Čo sa stalo s dinosaurami?

“PALEONTOLÓGIA je vedecké štúdium skamenelín a skameneliny sú pozostatky života z uplynulých dávnych vekov Zeme.“ No ako povedal istý paleontológ, je to “vysoko špekulatívna a dogmatická veda“. V súvislosti s dinosaurami je to úplne zjavné. G. L. Jepson, vedecký pracovník na univerzite v Princetone, vymenúva nasledujúci rad špekulácií o dinosauroch:

“Autori s rozdielnou kompetenciou predpokladajú, že dinosaury zmizli preto, že sa zhoršilo podnebie... alebo ubudlo potravy... Ďalší pisatelia pripisujú ich vyhynutie chorobám, parazitom... zmenám tlaku vzduchu alebo zmene zloženia atmosféry, jedovatým plynom, sopečnému prachu, nadmernému množstvu kyslíka z rastlín, meteoritom, kométam, ubúdaniu mláďat vinou malých vajcožravých cicavcov... kozmickému žiareniu, posunu zemskej rotačnej osi, záplavám, posúvaniu kontinentov... vysychaniu močaristých a prímorských oblastí, slnečným škvrnám.“ – The Riddle of the Dinosaur.

Z týchto dohadov je zrejmé, že vedci nie sú schopní s istotou odpovedať na otázku: Čo sa stalo s dinosaurami?

Teória náhleho vyhynutia

S novšou teóriou prišiel tím otec a syn, Luis a Walter Alvarez. Walter Alvarez objavil v horninovom útvare za malým mestečkom Gubbio v strednom Taliansku zriedkavú tenkú vrstvu červenej hliny, uloženú medzi dvoma vrstvami vápenca. Spodná vrstva vápenca obsahovala mnoho skamenelín. V hornej vrstve vápenca neboli skoro žiadne skameneliny, a to viedlo geológov k záveru, že život sa náhle stratil a že tenká vrstva červenej hliny akosi súvisí s jeho vyhynutím.

Analýzy odhalili, že hlina je bohatá na irídium a že jeho koncentrácia je tridsaťkrát vyššia, než bežne býva v horninách. Vedci vedia, že taká vysoká koncentrácia tohto vzácneho prvku môže pochádzať len zo zemského jadra, alebo je mimozemského pôvodu. Usúdili teda, že irídium sem bolo prenesené ohromným asteroidom, ktorý zasiahol Zem a spôsobil náhle vyhynutie dinosaurov.

Po objave hliny bohatej na irídium pri Gubbiu sa našli podobné nánosy aj v iných častiach sveta. Potvrdila sa tým domnienka o asteroide? Niektorí vedci sú naďalej skeptickí. Kniha The Riddle of the Dinosaur však uznáva, že Alvarezova hypotéza vniesla “do štúdia vyhynutia a evolúcie čerstvé prvky“. A paleontológ Stephen Jay Gould pripúšťa, že by to mohlo zmenšiť “význam boja o prežitie medzi jednotlivými druhmi“.

O tejto novej teórii a o očividne náhlom vyhynutí dinosaurov píše istý vedec: “Tým by mohli byť otrasené základy evolučnej biológie a mohlo by byť spochybnené súčasné chápanie prirodzeného výberu.“

David Jablonski, vedecký pracovník na univerzite v Arizone (USA), vyjadruje názor, že u mnohých rastlín a zvierat došlo k náhlemu a v určitom zmysle zvláštnemu vyhynutiu. Hromadné vymretie nie je len nahromadením dôsledkov postupného vymierania. Stalo sa niečo neobvyklé. A to postihlo aj dinosaury. Ich relatívne náhle objavenie sa a potom ich náhle vymiznutie je v rozpore so všeobecne prijímaným názorom, že prebieha pomalý vývoj.

Datovanie nálezov

Kosti dinosaurov sa vždy našli v hlbších vrstvách zeme než ľudské kosti, a z toho mnohí usudzujú, že patria do skoršieho obdobia. Geológovia označujú toto obdobie ako druhohory (mezozoikum), a delia ho na “kriedu, juru a trias“. Časové rozpätie týchto období sa udáva na niekoľko miliónov rokov. Je to však jednoznačne dokázané?

