Je možná kresťanská jednota?

KRESŤANSTVO je rozdelený dom. Odhaduje sa, že má viac ako 1,5 miliardy členov. Je rozštiepené na rímskokatolícku cirkev, východné ortodoxné, protestantské a iné cirkvi a sekty, ktoré všetky tvrdia, že sú kresťanské. Veľa úprimných ľudí si kladie otázku, či sa vôbec niekedy dosiahne kresťanská jednota.

Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu s ľútosťou nad náboženskou nejednotnosťou konštatujú: „Všetci sa vyhlasujú za učeníkov Pána, ale ich názory si protirečia a ich cesty sa rozchádzajú, akoby bol Kristus rozdelený. (Porovnaj 1. Korinťanom 1:13.) Tento nesúlad bezpochyby otvorene protirečí Kristovej vôli. Je kameňom úrazu pre svet a spôsobuje škody najsvätejšej veci hlásania dobrého posolstva každému stvoreniu.“

Katolícka cirkev a zjednotenie

Katolícka cirkev, ktorá tvorí zhruba polovicu všetkých členov kresťanstva, chápe kresťanskú jednotu svojím vlastným spôsobom. Na začiatku nášho storočia bolo založených veľa „združení modlitby“. Medzi nimi napríklad Bratstvo našej Panny Márie Milosrdnej za návrat Anglicka ku katolíckej viere, Zbožné spojenie modlitieb k našej Panne Márii Milosrdnej za obrátenie kacírov a Bratstvo modlitieb a dobrých skutkov za znovupripojenie východných odpadlíkov k cirkvi.

V roku 1908 na základe iniciatívy anglikánskeho kňaza obráteného na katolicizmus začal byť každoročne organizovaný týždeň katolíckych modlitieb (18.–25. januára) „za obrátenie a návrat oddeleného bratstva“. Neskôr z toho vznikol každoročný Týždeň modlitieb za kresťanskú jednotu, ku ktorému sa Svetová rada cirkví pripojila začiatkom päťdesiatych rokov.

Katolícka kniha Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu uvádza: „Už mnohé desaťročia každý rok v januári rímskokatolícki veriaci venovali osem dní modlitbám za cirkevnú jednotu. Až do roku 1959 hlavnou myšlienkou tých dní bola nádej, že protestanti sa ‚vrátia k jedinej pravej Cirkvi a že sa skončí odpadnutie východnej cirkvi‘.“

Zmenil Druhý vatikánsky koncil nejako podstatne pohľad katolíckej cirkvi na kresťanskú jednotu? Nástupca pápeža Jána, pápež Pavol VI., vyhlásil Vieroučnú sústavu cirkvi vydanú Druhým vatikánskym koncilom. Tam sa hovorí: „Toto je jediná Kristova cirkev, o ktorej v kréde vyznávame, že je jedna, svätá, katolícka a apoštolská... Takáto cirkev, konštituovaná a organizovaná ako spoločenstvo v súčasnom svete, trvá v katolíckej cirkvi, ktorá je riadená Petrovým nástupcom a biskupmi, ktorí s ním spolupracujú.“

Takže pohľad katolíckej cirkvi na kresťanskú jednotu sa podstatne nezmenil. Názor vyjadrený na Druhom vatikánskom koncile vlastne hovorí, že všetky dobré veci existujúce mimo katolíckej cirkvi patria jej a sú teda, ako to hovorí jej Vieroučná sústava, „silami pôsobiacimi v smere katolíckej jednoty“.

Spôsobilí podporovať jednotu?

Čo možno povedať o často opakovanom vyznaní rímskokatolíckej cirkvi, že je „jedna, svätá, katolícka a apoštolská“? Po prvé, nedávne odštiepenie tradicionalistických katolíkov pod vedením arcibiskupa Lefebvra, nehovoriac o otvorenej vzbure stoviek katolíckych teológov, dokazuje lživosť tvrdenia katolíckej cirkvi, že je „jedna“.a

Po druhé, história katolíckej cirkvi s jej antisemitizmom, mučením „kacírov“, podporovaním „svätých vojen“ a jej miešaním sa do politiky a špinavých finančných škandálov odhaľuje, že je ďaleko od toho, aby bola svätá.

Po tretie, rímska cirkev môže sotva dokázať tvrdenie, že je „katolícka“, čiže „všeobecná“, keďže zahŕňa len polovicu tých, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, čo je približne 15 percent svetovej populácie.

Nakoniec ani historické fakty, ani záznam o pápežstve, ani bohatstvo, nemorálnosť a politická angažovanosť mnohých katolíckych prelátov nemôžu ospravedlniť tvrdenie cirkvi, že je „apoštolská“. Katolícka cirkev teda nemôže v žiadnom prípade tvrdiť, že je ústredným bodom pravej kresťanskej jednoty.

