Daiku san stavia vysnený dom
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Japonsku
MNOHÍ návštevníci Japonska sú očarení pôvabom miestnych tradičných domov. Šikmé strechy s vyhnutými okrajmi, priľahlé záhrady v átriách a verandy ešte zvyšujú ich pôvab. Zaujímavé je však i to, že dom takéhoto typu je obyčajne navrhnutý, postavený a vyzdobený pod vedením iba jedného človeka. Nazýva sa daiku san čiže majster tesár.
Pán Kato je daiku san so 40-ročnými skúsenosťami. Spolu so svojimi remeselníkmi stavia domy, ktoré by väčšina Japoncov považovala za svoj vysnený dom. Počúvajme, ako nám povie niečo o jedinečnom štýle takéhoto domu a o tom, ako sa stavia.
Tradičné riešenie
„Podstatu tradičného japonského domu,“ rozpráva nám daiku san, „možno zhrnúť dvoma slovami: wabi a sabi.“ Okrem iného znamenajú obe tieto slová „kultivovaná a vkusná jednoduchosť“. Ďalšími slovami, ktoré nám pomôžu pochopiť japonskú architektúru a jej príťažlivosť, sú „krehký“, „pokojný“ a „jemný“.
Daiku san nám vysvetľuje, že pre časté tajfúny a zemetrasenia, a vysokú vlhkosť vzduchu v lete, je najvhodnejším materiálom na stavbu rodinného domu drevo, a to pre svoju pružnosť. Ďalšie základné materiály, ktoré sa používajú, sú hlina, bambus a papier. Aby sa dosiahol optický súlad, dom a záhrada sa projektujú naraz.
Ako bude vyzerať takýto vysnený dom so záhradou? Ako sa postaví? Daiku san nám navrhuje, aby sme sa vybrali na miesto jednej stavby, kde môžeme sami pozorovať, ako stavia takýto dom.
Od základov po strechu
„Domy, ktoré sa stavali pred stáročiami, nemali základy v zemi,“ hovorí nám daiku san pri obchôdzke staveniska. „Boli postavené na vodorovnej kostre z trámov podopieraných krátkymi stĺpikmi, ktoré sú osadené na kameňoch.“ Skutočnosť, že mnohé z týchto budov ešte stále stoja, svedčí o zručnosti majstrov tesárov. Dozvedáme sa, že „dnes sa pätky a základy robia z betónu, ale princíp konštrukcie zostáva rovnaký“. To sa týka aj stien, ktoré sa koncepciou a konštrukciou úplne líšia od západného spôsobu stavby domov.
Vnútorné steny japonského domu slúžia skôr ako oddeľujúce prepážky, nie ako pevné priečky. „Na mriežku zo štiepaného bambusu ako tu,“ vysvetľuje daiku san a ukazuje pritom na rozostavanú stenu, „sa nanesú dve až päť vrstiev ílovitej hliny. Zloženie každej vrstvy je iné a každá vrstva musí dôkladne vyschnúť, kým sa nanesie ďalšia. Preto trvá priemerne tri mesiace, kým je dom hotový.“ (Samozrejme, že stavba vysneného domu trvá omnoho dlhšie.) Steny, ktoré sa nakoniec pokryjú tenkou vrstvou jemnej hliny alebo piesku prírodnej farby, ktorú Japonci tak veľmi obľubujú, budú dýchať a nebudú vlhnúť, tak ako vlhnú vo vlhkom podnebí betónové steny.
Ďalej nás daiku san upozorňuje na podlahu. Podlaha verandy, chodby a kuchyne bude z tvrdého dreva. Podlaha väčšiny ostatných miestností je pokrytá pevne pletenými slamenými rohožami, ktoré sa nazývajú tatami. Táto jedinečná podlahová krytina je v zime teplá a v lete chladná, je pevná, ale pritom dostatočne mäkká na to, aby sa na nej dalo sedieť alebo ležať. Každá rohož je asi meter široká a dva metre dlhá a má hrúbku 5 centimetrov. Miestnosti sa rozlišujú podľa počtu rohoží, takže sa nazývajú podľa veľkosti osem-, šesť- alebo štyri a polrohožová izba.
Prísne strážené rodinné tajomstvo
Zručnosť, v ktorej daiku sanovia skutočne vynikajú, je ich majstrovské stolárstvo. Pán Kato nám ukazuje príručky, staré vyše 70 rokov, ktoré zdedil po svojom otcovi. Na každej strane sú zobrazené zložité, úchvatné ukážky rezbárskeho umenia. Od pradávna stráži majster svoje techniky rezby ako prísne tajomstvo a odovzdáva ho iba svojmu synovi alebo nástupcovi. Hoci to už dnes nie je potrebné, celý dom možno postaviť bez jediného klinca.
