Rozdiely v podobe a veľkosti dinosaurov

ZO VŠETKÝCH vyhynutých foriem života dinosaury vzrušujú ľudskú fantáziu azda najviac. Často si ich predstavujeme ako obrovské strašidelné giganty. Meno, ktoré dostali, vytvorené z gréckych slov znamenajúcich “mohutná jašterica“, zrkadlí predstavu, že boli úžasne veľké, lebo vtedy známe skameneliny dinosaurov boli obrovské.

Niektoré druhy dinosaurov boli naozaj obrovské, vyzerali strašidelne a vážili pravdepodobne desaťkrát viac než veľký africký slon. No v ďalších desaťročiach paleontológovia vykopali kosti množstva menších dinosaurov. Niektoré boli veľké ako osol, iné zase o málo väčšie ako sliepka. Pozrime sa teraz bližšie na niektoré z týchto úchvatných plazov dávnych čias.

Lietajúce plazy

Veľmi zaujímavým druhom pravekého plaza bol pterosaurus (“okrídlená jašterica“), k nemu patril aj pterodaktylos (“okrídlený prst“). To však neboli ani dinosaury ani vtáky. Boli to lietajúce plazy a priraďujú sa k iným plazom ako dinosaury a krokodíly. Niektoré z nich mali rozpätie krídel až 8 metrov. Z nálezu jedného takéhoto lietajúceho jaštera v roku 1975 v Texase sa usudzuje, že niektoré jedince mohli mať rozpätie krídel aj vyše 15 metrov. Boli to pravdepodobne najväčšie lietajúce zvieratá, aké kedy žili.

Pterosaury mali síce zuby, lebku, panvu a zadné končatiny ako plazy, ale nijako sa nepodobali dinosaurom. A hoci vyzerali ako vtáci s pevnými aerodynamickými krídlami, zreteľne sa od nich odlišovali. Pterosaury mali, tak ako vtáci, duté kosti a niekoľko pohyblivých kĺbov na krídlach a na priehlavku nôh. Avšak krídla vtákov majú perie, a nie lietaciu blanu ako pterosaury. Lietajúce jaštery mali na predných končatinách predĺžený štvrtý prst na podporu lietacej blany krídel. Naproti tomu u vtákov je hlavnou oporou krídel druhý prst.

Vtákopanvé

Ornithischia (dinosaury s vtáčou panvou) sú jednou z dvoch tried dinosaurov, ktoré sa rozlišujú podľa stavby panvy. Táto trieda mala panvu podobnú vtáčej, pravda, oveľa väčšiu. Niektoré boli malého vzrastu, iné ohromné. Iguanodon dosahoval až deväť metrov dĺžky. Na kostrách rozličných druhov hadrosaurov vidno zobákovitú hornú a dolnú čeľusť podobnú kačaciemu zobáku, s mnohými zubami. Hadrosaury asi chodili a behali na dvoch nohách. Niektoré dorastali až do desaťmetrovej dĺžky.

Stegosaurom, ktoré tiež patrili do skupiny Ornithischia, vystupovala z chrbtice veľká kostená doska. Chodili po štyroch, boli dlhé okolo šesť metrov a v panve dosahovali výšku dva a pol metra. V poslednom čase sa uvažuje o tom, že vystupujúca kostená doska neslúžila len ako ochrana, ale patrila asi k chladiacemu systému tela. Zadné nohy boli ťažké a nemotorné, zato predné nohy boli menšie, takže sa hlava mohla priblížiť k zemi. Chvost mal na konci dlhé kostnané ostne. 

Poslednou skupinou vtákopanvých, rozšírenou po celej Zemi, boli ceratopsy čiže rohaté dinosaury. Boli dlhé dva až osem metrov. Tieto “tanky“ podobné africkému nosorožcovi mali pretiahnutý tvar hlavy, ktorá mala vzadu charakteristický krčný štít. Veľmi rozšírené vo svete dinosaurov boli napríklad trojrohé triceratopsy. Dva rohy na čele im dorastali až do jedného metra. V údolí Red Deer River v Alberte sa našlo mnoho skamenených triceratopsov.

Plazopanvé – obrovské dinosaury

Ďalšou triedou dinosaurov je Saurischia (dinosaury s panvou plazov). Tieto dinosaury mali panvu podobnú plazom, lenže oveľa väčšiu. Zodpovedajú vžitej predstave o dinosauroch: sú obrovské a ozaj strašidelné. K nim patril apatosaurus (predtým nazývaný brontosaurus), bylinožravý dinosaurus, ktorý chodil na štyroch nohách. Býval dlhý až 21 metrov a vážil podľa odhadu okolo 30 ton. Takéto dinosaury vykopali v severnej Amerike a v Európe.

Obrovský diplodokus sa svojím dlhým krkom a dlhým chvostom podobal hadovi, mal však nohy. Je to najdlhší známy dinosaurus, mal 27 metrov, ale vážil o niečo menej než brontosaurus. Diplodokus, objavený v Severnej Amerike, mal vysoko umiestnené nosné otvory, čo mu umožňovalo ponoriť skoro celú hlavu pod vodu.

Ďalším predstaviteľom plazopanvých bol brachiosaurus. Kostra, objavená v Tanzánii, mala dĺžku 21 metrov. Usudzuje sa, že niektoré brachiosaury mohli vážiť i viac než 75 ton. Boli vysoké okolo 12 metrov a ich telo sa smerom ku chvostu šikmo zvažovalo, podobne ako telo žirafy.

V roku 1985 vykopali v Novom Mexiku (USA) mimoriadne veľký stavec. Správca prírodovedného múzea v Novom Mexiku pomenoval zviera, z ktorého stavec pochádzal, seismosaurus. Odhaduje sa, že mohlo byť dlhé 30 metrov a vážiť až 90 ton.

Hrozivý výzor mal Tyrannosaurus rex (“kráľ tyranských jašterov“), ktorý v oblasti panvy dosahoval výšku okolo 3 metrov. Stojaci mohol mať asi 6 metrov. Bol približne 12 metrov dlhý. Jeho hlava merala vyše jeden meter a vo veľkej tlame mal množstvo pätnásťcentimetrových kužeľovitých zubov. Zadné nohy boli mocné, predné veľmi malé. Koniec tvoril obrovský chvost podobný chvostu jašteríc. Dnes prevláda názor, že tyranosaury nechodili vzpriamene, ale že sa pohybovali vo vodorovnej polohe a svoju značnú telesnú hmotnosť udržiavali v rovnováhe dlhým chvostom.

Meniaca sa scéna

Nálezy skamenelín ukazujú, že v pravekej krajine bolo po celej Zemi mnoho dinosaurov. Avšak tieto podivuhodné tvory, tak ako nespočetné ďalšie druhy zvierat a rastlín, vyhynuli. O tom, kedy k tomu došlo, píše paleontológ D. A. Russell: “Žiaľ, dostupné metódy merania trvania udalostí, ktoré sa odohrali v takej dávnej minulosti, sú pomerne nepresné.“

Čo sa stalo s dinosaurami? Čo znamená ich náhle objavenie a ich, ako sa zdá, náhle vyhynutie? Majú dinosaury čo povedať k otázke základných princípov darwinovskej evolučnej teórie? Tieto otázky budeme skúmať v ďalšom článku.

[Nákres na stranách 8, 9]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

9 metrov

6 metrov

3 metrov