtiť Ježišove jahniatka, čiže jeho nasledovníkov? (Ján 21:4–8)
tretí raz: Peter zaprel svojho Pána trikrát; Ježiš mu teraz dal príležitosť, aby aj svoju lásku k nemu potvrdil trikrát. Keď to Peter urobil, Ježiš mu povedal, aby svoju lásku prejavil tak, že svätú službu uprednostní pred všetkým ostatným. Peter mal spolu s ďalšími poverenými bratmi sýtiť, posilňovať a pásť Kristove ovečky, čiže jeho verných nasledovníkov. V tom čase boli všetci kresťania pomazaní, ale aj oni potrebovali, aby ich niekto duchovne sýtil. (Luk 22:32)
Hľadáme duchovné poklady
nwtsty študijná poznámka k Ján 20:17
Prestaň sa ma držať: Grécke sloveso haptomai môže znamenať „dotknúť sa“ alebo „držať sa“. Niektorí tieto Ježišove slová prekladajú ako: „Nedotýkaj sa ma.“ No Ježiš tu nehovoril Márii Magdaléne, aby sa ho nedotýkala. Je to zrejmé z toho, že mu neprekážalo, keď sa mu iné ženy, ktoré ho videli po vzkriesení, „chytili nôh“. (Mat 28:9) Zdá sa, že Mária Magdaléna sa bála, že Ježiš sa už chystá vystúpiť do neba. Keďže veľmi túžila byť so svojím Pánom, držala sa ho a nechcela ho nechať odísť. Ježiš ju chcel uistiť, že ešte neodchádza, a tak jej povedal, aby sa ho „prestala držať“ a išla za jeho učeníkmi a oznámila im, že bol vzkriesený.
nwtsty študijná poznámka k Ján 20:28
Môj Pane a môj Bože!: „Môj Bože“ [v gréčtine s určitým členom, ho theos]. Niektorí učenci sú presvedčení, že aj keď Tomáš v úžase povedal tieto slová Ježišovi, v skutočnosti ich adresoval jeho Otcovi, Bohu. Iní tvrdia, že vzhľadom na pôvodnú gréčtinu tieto slová museli byť adresované Ježišovi. Aj keby to tak bolo, Tomášove slová „môj Pane a môj Bože!“ najlepšie pochopíme, keď sa na ne pozrieme v kontexte celých Písiem. Ježiš predtým svojim učeníkom odkázal: „Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a vášmu Bohu.“ Preto nie je žiaden dôvod veriť, že by si Tomáš myslel, že Ježiš je všemohúci Boh. (Pozri študijnú poznámku k Ján 20:17.) Už predtým počul Ježiša, ako sa modlí k Otcovi, ktorého nazval „jediným pravým Bohom“. (Ján 17:1–3) Teda Tomáš mohol osloviť Ježiša „môj Bože“ z nasledujúcich dôvodov: Možno považoval Ježiša za „boha“, no nie za všemohúceho Boha. (Pozri študijnú poznámku k Ján 1:1.a) Alebo tak mohol osloviť Ježiša preto, aby vyjadril uznanie, že je Božím zástupcom a hovorcom. Podobne Boží služobníci v minulosti oslovovali anjelov, ktorých poslal Jehova, ako to môžeme vidieť v Hebrejských Písmach. Tomáš určite poznal tieto správy, v ktorých jednotlivci vrátane niektorých biblických pisateľov hovorili o anjeloch alebo s anjelmi tak, akoby hovorili priamo s Jehovom. (Porovnaj 1Mo 16:7–11, 13; 18:1–5, 22–33; 32:24–30; Sud 6:11–15; 13:20–22.)
Niektorí namietajú, že keď je v gréčtine určitý člen pred slovami „pán“ a „boh“, tieto slová sa vzťahujú na všemohúceho Boha. No v tomto kontexte je v súlade s gréckou gramatikou aj iný dôvod na použitie určitého člena. Používa sa totiž aj vtedy, keď je podstatné meno v prvom páde (v nominatíve) použité ako oslovenie, čiže ako piaty pád (vokatív). Tak je to napríklad v Lukášovi 12:32 (určitý člen je pred „malé stádo“) či v Kolosanom 3:18–4:1 (určitý člen je pred „manželky“, „manželia“, „deti“, „otroci“, „páni“). Teda na základe toho, že je tam určitý člen, sa nedá jednoznačne povedať, čo mal Tomáš presne na mysli, keď vyslovil tieto slová.
