Organizácia Spojených národov — lepšia cesta?
V PREAMBULE Charty Organizácie Spojených národov sú vyjadrené tieto ušľachtilé ciele: „My, ľud Spojených národov, odhodlaní uchrániť budúce pokolenia pred metlou vojny, ktorá dvakrát v priebehu nášho života priniesla ľudstvu nevysloviteľné strasti,... [chceme] zjednotiť svoje sily pre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti,... rozhodli sme sa zjednotiť svoje úsilie, aby sme dosiahli tieto ciele.“
Dosiahla OSN „tieto ciele“? Pohla národy k tomu, aby zjednotili svoje sily a zachovali mier a bezpečnosť? Doposiaľ nie, hoci sa OSN skutočne snažila byť výrazne lepšou mierotvornou organizáciou než Spoločnosť národov. No generácia, ktorá zažila jej založenie v roku 1945, je odvtedy sužovaná vojnami, revolúciami, inváziami, vládnymi prevratmi a agresiami v rôznych častiach zeme. A na tomto násilí mali účasť aj mnohé národy, ktoré sa rozhodli „zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť“.
Dosiaľ nie je lepšou cestou
Kritici, ktorí odsudzujú Organizáciu Spojených národov za to, že nezabránila týmto strastiam, však možno zabúdajú na jednu dôležitú skutočnosť — sila organizácie závisí od autority, akú jej udeľuje jej charta a od toho, ako zodpovedne pristupujú jej členovia k plneniu svojich záväzkov vyplývajúcich z tejto charty. Predovšetkým treba zdôrazniť, že Charta Organizácie Spojených národov nestavia OSN do úlohy svetovej vlády s nadradenou mocou nad všetkými členskými štátmi.
V článku 2/7. sa píše: „Nijaké ustanovenie tejto Charty nedáva Organizácii Spojených národov právo zasahovať do vecí, ktoré podstatne patria do vnútornej právomoci štátov.“ UNCIO (konferencia Spojených národov o vytvorení medzinárodnej organizácie), ktorá sa konala v San Francisku od 25. apríla do 26. júna 1945, aby dokončila zostavenie Charty, považovala za nutné „zaistiť, aby Organizácia Spojených národov neprekračovala prijateľné hranice a nezachádzala za patričné medze za panujúcich svetových podmienok“.
Všimli ste si výraz „za panujúcich svetových podmienok“? UNCIO tvrdila, že keby sa tieto podmienky zmenili, mohlo by sa to preformulovať, „keď to bude nutné a vhodné vzhľadom na stav sveta, svetovú verejnú mienku a vzájomnú previazanosť sveta“.
Účel Organizácie Spojených národov podľa jej charty — „udržať medzinárodný mier a bezpečnosť“ — vyjadruje vytúžený cieľ ľudstva. Svet by bol skutočne oveľa bezpečnejší, keby národy dodržiavali článok 2/4. Charty OSN: „Všetci členovia sa vystríhajú... hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu.“ Ale vlastné záujmy členských štátov znova a znova ochromovali úsilie OSN o dosiahnutie jej účelu. Namiesto toho, aby sa riadili svojím záväzkom „riešiť svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami“, jednotlivé štáty alebo celé zoskupenia štátov sa často uchyľovali k vojne, pričom tvrdili, že ide o ‚veci, ktoré podstatne patria do vnútornej právomoci štátov‘. — Článok 2/3. 7.
Jednotlivé štáty nielenže ignorovali mierový postup OSN, ale aj bagatelizovali a otvorene porušovali pravidlá na riešenie konfliktov. Ich štátnici často na pôde OSN pristupovali k rečníckemu pultu, aby sa dlhými prejavmi pokúsili ospravedlniť agresiu. Takéto obchádzanie pravidiel, ktoré boli stanovené na udržiavanie mieru, až príliš často ochromovalo OSN v kritických chvíľach a vážne poškodzovalo jej dôveryhodnosť. Pracovníci OSN, ktorí sa zúčastňujú takýchto zasadnutí, sú často znechutení. Takéto prejavy sú často len sofistikou, ktorá sa snaží bagatelizovať alebo ospravedlňovať prebiehajúce násilie a krviprelievanie. Nie div, že generálny tajomník OSN Javier Pérez de Cuéllar povedal, že OSN „je v niektorých kruhoch považovaná za babylonskú vežu a v najlepšom prípade za miesto často neplodných diplomatických debát“.
Existuje ešte ďalší dôvod, pre ktorý OSN len ťažko dokazuje, že je lepšia než Spoločnosť národov. Keď začala svoju činnosť 24. októbra 1945, „nebola uvedená do života žiadna ucelená stratégia na zachovanie mieru,“ poznamenal Pérez de Cuéllar. Ako mohla Organizácia Spojených národov bez takejto stratégie plniť svoje poslanie stať sa hybnou silou v zaistení svetového mieru?
Aký mier by mohla dosiahnuť?
Pérez de Cuéllar odpovedá: „Mier nebude znamenať ukončenie všetkých konfliktov. Dosiahne sa len to, že budú zvládnuteľné inými prostriedkami než použitím sily či zastrašovaním... Organizácia Spojených národov sa usiluje o to, aby sme sa naučili upierať svoj pohľad na tento cieľ.“ Takže jediný druh mieru, aký môže OSN dosiahnuť, je zvládnutie násilia.
