„Jehovovi svedkovia zo ZSSR — čakajú nás lepšie časy“
TO BOL titulok v novinách The Warsaw Voice z 19. augusta 1990, ktoré vychádzajú v Poľsku v angličtine. Pisateľka Anna Dubrawska komentovala zjazd Jehovových svedkov „Čistý jazyk“, ktorý sa konal vo Varšave v auguste 1990. Kládla otázky svedkom zo Sovietskeho zväzu; niektorí z nich strávili pre svoje náboženské presvedčenie až 15 rokov vo väzeniach a pracovných táboroch. Teraz zdôrazňovali pozitívne zmeny, ktoré prebiehajú v ich krajine.
Grigor Gorjaček, stavebný robotník z Krymu, vychovaný ako svedok, bol 15 rokov vo vyhnanstve na Sibíri. Hovorí: „Očakávame, že teraz prídu lepšie časy.“ Ďalší svedok, Anton Pohanič, povedal: „Lepšie časy sú už tu. Teraz môžeme slobodne zvestovať z domu do domu, kým v minulosti to nebolo možné.“
Dubrawska cituje Igora Černeho, 17–ročného svedka z Kaukazu: „Počas 70 rokov boli najmä mladí ľudia tak intenzívne odťahovaní od Boha, že teraz sa chcú k nemu vrátiť práve tak intenzívne, alebo spočiatku sa aspoň o ňom dozvedieť.“
Poľské noviny Dziennik Wieczorny (Večerník) oznamuje pod nadpisom „Radosť bratov“: „Som nadšený čistým jazykom a dobrým správaním, ktoré preukázala mládež,“ povedal zamestnanec [štadióna] Zawisza v meste Bydgoszcz.
Zofia Uszynska, dopisovateľka poľského denníka Trybuna v článku pod názvom „Zvestovatelia kráľovstva“ oznamuje v súvislosti so zjazdom: „V priebehu 30 minút mi desaťkrát ponúkli občerstvenie a kávu. Päťkrát mi niekto ponúkol svoje miesto na sedenie. Štyri dni po sebe sa vyše 30 000 ľudí zúčastnilo na [náboženskej] slávnosti na štadióne Desaťročia vo Varšave. Ženy v pokročilom štádiu ťarchavosti, rodiny s malými deťmi, dospelí i mladí. Najmladší pokrstený mal 11 rokov, najstarší takmer 80.
Článok pokračoval: „Niekoľko tisíc Rusov [v skutočnosti vyše 16 000] prišlo na toto výročné stretnutie. Minulý rok ich bolo 6 000. Ruskí úradníci pasovej kontroly nechali prejsť cez hranice všetky autobusy bez toho, aby museli čakať na vybavenie v rade dlhom niekoľko kilometrov. Prišli delegáti z celého Sovietskeho zväzu: z Vladivostoku, Chabarovska, Vorkuty. Niektorí strávili štyri alebo päť dní vo vlaku.“
Tie isté noviny citujú Ivana M. Grevnjaka, ktorý povedal: „Videl som nespravodlivosť v tom, čo robili popi a kňazi, a hľadal som čestnosť.“ Pokračuje: „Všimol som si súlad medzi slovami a činmi v správaní Jehovových svedkov. ‚Ďakujem Bohu, že mi dovolil spoznať pravdu‘,“ dodal Ivan.
Trybuna oznamuje, že Ivan je starším v zbore v Ľvove, kde „je 13 zborov a vyše 2 000 veriacich... ‚Vo všetkých náboženských skupinách panuje duch nacionalizmu,‘ hovorí Grevnjak, ‚avšak nie medzi mojimi spoluveriacimi.‘“
Takú jednotu bolo vidno na zjazde Jehovových svedkov vo Varšave, kde sa program v poľštine a v ruštine súčasne vysielal v rozličných častiach štadióna. Nevyskytli sa tu nijaké národnostné trenice.
Na Zofiu Uszynsku urobila dojem aj organizácia ubytovania, stravovania a lekárskej starostlivosti pre vyše 35 000 prítomných na zjazde. Uzatvára: „Ešte nikdy som sa nezúčastnila na takom milom a priateľskom verejnom zhromaždení.“
Poľský denník Sztandar Młodych (Štandarda mladých) hodnotil prácu, ktorú vykonali na štadióne, aby bol pripravený pre také množstvo návštevníkov: „V rámci sociálnej starostlivosti... Jehovovi služobníci obnovili lavičky, chodby a toalety, vyčistili trávnik. Prispeli na výdavky zjazdu z vlastného vrecka. Jehovovi svedkovia pripravili asi 22 000 miest v súkromnom ubytovaní pre návštevníkov, starali sa o stravovanie sovietskych občanov a zabezpečili vlastnú lekársku starostlivosť.“
Jehovovi svedkovia z východnej Európy už určite žijú v „lepších dňoch“ a modlia sa, aby sa ich novonadobudnutá legalizácia v krajinách ako Rumunsko, Maďarsko a Poľsko čoskoro rozšírila do Česko–Slovenska, Albánska, Bulharska a Sovietskeho zväzu. – 2. Tesaloničanom 3:1; 1. Timotejovi 2:1, 2.
[Obrázky na strane 23]
Sovietski svedkovia na zjazde „Čistý jazyk“ vo Varšave, uchádzači o krst (uprostred hore), ruský rečník, program a sovietski delegáti pred svojimi autobusmi