Od našich čitateľov

UFO Naša spoločnosť sa za posledných 18 rokov venovala výskumom takzvaných úkazov UFO a väčšinu z nich bolo možné vysvetliť ako nesprávne pochopenie. Keď sme porovnali literatúru o UFO z celého sveta, váš článok (z 8. novembra 1990) bol vítanou zmenou. Môžeme iba blahoželať pisateľom tohto vecného a nestranného opisu. Hoci všeobecne nezdieľame názory vašej viery, chceme vyjadriť svoje ocenenie za tento článok.

H. K, Centrálna výskumná stanica pre zvláštne úkazy na oblohe, Nemecko

Poruchy trávenia Ďakujem veľmi pekne za vaše články o poruchách trávenia (z 22. decembra 1990). Pred dvoma rokmi som trpela nechutenstvom a aj teraz niekedy zistím, že upadám späť do predchádzajúcich spôsobov a zvykov. Priblížila som sa však viac k Jehovovi a to mi určite pomohlo. Je dobré pozorovať, s akou láskou a porozumením Prebuďte sa! poskytuje pomoc a úľavu tým, čo trpia.

L. H., Anglicko

Obyčajne ma zaujme spôsob, akým váš časopis pristupuje k protirečivým námetom, ktoré si katolíci zvyčajne nevšímajú. Ale článok o poruchách trávenia ma sklamal. Trpím nechutenstvom 11 rokov. Nazývate to ‚slabosťou‘ a odporúčate obrátiť sa k Bohu o odpustenie. Ale nechutenstvo nie je iba slabosť; je to vážna choroba. Je to viac ako iba utkvelá myšlienka zapáčiť sa iným; je to snaha vyrovnať sa so strachom, že nebudeme milovaní.

J. W., Nemecko

Nezľahčovali sme vážnosť porúch trávenia, ale ukázali sme, že sú výsledkom ‚hlbokého citového nepokoja‘. ‚Strach, že nebudeme milovaní‘, napríklad často odráža základný pocit menejcennosti človeka, ktorý trpí touto chorobou. Náš článok takto zdôrazňoval vybudovanie si sebaúcty na biblických hodnotách a priateľstvo s Bohom. Ak sa vyskytnú ťažkosti pri prekonávaní tejto choroby, chorý môže nájsť útechu v poznaní, že Boh odpúšťa a dobre rozumie príčine našich slabostí. — Vyd.

Odcudzení rodičia Článok „Ako sa mám správať k rodičovi, ktorý opustil domov?“ (z 8. novembra 1990) mi pripomenul pocity, ktoré som zakúsil v detstve, keď nás opustil otec. Mal som 9 rokov a cítil som sa podvedený, opustený a nahnevaný. Tieto pocity pretrvávali, kým som si jedného dňa neprečítal Žalm 27:10. Vtedy som si uvedomil, že Jehova sa staral o mňa ako otec.

H. S., Spojené štáty

Žalm hovorí: „I keby ma vlastný otec a vlastná matka opustili, sám Jehova by sa ma ujal.“ — Vyd.

Môj manžel a ja sme sa pred troma rokmi rozviedli. Minulý rok odišiel z mesta bez toho, aby sa rozlúčil s deťmi. Hrozne tým trpeli a mali pocit, že ich nenávidí. Článok bol útechou, pretože ukázal, že deti nie sú na vine. Dúfam, že časom tomu uveria.

L. M., Spojené štáty

Som matkou troch detí a sama som zapletená do búrky rozvodu svojich rodičov. Vaše články mi pomohli zmeniť myslenie z deštruktívneho na budujúce. Práve som napísala list svojmu otcovi a pokúšam sa preklenúť priepasť medzi nami.

K. Y., Japonsko

Ochrnutý Ďakujem za článok „Povedali mi, že nebudem viac chodiť!“ (z augusta 1990). V roku 1980 som mal vážnu nehodu a tiež som ochrnul. Pochopiteľne, veľa ľudí nevie, čo to je a čo to zahŕňa. Ale článok poskytuje práve také informácie, ktoré ľudia potrebujú, aby mohli pomôcť tým, ktorí trpia následkami tragických zranení.

W. K., Spojené štáty