Svetová rada cirkví a jednota

Svetová rada cirkví zahŕňa vyše 300 protestantských a ortodoxných cirkví. Spolu má vyše 400 miliónov členov vo viac ako sto krajinách. Zámerom Rady je „hlásať nevyhnutnosť jednoty Kristovej cirkvi, jej naliehavú potrebu pre evanjelizačné dielo a zdôrazňovať cirkviam povinnosť túto jednotu prejavovať“. Ponúka však SRC väčšiu nádej pre pravú kresťanskú jednotu, než akú ponúka rímskokatolícka cirkev?

Na akom základe SRC dúfa v zjednotenie kresťanstva? Jedna encyklopédia tvrdí: „Svetová rada cirkví... jej členovia vo všeobecnosti súhlasia, že rozdelenie medzi kresťanmi protirečí Božej vôli a je vážnou prekážkou prijatia kresťanstva nekresťanmi... Vzniklo presvedčenie, že jednota musí byť založená na pravde.“ Čo však považuje za základnú pravdu viac ako 300 členských cirkví SRC?

Niektoré cirkvi považovali podmienku členstva z roku 1948 za málo trinitársku, a tak v roku 1961 základná podmienka členstva bola upravená takto: „Svetová rada cirkví je bratstvom cirkví, ktoré vyznávajú Ježiša Krista ako Boha a Záchrancu v súlade s Písmom, a preto sa snažia spoločne plniť svoje spoločné povolanie na slávu jedného Boha, Otca, Syna a Svätého Ducha. — Kurzíva od nás.

Už samotná podmienka členstva v SRC protirečí sama sebe. Prečo? Pretože viera v „jedného Boha, Otca, Syna a Svätého Ducha“ nie je „v súlade s Písmom“. The Encyclopedia of Religion (Encyklopédia náboženstva) hovorí: „Dnes sa teológovia zhodujú v tom, že hebrejská Biblia neobsahuje náuku o trojici.“ A ďalej The New International Dictionary of New Testament Theology (Nový medzinárodný slovník novozákonnej teológie) vysvetľuje: „Pôvodné kresťanstvo nemalo jasne formulovanú náuku o trojici.“ A The New Encyclopædia Britannica vyhlasuje: „Ani slovo trojica, ani jasne formulovaná náuka o nej sa nenachádza v Novom zákone. Ani Ježiš, ani jeho nasledovníci nemali v úmysle protirečiť šeme Starého zákona: ‚Počuj, ó, Izrael: Pán, náš Boh, je jeden Pán.‘ (5. Mojžišova 6:4).“

Naviac, SRC sa hlboko zaplietla do politických bojov. Poskytla napríklad finančné prostriedky ozbrojeným oslobodzovacím hnutiam. The New Encyclopædia Britannica odhaľuje: „Spojenia mnohých revolučných hnutí so skupinami SRC boli príčinou kritiky niektorými zakladajúcimi členmi.“ Nekresťanské miešanie sa do politiky nemôže viesť k pravej kresťanskej jednote o nič viac ako nebiblický náukový základ.

Pravá jednota je možná

Je zaujímavé, že francúzska Encyclopædia Universalis (1989) hovorí, že cieľom ekumenizmu je „vrátiť rozdelenej rodine kresťanov pevnú a viditeľnú jednotu v súlade s Ježišovým učením... Tým, že si nekresťania všimnú, ako sa kresťania milujú, nekresťania by mali získať vieru a pripojiť sa k cirkvi, ktorá je predobrazom nového sveta, v ktorom služba, spravodlivosť a mier budú hlavnými princípmi, ako to predpovedal a ukázal Kristus. Je pozoruhodné, že list Hebrejom (2:5) hovorí, ako sa zdá, že príde ‚oikumené‘ [obývaná zem], a tak ukazuje, že nádej kresťana nie je orientovaná na nehmotný duchovný svet, ale na tento obývaný svet [zem], zmierený s jeho Stvoriteľom.“

Čoraz viac členov kresťanských cirkví si uvedomuje, že učenie ich cirkvi nie je v súlade s Ježišovým učením. S hanbou zisťujú, že členovia ich náboženstva nemilujú jeden druhého. Mnohí z nich však našli rodinu kresťanov, ktorí sú pevne zjednotení, a pozorujú, ako sa skutočne navzájom milujú. Áno, našli pravú kresťanskú jednotu a nádej v celosvetovej rodine Jehovových svedkov.

Výsledkom toho je, že milióny bývalých členov kresťanských cirkví získalo nádej na Boží zjednotený nový svet, v ktorom služba, spravodlivosť a mier budú hlavnými princípmi.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 11]

Mnohí ľudia našli celosvetovú rodinu kresťanov, ktorí sú už zjednotení

[Obrázok na strane 10]

Táto socha v sídle Svetovej rady cirkví v Ženeve vo Švajčiarsku symbolizuje doteraz nevypočuté modlitby za cirkevnú jednotu