12. – 18. NOVEMBRA
POKLADY Z BOŽIEHO SLOVA | SKUTKY 1–3
w86 1/12 29 ods. 4 – 5, 7
Dary, ktoré prinášajú radosť
Keď v roku 33 n. l. vznikol kresťanský zbor, 3 000 jeho novopokrstených členov sa „venovalo vzájomnému spoločenstvu, spoločnému jedeniu a modlitbám“. Prečo takto spolu trávili čas? Aby sa mohli „ďalej venovať učeniu apoštolov“ a posilniť si vieru. (Skutky 2:41, 42)
Keď Židia a prozelyti prišli do Jeruzalema, mali v úmysle zostať tam len na sviatok Letníc. Ale tí, ktorí sa stali kresťanmi, tam potom chceli zostať dlhšie, aby sa mohli dozvedieť viac a posilniť si svoju novozískanú vieru. Preto bolo potrebné zabezpečiť im jedlo a ubytovanie. Niektorí z nich nemali so sebou dosť prostriedkov, zatiaľ čo iní mali aj niečo navyše. A preto mali všetci dočasne spoločné prostriedky, ktoré používali na pomoc tým, ktorí to potrebovali. (Skutky 2:43–47)
Každý sa sám rozhodol, či predá nejakú nehnuteľnosť alebo pozemok a prispeje do spoločných prostriedkov alebo či sa podelí o svoje veci. Nikto nebol povinný niečo predať či darovať. Cieľom nebolo, aby bohatší členovia zboru predali všetok svoj majetok a stali sa chudobnými. Týchto bohatších kresťanov podnietila láska a súcit k spoluveriacim, ktorí teraz potrebovali pomoc, aby predali niečo zo svojho majetku. Prispeli do spoločných prostriedkov, čím vlastne podporili záujmy Kráľovstva. (Porovnaj 2. Korinťanom 8:12–15)
[Poznámka pod čiarou]
Slovo bolo bohom: Al. „Slovo bolo božské“ [alebo „podobné Bohu“]. Ján v tomto verši opisuje podstatu alebo charakter Ježiša Krista, čiže „Slova“ (po grécky ho logos; pozri študijnú poznámku k Slovo k tomuto veršu). Slovo môže byť právom opísané ako „boh; podobný Bohu; božský; božská bytosť“, pretože má výnimočné postavenie. Je prvorodeným Božím Synom, prostredníctvom ktorého Boh stvoril všetko ostatné. Mnohí prekladatelia uprednostňujú preklad „Slovo bol Boh“, čím ho stotožňujú so Všemohúcim Bohom. Existuje však viacero dôvodov, prečo môžeme povedať, že Ján nehovoril o tom, že „Slovo“ bola tá istá osoba ako Všemohúci Boh. Po prvé, na začiatku tej istej vety a aj v nasledujúcej vete sa jasne uvádza, že „Slovo“ bolo „u Boha“. Okrem toho v prvom a druhom verši sa trikrát vyskytuje grécke slovo theos. V prvom a treťom výskyte tohto slova je pred ním určitý člen, no v druhom pred ním člen nie je. Mnohí učenci sa zhodujú, že to, že tam nie je určitý člen, má veľký význam. Keď je v tomto kontexte pred slovom theos použitý určitý člen, vzťahuje sa na Všemohúceho Boha. No keď v tejto gramatickej stavbe pred slovom theos určitý člen nie je, jeho význam sa mení a opisuje charakter „Slova“. Preto v mnohých biblických prekladoch do angličtiny, francúzštiny a nemčiny je tento text preložený podobne ako v Preklade nového sveta a vyjadruje myšlienku, že „Slovo“ bolo „bohom; božské; božskou bytosťou; božského druhu; podobné Bohu“. Tento názor podporujú aj staroveké preklady Jánovho evanjelia v sahidskom a bohairskom dialekte koptčiny, ktoré zrejme pochádzajú z 3. a 4. storočia n. l. Aj v nich je slovo theos v Jánovi 1:1 preložené inak v prvom výskyte a inak v druhom. Takýto preklad poukazuje na charakter „Slova“, teda na to, že je tej istej podstaty ako Boh, nie na to, že by bolo totožné s Otcom, Všemohúcim Bohom. V súlade s týmto veršom sa aj v Kolosanom 2:9 o Kristovi píše, že je v ňom „celá plnosť božskej podstaty“. A podľa 2. Petra 1:4 sa dokonca aj Kristovi spoludediči budú „podieľať na božskej prirodzenosti“, čiže budú duchovnými bytosťami tak ako Boh. Okrem toho v Septuaginte sa gréckym slovom theos zvyčajne prekladajú hebrejské slová pre výraz „Boh“, konkrétne el a elohim. A základný význam týchto hebrejských slov je podľa všetkého „mocný; silný“. Tieto hebrejské slová sa môžu vzťahovať na všemohúceho Boha, na iných bohov a dokonca aj na ľudí. Nazývať Slovo „bohom“ alebo „mocným“ je aj v súlade s proroctvom z Izaiáša 9:6, kde je predpovedané, že Mesiáš bude nazvaný „Mocný boh“ (teda nie „Všemohúci Boh“) a že sa stane „Večným otcom“ tých, ktorí budú žiť navždy ako jeho poddaní. V tomto proroctve sa tiež uvádza, že „to uskutoční“ horlivosť jeho Otca, „Jehovu vojsk“. (Iz 9:7)