„Poruchy chuti do jedenia“ — reakcia našich čitateľov
ČLÁNKY z Prebuďte sa! na tému „Poruchy chuti do jedenia — čo možno podniknúť?“ (22. decembra 1990, angl.) vyvolali odozvu v podobe veľkého množstva listov. Čitatelia z mnohých častí sveta nám v nich ďakujú za to, že sme spracovali túto chúlostivú, a často boľavú tému. Tieto články zapôsobili na mnohých, ktorí už dlho zápasia s poruchami chuti do jedenia.
Jedna žena napríklad napísala: „Vážený pán alebo pani! Biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža si zaslúži najvyššiu pochvalu za články o poruchách chuti do jedenia. Keď som mala 9 rokov, zistili mi anorexiu a zápasím s ňou už 34 rokov. Prečítala som takmer všetku dostupnú literatúru o poruchách chuti do jedenia a podrobila som sa mnohým terapiám. Môžem však povedať, že podanie tejto témy v Prebuďte sa! je najlepšie, s akým som sa kedy stretla. Žiadna literatúra ani žiaden poradca nepredložili duchovné hľadisko tak dôkladne ako článok v Prebuďte sa! Po prvýkrát som videla anorexiu tak, ako sa na ňu pozerá Boh.“
Mnohí už uplatňujú rady z článkov v praktickom živote. Jedna žena píše: „Keď som si prečítala článok ‚U koho sa vyvinú poruchy chuti do jedenia?‘, užasla som, pretože som vlastne čítala charakteristiku mojej osoby. Každý jednotlivý bod článku ‚Víťazstvo v zápase‘ mi veľmi pomohol. Opravila som si svoj názor. Bolo pre mňa úľavou, keď som zistila, že aj iní, a to dokonca kresťania, majú rovnaké problémy. Myslela som si, že som asi jediná.“
Jedna 25-ročná žena napísala: „Trpím na bulímiu od 13 rokov. Celý rok 1989 a čiastočne aj v roku 1988 som mala hlbokú, vyčerpávajúcu depresiu. Dokonca dvakrát som sa pokúsila o samovraždu. Dokážem sa veľmi dobre stotožniť s týmito pôsobivými článkami, a niektoré návrhy a užitočné rady už aj prakticky uplatňujem. Vďaka týmto poučným článkom som nadobudla jasnejšiu predstavu. Určite si budem toto číslo STRÁŽIŤ ako poklad a často sa budem k nemu vracať!“
„Čítam si tento časopis znova a znova,“ píše istá mladá žena, ktorá už desať rokov zápasí s poruchami chuti do jedenia. „Práve som začala pripúšťať, že mám nejaké ťažkosti. Vedieť, že Jehova nám chce pomôcť a neopúšťa nás, keď sa nám zhoršuje zdravotný stav, je úžasnou útechou.“
„Cítila som to tak, ako keby som čítala o mojich vlastných pocitoch!“, napísalo jedno mladé dievča. „Tento článok mi pomohol prekonať uzavretosť a porozprávať sa s mamou. Teraz dokážem lepšie ovládať svoje pocity.“ Jedno 16-ročné dievča píše: „Uzdravujem sa z mentálnej anorexie. Modlila som sa k Jehovovi o niekoho, kto by mal pochopenie pre moju chorobu. Časopis Prebuďte sa! mi ukázal, že mám takýchto ľudí okolo seba. Mám svojho otca a matku a našu rodinu, mám mnoho Jehovových svedkov, ktorí sú mojimi priateľmi, ale predovšetkým mám Jehovu. Dúfam, že časopis Prebuďte sa! z 22. decembra pomôže aj iným, tak ako pomohol aj mne a mojej rodine.“
Jedna 20-ročná žena, ktorá je vo zvestovateľskej službe celým časom, píše: „Veľmi dlho som sa sama snažila vyrovnať so svojou poruchou chuti do jedenia. Istý čas mi dokonca pripadalo hlúpe modliť sa o to. Z očí mi vyhŕkli slzy radosti, keď som zistila, že Jehova skutočne považuje aj takúto vec za veľmi dôležitú.“
