Jehovovi svedkovia vo východnej Európe

KEĎ v novembri 1989 padol berlínsky múr, časopis Asiaweek oznámil, že „v priebehu dvoch dní, ako východný Berlín otvoril hranice, asi dva milióny východných Nemcov prešlo do západnej polovice svojej rozdelenej krajiny“. Za akým cieľom?

Majetnejší sa ponáhľali za nákupmi. Iní obdivovali výklady a vychutnávali novonadobudnutú slobodu. Mnohí stretli na uliciach Berlína a iných miest Jehovových svedkov a prijali od nich literatúru. Potom niektorí napísali odbočke Spoločnosti Strážna veža v Selters blízko Frankfurtu nad Mohanom, aby sa zdôverili so svojimi pozoruhodnými dojmami.

V jednom liste sa písalo: „Keď som prvýkrát v živote navštívil západný Berlín, dostal som na ulici výtlačok Strážnej veže ako dar od Jehovových svedkov. Odvtedy som znova začal čítať Bibliu a hoci mám veľa, veľa problémov, zase je tu niekto, kto mi dáva nádej a radosť do života. Bol by som veľmi šťastný, keby som si mohol prečítať knihu Využi čo najlepšie svoju mladosť. Rád by som tiež nadviazal spojenie s Jehovovými svedkami.“

Iný návštevník napísal: „Keď som prechádzal podchodom na hlavnú stanicu v Norimberku, nejaká pani mi dala časopis Prebuďte sa! a Strážnu vežu. Keď som ich čítal, bol som dojatý. Niekoľko dní znova denne používam Bibliu.“

Zjazdy Jehovových svedkov v lete 1990 sa konali vo veľkých mestách celej východnej Európy. Olympijský štadión, ktorý bol vo vtedajšom západnom Berlíne, stal sa tiež miestom zjazdu, ktorý navštívili svedkovia z mnohých krajín, vrátane východného Nemecka. Odhaduje sa, že zo 44 532 prítomných bolo asi 30 000 účastníkov z východného Nemecka. Noviny Berliner Morgenpost oznámili, že 1 017 nových svedkov sa v olympijskom bazéne dalo pokrstiť úplným ponorením do vody, spôsobom, ktorého sa „účastníci presne pridržiavali podľa vzoru prvých kresťanov“.

Aké zmeny nastali vo východnom Nemecku? V marci 1990 oznámili východonemecké noviny legalizáciu Jehovových svedkov. Pod nadpisom „Jehovovi svedkovia znovu legálni“ východonemecké noviny Mitteldeutsche Zeitung oznámili: „14. marec znamenal koniec zákazu, ktorý trval štyri desaťročia. V tento deň odchádzali nemeckí zástupcovia Jehovových svedkov z budovy Štátneho sekretariátu pre cirkevné záležitosti v NDR s úradným dokladom, ktorým sa znova povoľuje ich náboženská spoločnosť a slobodné vykonávanie ich náboženstva na území NDR.“

List, ktorý dostali na jar od svedka z Lipska, opisuje tieto udalosti: „Ešte pred týždňom sme dostávali duchovný pokrm tajne, v malých množstvách. Teraz [14. marca 1990] sme boli úradne uznaní! Čoskoro budeme vykladať kamión so štyrmi tonami literatúry.“ V skutočnosti prvý kamión do východného Nemecka bol naložený 25 tonami biblickej literatúry a v priebehu ďalších dvoch mesiacov bolo poslaných ďalších 250 ton. Taký veľký bol duchovný hlad týchto svedkov, ktorým bola vyše 40 rokov odopieraná sloboda!

Keď si pripomenieme nacistické (1933–1945) a komunistické pokusy kruto potlačiť dielo Jehovových svedkov v Nemecku, pekným svedectvom ich rýdzosti je ich energická činnosť v minulosti i súčasnosti a to, že ich Boh žehnal.

Jehovovi svedkovia v Sovietskom zväze

V decembri 1989 sa Michail Gorbačov stretol vo Vatikáne s pápežom Jánom Pavlom II. Sovietske noviny Pravda uverejnili Gorbačovov výrok o tomto dialógu: „Mali sme hlboký a významný rozhovor... Hovorili sme o náboženstve a s tým súvisiacich procesoch, ktoré prebiehajú v Európe, vo svete a v Sovietskom zväze.“ L’Osservatore Romano, oficiálne noviny Vatikánu, uverejnili, čo pán Gorbačov povedal vo svojom prejave pápežovi: „V Sovietskom zväze žijú ľudia mnohých vyznaní vrátane kresťanov, moslimov, židov, budhistov a ďalších. Všetci majú právo uspokojovať svoje duchovné potreby. Zakrátko bude v našej krajine prijatý zákon o slobode vyznania.“

Podľa tohto sľubu Sovietske zákonodarné orgány schválili zákon o slobode svedomia a náboženstva v septembri 1990. Článok tohto zákona hovorí: „V súlade s právom na slobodu vyznania rozhoduje každý občan sám o svojom vzťahu k náboženstvu, má právo vykonávať akékoľvek náboženstvo jednotlivo alebo spoločne s inými alebo nemať žiadne, vyjadrovať a šíriť presvedčenie spojené so svojím vzťahom k náboženstvu.“

V Sovietskom zväze sú tisíce Jehovových svedkov, ktorí sa tešia, že budú mať náboženskú slobodu. (Pozri stranu 22.) Na zjazde „Čistý jazyk“ v roku 1990 vo Varšave bolo zo Sovietskeho zväzu prítomných vyše 17 000 delegátov v ruskom sektore, ktorí zastupovali všetkých svedkov Sovietskeho zväzu. Tešia sa na deň, keď budú môcť usporiadať zjazdy v Sovietskom zväze.

