Snahy o zjednotenie
Od dopisovateľa Prebuďte sa! z Francúzska
HANBA! Áno, hanba dala podnet k vzniku ekumenického hnutia. Hanba za čo? Za trápne divadlo, v ktorom kresťanstvo predviedlo nekresťanskému svetu, že je dom rozdelený sám proti sebe.
Na úplne prvom stretnutí WCC (Svetová rada cirkví) to dr. W. A. Visser’t Hooft — jej generálny tajomník — vysvetlil: „Sme radou cirkví, nie radou jednej nerozdelenej cirkvi. Náš názov naznačuje našu slabosť a hanbu pred Bohom, pretože môže byť, a napokon aj je, len jedna Kristova cirkev na zemi.“
Nedávno publikovaná Francúzska katolícka encyklopédia pripúšťa: „Vedomie pohoršenia, vyplývajúce z rozdelených kresťanských cirkví, sa stalo pálčivejším obzvlášť počas 19. storočia. Najviac k tomu prispeli misionári, ktorých vzájomné nepriateľstvo protirečilo evanjeliu, ktoré prišli hlásať nekresťanom. Rozhodujúci otras prišiel s rozvojom afrických a ázijských misií, ktorý úplne obnažil nejednotu medzi kresťanmi, čo prekážalo v evanjelizačnej práci.“
Začiatok snáh
Slovo „ekumenický“ pochádza z gréckeho slova oikumené (obývaná zem). Ekumenické hnutie, ktorého začiatky siahajú do polovice 19. storočia, si dalo za cieľ zjednotiť kresťanstvo na celej zemi. Keďže reformátori si uvedomovali nevýhody rozdelenia cirkví, organizovali počas 19. a začiatkom 20. storočia rôzne medzicirkevné spoločenstvá.
Roztržky v kresťanstve obzvlášť ťažko doliehali na misionárov, vyslaných na obracanie nekresťanov. Len ťažko mohli poukázať na stránky cirkevnej histórie postriekané krvou ako na dôkazy nadradenosti svojich cirkví. Ako by mohli ospravedlniť existenciu toľkého množstva cirkví, z ktorých všetky tvrdili, že sú kresťanské, a súčasne citovať Ježiša alebo apoštola Pavla, ktorí veľmi zdôrazňovali kresťanskú jednotu? — Ján 13:34, 35; 17:21; 1. Korinťanom 1:10–13.
Bezpochyby táto situácia napomohla k formovaniu moderného ekumenického hnutia, ktoré v roku 1910 zvolalo prvú Svetovú konferenciu misionárov do Edinburghu v Škótsku. Neskôr bola v roku 1921 založená Medzinárodná rada misionárov. New Catholic Encyclopedia (Nová katolícka encyklopédia) vyhlasuje: „Medzinárodná rada misionárov vznikla nielen na šírenie informácií o efektívnych misionárskych metódach, ale aj na to, aby sa zmiernilo pohoršenie z rozdeleného kresťanstva tým, že by sa vyhýbalo súpereniu v nekresťanských krajinách.“
Katolícka rezervovanosť
Čo teda urobila rímskokatolícka cirkev pre zmiernenie pohoršenia z rozdeleného kresťanstva? V roku 1919 bola pozvaná, aby sa zúčastnila medzicirkevných rozhovorov o viere a cirkevnom poriadku, kde sa uvažovalo o rozdieloch v náukách a obradoch. Ale pápež Benedikt XV. odmietol túto ponuku. V roku 1927 bola katolícka cirkev znovu pozvaná na Prvú svetovú konferenciu o viere a o cirkevnom poriadku v Lausanne vo Švajčiarsku. Delegáti z niektorých protestantských a ortodoxných cirkví sa stretli, aby prerokovali prekážky na ceste k zjednoteniu, ale pápež Pius XI. odmietol katolícku účasť.
Vo svojom článku o pápežovi Piovi XI. New Catholic Encyclopedia hovorí: „Svätá stolica zaujala negatívny postoj k ekumenickému hnutiu nekatolíckeho kresťanstva.“ Tento negatívny postoj vyústil do otvoreného nepriateľstva, keď v roku 1928 pápež vydal svoju encykliku Mortalium animos. V nej odsúdil ekumenické hnutie a zakázal katolíkom akokoľvek ho podporovať.
V roku 1948 bola založená Svetová rada cirkví (SRC). Zakladajúcich členských cirkví bolo takmer 150, hlavne protestantských. Okrem nich tam boli niektoré ortodoxné cirkvi z východu a ďalšie ortodoxné cirkvi sa pripojili neskôr. Všetky prijali za základ členstva toto vyhlásenie: „Svetová rada cirkví je bratstvo cirkví, ktoré prijíma Pána Ježiša Krista ako svojho Boha a Záchrancu.“ Napriek tejto zreteľne trinitárskej formulácii pápež Pius XII. odmietol pozvanie, aby sa katolícka cirkev pripojila k ekumenickej rade.
Zmena medzi katolíkmi?
Ján XXIII., zvolený za pápeža v roku 1958 vo svojich takmer 77 rokoch, bol všeobecne medzi katolíkmi považovaný len za papa di passaggio alebo dočasného pápeža. Ako sa však ukázalo, otvoril okná Vatikánu vetrom zmien, ktoré dodnes spôsobujú hnev v katolíckych kruhoch. Jedno z jeho prvých rozhodnutí už v roku 1959 bolo zvolať ekumenický koncil, čo v katolíckom žargóne znamená všeobecné zhromaždenie biskupov celej katolíckej cirkvi.
Účelom tohto koncilu bolo po prvé „prispôsobiť cirkev dobe“ a po druhé „otvoriť cestu opätovnému spojeniu jednotlivých bratstiev na Východe a Západe do jedného Kristovho stáda“. V súlade s druhým cieľom založil pápež Ján XXIII. v roku 1960 vo Vatikáne Sekretariát na podporu kresťanskej jednoty. Tento krok bol privítaný ako „prvé oficiálne uznanie existencie ekumenického hnutia zo strany katolíckej cirkvi“.
Nové vetry teda začali viať. Ale želala si ich aj Rímska kúria, mocná skupina prelátov, tvoriaca administratívnu vládu cirkvi? Ak áno, aká bola ich koncepcia kresťanskej jednoty?