Jednou z metód na určovanie veku skamenelín je metóda rádioaktívneho uhlíka. Touto metódou sa meria pomer rozpadu rádioaktívneho uhlíka od momentu, keď nastala smrť organizmu. “Keď organizmus zomrie, neprijíma ďalej žiadny kysličník uhličitý z okolia a podiel izotopu klesá úmerne s časom, pretože dochádza k jeho rádioaktívnemu rozpadu,“ uvádza sa v diele Science and Technology Illustrated.

Avšak táto metóda má závažné slabiny. Po prvé: Keď sa predpokladá, že skamenelina je stará okolo 50 000 rokov, poklesla jej rádioaktivita natoľko, že sa dá zmerať len veľmi ťažko. Po druhé: Aj u nálezov z novšej doby je rádioaktivita taká nepatrná, že je nesmierne ťažké presne stanoviť vek. A po tretie: Vedci môžu určiť, koľko rádioaktívneho uhlíka sa tvorí v súčasnosti, ale nijakým spôsobom nemôžu zistiť koncentráciu uhlíka vo vzdialenej minulosti.

Či používajú na určenie veku skamenelín metódu rádioaktívneho uhlíka, alebo využívajú iné rádioaktívne prvky, napríklad draslík, urán alebo tórium, aby určili vek hornín, nedokážu stanoviť, aký bol podiel týchto prvkov v priebehu vekov. Preto profesor hutníctva Melvin A. Cook vysvetľuje: “O týchto koncentráciách [rádioaktívnych látok] môžeme uviesť len dohady a údaje o veku, ktoré tým získavame, tiež nemôžu byť o nič lepšie než tieto dohady.“ To platí najmä, keď vezmeme do úvahy, že potopa za dní Noacha pred vyše 4 300 rokmi musela spôsobiť nesmierne zmeny v atmosfére i na zemi.

Geológovia Charles Officer a Charles Drake z Dartmouth College hlásia ďalšie pochybnosti o presnosti rádiometrických datovacích metód: “Zistili sme, že irídium a iné jemu príbuzné prvky neboli uložené naraz..., ale že skôr v pomerne krátkom období v radoch desaťtisícov až státisícov rokov nastalo silné a meniace sa pribúdanie týchto prvkov.“ Dokazujú, že odtrhnutím a pohybom kontinentov bola celá zem poprehadzovaná, takže došlo k výbuchom sopiek, slnečné svetlo stratilo prístup a atmosféra bola znečistená. Počas podobných udalostí mohla rádioaktivita určite zosilnieť alebo zoslabnúť, takže výsledky údajov novodobých rádioaktívnych hodín sú tým skreslené.

Správa o stvorení a dinosaury

Určovanie veku pomocou rádioaktivity je síce moderné, ale zakladá sa na dohadoch a domnienkach. V protiklade k tomu biblická správa z 1. kapitoly Genezis podáva jednoznačne celkové poradie stvorenia. Pripúšťa miliardy rokov utvárania Zeme, ako aj mnohé tisícročia v rámci šiestich stvoriteľských období čiže “dní“, v ktorých bola zem pripravovaná pre ľudí.

Niektoré dinosaury (a pterosaury) mohli byť vytvorené v piatom z období, ktoré uvádza kniha Genezis, v ktorom Boh vytvoril “lietajúce tvory“ a “veľké morské obludy“. V šiestom období boli možno stvorené ďalšie druhy dinosaurov. Veľké množstvo dinosaurov s ich veľkou chuťou do jedenia bolo primerané, keď si pomyslíme na bujné rastlinstvo, ktoré vtedy bolo na Zemi. – 1. Mojžišova 1:20–24.

Keď dinosaury splnili svoj účel, Boh ukončil ich život. No Biblia nehovorí o tom, ako a kedy to urobil. Môžeme si byť istí, že Boh Jehova stvoril dinosaury na určitý účel, i keď dnes tento účel plne nechápeme. Neboli žiadnym omylom a nijakým produktom evolúcie. Skutočnosť, že sa v nálezoch skamenelín objavujú náhle a bez napojenia na nejakých svojich skamenených predkov a zasa miznú bez toho, že by zanechali dajaké skamenené spojovacie články, vyvracia názor, že sa tieto zvieratá postupne vyvíjali po milióny rokov. Nálezy skamenelín teda nepodporujú evolučnú teóriu. Naopak, sú v súlade s biblickou správou o Božích stvoriteľských činoch.

[Zvýraznený text na strane 10]

Nálezy skamenených dinosaurov nepodporujú evolúciu, ale stvorenie