Je to skutočne mier spojený s bezpečnosťou? Je pravdou, že „za členov Organizácie Spojených národov sa môžu prijať všetky mierumilovné štáty“. (Článok 4/1.) Ale zachová si štát, ktorý sa stane členom OSN, svoju mierumilovnosť? Vlády sa menia a noví vládcovia zavádzajú nové politické línie. Čo keď niektorý štát zaujme radikálne pozície spojené s krajne nacionalistickými cieľmi a chamtivými územnými ambíciami? A čo keď sa začne vyzbrojovať jadrovými a chemickými zbraňami? Organizácia Spojených národov by tak mala v rukách načasovanú bombu. Ale, ako to ukazujú nedávne udalosti na Strednom Východe, takýto zvrat môže byť práve tým činiteľom, ktorý pohne národy k splnomocneniu OSN, aby odstránila takéto ohrozenie ich bezpečnosti.
Môžu národy zefektívniť OSN?
Jednotlivé štáty si viac ako kedykoľvek predtým uvedomujú to, čo UNCIO nazvala „vzájomnou previazanosťou sveta“. Žiaden štát už nemôže žiť v odlúčenosti. Všetky štáty sú časťou medzinárodného spoločenstva a zápasia s rovnakými problémami: s ničivými účinkami ekologického znečistenia, chudobou, nebezpečnými chorobami, nezákonným obchodom s drogami, ktorý postihuje všetky svetadiely, s terorizmom, s technicky zložitými jadrovými zbraňami v arzenáloch stále väčšieho počtu krajín. Tieto činitele nútia národy, aby sa usilovali o mier a bezpečnosť pod záštitou Organizácie Spojených národov, ak nechcú spáchať globálnu samovraždu.
Bývalý sovietsky minister zahraničných vecí Eduard Ševardnadze poznamenal: „Organizácia Spojených národov môže fungovať účinne, ak dostane právomoc od členských štátov, ak budú súhlasiť s tým, že jej na dobrovoľnom a dočasnom základe odovzdajú časť svojich zvrchovaných práv a zveria jej plnenie určitých úloh v záujme väčšiny.“ Dodal: „Jedine týmto spôsobom môžeme dosiahnuť trvalý a nezvratný mier.“
Ak by sa to dosiahlo, potom by mohol hlas OSN so súdnou právomocou autoritatívne odsúdiť ktorýkoľvek štát ohrozujúci svetový mier. So skutočnou mocou v rukách by mohla OSN potlačiť agresorov energicky a rýchlo. Dajú však niekedy členské štáty takúto právomoc OSN a ‚poskytnú jej svoje ozbrojené sily, pomoc a prostriedky‘ na zabezpečenie mieru? (Článok 43/1.) Mohli by to urobiť — ak by kritická situácia ohrozovala samotné základy, na ktorých spočíva ich národná suverenita. Ak štáty uvidia, že ‚zjednotením síl na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti‘ pod záštitou OSN by mohli odstrániť takéto ohrozenie, môže to zväčšiť ich rešpekt voči OSN.
Možno si kladiete otázku: ‚Bola úloha OSN pri kríze v Perzskom zálive prvým krokom v tomto smere?‘ Mohlo to tak byť. Mnohé štáty sa ocitli pred možným katastrofálnym zrútením svojich ekonomík. A ak by sa zrútili ich navzájom prepojené ekonomiky, zrútila by sa aj ekonomika celého sveta. A tak sa štáty pod vedením Organizácie Spojených národov spojili. Bezpečnostná rada schválila celý rad rezolúcií OSN na ukončenie krízy mierovou cestou, a keď to nepomohlo, podporila rezolúciu OSN o použití sily v Perzskom zálive.
Minister zahraničných vecí USA James Baker vo svojej výzve na prijatie tejto rezolúcie povedal: „Dejiny nám teraz poskytli ďalšiu šancu. Studená vojna je skončená a máme teraz príležitosť vybudovať taký svet, aký si predstavovali zakladatelia... Organizácie Spojených národov. Máme príležitosť urobiť z Bezpečnostnej rady a z Organizácie Spojených národov skutočné nástroje na zabezpečenie mieru a spravodlivosti na celom svete... Musíme uskutočniť našu spoločnú predstavu mierového, spravodlivého sveta po studenej vojne.“ A k diskusii o použití sily v Perzskom zálive sa vyjadril takto: „Myslím si, že bude patriť medzi najdôležitejšie v dejinách Organizácie Spojených národov. Určite bude mať veľký vplyv na budúcnosť tohto orgánu.“
Jehovovi svedkovia sú pevne presvedčení, že Organizácia Spojených národov zohrá hlavnú úlohu vo svetových udalostiach vo veľmi blízkej budúcnosti. Tento vývoj bude nepochybne veľmi vzrušujúci. A jeho výsledky budú mať ďalekosiahly vplyv na váš život. Naliehavo vás nabádame, aby ste požiadali Jehovových svedkov vo vašom okolí o ďalšie informácie o tejto veci. Biblia jasne vykresľuje obraz, ktorý ukazuje, že zakrátko bude Organizácii Spojených národov daná moc a autorita. OSN potom vykoná nesmierne prekvapujúce veci, ktoré vás môžu ohromiť. A budete nadšení, keď sa dozviete, že na dosah je niečo oveľa lepšie, čo určite prinesie večný mier a bezpečnosť!
[Obrázok na strane 9]
Guido de Marco, predseda Valného zhromaždenia OSN (vpravo) a generálny tajomník Pérez de Cuéllar na 45. zasadnutí Valného zhromaždenia
[Prameň ilustrácie]
UN photo 176104/Milton Grant