Pátranie po veľkých plazoch minulosti
NA kraji údolia Red Deer River, južne od miesta Drumheller v Alberte (Kanada), stojíme na hranici dvoch svetov. Vo výške očí vidíme na všetky strany nekonečné pšeničné polia, to sú prérie Alberty. Keď sa však pozrieme z útesu dolu do vyprahnutého, neplodného údolia, ocitneme sa odrazu v celkom inom svete, na míle vzdialenom od nášho – vo svete dinosaurov.
V tomto údolí s kaňonmi medzi strmými stenami z viacfarebných vrstiev usadených hornín boli vykopané stovky kostí dinosaurov. Ľudia na okolí volajú tento vyschnutý kaňon “pustatinou“. No mladí i starí návštevníci sú ohromení pohľadom na skamenené dedičstvo najpozoruhodnejších zvierat, aké kedy žili na Zemi.
Pátranie po dinosauroch
Pred rokom 1824 boli dinosaury ešte neznáme. V tom roku vykopali v Anglicku skamenené kosti niekoľkých druhov plazov. Britský paleontológ Richard Owen dal týmto zvieratám meno dinosaury, ktoré vzniklo z dvoch gréckych slov deinos a sauros a znamená “mohutná jašterica“. Toto meno sa používa dodnes, hoci vieme, že dinosaury boli síce plazy, nie však jašterice.
Od roku 1824 sa skameneliny dinosaurov našli na všetkých kontinentoch. Nálezy skamenelín v usadeninách hornín poukazujú na veľký výskyt a neobyčajnú rozmanitosť dinosaurov v období histórie Zeme, ktoré sa označuje ako ‘vek dinosaurov‘. Niektoré žili na zemi, iné v močarinách. Mnohé žili asi aj vo vode, tak ako dnešné hrochy.
Veľké množstvá pozostatkov dinosaurov – a ich stôp – boli objavené na Veľkej centrálnej plošine v Severnej Amerike. Prérie strednej Alberty vydali mnoho pozostatkov, ku ktorým patrí do 500 úplných kostier. V dvadsiatych rokoch objavili expedície kosti dinosaurov v stredoázijskej púšti Gobi. V roku 1940 sovietska expedícia v Mongolsku našla kostru dinosaura dlhú skoro 12 metrov.
V roku 1986 argentínski vedci objavili v Antarktíde skameneného dinosaura, ktorý sa živil rastlinnou potravou. Do tých čias bola Antarktída jediným veľkým územím, kde sa nenašli fosílie dinosaurov. Krátko predtým istý americký bádateľ objavil kosti dinosaurov na severnom pobreží Aljašky. Za posledných sto rokov boli odkryté vrstvy dinosaurích kostí na toľkých miestach, že dávne rozšírenie týchto zvierat po celej zemi je úplne zjavné.
Kedy žili?
Dinosaury zohrali vo svojej epoche významnú úlohu. No potom prišiel ich koniec. Vrstvy hornín, ktoré obsahujú už skamenené kostry ľudí, ležia bez výnimky nad vrstvami so skamenelinami dinosaurov. Z toho sa vo všeobecnosti usudzuje, že ľudia sa objavili na Zemi neskôr.
V knihe Palaentology od Jamesa Scotta sa o tom píše: “I najvčasnejšie druhy homo sapiens [človeka] žili až dlho po zániku dinosaurov... Aj keď vezmeme do úvahy posuny zemskej kôry, treba povedať, že horniny obsahujúce ľudské skameneliny ležia vždy nad horninami s kosťami veľkých plazov typu dinosaurov, a z toho vyplýva, že tieto kosti náležia do skoršej éry než pozostatky človeka.“
V údolí Red Deer River je vrstva usadenej horniny s kosťami dinosaurov. Bezprostredne nad ňou je červenohnedá vrstva, ktorá sleduje obrysy úbočia. Nad červenohnedou vrstvou leží vrstva hnedastého slieňového ílu obsahujúca skameneliny subtropického papradia, ktoré poukazuje na teplé podnebie. Nad tým je niekoľko vrstiev uhlia a ešte vyššie sú hrubozrnné vrstvy zeme. V žiadnej z vyšších vrstiev sa už nenachádzajú žiadne kosti dinosaurov.
Kniha A Vanished World: The Dinosaurs of Western Canada (Zaniknutý svet: Dinosaury západnej Kanady) uvádza, že “všetkých 11 hlavných druhov dinosaurov... vymrelo v západnom vnútrozemí asi v rovnakom čase“. Z toho a zo skutočnosti, že sa nikde nenašli ľudské kosti spolu s kosťami dinosaurov, dochádzajú vedci k záveru, že ‘vek dinosaurov‘ sa skončil prv, než sa objavili ľudia.
Treba však poznamenať, že niektorí sa usilujú vysvetliť, prečo sa kosti dinosaurov a kosti ľudí nenašli spolu tým, že dinosaury nežili v oblastiach osídlených ľuďmi. Rozdielnosť názorov svedčí o tom, že skamenené svedectvá nevydávajú svoje tajomstvá tak ľahko a že dnes nikto na zemi nepozná všetky odpovede.
Charakteristické znaky
Vedci dospeli k názoru, že východne od severoamerických Skalistých vrchov bolo kedysi veľké plytké more. Toto more bolo stovky kilometrov široké a siahalo od terajšieho Severného ľadového oceánu až po Mexiko. Pozdĺž jeho plochých brehov rástli bujné močiarne pralesy. Skameneliny poukazujú na to, že v tomto ekologickom prostredí sa dobre darilo mnohým druhom dinosaurov. Edmontosaurus, dinosaurus podobný vtákopyskovi, dlhý okolo 9 metrov sa tam v celých stádach pásol v močarinách ako hovädzí dobytok. Paleontológovia to zistili z dobre zachovaných odtlačkov trojprstých nôh a zo skameneného obsahu žalúdka nájdených zvierat.
Aj ďalšie dôkazy pripúšťajú záver, že dinosaury žili v stádach. V jednom stáde bolo pravdepodobne sto i viac jedincov. Nálezy niekoľkých nad sebou ležiacich vrstiev hniezd a vajec na tom istom mieste dokazujú, že niektoré dinosaury sa rok čo rok vracali na to isté hniezdisko. Podľa časopisu Scientific American zvyšky kostier dinosaurích mláďat neďaleko hniezd sú výrazným svedectvom o spolužití súrodencov a dávajú i možnosť predpokladať, že sa rodičia po vyliahnutí starali o mláďatá.
Dôkazy v skamenelinách podávajú svedectvo i o veľkom množstve dinosaurov a o rozmanitosti druhov. Ale ako vlastne vyzerali? Boli všetky tieto obrovské, hrôzu vzbudzujúce netvory “mohutné jašterice“? Prečo, ako sa zdá, tak náhle vymizli?
[Prameň ilustrácie na strane 3]
Smithsonian Institution, Washington, D. C.: Photo Number 43494