„Bolo to vynikajúce! Naozaj!“, napísala ďalšia žena. Pokračuje: „V detstve som prežila množstvo otrasov, dva najhoršie z nich boli: pohlavné zneužitie a rituálne zneužitie spojené s démonizmom. Prvé dva odseky v časti s podnadpisom ‚Pocity menejcennosti‘ presne vystihli jadro problému. Je to skutočne vecou preškolenia mysle, získania sebaúcty, a to človek nedokáže urobiť sám, ako bolo správne uvedené.“
Mnohým sa javili tieto články ako odpoveď na ich modlitby. „Tieto články neboli napísané náhodou, pretože Jehova vypočúva modlitby!“, napísala jedna čitateľka. Dodáva: „Hoci s tým bojujem takmer celý svoj život, až po prečítaní tohto článku som si uvedomila, že mám vážnu poruchu chuti do jedenia (bulímiu).“ Devätnásťročné dievča, ktoré zápasí s bulímiou už 6 rokov, povedalo: „Práve som sa chystala, že vám začiatkom tohto mesiaca napíšem, či by ste nemohli pripraviť a zverejniť fundovaný článok na túto tému. Som taká šťastná, že ste sa zaoberali podrobnosťami a neodbili ste to, tak ako to robí väčšina ľudí.“
V jednom liste bolo jednoducho napísané: „Modlila som sa a trpezlivo som čakala na články o poruchách chuti do jedenia. Bola by som aj požiadala o informácie, keby som sa nebola hanbila. Súcit, ktorý ste mi v týchto článkoch prejavili, posilnil moju vieru tak, aby som tento problém raz navždy prekonala.“ Istá stredoškoláčka píše: „Dostala som mentálnu anorexiu aj bulímiu, a preto som telesne aj duševne trpela. Modlila som sa k Jehovovi o pomoc, a potom vyšli tieto články. Musela som plakať od radosti.“
Pre mnohých bolo čítanie týchto článkov citovým zážitkom. Jedna mladá žena píše: „Len čo som otvorila zásielku, titulná stránka časopisu mi takmer vyrazila dych. Takmer som sa ho bála dotknúť. Položila som si ho vedľa seba na posteľ a niekoľko minút som sa naň len dívala. Jediné, čo som bola schopná urobiť, bolo, že som ďakovala Jehovovi za tieto články. Skutočne zisťujem, že ma Jehova miluje. Tieto články mi pomohli v tom, aby som si vážila, že moje telo je vzácny dar a že by som mala podľa toho s ním zaobchádzať.“
„Keď čítam tieto články,“ píše jedna žena, „ba aj teraz, keď píšem tento list, nedokážem zadržať slzy. Stekajú mi po lícach. Vyliečila som sa totiž z bulímie a túžila som po článku od Spoločnosti na túto tému. Naučiť sa sebaúcte — veriť, že mám v Jehovových očiach cenu a nedovoliť, aby ma v názore na seba ovplyvnil spôsob myslenia iných ľudí; to bola jedna z najťažších vecí, ktorú som musela urobiť. Niekedy sa mi to darí lepšie, inokedy horšie, ale stále na tom pracujem.“
„Mala som slzy v očiach a vďačnosť v srdci za tento časopis,“ píše jedna 21-ročná žena. „Už takmer deväť rokov zápasím so všetkými tromi spomínanými poruchami. Vždy som sa obávala niekomu to povedať. Teraz, na základe vašich praktických rád cítim, že s Božou pomocou sa týmto problémom môžem otvorene zaoberať. Práve o to som sa modlila.“
Nakoniec píše jeden kresťanský starší: „Považujem tieto články za úžasnú pomoc. Je veľmi dôležité, aby sme my, starší, pozorne študovali a prijímali takéto informácie, aby sme mohli pomáhať iným, či už v zbore alebo mimo neho.“
Tieto výňatky sú len z niekoľkých listov ocenenia, ktoré sme dostali. Úprimne dúfame a modlíme sa za to, aby tieto články naďalej pomáhali ľuďom na celom svete vyrovnávať sa s takýmito vyčerpávajúcimi poruchami.