Vzrast v Poľsku

Jehovovi svedkovia boli v Poľsku legalizovaní v máji 1989. Odvtedy bola založená odbočka a stavajú sa veľké zariadenia neďaleko Varšavy. Predtým boli stovky mladých svedkov väznených pre otázku kresťanskej neutrality. Teraz nepodliehajú vojenskej službe a trestu, ak predložia príslušné osvedčenie.

Zjazdy, ktoré sa konali v Poľsku v rokoch 1989 a 1990, boli pre svedkov ďalším veľkým povzbudením. Správa tvrdí, že počet aktívnych svedkov v Poľsku počas posledného roka každý mesiac stúpa a dosiahol nový vrchol počtom vyše 97 000. Poľsko sa čoskoro stane 12. krajinou s počtom svedkov nad 100 000.a Pamätnej slávnosti na pamiatku Kristovej smrti sa v apríli 1990 zúčastnilo 188 861 osôb.

Náboženská sloboda v Rumunsku

Svedkovia v Rumunsku boli vzrušení, keď počuli, že ich organizácia bola zákonne uznaná v apríli 1990. (Pozri tabuľku na strane 13.) Čoskoro boli zorganizované krajské zjazdy v celej krajine a zúčastnilo sa na nich vyše 44 000 účastníkov, hoci v tom čase bolo v krajine len 19 000 svedkov. Určite mnoho Rumunov reaguje na posolstvo o Kráľovstve.

Oblastné zjazdy s celosvetovou témou pre rok 1990 „Čistý jazyk“ sa konali v mestách Brašov a Cluj–Napoca. Program prebiehal v rumunčine a maďarčine. Prítomných bolo vyše 36 000 osôb a 1 445 sa dalo pokrstiť.

Od 1. januára 1990 začal časopis Strážna veža v rumunčine vychádzať súbežne s anglickým vydaním a farebne.

V susednom Bulharsku, kde prevláda východné ortodoxné náboženstvo, neboli ešte svedkovia zákonne uznaní, ale prenajímajú si miestnosti na zborové zhromaždenia. Vyše 200 ich cestovalo do Tesaloniky v Grécku na zjazd „Čistý jazyk“, ktorý prebiehal v bulharčine a gréčtine.

Dobré správy z Maďarska

27. jún 1989 bol historickým dňom pre svedkov v Maďarsku. Noviny Magyar Nemzet oznámili: „Štátny úrad pre cirkevné záležitosti vyhlásil náboženskú organizáciu Jehovových svedkov v Maďarsku za zákonne uznané náboženské vyznanie v súlade so zákonom o slobode náboženstva.“ Správu vysielali v rozhlase a v televízii. Maďari sa dozvedeli, že Jehova Tanúi (Jehovovi svedkovia) majú konečne zákonne uznané svoje dielo.

Na pokrytie veľkých oblastí krajiny konali sa zjazdy „Čistý jazyk“ v mestách Pécs, Miskolc, Debrecen a Budapešť. Asi 2 000 svedkov hovoriacich maďarsky prišlo z Československa a Sovietskeho zväzu. Medzinárodnú jednotu Jehovových svedkov zvýraznil aj príchod 700 delegátov z Fínska. Celková účasť v Maďarsku bola 21 568 prítomných vrátane vyše 2 000 rumunských delegátov.

Od januára 1990 pravidelne dostávajú svedkovia v Maďarsku farebné časopisy, prekladané súbežne z anglických originálov.

Pohyby v Československu

V tejto krásnej krajine rozoklaných hôr a úrodných nížin Jehovovi svedkovia usilovne pomáhajú ľuďom vo svojom okolí lepšie poznať Bibliu. Správa o ich činnosti uvádza: „Dielo sa vykonáva voľne a konajú sa veľké zhromaždenia.“

Po dramatických zmenách vo východnej Európe, ktoré začali koncom roku 1989, svedkovia v Československu zareagovali veľmi rýchle a zorganizovali sériu krajských zjazdov od apríla do júna 1990. Výsledkom boli po prvý raz pozitívne správy tlače o svedkoch. V súčasnosti je v Československu vyše 21 000 svedkov a v roku 1990 bolo na Pamätnej slávnosti prítomných 40 295 osôb. Vyše polovica zborov má už prenajaté sály, kde môžu mať zhromaždenia a 12 zborov má dokonca svoju vlastnú sálu kráľovstva.