„Niektoré stolárske techniky sa podobajú tým, ktoré používajú stolári aj inde. Sú to napríklad spoje na pero a drážku, rybinové, tupé a šikmé spoje,“ vysvetľuje nám daiku san. Aké spoje sa práve použijú, to záleží na zaťažení a pnutí v tej-ktorej časti budovy. Správne spoje znesú tiež záchvevy zemetrasenia a dovolia, aby sa dom pohyboval súčasne s otrasmi pôdy.
Koruna stavby
Azda najpozoruhodnejším charakteristickým znakom tradičného japonského domu je strecha. Zdá sa, že v porovnaní s ostatnou časťou domu je príliš veľká a ťažká. Ale daiku san nám hovorí, že strecha v skutočnosti slúži ako stabilizátor proti nepriaznivým vonkajším vplyvom; odolnosť jej dodáva masívny krov vyrobený z pevných strešných trámov. Hoci strechy sa stavajú v rozličných štýloch, obyčajne sú sedlové alebo valbové, a často sú kombináciou oboch. Daiku san nám ukazuje škridly vyrobené z pálenej hliny. Znova prevažujú prírodné odtiene s výnimkou obľúbenej žiarivo modrej.
„Mierne vyhnuté rohy a značne prečnievajúce okraje strechy sú detailami dôležitými pre pohodlie budúcich obyvateľov,“ zdôrazňuje náš majster. „Umožňujú, aby posuvné zasklené dvere verandy, siahajúce od podlahy po strop, boli otvorené počas vlhkého obdobia dažďov. Okraje strechy sú však osadené práve v takom uhle, aby v lete tienili pred horúcim slnkom.“
Naša obhliadka stavby sa končí. Teraz nás pozýva náš sprievodca, aby sme si prezreli dom, ktorý staval jeden a pol roka.
Skutočne vysnený dom
Už vo chvíli, keď sa približujeme a vidíme jeho pôvabné línie, vieme, že toto je dom, v ktorom by sa každý cítil doma. Vchodové mriežkované dvere so sklenou výplňou sú majstrovskou stolárskou prácou. Otvárajú sa ľahko a my vstupujeme do krásnej vstupnej haly. Vyzujeme sa a vchádzame do domu. Pod nohami cítime pevnú drevenú podlahu.
Zastavíme sa, aby sme si prezreli vnútorné konštrukcie. Na dotyk sú také hladké ako hodváb a lesknú sa ako nalakované. „Všetky časti z dreva v dome sú bez laku a náteru,“ hovorí nám daiku san, akoby čítal naše myšlienky. „Do vysokého lesku však boli vyhladené hobľovaním.“
V obývačke v japonskom štýle si všímame detaily miestnosti. Nosný trám nad posuvnými dverami je zložitou rezbárskou prácou a predstavuje čerešňové kvety. Všetky steny v miestnosti sú posuvné a vyrobené z papiera, ktorý je pripevnený na drevených rámoch. Posuvné dvere vedúce na verandu sú mriežkované a pokryté jemným bielym papierom šodži. Dvere, ktoré sa otvárajú do vstupnej haly a do ďalších izieb (nazývajú sa fusuma), sú pokryté hrubším papierom. Každý z týchto dielcov, ktoré slúžia ako priečky, je ozdobený iným vzorom. „Tieto malé miestnosti sa dajú zmeniť na jednu veľkú tak, že sa jednoducho premiestnia posuvné steny,“ vysvetľuje daiku san. Aké praktické!
V jedinej pevnej stene je umiestnená tokonoma čiže výklenok s obrazmi, a priľahlý kút s poličkami. „Toto je najkrajšie miesto v dome,“ hovorí daiku san, „a používa sa naň najlepšie drevo a je majstrovským dielom stolára.“ Teraz tam visia krásne zvitky s ozdobným písmom.
Potom nám pán Kato ukáže aj ostatnú časť domu. Príjemná vôna cédrového, cyprusového a borovicového dreva spolu s vôňou rohoží tatami preniká každou miestnosťou. Všetko v dome je poznamenané subtílnou jednoduchosťou a eleganciou.
Keď vyjdeme von z domu, čaká nás prehliadka záhrady. Hoci nie je veľká, vytvára dojem pohody a vyrovnaného pokoja. Je v nej rybníček plný pestrofarebných kaprov a pekný vodopád. Odchádzame s pocitom uspokojenia a obdivujeme zručnosť a dômyselnosť, ktoré prejavuje daiku san pri stavbe domu.