V auguste 1990 sa konal v Prahe zjazd s vrcholnou účasťou 23 876 osôb a 1 824 bolo pokrstených. Aby bol štadión vhodný pre zjazd, vyše 9 500 svedkov dobrovoľne strávilo 58 000 hodín jeho čistením a maľovaním. Zástupca československej televízie komentoval: „Navštívili sme mnohé spoločenské podujatia, ale obdivujeme vašu dobrú organizáciu na štadióne. Sotva môžeme uveriť, že organizujete také veľké zhromaždenie po prvý raz.“ Istý návštevník povedal: „Obdivujem duchovnú atmosféru, srdečné vzťahy a lásku medzi bratmi. Prišiel som ako priateľ; odchádzam ako ešte väčší priateľ.“

Časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! vychádzajú farebne v češtine a slovenčine a Strážna veža súbežne s anglickým vydaním v oboch jazykoch. Keď si pripomenieme represívnu situáciu spred roka, toto sú pozoruhodné zmeny.

Vyhliadky do budúcnosti

Aké majú vyhliadky Jehovovi svedkovia v krajinách, kde vyrastali mladšie generácie v ateizme? Správa uvádza: „Panuje veľká temnota, čo sa týka Biblie a Boha. Pozitívnou stránkou je však to, že ľudia nie sú zmätení falošnými náboženskými náukami, ktorých by sa museli zbavovať. Ukazuje sa, že žatva bude veľká.“

Aké svedectvo z Biblie teda Jehovovi svedkovia ponúkajú ľuďom vo východnej Európe? Na to odpovie nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na stranách 8, 9]

Konečne náboženská sloboda!

Uverejňujeme vyjadrenia svedkov z bývalého východného Nemecka, ktorí sa zúčastnili na zjazde „Čistý jazyk“ v Berlíne v júli 1990.

„Volám sa Lýdia. Mám osem rokov a pochádzam z NDR. Som veľmi šťastná, že som mohla prísť na tento oblastný zjazd, pretože pred rokom neboli ešte otvorené hranice. Pamätnú slávnosť sme museli usporiadať tajne. Tentoraz slobodne! Keď všetci začali spievať, rozplakala som sa. Som taká nadšená, určite o tom porozprávam v škole!“

„Sme naplnení vďačnosťou a ocenením, že môžeme byť Jehovovými hosťami tu v Berlíne, uprostred medzinárodného bratstva.“ — Bernd.

„To, že bratia z NDR sa tiež podieľali na programe, poukazuje na zvláštny jav: Jehova vyučuje a robí spôsobilým svoj ľud aj vtedy, keď je pod zákazom.“ — Gottfried.

„Pri potlesku a speve som si všimol, akí boli všetci šťastní. Burácajúci zvuk mocne pôsobil na city človeka. Ako sa Jehova z toho musel tešiť!“ — Egon.

„Niektorí bratia sa ma po krste spytovali, či bola voda veľmi studená. Mohla som povedať iba to, že neviem. Jehovovo požehnanie bolo také hrejivé, že som sotva vnímala teplotu vody.“ — Heidrun.

„Atmosféra v hromadných ubytovniach bola neopísateľná! Z Dánska, Mozambiku, Anglicka, Kalifornie, južného Nemecka, Španielska, NDR — všetci sme spoločne spievali, všetci sme hovorili ‚čistým jazykom‘“. — Jutta.

„Vždy sme rozprávali deťom o svojich zážitkoch z berlínskych zjazdov v roku 1958 a 1960, na ktorých sme sa mohli naposledy zúčastniť. Ale to, čo sme teraz prežili, prekonalo všetky naše spomienky a očakávania.“ — Wolfgang.

„Najväčšmi na nás zapôsobilo, keď tisíce povstali, aby spievali a chválili Jehovu pri záverečnej piesni a modlitbe. Vtedy sme už nemohli zadržať slzy.“ — Monika a Reinhard.

[Rámček na strane 13]

„Krivda bola napravená“

Pod týmto nadpisom uverejnil správu rumunský časopis Tineretul liber (Slobodná mládež) z 11. augusta 1990. Oznamoval: „Áno, krivda bola napravená. Najviac potláčaná náboženská organizácia ‚Jehovovi svedkovia‘, ktorá si vyše 40 rokov udržala svoje zásady ako nasledovníci Krista, bola legalizovaná, získala výsadu právneho subjektu. Táto organizácia vykonáva svoju činnosť pod dozorom a splnomocnením vedúceho zboru ako celosvetová organizácia, ktorá pôsobí v 210 krajinách a na morských ostrovoch.“ Správa na záver informovala o augustových zjazdoch v Brašove a Cluj–Napoce.

[Obrázky na strane 9]

Zo zjazdov (zľava dole, v smere hodinových ručičiek) prezentovanie novej brožúry vo Varšave; maďarské a rumunské pódium, Budapešť; písanie poznámok, Berlín; predzjazdová úprava štadióna, Praha

[Obrázky na strane 10]

Zo zjazdov (zľava dole, v smere hodinových ručičiek) krst, Rumunsko; štadión, Praha; rodina s knihou „Ľudstvo hľadá Boha“ v Berlíne; rečník v Budapešti; skúmanie Biblie v Poľsku